Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209813
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114209813.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

pôvodne maloletého K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: I. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. - G., M. XXXX/XX, t.č. bytom L., Y. 2, zastúpenej JUDr. Gabrielou Košudovou, advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Farská 46 a G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - B., D.
XX, zastúpeného JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave,
Jakubovo námestie 9 o návrhu matky na zvýšenie výživného na pôvodne maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 7C/31/01-18 zo dňa 09.07.2001 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/83/02-32 zo dňa 30.09.2002 v časti vyživovacej

povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na pôvodne maloletého K. I., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eura (2.000,- Sk) na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 26.03.2014,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám t.č. plnoletého K. I..

Zročné výživné otca za čas od 26.03.2014 do 30.04.2015 činí sumu 1.103,13 eura, ktorú sumu súd
povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur tak ako bežné výživné, počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody
splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným

návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.03.2014 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletého K. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 300,- eur mesačne a
to počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti uplynulo 13 rokov, maloletý K. mal v tom čase päť rokov, v súčasnosti je študentom
osemročného gymnázia. Za toto obdobie sa jednoznačne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa
a vzrástli aj životné náklady, pričom otec o maloleté dieťa nejaví žiadny záujem a okrem súdom určeného
výživného nijakým spôsobom na výdavky maloletého neprispieva.

Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že do Nitry sa presťahovali pred 9

rokmi kvôli jej práci. Syn začal chodiť na matematické gymnázium, teraz je v 4. maturitnom ročníku. Má
na neho vysoké výdavky hlavne na oblečenie, ale podstatná je strava. Syn má dva metre. Na oblečenie
vynakladá v priemere 60,- eur mesačne. Má dioptrické okuliare, tieto mu kupovala tento rok už dvoje -
jedny rozbil. Za jedny zaplatila 134,- eur. Tiež nosí šošovky, toto vychádza 7,20 eura mesačne. Stravadoma a v škole je najvyššou položkou, je to cca 230,- eur mesačne, keďže vzhľadom k svojej výške
dosť zje. Ďalej sú to hygienické potreby, má problematickú pleť, takže mesačne zaplatia u kozmetičky
20,- eur. Telefón mu dobíja za 10,- eur mesačne, tento mu musela kúpiť. Tiež sa skladajú na rôzne

školské výlety, exkurzie, no tu pomáhajú aj jej rodičia, lebo by to finančne nezvládla. Tento rok budú mať
stužkovú v decembri, tam sa bude platiť 260,- eur, keďže sa neskladali priebežne a oblek mu kúpila za
250,- eur už aj s košeľou. Synovi platí dve poistky po 16,60 eura a po 5,- eur, keďže navštevuje školu
zameranú na informatiku a na takúto vysokú školu aj chce ísť, musela mu kúpiť počítač aj tablet. Syn
nosil 4 roky strojček na zuby, kde sa platilo 16,60 eura mesačne, tento už teraz nenosí. Má rôzne záľuby

plávanie, posilňovňu, tanec, futbal, basketbal, bicykel. Toto ju vyjde v priemere 50,- eur mesačne. Ona si
brala na kúpu bytu hypotekárny úver, tento spláca po 284,- eur, nájomné je 165,- eur, elektrina 30,- eur,
plyn 4,- eurá, internet a TV 15,- eur. Ona si platí poistku po 15,- eur. Auto má rok výroby 1996, mesačné
náklady naň sú tých 50,- eur, to je vrátane pohonných hmôt. Ďalej platí smetné a daň z nehnuteľností,
prerátané na mesiac je to 5,75 eura, poistka za byt 2,50 eura mesačne. Príjem, ktorý dosahuje je aj
vďaka nadčasom, ale tiež mesačné odmeny, ktoré ale nemajú garantované. Otec videl syna naposledy

keď mal 4 alebo 5 rokov, odvtedy sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma ani okrem výživného nijako
neprispieva.

