Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Er/344/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809202389
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Martinovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5809202389.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: GE Money, a.s., Bratislava, Bottova 7,
IČO:17324220, právne zastúpená MCGA legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Partizánska 2 proti
povinnému: X. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX v exekučnom konaní o vymoženie sumy 1424,02
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 36,51 EUR odo dňa 19.08.2007 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 36,51 EUR odo dňa 19.09.2007 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 36,51 EUR odo dňa 19.10.2007 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 1.314,48 EUR odo dňa 20.10.2007
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 284,80 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi, Exekútorský úrad

Bratislava, Ulica 29. augusta 2, náhradu trov exekúcie v sume 39,83 EUR do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.05.2009 sa začalo na návrh oprávneného exekučné konanie EX 581/09 pred
súdnym exekútorom Mgr.Kamilom Líškom, Exekútorsky úrad Bratislava o vymoženie sumy 1424,02
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 36,51 EUR odo dňa 19.08.2007 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 36,51 EUR odo dňa 19.09.2007 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 36,51 EUR odo dňa 19.10.2007 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 1.314,48 EUR odo dňa 20.10.2007 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 284,80 EUR a trov exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., sp.zn.0708189 zo dňa 14.11.2008.

Dňa 25.05.2009 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo
udelené dňa 27.05.2009 pod č. 5507 * 004592.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o

rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Tunajší súd po vydaní poverenia v súlade s citovanými ustanoveniami ex offo preskúmal podmienky
zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom
nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi.
Predmetná exekúcia sa vykonáva na základe tuzemského rozhodcovského rozsudku.
Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu súd zistil, že právnym dôvodom konania pred

rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinného zo Zmluvy o úvere č. 1080716619 zo dňa
12.06.2007.Na základe výzvy, oprávnený doručil súdu predmetnú zmluvu o úvere, preskúmaním ktorej
malsúdpreukázané,ževdanomprípadesajednáospotrebiteľskýprávnyvzťah,naktorýsapretomusia
aplikovať normy spotrebiteľského práva. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd túto
skutočnosť nezohľadnil a základe toho priznal plnenie zákonom nedovolené. Základná charakteristika
spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje aj špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru, a to zákon
č. 258/2001 Z. z., ktorý definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme. Na posúdenie skutočnosti, či sa v tom ktorom prípade jedná o spotrebiteľský úver nie

je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale skutočnosť, že sa jedná
o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Podľa ust. § 3 zákona o
spotrebiteľskom úvere je veriteľom každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sú upravené v ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu,
vychádzal z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že veriteľ (oprávnený v exekúcii) v rámci svojej
podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo forme
úveru. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že predmetom činnosti

oprávneného je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v ust. § 1 ods. 2 negatívne vymedzuje druhy zmlúv, na ktoré sa uvedený zákon nevzťahuje.
Nakoľko predmetná zmluva o úvere nespadá pod žiadnu zo zmlúv uvedených v taxatívnom výpočte
uvedeného ustanovenia, na právny vzťah medzi oprávneným a povinným treba použiť ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je

to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a tak nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky
poskytnutia úveru , ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neznámy počet
potenciálnych spotrebiteľov. S poukazom na ust. § 52 ods. 1 a § 54 Občianskeho zákonníka
nemá na posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným význam skutočnosť, že zmluva

o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, resp. že došlo k voľbe práva medzi
účastníkmi. Normy
spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi ustanoveniami, preto sa na
daný vzťah uplatní právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou (lex specialis
derogat lex generalis). Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy,

a preto sa za každých okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v
jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Na základe
uvedeného tak súd po preskúmaní zmluvy dospel k názoru, že z obsahu zmluvy a postavenia účastníkov
zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Za plnenie právom nedovolené sa považuje také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa

svojím obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. V danom prípade rozhodcovský súd priznal
zákonom nedovolené plnenie. Preskúmaním zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru súd zistil, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú niekoľko neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré sú absolútne neplatné. Neprijateľnými podmienkami sa chápu akékoľvek ustanovenia
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa za predpokladu, že sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.
Pojmovým znakom individuálne dojednaných zmluvných ustanovení je to, že spotrebiteľ má možnosť
ovplyvniť ich obsah, čo v konkrétnom prípade urobiť nemohol.Preskúmaním exekučného titulu súd zároveň dospel k názoru, že rozhodcovský súd v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a na
základe uvedeného priznal 0,1 % denný úrok z omeškania, čo predstavuje 36,5 % ročný úrok z

