Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/819/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813209193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s,
IČO: 35 838 825, Bratislava, Košická č. 56, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459,
Štefanovičova č. 12, Bratislava proti odporcovi X. O., štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom K.
B. X/X, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, za účasti

vedľajšieho účastníka popri odporcovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176
778, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so
sídlom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1615,11 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa23. apríla 2014 č. k. 13C/61/2013- 197, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia odporcovi v sume 47,65 eur a

vedľajšiemu účastníkovi v sume 47,65 eur zaplatením advokátovi odporcu a vedľajšieho účastníka do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 23. apríla 2014 č. k. 13C/61/2013- 197 okresný súd zamietol návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1615,11 eura so zmluvným
úrokom vo výške 18,4% ročne zo sumy 606,51 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9% ročne z istiny 1428,62 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0372874817. Zároveň uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 509,61 eura na účet právneho zástupcu odporcu
a vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol,
že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o splátkovom úvere č. 0372874817 zo
dňa 18.01.2007 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm.
a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je nepochybné, že právny predchodca

navrhovateľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) bol v čase uzavretia zmluvy veriteľom a odporca bol v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch
patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis.
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Listom

zo dňa 17.02.2011 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o splátkovom úvere podľa § 506 Obchodnéhozákonníka, ako aj v súlade s ustanovením čl. 7.6.1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok
právneho predchodcu navrhovateľa z dôvodu porušenia povinností riadneho a včasného splácania
úveru zo strany odporcu. Zároveň vyzval odporcu k zaplateniu aktuálneho dlhu vo výške 1673,78 eura.

List bol daný na poštovú prepravu dňa 28.02.2011. Odporca nebol zastihnutý dňa 02.03.2011. V zmysle
čl. 10.3 Všeobecných obchodných podmienok sa list považuje za doručený tretí deň po jeho odoslaní, t.
j. dňa 03.03.2011. Ak navrhovateľ ako veriteľ odstúpil dňa 17.02.2011 v zmysle ustanovenia 7.6.1 písm.
b) Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, pričom doručením listu
podľa čl. 10.3 Všeobecných obchodných podmienok došlo k zániku predmetnej Zmluvy o splátkovom

úvere zo dňa 18.01.2007 dňom 03.03.2011. dospel k záveru, že ak navrhovateľ dňa 17.02.2011 odstúpil
od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 Občianskeho
zákonníka došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V tomto prípade vzniká právo navrhovateľa
domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s
účinkami od jej vzniku. v prejednávanej veci majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,

ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54 OZ.
Pokiaľ teda navrhovateľ v predmetnej veci presadzuje obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy
aj s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje
na to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na Obchodný zákonník,
ale na § 48 Občianskeho zákonníka. Celkom by mal odporca vrátiť navrhovateľovi sumu 605,82 eura,

nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere sa odstúpením zrušila s účinkami ex tunc a účastníci tejto
zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť to, čo na základe takejto zrušenej zmluvy dostali. Avšak odporca sám
aajprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvzniesolvovecinámietkupremlčania.Vydaťbezdôvodné
obohatenie je povinný každý účastník v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ), ktorá
začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. V danom prípade je to deň, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy a to deň 03.03.2011.
Ak navrhovateľ uplatnil svoj nárok z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere na súde dňa 15.05.2013
urobil tak po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v celom rozsahu úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 509,61 eura. Súd považoval za účelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia, pri zastupovaní rovnakým právnym zástupcom tak odporcu,
ako aj vedľajšieho účastníka, len za jedno prevzatie právneho zastúpenia, keďže pri prevzatí právneho
zastúpenia odporcu, bol právny zástupca JUDr. Andrej Cifra s vecou riadne oboznámený. Vec právne
posúdil podľa § § 52 ods. 1-3, § 54 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 457 a § 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b, § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2006