Právny zástupca otca na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že otec má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, ktoré mu pribudli a to k S. G., ktorý má 6 rokov a to v sume 180,- eur mesačne a k S. I., ktorý
má 2 roky. S matkou tohto dieťaťa X. C. žije otec v spoločnej domácnosti. Otec je schopný platiť výživné

na K. vo výške 100,- eur mesačne. Vyššia suma mu nevychádza vzhľadom k jeho životným nákladom.
Podľa informácií od otca k žiadosti o zníženie výživného na maloletého S. dokladal otec potvrdenie o
zmene jeho majetkových pomerov a na základe tohto stanovil úrad nižšie výživné na 160,- eur. Tiež
zisťoval prečo nezarátali do vyživovacej povinnosti otca pre účely sociálnej dávky aj výživné na syna
K., bolo mu povedané, že pokiaľ je oprávnený mimo Nemecka, neakceptujú to ako výdavky. Otec sa

presťahoval z Nemecka do Čiech v októbri 2014, najskôr býval u svojho otca, ktorému prispieval na
nájomné 10.000,- Kč a 2.000,- Kč dával na náklady. Bývali vtedy spolu s otcom tiež v podnájme, druhú
polovicu nákladov v takej istej výške platil aj jeho otec. Reálne sa do prenájmu presťahovali skôr ako je
v zmluve a to už od 18.04.2015. Za bývanie platia spolu za všetko 16.000,- Kč. Čo sa týka stretávania
so synom, otec sa snažil udržiavať vzťah aj po rozchode s matkou dieťaťa, posielal balíky, ktoré sa mu

ale vracali späť, snažil sa aj o osobný kontakt s dieťaťom, ale toto mu matka dieťaťa neumožnila.

T. č. plnoletý K. I. vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že sa tiež pripája k návrhu
matky, aby súd rozhodol o zvýšení výživného a to na sumu minimálne 200,- eur. Býva v spoločnej
domácnosti s mamou, k tomu aké výdavky ona platí sa vyjadriť nevie. Vie len, že mu platí veci potrebné
na štúdium a jeho osobné veci. Tiež chodieva s kamarátmi hrávať basketbal, tam sa platí za prenájom

telocvične. Platilo sa na stužkovú, teraz sa zase budú zbierať na tablo. Podával si prihlášky na dve
vysoké školy do Bratislavy, za ktoré spolu zaplatil 70,- eur. Ďalšie náklady sú na rôzne výlety zo školy,
exkurzie, nosí okuliare, mohol by podstúpiť operáciu očí, ktorá ale stojí vyše 1.000,- eur. Po maturite by
si chcel spraviť aj vodičák. Pokiaľ pôjde ďalej do školy, bude potrebovať počítač. S otcom sa nestretáva,
videl ho asi keď mal dva roky. Mama mu dáva ešte vreckové, je to približne 10,- eur na víkend.

T.č. plnoletý K. I. v konečnom návrhu žiadal zvýšenie výživného aspoň na 200,- eur od podania návrhu.

Právnyzástupcamatkyvkonečnomnávrhužiadalzvýšiťvýživnéna200,-až220,-eurmesačne,nakoľko
deti majú zdieľať životnú úroveň svojich rodičov.

Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že v možnostiach a schopnostiach otca je prispievať
na výživu plnoletého K. maximálne sumou 100,- eur mesačne. Otec má iba stredoškolské vzdelanie s

maturitou, príjem dosahuje podľa svojich možností a schopností. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším
dvom maloletým deťom. Čo sa týka výživného na maloletého S. v Nemecku, otec mieni iniciovať konanie
o zníženie výživného, pretože nie je schopný výživné v takejto výške platiť. Výška ktorú navrhuje
zodpovedá pomerom otca a aj majetkovým pomerom na strane matky, ktorá už svoju vyživovaciu
povinnosť nemôže vyvažovať osobnou starostlivosťou o dieťa, ktoré je plnoleté. Vzhľadom k uvedenému

navrhuje zvýšiť výživné na 100,- eur od podania návrhu.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o
návšteve školy, výpis z katastra nehnuteľností, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV., doklady
k výdavkom matky, potvrdenie o príjme matky, výpis z účtu matky, výpis zo živnostenského registra

na otca, doklady, ktoré sú uvedené na CD nosičoch, potvrdenie o návšteve školy, doklady k
výdavkom matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa matkou, doklady
ohľadne platenia stravy v škole, potvrdenie z gymnázia ohľadne nákladov, doklady k výdavkom na
dieťa, vyjadrenie otca k návrhu, vyjadrenie právneho zástupcu otca zo dňa 01.04.2015, doklady
oboznamované na poslednom pojednávaní, pripojený spis Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn.

7C/31/01, z neho rozhodnutie na č. l.: 18 a nasledovné, č. l.: 32 a nasledovné, č. l.: 57 a nasledovné
a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č.k.: 7C/31/01 - 18 zo dňa 09.07.2001 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k.: 15Co/83/02 - 32 zo dňa 30.09.2002 bolo manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa rozvedené, maloletý K. bol na čas po rozvode manželstva zverený do výchovy a
opatery matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 2.000,- Sk (66,38 eura)

mesačne. Matka maloletého dieťaťa bola v čase rozvodu manželstva nezamestnaná, bez nároku na
hmotné zabezpečenie. Otec dieťaťa bol riadne zamestnaný s priemerným brutto mesačným príjmom vo
výške 13.000,- Sk (431,52 eura).