omeškania. Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje výšku úrokov z omeškania. Nakoľko však ide
o spotrebiteľský právny vzťah, na daný prípad bolo treba aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom
zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Právna úprava spotrebiteľského práva vychádza
z niekoľkých zásad, medzi ktoré patrí aj to, že zmluvné podmienky upravené medzi veriteľom a
spotrebiteľom sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe uvedeného sa tak spotrebiteľ nemohol vzdať výhodnejšej úpravy v Občianskom zákonníku.
Preto ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 36,50
% ročne, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené. Priznané úroky z
omeškania niekoľko násobne prevyšujú úroky, na aké by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii úpravy

v Občianskom zákonníku v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
V spotrebiteľských zmluvách je dodávateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade
s ustanoveniami spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi a nie ich obchádzať cez rôzne dojednania
ako napr. neuvedenie úroku, dohodu o voľbe práva a pod.
Takýmto obchádzaním zákona dochádza k popretiu zmyslu a účelu noriem spotrebiteľského práva.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k názoru, že rozhodcovský súd priznal úrok z
omeškania vo výške odporujúcej ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené a preto súd v
časti úrokov z omeškania námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Vyššie uvedený výklad je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do právneho poriadku
Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z.. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora
môže súd členského štátu prostredníctvom eurokonformnej interpretácie (výklad vnútroštátneho
práva v súlade s ustanovením a cieľmi smernice) interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho
spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite

ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je tak
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv.
Podľa článku 3 ods. X smernice R. č. XX/XX/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Q. článku X ods. X citovanej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V., že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Z. predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Q. bodu 1, písm. e) prílohy citovanej smernice, nekalá podmienka uvedená v článku X smernice je okrem
iných aj požiadavka pre spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu

ako kompenzáciu.
V. založený citovanou smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ je voči dodávateľovi v slabšom
postavení tak pokiaľ ide o jeho kúpnu silu, ako aj pokiaľ ide o jeho úroveň poznania. Y. skutočnosť vedie
spotrebiteľa k prijatiu podmienok, ktoré sú vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich
obsah. Z verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými podmienkami judikatúra

V. dvora odvodila povinnosť vnútroštátneho súdu chrániť spotrebiteľov ex offo.
Q. § 53 ods. X písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
N. navonok v súlade s pozitívnym právom sa javí využitie inštitútu - dojednania rozhodcovskej doložky,

ktoré je právnym úkonom, vo všeobecnosti právom dovoleným a predvídaným. L., v tomto prípade
dojednanie rozhodcovskej doložky v čl.V bod.X.XX J. podmienok úverových produktov a následné
konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana ktorú muposkytujú príslušné ustanovenia smernice XX/XX/EHS a smernice XX/XXX/EHS, ako aj ustanovenia
J. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a
preukázateľné vzhľadom na priznané plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných kogentných

európskych a vnútroštátnych noriem o ochrane spotrebiteľa. W. uvedené dôsledky dojednania
rozhodcovskej doložky sú teda, z hľadiska predmetných noriem nežiaduce, nepredpokladané a
zakázané. Q. využitia inštitútu právom dovoleného a predvídaného došlo v predmetnej veci dosiahnutiu
výsledku právom zakázanému. Q. názoru súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie
rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý

je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.
N. na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania
zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, OZ o
spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v
rozpore príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Exekučnýsúdmôževsúladesust.§57ods.2Exekučnéhoporiadkuvspojenísust.§45ods.2zákonao
rozhodcovskom konaní exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd tak v rámci exekúcie môže kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu
v rozhodcovskom konaní. Preskúmaním rozhodnutia rozhodcovského súdu, mal súd preukázané, že

rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené v zmluve o úvere, pričom vôbec
nepreskúmal, či sa medzi účastníkmi zmluvy nejedná o spotrebiteľský právny vzťah.

V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. V zmysle
§ 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pretože oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom súde nedôvodného
plnenia, preto táto skutočnosť bola rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách
konania. Sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými
mravmi a tomu predchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Toto malo význam pri

rozhodovaní o trovách exekučného konania, preto súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi v
sume 39,83 EUR, v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhlášky") odmenu vo výške
33,19 EUR, súd zároveň zvýšil túto odmenu o 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 6,64 EUR.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré je možno podať do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde ( 204 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal navrhnutédôkazy,potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.