Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200720
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2514200720.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletú E. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a
rodiny Z., pracovisko G., O. 3, G., dieťa rodičov - matky: A. I., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XB, G., a otca:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. - F. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený
opatrovníčkou: A.. O. Y., Y. F. S. Z., o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom zo dňa 03.02.2014, doručeným Okresnému súdu Z. dňa 06.02.2014, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od 01.12.2013 znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej

na sumu 30% životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Uznesením Okresného súdu Z. 9P/8/2014-6 zo dňa 30.07.2014 bola prenesená miestna príslušnosť na
tunajší súd, pričom spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.09.2014.

Otec svoj návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť na maloletú bola stanovená rozsudkom
Okresného súdu E. č.k. 12C/83/2001-17 zo dňa 04.12.2001 v sume 66,40 eura mesačne. Naposledy
bolo o výživnom pre maloletú rozhodované na Okresnom súde Z. v konaní pod sp.zn. 10P/106/2011
rozsudkom zo dňa 24.09.2013, keď súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na
zníženie výživného. Od tohto rozhodnutia nastali podstatné zmeny v tom, že od 20.12.2013 bol otec
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, následne sa zaevidoval na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny E. ako uchádzač o zamestnanie, kde je doposiaľ evidovaný a nepoberá
žiadnu podporu ani dávku v hmotnej núdzi. Je teda bez akéhokoľvek príjmu. Býva u rodičov v ich
rodinnom dome a oni sa napriek svojim vlastným existenčným problémom snažia o neho postarať, aby
nezostal bez strechy nad hlavou a bez jedla. Vyživovaciu povinnosť mu nevedia pomôcť plniť. Nevlastní
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi P. B., nar.
XX.XX.XXXX.Určenévýživnéniejeschopnýplatiťanechcebyťztohtodôvoduopätovnetrestnestíhaný
a odsúdený. Objektívne je bez príjmu, riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a teda si plní

všetky svoje povinnosti z toho vyplývajúce.

Vo veci sa vyjadrila matka podaním zo dňa 12.10.2014, kde uviedla, že otec si od začiatku svoju
vyživovaciu povinnosť neplní, vždy sa snažil vyhýbať plateniu výživného aj tým spôsobom, že častomenil zamestnanie, pričom u zamestnávateľa nikdy neuviedol, že má vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam vyhľadala matka pomoc u súdneho exekútora. Ďalej uviedla, že to, že si otec
nevie nájsť zamestnanie, je jeho ľahostajnosť, nakoľko v meste E. je veľa pracovných príležitostí, ako aj

v priemyselnom parku B. pri E.. So znížením výživného na maloletú nesúhlasí, nakoľko dcéra navštevuje
tento rok 9. ročník ZŠ, pričom začne študovať na strednej škole a jej náklady na štúdium budú vyššie.

Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.

Nakoľko pobyt odporcu bol po podaní návrhu neznámy, súd mu ustanovil opatrovníčku a ďalej konal
s ňou.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 03.02.2014, rodným listom maloletého

P., odpoveďami na lustrácie otca a matky v Sociálnej poisťovni, vyjadrením matky zo dňa 12.10.2014,
potvrdením o príjme matky zo dňa 10.10.2014, oznámením spoločnosti P. Z. s.r.o. zo dňa 08.10.2014,
oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 09.10.2014, oznámením ÚPSVaR E. zo dňa 13.10.2014,
oznámením obce K. - F. zo dňa 13.10.2014, oznámením spoločnosti B. s.r.o. zo dňa 22.10.2014,
oznámením ÚPSVaR E. zo dňa 07.04.2015, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2015,

potvrdeniami o príjme matky zo dňa 12.05.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, obsah spisu
Okresného súdu Z. sp.zn. 10P/106/2011 a z neho rozsudkom č.l. 128 zo dňa 24.09.2013, obsahom
spisu Okresného súdu E. sp.zn. P/148/2002 a z neho uznesením č.l. 24, spisom Okresného súdu E.
sp.zn. 12C/83/2001 a z neho rozsudkom zo dňa 04.12.2001, keď pojednával v súlade s § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v neprítomnosti opatrovníčky otca a kolízneho

opatrovníka, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z rozsudku Okresného súdu E. č.k. 12C/83/2001-17 zo dňa 04.12.2001, právoplatného dňa 22.01.2002,
súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené, maloletá bola zverená do starostlivosti matky,
otec bol zaviazaný výživným vo výške 2.000,00 Sk (66,39 eura) mesačne. Rozsudok pritom vychádzal
zo skutočnosti, že otec má príjem vo výške 8.241,00 Sk (273,55 eura) mesačne a zo skutočnosti, že

matka je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok vo výške 2.740,00 Sk (90,95 eura).

