Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218660
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814218660.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľky: H.. P. D., rod.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX, občan SR, zastúpená JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so
sídlom v Prievidzi, Nábrežie Sv. Cyrila 47 proti odporcovi: Q. Cagáň, nar. XX.XX.XXXX, bytom V., M. Q.
XXX/XX, občan SR, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo H.. P. D., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a Q. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v W. O. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. O. vo zv. 5, ročník XXXX,
na strane 1, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 14.10.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh

odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila po dvojročnej známosti dňa 18.07.2009. Po
uzatvorení manželstva začali s odporcom bývať v podnájme v Prievidzi, neskôr vo vlastnom byte.
Postupom času zistila, že odporca je workoholik, väčšinu svojho času trávi v práci a že veľa energie
venuje oblastiam, ktoré bezprostredne súvisia s jeho prácou. Odporca pracuje 10-12 hodín denne. Po
troch rokoch od uzatvorenia manželstva upozornila odporcu, že takýto spôsob života jej nevyhovuje,
odporcovi dohovárala, žiadala ho o zmenu správania. Po takomto dohovore odporcove správanie
voči navrhovateľke sa čiastočne zmenilo, bol pozornejší, chodil z práce skôr. Ďalšia kríza vo vzťahu
účastníkov sa objavila v apríli roku 2014 a trvá doposiaľ. Odporcu opäť pohltila práca a stratil záujem o

navrhovateľku. Od apríla 2014 účastníci spávajú oddelene, navrhovateľka sa s odporcom vôbec intímne
nestýka. K ochladnutiu vzťahov došlo podľa vyjadrenia navrhovateľky z viny odporcu, ktorý pred všetkým
ostatným uprednostňuje svoju prácu na jej úkor. Tejto skutočnosti pripisuje aj to, že doposiaľ nemajú
deti. Takýto spôsob života navrhovateľku nenapĺňa, nevyhovuje jej. Pred piatimi rokmi odišla zo svojho
rodného kraja od rodičov, súrodencov a priateľov, keď nasledovala odporcu, a očakávala, že jej toto
všetko on vynahradí, bude ju mať rád a v novom prostredí si vybudujú rodinu. Od začiatku mája 2014
žijú vedľa seba ako dvaja cudzí ľudia. Jediné východisko vidí v rozvode manželstva. Chce zmeniť svoj

doterajší spôsob života a bez súčasného partnera začať odznova.

Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že si uvedomuje, že bol v práci dlho a doma málo, spravil určité
chyby. Hlavný problém vidí v tom, že sa s odporkyňou dostatočne nerozprávali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so sobášnym listom,
potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, správou z poradensko- psychologického procesu zo dňa
23.01.2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 18.07.2009, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú
národnosti slovenskej. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Podľa potvrdenia Mestského úradu
Prievidza posledným spoločným bydliskom účastníkov bola V..

Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že na druhý deň po ostatnom pojednávaní, t.j. dňa 26.11.2011
odišla k svojim rodičom, u ktorých býva doteraz. Prácu si hľadá v blízkom okolí súčasného bydliska.
Nemá priateľa. Nemieni sa vrátiť späť k odporcovi. V súčasnosti je spokojná, je v prostredí, ktoré pozná,
psychicky sa ukľudnila. Odporca jej ani ako partner nechýba. Príčinu rozpadu manželstva vidí v tom, že
spolu nekomunikovali. Odporca prichádzal domov až večer, po jeho príchode sa nerozprávali, niekedy
pripríchodeodporcuužspala.Cezvíkendychodievalodporcarazdomesiacanaškolenia,vtedyodišlak

rodičom. V ostatných víkendoch sa ona venovala domácim prácam, alebo išli k svokrovcom. Zo začiatku
sa s odporcom rozprávali, ale postupom času komunikácia medzi nimi ochabla. Spoločné záľuby nemali.
V manželstve jej najviac vadilo to, že s odporcom nekomunikujú, že odporca chodieva neskoro domov,
že sa nenaplnila jej snaha byť matkou, hoci chceli mať s odporcom dieťa. Vadilo jej, že odporca ju
klame v oblasti financií v tom zmysle, že jej nepovedal, že má dlhy. Nepripustila možnosť obnovenia

manželského spolužitia ani v jej súčasnom bydlisku. Citový vzťah k odporcovi nemá. Od začiatku
manželstva mali oddelené hospodárenie, intímny styk mali naposledy v marci 2014. Navrhovateľka
považuje svoje rozhodnutie rozviesť sa za trvalé, nechce s odporcom obnoviť manželské spolužitie,
nemá záujem riešiť problém v manželstve s odporcom, komunikovať s ním tento problém.

Z výsluchu odporcu bolo zistené, že pripúšťa, že chodieval z práce neskôr domov, nebolo to však

stále. Neskorý príchod z práce domov odôvodňoval tým, že mal odobratý vodičský preukaz a musel
dochádzať verejnou dopravou. Uvedomuje si, že mali viac s navrhovateľkou spolu hovoriť. Nie je to
však len jeho chyba. Priznal, že jej nepovedal niektoré veci napr. o odňatí vodičského preukazu, nechcel
ju totiž zaťažovať svojím nezodpovedným správaním. V prípade potreby sa snažil byť navrhovateľke
nápomocný, uznáva, že sa mohol viac navrhovateľke venovať, zrejme od neho očakávala viac lásky.

