Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Róbert Urban
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/313/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209828
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113209828.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia,
a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Erasmus Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti odporkyni I. G., nar. X.X.XXXX,
bytom O. XX, J. J., o zaplatenie 452,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/122/2013-45 zo dňa 29. júla 2013 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o náhrade trov
prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti odporkyni
zaplatiť navrhovateľovi sumu 255,07 eur s príslušenstvom.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 255,07
eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne z dotknutej sumy od 15.3.2013 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vychádzal z toho, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským, upraveným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z dokazovania
mal preukázané, že odporkyňa celkom zaplatila 31 splátok (po 51,02 eur), t.j. 1.581,62 eur, pričom v
splátkach bol zahrnutý i (zmluvný) úrok. Keďže podľa zmluvy z 17.10.2008 mala zaplatiť celkovo 36
splátok, t.j. v úhrnne sumu 1.836,69 eur, len rozdiel medzi touto sumou a súčtom platieb vykonaných
odporkyňou predstavuje opodstatnený nárok navrhovateľa.
Okresný súd zároveň uviedol, že podľa počtu splátok, ich výšky, časového odstupňovania a nákladov
úveru RPMN činí 56%, hoci navrhovateľ „umelo“ v zmluve konštatuje jej výšku 44,37%. Navyše,
úrok z omeškania vyčíslený sumou 140,02 eur bol navrhovateľom uplatnený nad rámec povinnosti
reprezentujúcej istinu a vyčíslené úroky a nebola ani preukázaná jeho dôvodnosť. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na približne rovnakú mieru úspechu účastníkov
(navrhovateľ bol úspešný v cca v 56%-ach) žiadna zo sporových strán nemá právo na ich náhradu.
Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotevzamietajúcomvýrokupodalodvolanienavrhovateľ,
ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude celkom vyhovené alebo jeho zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil „históriu platieb
odporcu“, keď ten v súčte uhradil len 1.336,94 eur. Nesúhlasil ani s nepriznaním kapitalizovaného úrokuz omeškania vo výške 140,02 eur, ktorého prepočet je zrejmý zo splátkového kalendára. V spojitosti
s týmto (čiastkovým nárokom) namietal i nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ by sa i
odvolací súd nestotožnil s meritórnou časťou odvolania, mal navrhovateľ za to, že s poukazom na mieru
jeho úspechu a neúspechu v konaní má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,64%.
Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods.
1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal nenapadnutý výrok o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť
navrhovateľovi sumu 255,07 eur s príslušenstvom) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za
súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., hoci (čiastočne) z iných dôvodov.
Medzi účastníkmi je nesporné, že posudzovaný vzťah je vzťahom spadajúcim pod režim zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia dotknutej zmluvy, t.j. k
17.10.2008. V zmysle jeho ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e/, i/ a j/ v zmluve o spotrebiteľskom
úvere musí byť uvedená (aj) celková výšku úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V dotknutej zmluve sú
celkové náklady spotrebiteľa vymedzené sumou 711,81 eur a celková výška úveru čiastkou 995,82 eur,
t.j. v súčte 1.707,63 eur. Súčasne však súčin počtu splátok (36) a ich výšky (51,02 eur) činí 1.836,72 eur.
Je teda nepochybné, že údaje vymedzené dodávateľom (navrhovateľom) sú zásadne rozporné, čo v
konečnom dôsledku v zmysle zásad ochrany spotrebiteľa ako hodnoty postavanej na roveň iných hodnôt
verejného poriadku možno kvalifikovať ako neuvedenie zákonom požadovaných údajov. Zjednodušene
je možné konštatovať, že uvedenie nepravdivých, resp. klamlivých a pre spotrebiteľa zavadzajúcich
údajov, je nutné kvalifikovať ako neuvedenie príslušných údajov vôbec. Nadväzne nastáva právna
situácia predpokladaná v § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. že predmetný úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
Keby aj (čisto hypoteticky) ďalší text zmluvy - mimo dotknutých zásadných a i náležite čitateľných údajov
-malvysvetľovaťdisproporciumedzicelkovouvýškouúveruacelkovýminákladmispotrebiteľanastrane
jednej a súčinom výšky splátok a ich počtu na strane druhej, pre absolútne minimálnu veľkosť písma
zvyšnéhotextuzmluvy(atiežúverovýchzmluvnýchpodmienok)niejeuvedenérelevantné.Zformálneho
hľadiska dotknuté časti zmluvy predstavujú neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 4, 5 Obč. zák. účinného v rozhodnom čase.
Čiastočne dôvodnou je námietka odvolateľa o tom, že okresný súd podľa splátkového kalendára
nepresne vyhodnotil rozsah/počet splátok odporkyne. Súčasne je však potrebné uviesť, že daná
nepresnosťvnemalejmierevyplývazneprehľadnostidotknutéhosplátkovéhokalendára,keďplatbypod
poradovými číslami 16 až 20 sú uvedené opakovane a len podrobným skúmaním (prináležiacim však
v sporovom konaní nie súdu, ale účastníkom v rámci ich bremena konkrétneho tvrdenia rozhodujúcich
skutočností) je možné túto okolnosť ustáliť.
Bez ohľadu na uvedené i z tvrdení odvolateľa je zrejmé, že odporkyňa už celkovo zaplatila 1.336,91
eur. Keďže predmetný úver je nutné kvalifikovať ako úver bez úrokov a bez poplatkov, je nepochybné,
že odporkyňa svoju povinnosť splnila. Dané konštatovanie sa viaže i na úroky z omeškania, ktoré
mohli odporkyni vzniknúť v súvislosti s omeškaním pri jednotlivých splátkach. Vzhľadom na rozdiel
medzi platbami odporkyne a výškou istiny (341 eur) v plnom rozsahu je uspokojené i dotknuté
príslušenstvo. Rovnako uvedená čiastka presahuje tiež sumu 140,02 eur, ktorú navrhovateľ uplatňuje
ako kapitalizovaný úrok. Následne (bez zaoberania sa dôvodnosťou takéhoto nároku) je zrejmé, že
zamietnutie návrhu vo zvyšnej časti je plne dôvodné, z ktorého titulu krajský súd v meritórnom výroku
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Ako vecne správne vyhodnotil i rozhodnutie o náhrade trov konania. Súdna prax pri aplikácii § 142 ods.
2 O.s.p., osobitne jeho časti „prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov“,
vychádza z približného posúdenia rozsahu úspešnosti jednotlivých sporových strán. Pokiaľ je rozsahúspechu len minimálny, medzi ktoré prípady možno zahrnúť i situácie s čistým úspechom 10 až 15%,
je primerané „nepriznať“ náhradu trov účastníkom konania.
V súdenej veci nielenže ide o takýto prípad, ale v konaní dodávateľa sú prítomné nekalé praktiky,
ktoré sa bezprostredne a komplexne nemohli (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom
odvolania) prejaviť v meritórnom posúdení. V posúdení procesného nároku (trovy konania) je však plne
akceptovateľné na ne prihliadať.
Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporkyňa si v súvislosti s aktuálnym
odvolacím konaním žiadne trovy neuplatňovala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.