Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/289/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210972
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 940,44 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44
eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za
škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pretože
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere číslo 5370434, dlžníkom F. U. v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnému F. U., J.. XX. X. XXXX. Súdny
exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 140/2007. Následne súdny exekútor požiadal Okresný
súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo vydané pod číslom
5505*008213. Dňa 11/18/2010 spísal a podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, ktorý spĺňal
všetky formálne a materiálne podmienky v zmysle príslušných právnych predpisov. Exekučný súd o
návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia
návrhu, v zmysle § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, platného od 1. 9. 2005, resp. § 44 ods. 8

Exekučného poriadku, platného od 1. 12. 2006. O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil
do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 27. 4. 2012 o
zmene súdneho exekútora. Uplatnená majetková škoda vo výške 175 eur predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom, a to na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo

výške 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovnéatelekomunikačné
výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Náhradunemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase,

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je
dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané
ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.

Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k vystaveniu nasledovným rizikám: neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútoraexekučnýmsúdomnastaloriziko insolvenciepovinného.Neexistencia akéhokoľvekúčinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah

do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít,

ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške cca 663,88 eura. Preto si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 526 dní. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 9NcC/320/2013-18, zo dňa 21. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa
OkresnéhosúduLiptovskýMikulášJUDr.IvetaŽiškovájevylúčenázprejednávaniaarozhodovaniaveci,
vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 10C/289/2012, ostatní sudcovia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 13. 2. 2014, navrhol podanú
žalobu zamietnuť, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v
časti označenia povinných, najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania,

uvedenia relevantných údajov, ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku
škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazom na exekučný spis, ale v skutočnosti celú
dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže
žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom ustanovenej lehote a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Žalobca

neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu - prieťahov v konaní, a to ani v rámci
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku. Všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto právomoc má iba predseda
súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde
predčasne. Na výzvu na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval len
všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné
prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné
pre posúdenie nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Všeobecným predpokladom rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, spolu s uvedením súdnehoexekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch
mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, najmä ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému

súdu plnú súčinnosť, preto exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na
rozhodnutie tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora
a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora, v
zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
akým je podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu, čím porušil svoju všeobecnú preventívnu

povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,
nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony, nie je
možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné
prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Keďže pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony

exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia
uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi, v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti. Žalobca si vo vzťahu k predpokladu posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len

Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu,
pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov

nemožno považovať ani za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako
spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to
nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani

jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať
aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri

zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto
činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr.
článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi

škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z

dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým
podaním zo dňa 5. 9. 2014 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že doposiaľ
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu a súčasne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1písm. b/ a 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci

nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd uznesením zo dňa 8. 9. 2014 návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby, by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní (aj keď uznesenie
o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť). Súd preto
vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného,

prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/98/2007, súd zistil, že dňa 27. 2.
2007 bola súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému
F. U., na vymoženie sumy 32720,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 2951/06 zo dňa 19. 7. 2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 8. 2006 a vykonateľnosť dňa 10. 8. 2006. Okresný súd Liptovský
Mikuláš dňa 15. 3. 2007 pod č. 5505*008213 poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú

vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 32720,- Sk,
úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2600,-Sk od 25. 4. 2006 do zaplatenia, trovy
predchádzajúceho konania vo výške 7843,-Sk a trovy exekúcie. Elektronickým podaním podpísaným
zaručenýmelektronickýmpodpisom,doručenýmexekučnémusúdudňa21.11.2010,navrholoprávnený
rozhodnúť o zmene súdneho exekútora a poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého. Dňa 16. 12. 2010 vyzval exekučný súd pôvodného súdneho exekútora na predloženie
exekútorského spisu. Dňa 10. 12. 2010 pôvodný súdny exekútor podal podnet na odklad exekúcie
a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd dňa 30. 3. 2012
vyzval rozhodcovský súd na predloženie listinných dôkazov a súčasne opätovne žiadal exekútorku o
predloženie exekútorského spisu. Dňa 16. 4. 2012 boli súdu doručené listiny rozhodcovským súdom a

dňa 24. 4. 2012 exekútorský spis. Uznesením zo dňa 27. 4. 2012, č. k. 6Er/98/2007-21, bola exekúcia
zastavená, nakoľko exekučný titul sa doposiaľ nestal vykonateľným. Z dôvodu zastavenia exekúcie súd
o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodoval. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 4.
12. 2012, č. k. 3CoE/131/2012-51, bolo uznesenie okresného súdu potvrdené a návrhy oprávneného
na prerušenie konania zamietnuté. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie aj

dovolanie.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znalecký
ústav, dňa 17. 1. 2014, súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutia okresných súdov Slovenskej

republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a
nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora.
Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb a
predstavuje pri žalobách NZP a NP 30,76 eura na jednu žalobu a pri žalobách ZE 31,68 eura na
jednu žalobu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému znaleckému posudku, doručenom súdu dňa
30. 4. 2014, uviedol, že znalecký posudok považuje prinajmenšom za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu, ktorej náhrady sa v konaní domáha.

Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu, znalec
nebol ustanovený súdom, žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať
na postupe pri vypracovaní posudku a náklady na poštovné a náklady na tlač, posudzovanie ktorých je
predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých
by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Znalecký posudok je vo svojej podstate výrazne

jednostranný. Poukázal na skutočnosť, uvedenú v znaleckom posudku, že znalec pri jeho vypracovávaní
vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli
kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a v účtovných
výstupoch, je garantovaná poskytovateľom informácií. Škoda, vyčíslená znaleckým posudkom, malabyť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní. Je však potrebné vziať v úvahu,
že úradný postup exekučného súdu, namietaný žalobcom, nie je v jednotlivých konaniach identický.
Preto znalecký posudok nijakým relevantným spôsobom nevedie k presnému vyčísleniu škody, ku ktorej

malo dôjsť v tom ktorom exekučnom konaní. K vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia
konkrétnej škody, spôsobenej konkrétnym exekučným súdom, v konkrétnom exekučnom konaní, mal
žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j. pre každé exekučné konanie. Znalecký posudok je len prepočtom
nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné
a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu

škodu. Škoda je tak stále výlučne paušálnou.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1. 12. 2006, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 944,40 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku nerozhodnutiao návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho
vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe),

ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal

nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn.
6Er/98/2007, plynulo a bez zbytočných prieťahov. Podľa § 44 ods. 8 druhá veta Exekučného poriadku,
v znení účinnom od 1. 12. 2006, súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Je potrebné uviesť, že samotné nedodržanie zákonnom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
16/2002). Žalobca ako oprávnený doručil exekučnému súdu dňa 21. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho
exekútora. Pri rozhodovaní o uvedenom návrhu postupoval exekučný súd so všetkou opatrnosťou,
plynulo, prihliadajúc aj k zákonnému ustanoveniu § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v znení účinnom od
1. 12. 2006 (vzhľadom na povinnosť súdu postúpiť exekučný spis novému exekútorovi žiadal pôvodného

súdneho exekútora o doručenie exekútorského spisu, ktorý bol doručený až po opakovanej výzve dňa
24. 4. 2012) ako aj k podnetu pôvodnej súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, v nadväznosti na
ktorý si žiadal relevantné listinné dôkazy od rozhodcovského súdu (pre účely posúdenia zákonnosti
vykonávanej exekúcie). Po doručení exekútorského spisu a listinných dôkazov z rozhodcovského súdu
súd uznesením zo dňa 27. 4. 2012, č. k. 6Er/98/2007-21, exekúciu zastavil, čím odpadol dôvod pre

rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik
ani výšku tvrdenej majetkovej škody v sume 175 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur
na správu vymáhanej pohľadávky, nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým
spôsobom uvedený náklad vznikol. Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti
vo vzťahu k uplatneným nákladom na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40

eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním,
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur paušálne, teda bez
akejkoľvek konkretizácie a reálneho vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Uvedená skutočnosť

nebola ovplyvnená ani predloženým znaleckým posudkom, ktorý rovnako vyčísľuje majetkovú škodu
paušálne pre jednotlivé typy žaloby, bez zohľadnenia konkrétneho prípadu, navyše v sume rozdielnej
oproti nároku uplatnenému žalobcom. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako
dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 eura. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku
tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania

pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil, ani nepreukázal,
aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy,
v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho
ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.
Navyše, v zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 12.

2006, v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, preto v súvislosti s nerozhodnutím súdu v
zákonnej lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, ani nemateriálnej ujmy na strane
žalobcu. Pokiaľ ide o splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený nárok v zmysle § 15
ods. l zákona o zodpovednosti za škodu, žalobca v podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v spise Okresného súdu Liptovský
Mikuláš o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone exekúcie proti povinnej D. V.. Žalovaný
splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať nárok na náhradu škody nerozporoval. Vzhľadom na
dátum podania žaloby na súd, ku dňu vyhlásenia rozsudku už nepochybne uplynula zákonná lehota 6
mesiacov v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná

a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy

konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.