Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/215/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811208028
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8811208028.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: C. H.,

F.. X.X.XXXX, T. F.Ý. P. X, XXX XX R. F. Q., zast. Advokátska kancelária - JUDr. Stanislavom Kaščákom,
s.r.o., Ulica 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. E. Š., F.. XX.X.XXXX, T., E. XXXX/X,
XXX XX P., X. I. P., F.. XX.XX.XXXX, Č. XXXX/XX, XXX XX P. - F. D., X. T. G.P., F.. XX.X.XXXX, H. XXXX/
X, XXX XX P. - D., X. E. Š., F.. XX.X.XXXX, T. J. P., V. XXXX/X, XXXX P.Š., zast. JUDr. Ing. Michalom
Plentom, advokátom, AK Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, 5. G. P., F.. XX.XX.XXXX,
T. E. XXX/XX, XXX XX Š. E., X. Š. E., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX Č. Č.. XXX, o určenie nehnuteľnosti
do dedičstva,

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť a to parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. R. F. Q., patrí do dedičstva po nebohom D. H., F.. XX.X.XXXX, zomr.
11.2.2000, naposledy bytom F. P. Č.. X, XXX XX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.9.2011 domáhal určenia, že predmetná
nehnuteľnosť patrí do dedičského konania po jeho nebohom otcovi, ktorým bol D. H., F.. XX.XX.XXXX,
zomrelý dňa 11.02.2000, naposledy bytom F. P. Č.. X, XXX XX. V žalobe poukázal na iné súdne

konania vedené pred tunajším súdom pod spisovou značkou 8C/878/1993. Žalobca tvrdil, že má
naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko inak bude jeho postavenie ako
dediča po vlastníkovi tohto predmetného pozemku neisté a takýto určovací rozsudok potrebuje aj
vzhľadom na odporúčania miestne príslušného Katastrálneho úradu, aby sa mohol napokon objaviť
aj na príslušnom liste vlastníctva vedenom pre predmetný pozemok. Ku dňu podania žaloby bola ako
vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zapísaná t.č. už nebohá I. E.Z., S.. H., v podiele 1/1. Tento stav
zápisu v Katastri nehnuteľností sa nijako nezmenil ani počas celého priebehu súdneho konania v tejto

veci.

Žalovaní sa postupne vyjadrovali k žalobcovmu nároku tak, že žalované v 2. a v 3. rade uviedli, že nie
sú dedičkami po nebohej I. E. a že ich mama predala predmetný pozemok pánovi E. a nie žalobcovi.
Žalovaná v 5. rade uviedla, že sa vzdala dedičstva po svojej mame a nechce mať s touto vecou nič
spoločné. Žalovaný v 6. rade na uviedol, že je najmladším zo súrodencov a že nemá o pozemku,
ktorý je predmetom tohto konania žiadnu vedomosť. Súd tak zistil, že ani jeden zo žalovaných neuznal

dôvodnosť nároku žalobcu a nenavrhol vo veci uzavretie súdneho zmieru.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 3C/215/2011-52 zo dňa 17.10.2013, ktorým určil, že nehnuteľnosť
parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. R.F. Q., patrí do dedičstva po nebohom D. H., F.. XX.X.XXXX, zomrelom 11.2.200, naposledy bytom F. P.
X. Zaviazal žalovaných v 1. až 6. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania vo výške
362,5 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 152,23 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku sa odvolala aj žalovaná v 3. rade. Uviedla, že súd prvého stupňa nezobral jej vyjadrenie
vo veci do úvahy, pritom nebohá matka I. E.Š. jej osobne povedala, že nikdy nepredala parcelu č. XXX.
Pravda je taká, že nebohý D. H., ktorý susedil s parcelou č. XXX, si ju prisvojil, a to tak, že nasadil počas

trvania JRD malé stromčeky, vybavil si nejaký vlastnícky list s kamarátmi bez zapísania do katastra a
sfalšoval podpis nebohej matky. Následne matka sa odvolala proti tomu na Okresnom súde vo Vranove,
pretože v dobrej viere predala majetok manželom E.. Preto žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako nesprávne a nech náhradu trov znáša sestra E. Š., ktorá zdedila všetok majetok po matke.

Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 4. rade, namietala, že síce ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní dňa 8.11.2011 a súhlasila, aby sa konalo aj v jej neprítomnosti, avšak neudelila súhlas
k tomu, aby súd konal v jej neprítomnosti aj na ďalších pojednávaniach. Preto postupom súdu jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Pritom z jej vyjadrenia jasne vyplynulo, že nemá vedomosť o kúpnej
zmluve medzi nebohou matkou I. E., S.. H. a nebohým D. H.. V konaní poprela skutočnosť, že mama
predala svoju nehnuteľnosť otcovi žalobcu, pričom súd sa s jej tvrdeniami nevysporiadal. Považuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, okrem toho spĺňa podmienky oslobodenia od súdneho
poplatku podľa § 138 ods. 1 O.s.p., je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 270 eur. Žije spolu
v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je tiež dôchodca, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové
vozidlá a nemá ani nijaké pohľadávky voči tretím osobám, preto tiež nemožno, aby participovala na
akýchkoľvek súdnych poplatkoch v konaní.

Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. V odvolaní
uviedli, že vec súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil. Žalobca opieral žalobu o nespornú a
nespochybniteľnú skutočnosť, podľa ktorej kúpna zmluva z 18.1.1989, ktorou matka žalovaných v 1.,
2. a 6. rade I. E. spornú nehnuteľnosť predala pánovi E., je neplatná a to vyplýva z právoplatného

rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 22.1.2002 v spojení s odvolacím a dovolacím
rozhodnutím. Na základe toho došlo k obnove zápisu vlastníckeho práva matky žalovaných, pričom z
rozsudku je zrejme, že skutočným vlastníkom bol otec žalobcu, a to na základe ešte skoršej kúpnej
zmluvy z 1.12.1955. Súd teda v rozpore so stanoviskom matky žalovaných ustálil, že táto sporná
nehnuteľnosť bola predaná dvakrát a tým, že už prvý prevod vlastníckeho práva na otca žalobcu platný,

druhým prevodom došlo k prevodu majetku, ktorý mu už nepatril. Anulovaním zmluvy z 18.1.1989
bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností opäť matka žalovaných. Žalobca nevyzval žalovaných
na mimosúdne usporiadania vlastníckeho práva s prihliadnutím na vlastnícke právo jeho otca k veci,
ktoré už bolo v podstate ustálené. Žalobca hneď podal žalobu. Žalovaná v 1. rade sa zúčastnila iba
prvého pojednávania, na ktorom však nebolo meritórne rozhodnuté, keďže zákonný sudca sa vylúčil

z prejednávania vecí, na ďalších pojednávaných sa už nevyjadrila, keďže bola v zahraničí a nikdy
nebola vo veci vypočutá. Podala jedno písomné podanie súdu prvého stupňa, ospravedlnila svoju
neúčasť pre pobyt v zahraničí a vo veci samej sa nijako nevyjadrila. Žalovaná v 2. rade sa písomne
vyjadrila tak, že nie je dedičkou po matke, keďže spornú nehnuteľnosť nikdy po matke nezdedila a
že jej matka sporný pozemok predala E. a nie žalobcovi, alebo otcovi žalobcovi. Tým dala najavo,