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté
výroky rozsudku okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod

podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasí
s právnym posúdením, že na spotrebiteľskú zmluvu je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Aj keď má zmluva spotrebiteľskú povahu, zmluva si naďalej zachováva svoj obchodnoprávny
charakter. Je nepochybné, že ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Zmluva o úvere patrí podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne
obchodné záväzkové vzťahy, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je predpisom lex specialis nie k Občianskemu
zákonníku, ako tvrdí okresný súd, ale k Obchodnému zákonníku, pretože len ten upravuje inštitút
úverových zmlúv. Zákon č. 258/2001 Z.z. nikde neustanovuje, že zmluvné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa a už vôbec nie obligatórne
použitie Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník v ust. §
52 ods. 1 uvádzal, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa ust. § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzatvorenia zmluvy bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod spotrebiteľskouzmluvou nie je. Aj zo zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.04.2015 (okresný súd v
napadnutom rozsudku nesprávne uvádza 01.05.2014), dopĺňa § 52 ods. 2 o poslednú vetu, vyplýva,
že do účinnosti predmetnej novely je na predmetný vzťah nevyhnutné aplikovať Obchodný zákonník..

Účinnosť uvedeného ustanovenia sa niekoľkokrát menila, čo by v prípade len “ zákonného potvrdenia
rozhodovacejpraxe“nemalozmysel.Podľajehonázoruajodstúpenieodzmluvyjepotrebnéposudzovať
podľa ustanovenia § 351 ods. 1 a 2 a § 506 Obchodného zákonníka. Nejedná sa teda o bezdôvodné
obohatenie.

Odporca a vedľajší účastník popri odporcovi sa k odvolaniu vyjadrili zhodne. Navrhli, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Pokiaľ ide o aplikáciu Občianskeho zákonníka pri úvere
poskytnutom na základe spotrebiteľskej zmluvy, dali do pozornosti významné uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013, ktorým bolo vyslovené, že
aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie je
spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru. Uzatvorená zmluva medzi účastníkmi je
jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských

zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách a vo
vzťahu ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku sú
ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú
záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Osobitný právny
režim spotrebiteľských zmlúv modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie. V uvedenom rámci

je potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k
ochrane spotrebiteľa interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane
spotrebiteľavychádzaťzteórievýhodnosti,ktorávkaždomkonkrétnomprípadeodôvodňujepreferenčné
použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Porovnáva úpravu Občianskeho
a Obchodného zákonníka. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov tak musí

ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má základ v smernici Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý výklad vo svojich rozhodnutiach prináša
a upresňuje Európsky súdny dvor. Dňom 01.05.2004, t. j. dňom vstupu SR do EÚ sa stali na území
SR záväznými právne akty EÚ. Dogmatickú teóriu absolútneho obchodu považujú v kontexte kogentnej
a špeciálne spotrebiteľskej úpravy za dnešného stavu spoločenského vývoja za prekonanú. Už dávno

dojednanie o použití všeobecnej úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka, t. j. právneho kódexu
určeného pre podnikateľov je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako obsah
pojmu dobré mravy, ktoré sa spája s Občianskym zákonníkom a so vzťahom medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, je širší ako obsah pojmu férový obchodný styk, ktorý sa spája s Obchodným zákonníkom
a úpravou vzťahov medzi podnikateľmi. Použitie Obchodného zákonníka ako podpornej právnej úpravy

pri spotrebiteľských vzťahoch je jednoznačne pre spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak, dodávateľa
dostáva do ešte výhodnejšieho postavenia. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť z pôsobnosti
smernice 93/13/EHS iba spotrebiteľské úvery alebo poskytovanie všetkých ostatných úverov, ktoré
nespĺňajú charakter spotrebiteľských úverov, bol by tak výslovne urobil. Predmetný záväzok, o ktorý
navrhoavteľ opiera svoju pohľadávku v predmetnej veci, zjavne spĺňa kritériá spotrebiteľskej zmluvy,

a preto je nutné ho posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Plynutie
času je objektívnou skutočnosťou a nakoľko je nárok v celom rozsahu premlčaný, prvostupňový súd
správnežalobupoaplikáciirelevantnéhoprávnehokódexu,t.j.Občianskehozákonníkavcelomrozsahu
zamietol. Pokiaľ by sa zotrvalo paušálne na aplikácii Obchodného zákonníka pri každej formulárovej
zmluve, ktorá je označená (dodávateľom) ako úverová zmluva, skĺzli by sme inak do povrchnosti, ktorá

opomína obsah hodnoteného právneho úkonu a zároveň by sme ignorovali zmenu spoločenskej situácie
a predovšetkým kogentnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmlúv o spotrebiteľských
úveroch. S poukazom na uvedené zastáva názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu
na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských
zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v

celom rozsahu potvrdil ako dôvodný a správny a zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov konania.