Pôvodne maloletý K. I. je v súčasnosti študentom štvrtého ročníka gymnázia. Výdavky na pôvodne
maloleté dieťa pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie a obuv, školské potreby a

školsképomôcky.MatkamázvýšenévýdavkysozdravotnýmstavomK.,ktorýnosídioptrickéokuliare,za
ktoré uhradila sumu 134,- eur ako aj kontaktné šošovky, za ktoré uhrádza sumu cca 7,20 eura mesačne
a za ošetrenie problematickej pleti sumu 20,- eur mesačne. Štyri roky nosil K. podľa vyjadrenia matky
strojček na zuby, kde matka uhrádzala sumu 16,60 eura mesačne. Za školské stravovanie uhrádza
matka sumu cca 37,- eur mesačne, kredit na mobilný telefón pre dieťa po 10,- eur mesačne a poistku

v sume 16,59 eura a po 5,57 eura mesačne. Ďalšie výdavky sú spojené s rôznymi školskými výletmi
a exkurziami, za ktoré matka uhradila v roku 2013 sumu 490,- eur a v roku 2014 sumu 390,- eur.
Výdavky na stužkovú slávnosť predstavovali sumu 260,- eur, oblek matka zakúpila za sumu 250,- eur,
za prihlášky na vysoké školy uhradila sumu 70,- eur. V súvislosti s ďalším štúdiom plnoletého syna
zakúpila matka počítač a tablet. Pôvodne maloletý K. sa venuje rôznym aktivitám (plávanie, posilňovňa,

futbal, basketbal, bicyklovanie, tanec), za čo uhrádza matka podľa svojho vyjadrenia sumu cca 50,-
eur mesačne. Matka pracuje v spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava, kde dosahuje priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 980,24 eura, okrem toho poberá prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52
eura mesačne. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady nájomného vo výške 164,32 eura
mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 30,- eur mesačne a z úhrady

preddavkov za spotrebu plynu vo výške 4,- eurá. Poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný
odpad uhrádza matka po 46,- eur ročne, za internet a TV uhrádza sumu 15,- eur mesačne. Matka ďalej
spláca hypotekárne úvery po 194,39 eura mesačne a po 83,31 eura mesačne. Poistku za byt uhrádza
po 2,50 eura mesačne a poistku pre seba po 15,- eur mesačne, výdavky na stravu vyčíslila matka na
sumu 230,- eur mesačne, výdavky na oblečenie na sumu 60,- eur mesačne. Otec prispieva na výživu

pôvodne maloletého K. sumou vo výške 66,38 eura mesačne, s dieťaťom nie je v žiadnom kontakte.

Otec maloletého dieťaťa žil a pracoval v Nemeckej spolkovej republike cca osem rokov. Posledným
zamestnávateľom otca v Nemecku bola spoločnosť BIGPOINT GmbH Hamburg, kde podľa
predložených potvrdení dosiahol otec od januára 2013 do júla 2014 priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 1.646,27 eura. Otec žil v Nemecku v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou X. C., nar.

XX.XX.XXXX a spoločným dieťaťom maloletým S. I., nar. XX.XX.XXXX. Na toto maloleté dieťa poberala
rodina prídavky vo výške 184,- eur mesačne. Zo strany Nemeckej spolkovej republiky bol ďalej otcovi a
jeho rodine priznaný peňažný príspevok na zabezpečenie živobytia a to vo výške 287,89 eura mesačne
a to od 01.06.2014 do 30.11.2014. V Nemecku žila rodina v prenajatom byte, kde nájomné predstavovalo
sumu vo výške 780,- eur mesačne, preddavky za spotrebu elektrickej energie predstavovali sumu 130,-

eur mesačne. Otcovi pribudla od rozvodu manželstva vyživovacia povinnosť aj na maloletého S. G., nar.
XX.XX.XXXX, ktorú si otec v tomto čase plnil vo výške 180,- eur. V októbri 2014 sa otec presťahoval
so svojou rodinou do Českej republiky, kde spočiatku bývala rodina v spoločnej domácnosti s otcomotca, ktorému na úhradu nákladov spojených s bývaním prispievali podľa vyjadrenia otca sumou so
výške 12.000,- Kč (436,82 eura - prepočítané Kurzovým lístkom Európskej centrálnej banky zo dňa
28.04.2015). V súčasnosti žije rodina v prenajatom byte, kde nájomné predstavuje sumu vo výške