Z rozsudku Okresného súdu Z. č.k. 10P/106/2011-128 zo dňa 24.09.2013, právoplatného dňa
30.10.2013, súd zistil, že ním bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného a ako aj návrh otca na
zníženie výživného. Rozsudok pritom vychádzal zo skutočnosti, že otec bol toho času vo výkone trestu
odňatia slobody, pričom v jeho možnostiach a schopnostiach by bolo dosahovať priemerný čistý príjem

vo výške cca 600,00 eur mesačne, pričom tým, že sa vlastnou vinou nachádza vo výkone trestu, nie je
možné sankcionovať maloletú znížením výživného. Matka bola v tom čase zamestnaná s priemerným
čistým príjmom 528,40 eura. Obaja mali v tom čase dve vyživovacie povinnosti.

Otec bol dňa 20.12.2013 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. V súčasnosti
sa zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne na území L. X. V rokoch 2010 - 2013 bol otec

zamestnaný v spoločnosti P. Z. s.r.o. v L. X., kde mal v roku XXXX priemerný čistý mesačný príjem
vo výške XX.XXX,XX Kč, čo v prepočte predstavuje sumu cca XXX,XX eur. jeho pracovný pomer v
spoločnosti skončil dňa XX.XX.XXXX dohodou z rodinných dôvodov. O. pracovný výkon bol podľa
zamestnávateľa v norme, niekedy skôr slabší. V súčasnosti nie je evidovaný ako zamestnanec na území
SR, naposledy bol zamestnaný vo výkone trestu odňatia slobody do XX.XX.XXXX. F. nie sú vyplácané

ani dávka v nezamestnanosti, ani iné dávky sociálneho poistenia, nepoberá dávky v hmotnej núdzi a
príspevky. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy vedený v období od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. Má dve vyživovacie povinnosti.

Matka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti W. D. M. v G. s priemerným čistým príjmom 395,24
eura mesačne. Matka má dve vyživovacie povinnosti.

Maloletá navštevuje 9. ročník ZŠ, je zdravá.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného voči maloletej
nie je dôvodný.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase
skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu,
ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.

Súd dospel k záveru, že od ostatného rozhodovania o výživnom pre maloletú rozsudkom Okresného
súdu Z. č.k. 10P/106/2011-128 zo dňa 24.09.2013, ktorým rozsudkom bol zamietnutý návrh matky na

zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného, došlo k zmene pomerov na strane otca tým, že
boldňa20.12.2013podmienečneprepustenýzvýkonutrestuodňatiaslobody.Uvedenúskutočnosťvšak
v žiadnom prípade nie je možné posúdiť ako zhoršenie pomerov na strane otca. Ak v predchádzajúcomrozhodnutí súd považoval otca za schopného dosahovať príjem cca 600,00 eur mesačne v čase, keď
bol otec vo výkone trestu odňatia slobody (s poukazom na to, že otec si trest odňatia slobody zapríčinil
sám a nie je možné to posúdiť v neprospech maloletej), v súčasnosti má otec reálne možnosti ako si

potrebný príjem zabezpečiť, keďže sa nachádza na slobode a má možnosť sa zamestnať. Skutočnosť,
žejebezakéhokoľvekpríjmu,otecnijakoneodôvodnil,neuviedol,prečoniejezamestnaný,nepreukázal,
že si aktívne hľadá zamestnanie. V súčasnosti dokonca ani nie je evidovaný ako nezamestnaný, z
čoho vyplýva, že buď prácu má (v ČR) alebo o ňu nemá záujem. Rovnako už bola skorším rozsudkom
zohľadnená aj ďalšia vyživovacia povinnosť otca, ktorú má okrem maloletej.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel
súd k záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej nemožno vyhovieť,
pretože nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške
výživného jeho znížením.

Zároveň súd dospel k záveru, že otec je schopný dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá by stačila na
zabezpečenie výživy oboch jeho detí. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu každého svojho

dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac,
že je zrejmé, že je v možnostiach otca zabezpečiť výživu oboch jeho detí, a to s poukazom na príjem,
ktorý dosahoval v spoločnosti P. Z. s.r.o., kde pracovný pomer skončil dohodou. Otec však musí vyvinúť
väčšiu aktivitu pri hľadaní zamestnania a zároveň pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie
je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič
je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú
vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo
začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.