Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213219018
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213219018.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto

Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, proti odporcovi: W. I., A.. XX.XX.XXXX,
W. Q. O., P. 34, v konaní o zaplatenie 135,17 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným dňa 12.8.2013 proti odporcovi v 1. rade W. I. a v 2. rade Q. I. žiadal,
aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 135,17
eur so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 2.11.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako predávajúci a odporcovia ako kupujúci
uzavreli dňa 13.11.1995 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol byt č. 9 na 3. poschodí
bytového domu so súp. č. XXX A. J.. P. Č.. XX Q. O.. V čl. VI cit. zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá
kúpna cena 15.969,- Sk. Odporcovia sa zaviazali uhradiť časť kúpnej ceny vo výške 13.574,- Sk v
polročných splátkach vo výške 680,- Sk/22,57 eur splatných vždy k 1.5. a 1.11. kalendárneho roka.
Posledná splátka bola splatná 1.11.2005. Odporcovia nezaplatili navrhovateľovi z dohodnutej kúpnej
ceny sumu 135,17 eur/4.072,- Sk.

Okresný súd Košice II platobným rozkazom č. 37Ro/305/2013 zo dňa 12.9.2013 návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu včas podala odpor odporkyňa v 1. rade (č.l. 19), ktorý odôvodnila tým, že až
do dňa prevzatia zásielky súdu si nebola vedomá žiadneho dlhu voči navrhovateľovi. Byt bol odkúpený
do osobného vlastníctva 13.11.1995 a všetky veci ohľadom bytu mal na starosti jej nebohý manžel, ktorý

zomrel v r. 2007. Uviedla, že dlžnú sumu uznáva a chce ju uhradiť, avšak žiada o odpustenie penálov
a trov, nakoľko dlh nebol z jej strany úmyselný. Uviedla, že je samoživiteľom rodiny, jej dcéra študuje a
dlh vrátane úrokov a trov je pre ňu privysoký.

Súd po zistení, že pôvodne označený odporca v 2. rade Q. I. dňa 21.1.2007 zomrel, uznesením zo
dňa 16.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.2013 konanie o návrhu navrhovateľa voči
odporcovi v 2. rade zastavil (č.l. 23).

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 21.1.2014 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti uvedenému rozsudku včas podala odvolanie odporkyňa. Krajský súd ako odvolací súd uznesením
zo dňa 25.11.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, žepostupom súdu prvého stupňa bola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. tým, že súd prvého stupňa nesplnil svoju poučovaciu povinnosť vo vzťahu k
odporkyni, pokiaľ ide o poučenie o dôsledkoch nedostavenia sa na pojednávanie a možnosti požiadania

o odročenie pojednávania s dôležitých dôvodov, tak ako to vyplýva z ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

Na pojednávanie nariadené na 6.2.2015 boli riadne a včas predvolaní navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu aj odporca. Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu písomne
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň oznámil, že súhlasí, aby súd rozhodol v jeho

neprítomnosti (č.l. 57). Preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ ako predávajúci a kupujúci W. I. a manžel Q. I. dňa 13.11.1995 uzatvorili Zmluvu o prevode

vlastníctva bytu č. 9 nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súp. č. XXX A. P. XX Q. O..
V čl. VI cit. zmluvy sa dohodli na kúpnej cene 15.969,- Sk, ktorú sa zaviazali zaplatiť v časti 15 % z
kúpnej ceny, vo výške 2.395,- Sk pred uzavretím zmluvy a zostatok kúpnej ceny vo výške 13.574,- Sk,
polročnými splátkami vo výške 680,- Sk splatnými vždy k 1.5. a 1.11. v kalendárnom roku. Katastrálny
úrad v Košiciach, správa katastra Košice povolil vklad dňa 13.12.1995 pod č. V 7946/05 (č.l. 3).

Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu listom zo dňa 4.9.2006 vyzval odporkyňu na zaplatenie
zostatku kúpnej ceny za predmetný byt vo výške 4.072,- Sk (č.l. 9). Doručenie tejto výzvy odporkyni,
nepreukázal.

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 6.2.2015 uviedla, že vo svojom podaní
adresovanom súdu zo dňa 3.10.2013 uznala dlžnú sumu vo výške 135,17 eur a mala v úmysle tento

dlh navrhovateľovi zaplatiť a rovnako aj v súčasnosti má v úmysle tento dlh, čo sa týka ceny bytu, teda
istiny, zaplatiť navrhovateľovi. Odmieta ale zaplatiť úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia z
dôvodu, že o tomto dlhu nevedela. Zo strany navrhovateľa nebola nikdy vyzvaná na zaplatenie. O dlhu
sa dozvedela, až keď jej bol doručený tento návrh na začatie konania zo strany súdu. V čase, kedy
podávala súdu svoje písomné podanie nevedela o tom, že jej dlh bol premlčaný. Napriek uvedenému

vzniesla námietku premlčania.

Podľa ust. § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané a medzi účastníkmi konania ani nebolo

sporné, že navrhovateľ ako predávajúci a odporca ako kupujúci dňa 13.11.1995 uzatvorili zmluvu o
prevode vlastníctva bytu č. X A. P. XX Q. O., v ktorej sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 15.969,-
Sk, z ktorej sumu 2.395,- Sk kupujúci zaplatili pred podpísaním zmluvy a zvyšok v sume 13.574,- Sk
sa zaviazali zaplatiť v polročných splátkach vo výške 680,- Sk vždy k 1.5. a 1.11. v kalendárnom roku.
Odporca uznal, že z celkovej dohodnutej kúpnej ceny nebola zaplatená časť vo výške 135,17 eur, čo

je žalovaná suma.Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu z 2.10.2013, ktorý bol doručený súdu dňa 3.10.2013
uviedla, že dlžnú sumu 135,17 eur uznáva a chce ju navrhovateľovi uhradiť, ale prosí o odpustenie
penálov a trov, nakoľko dlh, ktorý vznikol nebol z jej strany úmyselný. Súd tento písomný prejav
odporkyne posúdil ako jednostranný právny úkon dlžníka. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

vyplýva, že posledná splátka bola splatná 1.11.2005, čím k premlčaniu poslednej splátky došlo dňa
1.11.2008, pričom tento návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 12.8.2013. Odpor proti
platobnému rozkazu, v ktorom odporkyňa uznala svoj dlh bol vyhotovený dňa 2.10.2013, teda v
čase, keď jej dlh bol premlčaný. Preto súd v zmysle ust. § 558 druhej vety Občianskeho zákonníka
zisťoval existenciu právneho následku takéhoto uznania dlhu zo strany odporkyne. Odporkyňa vo svojej
účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 6.2.2015 uviedla, že v čase keď svoj dlh voči navrhovateľovi

uznala, t.j. dňa 2.10.2013 nevedela o tom, že uznáva premlčaný dlh, keďže právne predpisy nepozná.
Na základe uvedeného, aj vzhľadom na to, že odporkyňa nemá právnické vzdelanie a v konaní nebola
zastúpená advokátom, súd má za to, že takéto uznanie (zo dňa 2.10.2013 č.l. 20) nemôže mať taký
právny následok, podľa ktorého sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval a preto považoval námietku
premlčania vznesenú odporkyňou za dôvodnú a nezostávalo mu nič iné ako návrh navrhovateľa ako

premlčaný v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému účastníkovi
konania patrí náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. V tomto
konaní bola plne úspešná odporkyňa, ktorá si ale náhradu trov konania neuplatnila a neúspešnému

navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.