že podľa jej názoru sa je vec netýka. Žalovaný v 6. rade sa takisto písomne k žalobe nevyjadril a
na pojednávaní uviedol, že nemá o predmete sporu žiadnu vedomosť. O súdnom spore medzi jeho
matkou a otcom žalobcu síce vedel, avšak o výsledku nebol informovaný. Možno teda konštatovať, že
ani tento žalovaný sa voči podanej žalobe nebránil. Z uvedeného stavu nemožno akceptovať názor
súdu, ktorý považoval za podstatné, že ani jeden zo žalovaných neuznal dôvodnosť nároku žalobcu

a nenavrhol vo veci uzavretie súdneho zmieru. Rozhodujúce totiž bolo, že ani jeden z odvolateľov
sa žalobe nebránil. V konkrétnych okolnostiach prípadu bola rozhodujúca práve tá skutočnosť, že
odvolatelia sú laici, ktorí neboli právne zastúpení, ale tiež vzhľadom na už existujúci skorší právoplatný
rozsudok, z výsledku ktorého je zrejme, že súčasný spor, hoci právne formálne smeruje proti označeným
žalovaným, v skutočnosti sa hmotnoprávne týka E.Ť.. Dôkaz pre toto konštatovanie je aj to, že žalovaný

nikdy nepožiadali o dodatočné prejednanie dedičstva po ich matke I. E. potom, čo sporná nehnuteľnosť
bola na jej meno znova zapísaná na základe právoplatného rozsudku. Vyslovili žalovaní názor, že pokiaľ
by niekto zo žalovaných mal byť zaviazaný k náhrade trov, mala by to byť žalovaná v 4. rade, pretože ich
matka niekoľko dní pred jej smrťou všetok majetok darovala žalovanej v 4. rade. Okrem toho poukázalina ustanovenie § 150 O.s.p., že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby takto nebola náhrada trov
konania priznaná.

K odvolaniam žalovaných sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaní pochopili čoho sa žalobca
domáha a dôvodnosť jeho nároku vo veci samej uznali vo vzťahu k žalovaným v 1., 2 a 6. rade. Títo
žalovaní nesúhlasili s tým, aby boli zaviazaný na platenie náhrady trov konania. Žalobca si na začiatku
konania žiadne trovy neuplatňoval a v prípad ak by žalovaní uznali dôvodnosť jeho nároku a nemusel
by sa žalobca dva roky súdiť pred súdom prvého stupňa so zastúpením advokáta, nežiadal by od

nich žiadnu náhradu trov konania. Lenže ani jeden zo žalovaných nárok žalobcu neuznal. Žalovaní v
odvolaní uviedli, že oni síce nárok žalobcu pred súdom prvého stupňa neuznali, ale že ani jeden z nich
sa žalobe nebránil. Lenže Občiansky súdny poriadok nepozná termín nebránenia sa žalobe, ale pozná
iba uznanie nároku žalovaných. Žalované v 1. a 2. rade boli v konaní pasívne. Jedného pojednávania
sa zúčastnil žalovaný v 6. rade, ktorému bola zo strany žalobcu celá situácia vysvetlená. Ak by žalobu
bol uznal, ako dôvodnú, žalobca by si neuplatnil voči nemu náhradu trov konania. Žalovaný v 6. rade

si žalobcu vypočul, ale nič ďalej v tejto veci nevykonal a žiadnej prejav o uznaní nároku, ani voči súdu
prvého stupňa, ani voči žalobcovi neučinil. Ak by sa tak stalo žalobca by dodržal to, čo napísal samotnej
žalobe a žiadnu náhradu by si v takom prípade neuplatnil. Žiada teda priznať náhradu trov konania a
tiež trovy odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej v 4. rade poukázal na to, že žalovaná
bola na pojednávanie riadne a včas vždy predvolaná a sama sa slobodne rozhodla, že sa pojednávaní

nezúčastní. Vyjadrila sa iba písomne. Ak sa žalovaná v 4. rade rozhodla byť pasívna v tomto konaní,
nemôže súdu prvého stupňa vyčítať, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Toto by nemalo byť
akceptované odvolacím súdom. Žalovaná naďalej tvrdí, že má platiť zmluva uzavretá medzi jej matkou
a manželmi E.. Opakovane poukázal na právoplatné rozsudky z ktorých vyplynulo, že zmluva medzi I.
E., ktorá zomrela 29.5.1998 je neplatná. V spomínaných konaniach sa už právoplatne rozhodlo o tom,