11.000,- Kč (400,42 eura), ďalšie výdavky spojené s bývaním (plyn, elektrina, voda) predstavujú sumu
4.000,- Kč (145,61 eura), poplatok za TV a internet sumu 1.000,- Kč (36,40 eura). Výdavky na stravu
a hygienické potreby vyčíslil otec na sumu 393,- eur, výdavky na ošatenie a obuv na sumu 70,- eur
mesačne, výdavky na hračky a rôzne aktivity na sumu cca 130,- eur mesačne, výdavky na mobilné
telefóny vo výške cca 10,- eur mesačne. Otec pracuje od 01.10.2014 v spoločnosti GRATA, spol. s r.o.,

kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 30.899,60 Kč (1.124,81 eura). Otcova partnerka
je s maloletým S. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 11.500,- Kč (418,62
eura). Na výživu maloletého S. G., nar. XX.XX.XXXX prispieva otec v súčasnosti sumou vo výške 160,-
eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k takej podstatnej
zmenepomerov,ktoráodôvodňujezvýšenievyživovacejpovinnostiotca.Kzmenepomerovdošlojednak
vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je v súčasnosti
o trinásť rokov staršie. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval totiž maloletý

K. materskú školu, v súčasnosti navštevuje 4. ročník na gymnáziu, pričom so zvyšujúcim sa vekom
maloletého dieťaťa ako aj s jeho nástupom na rôzne stupne vzdelávania, preukázateľne súvisia vyššievýdavky na zabezpečovanie nielen jeho bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby
a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby. K podstatnej zmene pomerov
došlo aj na strane matky, ktorá bola v čase rozvodu manželstva nezamestnaná a bez príjmu, pričom v

súčasnosti dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 980,24 eura
a poberá prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. K zmene pomerov došlo aj na strane
otca maloletého dieťaťa, ktorý v čase rozvodu manželstva nemal okrem maloletého K. inú vyživovaciu
povinnosť a u svojho vtedajšieho zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške
431,52 eura. Otcovi pribudli odvtedy dve vyživovacie povinnosti, o maloletého S. zabezpečuje otec so

svojou partnerkou osobnú starostlivosť, voči maloletému S. G., si ju plní v súčasnosti vo výške 160,- eur
mesačne. Otec dlhodobo pracoval a žil v Nemeckej spolkovej republike, kde u svojho zamestnávateľa
dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.646,27 eura, okrem toho poberala rodina prídavky
na maloletého S. vo výške 184,- eur a peňažný príspevok na zabezpečenie živobytia vo výške 287,89
eura. Od novembra 2014 pracuje a žije otec so svojou rodinou v Českej republike, kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.124,81 eura a jeho partnerka poberá rodičovský príspevok

vo výške 418,62 eura. V zmysle vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že aj napriek tomu,
že bol otec v Nemecku odkázaný na peňažnú pomoc zo strany štátu a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, vývoj životných nákladov ako aj podstatná zmena pomerov na strane pôvodne maloletého
K. dostatočne odôvodňujú zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko doposiaľ sa na postupne
zvyšujúcich sa nákladoch priamo úmerne podieľala len matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť za

uplynulých trinásť rokov navyše čiastočne plnila aj svojou osobnou starostlivosťou. Preto súd návrhu
matky a pôvodne maloletého K. čo do samotného zvýšenia vyživovacej povinnosti otca vyhovel, avšak
nevyhovel ich návrhu pokiaľ ide o výšku navrhovanej vyživovacej povinnosti, keď podľa názoru súdu
nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu t.č. plnoletého K. sumou vyššou než je
suma 150,- eur mesačne. Po posúdení schopností, možností a majetkových pomerov otca dospel súd

k záveru, že výživné výške 150,- eur mesačne zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany
matky bude primerané veku a odôvodneným potrebám t.č. plnoletého K. a to aj s prihliadnutím na ďalšie
dve vyživovacie povinnosti otca. Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 26.03.2014 teda odo
dňa podania predmetného návrhu, vzniklo tak otcovi, ktorý prispieval na výživu t.č. plnoletého K. sumou
vo výške 66,39 eura, za obdobie od 26.03.2014 do 30.04.2015 zameškané výživné vo výške 1.103,13

eura {/(150,- eur : 31 dní) x 6 dní/ + /13 mesiacov x 150,- eur/} - {/(66,39 eura : 31 dní) x 6 dní/ + /13
mesiacov x 66,39 eura/}, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po
50,- eur tak ako bežné výživné a to v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., pod následkami straty výhody splátok.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.