Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203583
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213203583.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci navrhovateľa Lawyer

Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava 821 09, IČO: 35 944 471, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava proti odporcovi G.
D., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J.S.. X.. N. X, XXX XX G., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom D.
G., J.. X.X.XXXX, G. Y. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 31,53 eur ( pôvodne 950,- Sk), takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania navrhovateľovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 31,53
eur (pôvodne 950 Sk) a náhrady trov konania titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za

rozhlasový prijímač za obdobie 7/2003 až 6/2005 /v sume 30,-Sk za 7/2003 a zvyšné obdobie v sume
40,-Sk mesačne/. Navrhovateľ k veci uviedol, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením
od subjektu Slovenský rozhlas, Mýtna 1, Bratislava. Podľa jeho vyjadrenia bol odporca oboznámený
s postúpením pohľadávky Slovenským rozhlasom a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
20.10.2005 a zároveň bol ním vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov.

Podľa ust. § 29 ods. 1 O.s.p., ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd
mu ustanoví opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania.

Nakoľko pobyt odporcu nebol súdu známy, zásielky súdu na poslednej známej adrese nepreberal,

súd vykonal šetrenie a na základe týchto skutočností mu bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený
opatrovník pre toto konanie.

Opatrovník ani odporca sa k veci nevyjadrili.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej

tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 31,53 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.03.2015. Účastníci sa na verejné

vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vykonal dokazovanie výpisom nedoplatkov odporcu, potvrdením Slovenského rozhlasu, výzvou
na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005, protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so
zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 1 z 20.9.2005 a zistil tento stav veci:

Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
vzniknutý na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch. V zmysle tohto

právnehopredpisuvznikámedzivymedzenýmifyzickýmiosobamičiprávnickýmiosobamiaSlovenským
rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v návrhu
vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého nezaplatil za obdobie 7/2003 až
6/2005 sumu 950,-Sk. Platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov
a televíznych prijímačov (ďalej len "poplatok"), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za

omeškanie upravoval do 01.04.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene
zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku
v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ

poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, v prípade nedoplatku má
Slovenský rozhlas právo uplatniť úhradu nedoplatku na príslušnom súde .

Podľa § 3ods. 3,4 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, platiteľ poplatku bol povinný
zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v

mesiaci. Ak bol platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, bol
povinný platiť poplatok za každý prijímač.

Podľa § 3ods. 6 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť zaplatiť poplatok
vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila
sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok .

Podľa § 3ods. 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť platiť poplatok
zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé
používanie inej fyzickej osobe.

Podľa § 4a ods. 1,2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, mesačná výška poplatku
za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bol do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003

bol 40,- Sk.

Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne
zárobkovo činných osôb bola do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003 bola 40,- Sk, a to za každý prijímač.
Kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávali podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia
a Slovenský rozhlas (§ 7 ods.1). Každý platiteľ poplatku bol povinný Slovenskej televízii a Slovenskému

rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok (§ 7 ods.2). Každá fyzická osoba
v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré neboli
platiteľmi poplatkov, boli povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia
od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú
vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu (§

7 ods.3)

Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa
zákona“, teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške.
Výzva musí obsahovať okrem zákonom stanovenej písomnej formy aj určenie lehoty, dokedy je platiteľpoplatku povinný splniť si svoju povinnosť, čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods.
3 citovaného zákona a až po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo
na súde. Aby odporca ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského

rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená. Súd má
za to, že nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jej doručenia. Z listiny výzvy na úhradu nedoplatku
z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za preukázané
doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom
nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku.

Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil návrh ako predčasne podaný s tým, že na priznanie nároku
na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie výzvy na
zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu
nedoplatku koncesionárskeho poplatku. Súd mal teda preukázané, že odporca bol na základe zákona
č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch povinný platiť koncesionárske poplatky v zákonom
stanovenej výške. Ako vyplýva už z návrhu na začatie konania, Slovenský rozhlas ako oprávnený

subjekt na vymáhanie nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vyzval výzvou z 20.10.2005 odporcu
na doplatenie dlžnej sumy do 21 dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne mu vo výzve oznámil,

že došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť BSP Lawyer Partners a.s., v súčasnosti vedenej v
obchodnom registri pod obchodným menom Lawyer Partners a.s.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania

vyplývajúcezhmotnéhopráva.Nedostatokaktívnejlegitimáciejedanývtedy,aknavrhovateľovinenáleží
v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku
existuje záväzkový vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí
deklarovať. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že navrhovateľ
nie je nositeľom v návrhu tvrdeného práva, musí návrh zamietnuť.

V tomto konkrétnom prípade sa súd z úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa
nanavrhovateľa.Súdjetohonázoru,ževdanomprípadejespornápohľadávkapohľadávkouvzniknutou
z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha.
Súd dospel k záveru, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským

rozhlasom je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje. V tomto prípade
nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný v zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych
poplatkoch.Okremvyššieuvádzanýchskutočnostísúdmázato,ženavrhovateľaninepreukázal,žebolo
oznámenieopostúpenípohľadávokskutočnedoručenéodporcovi,leboanivýpiszpoštovéhopodacieho
hárku by nebol dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení, lebo by nebolo osvedčené, že

druh písomnosti bol odporcovi doručovaný. Taktiež tým nemôže byť preukázané, že odporca písomnosť
i prevzal. Súd návrh zamietol aj pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa.

Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K
zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil
alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej

osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie
o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca,
v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov
Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto
osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným

vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo
hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto
skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by odporca prestal
platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo.
Mal právo vyzvať odporcu na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo

preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je vlastníkom prijímača. Odporcovi nevznikla automaticky
povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť
by mu vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu. Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov
nepreukázal navrhovateľ, že Slovenský rozhlas odporcu vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia
od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je (prípadne nebol)vlastníkom prijímača. Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu, že odporca mal prihlásený rozhlasový
prijímač za obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych

poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že odporcovi vznikla povinnosť platiť

koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu návrh zamietol.

Nárok na náhradu trov konania si uplatnil iba navrhovateľ. V tomto prípade sa jedná o sporové konanie,
na ktoré sa aplikuje ustanovenie § 142 a nasl. O.s.p. ( nejedná sa o prípady uvedené v §§ 144 a 146 ods.
1O.s.p.),kedysúdonáhradetrovkonaniarozhodujeibananávrh. Otrováchtohtokonaniasúdrozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v celom rozsahu neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

d) dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

g) dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

h) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.