Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Jana Gargulová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/32/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200815
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615200815.3
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu R. U., M.. N.., N. N. V. O. XX, G., F.: XX XXX
XXX, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti
žalovanej Z. K., J.. XX. X. XXXX, J. G. Š. XXX, Š., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom
pre konanie Obcou Švedlár, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd konanie zastavuje.
Súd vyslovuje, že na prejednanie veci nemá právomoc.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku v sume 16,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa
platobného systému E - Kolok, Slovenská pošta, a. s., CVFT OSA, Thurzova 1, Košice v lehote do 30
dní od doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie žalovanej sumy z nároku žalobcu z poskytnutej
spotrebiteľskej zmluvy.
Súd doručoval účastníkom poučenie o procesných právach vrátane návrhu a jeho príloh, ktoré však
žalovanej neboli doručený, pretože podľa oznámenia Obce Švedlár zo dňa 7.5.2015 z č.l. 19 mal súd
preukázané, že žalovaná spolu s rodinou sa dlhodobo v mieste bydliska nezdržiava, ale sa zdržiava v
Anglicku.
Súd ustanovil žalovanej opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie.
Zástupca žalobcu neoznámil súdu, či sa žalovaná sa zdržiava na území Slovenskej republiky s úmyslom
sa tu trvale zdržiavať.
Žalobca ani jeho zástupca sa na pojednávaní nezúčastnili, doručenie predvolania mal súd riadne
vykázané, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.Opatrovník žalovanej uviedol, že preverovali pobyt žalovanej a zistili, že po dobu minimálne jedného
roka sa žalovaná nachádza na území Anglicka bez zistenie konkrétnej adresy. Žiadne ďalšie okolnosti
nebolizistené.NaúzemíSlovenskejrepublikysapodobuminimálne jednéhorokažalovanánezdržiava.
Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na
aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným
prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v
občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný prvok
je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike
a svoju žalobu uplatnil pred súdom Slovenskej republiky, smeruje však voči žalovanej s bydliskom v
Anglcku. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže vyvstať otázka medzinárodnej právomoci, ako
podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní (rozhodnutie SD ES vo veci C-281/02 Owusu ).
Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie
Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ ( Veľká Británia a Slovenská republika), v ktorých je ho
možné aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená je tiež
podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie vstúpilo
do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004 kedy sa
Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i podmienka
vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je typickým civilným
ev. obchodným kontraktom. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú
právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 - BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch
2 až 7 tejto kapitoly
Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.
Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom
štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj
bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto
nariadenia.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže,
že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť
v dostatočnom čase, aby mohol pripraviť svoju obhajobu alebo na tento účel sa prijali všetky potrebné
kroky.
Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník
bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.
Na zistenie okolnosti bydliska žalovaného súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaná sa už minimálne
jeden rok zdržiava v Anglicku na bližšie nezistenej adrese.
V danom prípade ide o spor z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o pripojení, ktorý smeruje voči
spotrebiteľovisbydliskomnaúzemíAnglicka,kdesadlhodobozdržiava,atedavAnglickužijesúmyslom
trvalo sa tam zdržiavať.
ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých
svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú
uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba
vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí
v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst
v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť
žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný
bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilenný tak, že súdy daného štátu sú v
sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde
je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť
pred právom žalobcu na súdnu ochranu.
Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia
síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa
poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo
české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom
mieste(napr.Upríslušníkovvojenskýchjednotiekpôsobiacichdočasnenazahraničnýchmisiáchalebou
členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známe
bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým,
že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto
nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom
štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je odorca zastúpený
procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v
zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané.
Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104
ods. 1 OSP konanie v plnom rozsahu zastaviť.V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci.
Súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.