že je neplatná a preto nie je možné o tejto veci opakovane rozhodovať. Pokiaľ ide o to, že uvádza, že by
mali byť účastníkmi aj manželia E., poukazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, z ktorých
vyplýva, že len na návrh účastníka môže vstúpiť do konania ďalší účastník. Čiže je v dispozičnom práve
účastníka konania utvoriť okruh účastníkov. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať
mu náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, odvolanie a režijný paušál.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 18Co/88/2014-91 zo dňa 18.12.2014 zrušil rozsudok v tunajšieho
súdu v celom rozsahu a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí
uviedol, že sa stotožnil s dôvodmi odvolania žalovanej v 4. rade v tom zmysle, že rozsudku súdu prvého
stupňa chýba uvedenie stanoviska žalovanej v 2., ale aj žalovanej v 3. rade a následne rozsudok súdu

prvého stupňa neobsahuje odpovede na námietky žalovaných v 3. a 4. rade. Poukázal na to, že pred
týmto konaním prebiehalo konanie, ktoré má súvis s vecou samotnou a možno súhlasiť s konštatovaním
súdu prvého stupňa, že vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy medzi nebohou I. E. a manželmi E.
neplatil stav, na ktorý poukazovali žalovaní v 1. až 6. rade, teda to, že sa vlastníkmi nehnuteľnosti stali
manželia E., ale vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy stala sa vlastníčkou nehnuteľností opäť nebohá

I. E., ktorá z výsledkov vykaného dokazovania už v konaní 8C 878/1993 pred Okresným súdom vo
Vranove nad Topľou bolo konštatované, že uzavrela kúpnu zmluvu dňa 1.12.1955 s D. H., teda nebohým
právnym predchodcom žalobcu a táto je záväzná. Ďalej uviedol, že možno teda brať do úvahy, že táto
jednoznačná konštatácia záverov vo vzťahu k vlastníctvu k spornej parcele uvedená prvostupňovým a
odvolacím súdom, ale aj dovolacím súdom vo vyššie spomenutom konaní viedli súd prvého stupňa k

jednoznačnému záveru, ktorý záver nemusí byť nesprávny, ale rozhodnutie súdu prvého stupňa musí
reagovať aj na stanoviská protistrany, uviesť ich v rozhodnutí a primeraným spôsobom reagovať aj
na tvrdenia protistrany tak, aby toto rozhodnutie bolo možné preskúmať, aby bolo úplné a na základe
toho, aby odvolací súd mohol konštatovať, že je vecne správne. Záverom odvolací súd poukázal, že
pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných v 3. a 4. rade, že neboli prítomné na pojednávaní, a to mala byť

okolnosť, hlavne podľa argumentov žalovanej v 4. rade, ktorou jej bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom, že s tým sa odvolací súd veľmi nestotožňuje s poukazom na obsah spisu, z ktorého
vyplýva, že ich súd prvého stupňa predvolal riadne, doručil teda žalobu, vyzval účastníkov na vyjadrenie
sa, každý z účastníkov mal právo sa vyjadriť k tejto žalobe, boli predvolaní riadne na pojednávania,
rovnakojeprávomúčastníkakonaniasazúčastniťtakéhopojednávaniaalensamotnáneúčasťpririadne

vykázanom doručení neznamená odňatie možnosti konať pred súdom účastníkovi konania.

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci opakovane rozhodol s tým, že vo svojom rozhodnutí
uvedie stanoviská každého zo žalovaných a pokiaľ sa jedná o stanovisko žalovanej v 3., 4. rade, aleaj žalovanej v 2. rade, že vlastníčkou nehnuteľností by mala byť ich nebohá matka a nemali vedomosť
o uzavretí kúpnej zmluvy s nebohým právnym predchodcom žalobcu, je potrebné na tieto tvrdenia
žalovaných reagovať a odôvodniť opačný záver súdu prvého stupňa. Zároveň úlohou súdu prvého

stupňa bude preveriť podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, o ktoré požiadala žalovaná v 4. a
33. rade a zároveň opakovane rozhodnúť o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa §
224 ods. 3 O.s.p.

Z vyššie uvedených dôvodov preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi

odvolacieho súdu prihladajúc na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v zmysle ustanovení § 226
Občianskeho súdneho poriadku viazaný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomnými stanoviskami
žalovaných v 1. až 5. rade, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8C/878/1993 a
z neho rozsudkom zo dňa 22.1.2002, Listom vlastníctva č. XXXX,, pripojeným spisom Okresného súdu

Vranov nad Topľou č.k. 5D/121/2010, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 2D/177/2000,
spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6C/436/1988, spisu Okresného súdu vo Vranove
nad Topľou č.k. 5C/495/1989, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/764/1989, spisom
Okresného súdu Vranove nad Topľou č.k. 4C/254/1990 ako aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v týchto spisoch, výsluchom žalobcu, výsluchom, výsluchom žalovanej v 1. rade, žalovanej v 4. rade,

žalovanej v 5. rade, žalovaného v 6. rade a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Zo spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 8C/878/1993 zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.1.2002 bolo určené, že Kúpna zmluva zo dňa 18.1.1989 uzavretá
medzi man. E. a nebohou I. E., zomr. dňa 29.5.1998, o prevode nehnuteľnosti parcely č. XXX, zapísanej

na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Vranov nad Topľou; registrovaná na Štátnom notárstve vo Vranove
nad Topľou pod R I 78/89 je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2005. V tomto
súdnom konaní rozhodoval aj odvolací súd - Krajský súd v Prešove (rozsudok zo dňa 26.3.2003 sp.zn.
1Co 178/02-225) a tiež aj dovolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok zo dňa 31.3.2005
sp.zn. 5Cdo 121/2003). V tomto konaní bolo teda jednoznačne preukázané, že Kúpna zmluva zo dňa

01.12.1955 medzi nebohým D. H., ako kupujúcim, a nebohou I. E., ako predávajúcou, je záväzná a
platná. Bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve vo Vranove nad Topľou č. Pr 342/98 dňa 20.11.1958
po udelení súhlasu ONV vo Vranove nad Topľou č. Pôd 111/56 zo dňa 24.4.1958. Vzhľadom na
ustanovenie § 18 Zákona č. 26/1957 Zb. sú uzavrel, že Kúpno-predajná zmluva uzavretá medzi I. E. I. D.
H. sa stala platnou dňom 20.11.1958. V dôsledku tejto skutočnosti už Anna Miklošová nebola vlastníčkou

predmetnej nehnuteľnosti a preto ňou upravená Kúpna zmluva z 18.1.1989 na Štátnom notárstve vo
Vranove nad Topľou s manželmi E., registrovaná dňa 13.2.1989 pod R I. 79/89, nemôže byť platná, lebo
I. E., S.. H., nemohla túto nehnuteľnosť odpredať, pretože túto už v čase predaja nevlastnila. Vlastnícke
právo možno totiž nadobudnúť iba od vlastníka.

Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 2D/177/2000 súd zistil, že po
nebohom D. H. prebehlo dedičské konanie pred Okresným súdom Vranov nad Topľou, v ktorom ako
dvaja dedičia vystupovali synovia menovaného a to C. H. (žalobca) a jeho brat H. H., F.. XX.XX.XXXX.
Brat žalobcu - H. H., F.. XX.XX.XXXX však medzičasom zomrel a to dňa 02.04.2010.
Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp.zn. 5D/121/2010 súd zistil,

že po bratovi žalobcu H. H. prebehlo dedičské konanie pred Okresným súdom Vranov nad Topľou, v
ktorom ako jeden z dedičov vystupoval brat menovaného - C. H. (žalobca). Druhým dedičom bola matka
žalobcu pani U. H., S.. C., F.. X.XX.XXXX, ktorá v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so žalobcom.
Týmto mal súd jednoznačne za preukázané, že jedným z dedičov po nebohom D. H. je žalobca, ako
jeho jediný žijúci syn.

Podľa Listu vlastníctva LV č. XXXX, k. ú. Vranov nad Topľou, parcela č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 611 m2, ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti je zapísaná I. E., S. H..

Žalovaná v 4. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2011 uviedla, že jedinou vlastníčkou spornej

nehnuteľnosti je jej nebohá matka, ktorá je ako vlastníčka zapísaná na liste vlastníctva a ona si nie je
vedomá toho, aby jej matka túto nehnuteľnosť predala nebohému D. H..Žalovaná v 5. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 20.7.2012 uviedla, že sporný pozemok jej matka
nadobudla za života a nebol predmetom dedičského konania po nej, nakoľko ho predala p. E..

Žalovaná v 3. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 20.3.2014 a zo dňa 1.4.2015 uviedla, že po nebohej
matke nič nezdedila, všetko zdedila E. Š.. Nie je dedičkou.

Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 20.3.2014 uviedla, že nie je dedičkou po nebohej
mame. Nič nezdedila a preto nesúhlasí, aby platila súdne trovy. Výlučným dedičom je E. Š..

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pred týmto konaním prebehli konanie pod sp. zn. 8C/878/1993,
kde bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva zo dňa 18.1.1989 uzavretá medzi E. E., E. E. na jednej strane
a nebohou I. E. o prevode nehnuteľnosti - parcela č. XXX, je neplatná. Toto rozhodnutie bolo potvrdené
Krajským súdom v Prešove a aj Najvyšším súdom SR. Súd v tomto konaní zároveň uzavrel, že kúpno
predajná zmluva medzi I. E. I. I. D. H. sa stala platnou a záväznou dňa 20.11.1958. Pokúšal sa dosiahnuť

zápis vlastníckeho práva k tejto parcele na meno jeho otca, ktorý ju kúpil od p. E., avšak bez rozhodnutia
ourčení,žepredmetnánehnuteľnosťpatrídodedičstvaponebohomotcovi,sajehonávrhynavykonanie
dispozície s nehnuteľnosťou nevykonajú na katastri. Tým je daný aj jeho naliehavý záujem na tejto
určovacej žalobe. Poukázal na to, že nie je potrebné sa zaoberať tvrdenia žalovaných o tom, že sporná
nehnuteľnosť bola odpredaná manželom E.Ý. a to vzhľadom na ním uvedené súdne konanie. Pani E. im

nehnuteľnosť nemohla predať, pretože v čase predaja ju už nevlastnila. Vlastníkom nehnuteľnosti bol
jeho otec. Preto žiada, aby súd žalobe vyhovel. Akékoľvek písomné alebo ústne námietky žalovaných
nie sú spôsobilé v tomto konaní ani privodiť ani zvrátiť výsledok súdneho konania.

Na pojednávaní konanom dňa 2.4.2015 žalobca uviedol, že potrebuje výrok rozsudku o určení, že

nehnuteľnosť patrí do dedičstva, za účelom, aby sa mohol obrátiť na Správu katastra vo Vranove nad
Topľou, aby na liste vlastníctva k danému pozemku, kde je dnes zapísaná nebohá I. E., bola podľa tohto
rozsudku vykonaná zmena a zapísalo by sa tam následne meno žalobcu. Pretože tento výrok bude
znamenať to, že sa určí novoobjavený majetok do dedičstva po nebohom H. a v tomto konaní bude on
vystupovať ako dedič. Navrhol žalovaným, aby uzavreli zmier a pokojnou cestou sa dohodli. Požiadal

ich, aby jeho nárok uznali, aby sa vyhli ďalšiemu pokračovaniu v súdnom spore. Uviedol, že platí zásada
nie dvakrát v tej istej veci a preto a preto neobstoja tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva
E., len preto, že oni vedia, že ich mama im nehnuteľnosť predala. Na záver uviedol, že si nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným neuplatňuje.

Žalovaná v 1. rade prostredníctvom zástupcu na pojednávaní uviedol, že jej je jedno komu nehnuteľnosť
pripadne. Nechce byť ďalej ťahaná na pojednávania a nechce platiť žiadne trovy. Súhlasí, s nárok
žalobcu v jeho prospech.

Žalovaná v 4. rade vo svoje výpovedi uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Má za to, že predmetná

nehnuteľnosť bola predaná manželom E.Ť. a nikdy nebola predaná nebohému D. H.. Na záver uviedla,
že s ponukou žalobcu súhlasí a súhlasí s nárokom žalobcu

Žalovaná v 5. rade vo svojej výpovedi uviedla, že p. H. nebol predaný pozemok, bol predaný p. E. I. jej
je jedno, ako to skončí, ona s touto vecou nechce mať už nič spoločné. Súhlasí s nárokom žalobcu.

Žalovaný v 6. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nakoľko sa narodil v roku 1956, preto nevie čo bolo
predané alebo nepredané. On sa o ten pozemok nezaujímal. Nevie ani to, či tento pozemok jeho mama
predala p. E.. Na pojednávaní dňa 2.4.2015 uviedol, že s návrhom žalobcu súhlasí.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť

kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za preukázané, pričom vychádzal z vyššie uvedeného
právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn. 8C/878/1993, kde bolo ustálené, že otec
žalobcu - nebohý D. H. v roku 1958 nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosť - parcelu č. XXX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, zapísanú na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. R. F. Q. a to
na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a nebohou I. E. dňa 1.12.1955, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 20.11.1958, bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve vo Vranove nad Topľou pod č. Pr 342/98
dňa 20.11.1958 po udelení súhlasu ONV vo Vranove nad Topľou pod č. Pôd 111/56 zo dňa 24.4.1958,
pričom nebohá I. E. je v súčasnej dobe ako vlastníčka zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Zmena

vlastníckeho práva nebola zapísaná do Katastra nehnuteľností.

Ďalej mal súd za preukázané, že nebohá. I. E. dňa 18.1.1898 túto nehnuteľnosť opätovne kúpno-
predajnom zmluvou previedla na manželov E., pričom táto zmluva bola súdom vyhlásená za neplatnú a
teda nebola spôsobilým titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V čase
uzavretia tejto zmluvy predávajúca - nebohá I. E., už nebol vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a teda ako

nevlastním nemohla ani previesť na inú osobu vlastnícke právo k nej. V prípade prevodu vlastníckeho
práva sa uplatňuje zásada ,, Nemo plus iurus“, teda že nikto na iného nemôže previesť viac práv, ako má
sám. Na uvedenom nič nemenia ani tvrdenia žalovaných v 3., 4. a 5. rade, v zmysle ktorých, predmetná
nehnuteľnosťjevovlastníctvemanželovE.,nakoľkomajúvedomosťotom,žeichmatkaimjuodpredala,
pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/878/1993 bolo jednoznačne za preukázané,

že túto nehnuteľnosť do vlastníctva nenadobudli.

Zdedičskéhospisusp.zn.2D/177/2000malsúdzapreukázané,žeponebohomD.H.prebehlodedičské
konanie pred Okresným súdom Vranov nad Topľou, v ktorom ako dvaja dedičia vystupovali synovia
menovanéhoatoC.H.(žalobca)ajehobratH.H.,F..XX.XX.XXXX.Bratžalobcu-H.H.,F..XX.XX.XXXX

však medzičasom zomrel a to dňa 02.04.2010. Z dedičského spisu sp. zn. 5D/121/2010 súd zistil, že po
bratovi žalobcu H. H. prebehlo dedičské konanie pred Okresným súdom Vranov nad Topľou, v ktorom
ako jeden z dedičov vystupoval brat menovaného - C. H. (žalobca). Druhým dedičom bola matka žalobcu
pani U. H., S.. C., F.. X.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva žalobcova aktívna legitimácia v tomto konaní.

Súd mal tiež za preukázané, že I. E., ktorá je ako vlastníčka predmetných nehnuteľností vedená na liste
vlastníctva, zomrela dňa 29.5.1998 a jej právnymi nástupcami sú žalovaní v 1. až 6. rade. Okruh dedičov
po neb. I. E.Š. bol ustálený aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/878/1993 a preto je
na strane žalovaných v 1. až. 6. rade daná ich pasívna legitimácia.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/45/2008 zo dňa 31.3.2009, podľa
ktorého, ak zanechal poručiteľ viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadom
veci, o ktorú v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú
až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych
úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní,

v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Konania
o takejto žalobe sa musia zúčastniť (navrhovatelia alebo ako odporcovia) všetci dedičia, inak je daný
nedostatok vecnej legitimácie.

Pokiaľ sa týka argumentácie žalovaných v 3. a 4. rade, že neboli prítomné na pojednávaní, a to mala

byť okolnosť, hlavne podľa argumentov žalovanej v 4. rade, ktorou jej bola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom, súd uvádza, že všetkým žalovaným bol zaslaný žalobný návrh s prílohami
a teda im bolo umožnené sa k nemu vyjadriť, na následne vytýčené termíny pojednávaní boli riadne
a včas predvolané, pričom samé mali možnosť sa rozhodnúť, či sa týchto pojednávaní zúčastnia,
resp. nezúčastnia a preto súd je toho názoru, že z jeho strany postupom v konaní nebola žiadnemu

účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom len samotná neúčasť pri riadne vykázanom
doručení neznamená odňatie tejto možnosti.

V danej právnej veci bol podaný určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorým je možné uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.Prirozhodovaníoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmumusísúdposúdiť,čipodanýurčovací
návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď po takomto rozhodnutí
o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla
opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornostidaného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky
k ich posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

Určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného
a právneho stavu. Ak je teda žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej
nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 56/2003).

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem
v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,

nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná
v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o
dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa vo všeobecnosti môžu

nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad
vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve,
sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z
16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že je daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, nakoľko bez určenia vlastníckeho práva nebohého poručiteľa nie je možné
vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť v rámci dedičského konania.

Žalovaní v 1., 4., 5. a 6. rade s podanou žalobou po vykonanom dokazovaní vyslovili súhlas. Žalovaná

v 2. rade sa k meritu veci nevyjadrila, pojednávaní sa nezúčastnila. Žalovaná v 3. rade sa pojednávaní
nezúčastnila, vo veci sa vyjadrila iba písomne, pričom namietala, že podľa jej vedomostí, jej matka
predmetnú nehnuteľnosť odpredala p. E.I. a nie otcovi žalobcu a z uvedeného dôvodu preto so žalobou
nesúhlasila. Súd v tomto smere iba opätovne poukazuje, že ani p. E. a ani jeho manželka nenadobudli do
vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, tak ako o tom bolo právoplatne rozhodnuté

v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/878/1993.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že otec žalobcu neb. D. H. Kúpnou zmluvou
zo dňa 1.12.1955 uzavretou s nebohou I. E., ktorá je v súčasnej dobe zapísaná ako vlastníčka
nehnuteľnosti a to na parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, LV č. XXXX, k.ú.

Vranov nad Topľou, nadobudol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti a preto návrhu v celom rozsahu
vyhovel a určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom D. H..

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v

lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súdnie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Žalobca však uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Žalovaní boli v konaní neúspešní
a preto im nárok na náhradu trov konania nevznikol. Súd preto žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.