Čakal však, že mu to navrhovateľka povie. Neuvedomoval si dostatočne, že je treba, aby sa rozprávali.
Navrhovateľka mu chýba, nevie sa stotožniť s rozvodom manželstva. Poukázal na to, že dokázali
prekonať krízu spred dvoch rokov a myslí si, že sa to bude dať urovnať i teraz. Uvedomuje si, že sa
nerozprávali ako ďalej budovať svoj vzťah a vie, že najdôležitejšia je komunikácia medzi partnermi a
túto zvládali iba málo.

Pre nesúhlas odporcu s rozvodom manželstva súd prvé pojednávanie odročil a požiadal Referát
poradensko - psychologických služieb o predvolanie účastníkov, vykonanie pohovoru s nimi v záujme
zistenia možnosti obnovenia vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľka po pohovere na RPPS zotrvala
na podanom návrhu na rozvod manželstva, poukázala na to, že už pred dvoma rokmi mali krízu, povedali
si, že chcú mať dieťa, ale nič sa v ich spolužití nezmenilo.

Zo správy z poradensko - psychologického procesu zo dňa 23.01.2015 vyplýva, že navrhovateľka sa
počas intervencie vyjadrila, že voči manželovi necíti už žiadnu pozitívnu citovú väzbu, nedokáže s ním
komunikovaťbeznegatívnychemóciívočijehoosobe,neverí,žedokážezmeniťsvojeprejavysprávania,
ktoré pre ňu nie sú prijateľné a označuje ich za primárnu príčinu rozpadu ich manželského spolužitia.
Nemá záujem o spoluprácu na obnove manželského spolužitia. Odporca sa počas intervencie vyjadril,

že napriek vzťahovým problémom je ochotný pracovať na zmenách svojho správania, chce pracovať
na obnove manželského spolužitia. S rozvodom nie je emocionálne stotožnený, nesúhlasí s ním, ale
je pripravený rešpektovať rozhodnutie svojej manželky. Referátu PPS na základe psychologických
pozorovaní a záverov sa javí, že obnova manželského spolužitia nie je v aktuálnej fáze manželstva
už možná. Medzi manželmi je nahromadené množstvo emocionálnych prekážok, ktoré znemožňujú

terapeutické pôsobenie na zmeny v citovej väzbe medzi manželmi a tým dosiahnuť jej obnovu v
pozitívnom smere.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

Manželstvo účastníkov nespĺňa svoj účel. Ten vyplýva z jeho základných funkcií, funkcie biologickej,
spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie a na
uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a riadnej
výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia,
v ktorom manželia a ostatní členovia si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej,

spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny
a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Faktom je, že účastníci konania spolu
nežijú od novembra 2014 po tom, čo navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a začala bývať
u svojich rodičov, tento stav trvá dodnes. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo spoločenských
funkcií, zostalo bezdetné. Vzhľadom na rozhodnutie navrhovateľky odísť zo spoločnej domácnosti,

nezotrvať v spoločnej domácnosti, možno konštatovať, že rozvrat v manželstve je vážny a trvalý, bez
možnosti obnovenia jeho základných funkcií. Z postoja navrhovateľky vyplýva, že nemožno očakávať, že
manželské spolužitie účastníci niekedy obnovia. Navrhovateľka stratila citový vzťah k odporcovi, stratila
k nemu dôveru, nie je schopná s ním žiť. Nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie ani v jej súčasnom
bydlisku - rodisku. Niekoľkokrát zopakovala, že nechce s odporcom obnoviť manželské spolužitie, že

nemá záujem riešiť problém v manželstve s odporcom, komunikovať s ním o tomto probléme a že jej
rozhodnutierozviesťsa,jetrvalé.Ajkeďodporcaniejeemocionálnestotožnenýsrozvodommanželstva,
má citový vzťah k navrhovateľke a má záujem na obnovení manželského spolužitia, treba konštatovať,
že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a že ich manželstvo neplní svoj účel.
Súčasná kríza v manželstve účastníkov nie je prvou krízou, predchádzajúcu krízu spred dvoch rokov

účastníci prekonali. Predstavy navrhovateľky však o manželskom spolužití s odporcom sa nenaplnili.
Účastníci sa zhodli vo svojich výpovediach v tom, že problém v manželstve bol v nedostatočnej
komunikácii medzi nimi. Za príčinu vedúcu k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd teda
ustálil nedostatočnú komunikáciu medzi účastníkmi konania o rôznych oblastiach manželského života,
čo viedlo k strate citového vzťahu navrhovateľky k odporcovi. Manželstvo účastníkov zostalo bezdetné,

hoci navrhovateľka sa chcela stať matkou a s odporcom chceli mať dieťa. Aj RPPS konštatoval, že
medzi manželmi je nahromadené množstvo emocionálnych prekážok, ktoré znemožňujú terapeutické
pôsobenie na zmeny v citovej väzbe medzi manželmi a tým dosiahnuť jej obnovu v pozitívnom smere.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vyhovel návrhu navrhovateľky a manželstvo účastníkov rozviedol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 , veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú

právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo
je, alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od

doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§42 ods.3 O.s.p./

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda

v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

v prípadoch podľa §-u 205 ods. 2 O.s.p.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko

druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva,

matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé

priezvisko.