K vyjadreniu odporcu a vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ a poukazoval na odporcom a
vedľajším účastníkom nesprávne uvedený dátum nadobudnutia účinnosti zmeny ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a opätovne ako v odvolaní zdôrazňoval potrebu aplikácie § 506 Obchodného
zákonníka a nie Občianskeho zákonníka na posúdenie odstúpenia od zmluvy.Krajský súd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuazdôvodovodvolaniapodľa §212ods.1O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom. Na zdôraznenie odvolací súd
k podstatnej námietke odvolateľa odkazujúceho na princíp lex specialis derogat lex generali poukazuje
na správne závery okresného súdu, podľa ktorých majú v prejednávanej veci prednosť osobitné

ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva,
vrátane ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka aj s poukazom na ustanovenie § 5 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré výslovne (expressis verbis) pod č. 9 odkazuje v
súvislosti s odstúpením zmluvy nie na Obchodný zákonník, ale na § 48 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
o odstúpení a z toho vyplývajúcom bezdôvodnom obohatení a premlčaní práva podľa § 107. Aj

keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie
odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa

na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve
pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť
na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v
Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011

sp.zn. 5M Cdo 20/2009.) Odvolací súd v tomto zmysle súhlasí s názorom odvolateľa o nemožnosti
obligatórneho použitia Občianskeho zákonníka na vzťahy upravené spotrebiteľskou zmluvou. Vždy je
totiž potrebné zvažovať, ktorá právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy

vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku

a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade
nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak
zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. „.... ide o spresnenie jedného ustanovenia,

na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci
tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo
maťnásledneneodhadnuteľnýdopadzdôvodurôznychprístupovsprávnychorgánovajnahospodársku
súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré
bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú

kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská
obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto
spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia účinnosti
jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces.“ Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnejnormy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov. Preto zo zmeny účinnosti
predmetného ustanovenia nemožno vyvodzovať dôsledky, ako učinil navrhovateľ v odvolaní.

K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho

zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004
vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v

citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou
k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych
foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné
zmluvy. Zmluva uzatvorená účastníkmi spĺňa súčasne náležitosti typovej zmluvy podľa zákona č.
634/1992 Zb. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to § 23a ods. 2, podľa ktorého

na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol okresný súd.

Okresný súd postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne
posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce odstúpenie od zmluvy, bezdôvodné obohatenie,
ako aj ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu nebolo možné považovať
za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, potvrdil napadnutý výrok

rozsudku okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca a vedľajší účastník bol v
odvolacom konaní úspešný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Odvolací súd navrhovateľovi uložil nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi

trovyprávnehozastúpeniapodľa§10ods.1,§13ods.2,§13aods.1písm.c)a§15písm.a)vyhláškyč.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, pričom vychádzal z hodnoty sporu v sume 1615,11
Eur. Trovy pozostávajú z odmeny a náhrady advokáta za písomné podanie zo dňa 27.07.2014 vo výške
71,37 eura + 8,04 eura. Keďže je advokát odporcu a vedľajšieho účastníka platiteľom DPH, zvýšil mu
súd odmenu a náhradu o 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia spolu činia 95,29 Eur (z toho 50 % pre

odporcu a 50% pre vedľajšieho účastníka t.j. po 47,65 Eur). Ich náhradu je navrhovateľ podľa § 149 ods.
1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátovi odporcu a vedľajšieho účastníka. Lehota na plnenie bola určená v
súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .