Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/394/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812215616
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812215616.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: JUDr. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 1, G.,
proti odporcovi: Ing. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, G., zastúpený: JUDr. Viera Nováková,
advokátka so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.117,51 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/279/2012 - 66 zo dňa 05. augusta
2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňavovýrokuIuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľke
sumu 1.117,31 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2011 až do zaplatenia, vo výroku
II návrh v časti o zaplatenie sumy 0,20 Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2011 až do

zaplatenia zamietol a vo výroku III konanie vo zvyšnej časti zastavil. O trovách konania rozhodol tak,
že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 115,60 Eur. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ust.
§563,§100ods.1a§101Občianskehozákonníka,keďnazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. V danej súvislosti
konštatoval, že návrhom sa navrhovateľka domáhala zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby

advokáta a v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 19.06.2008 k uzatvoreniu dohody
o právnom zastupovaní v exekučných konaniach voči spoločnosti COM COM, spol. s r.o., a to vo veci
začatia konania o vymoženie sumy 1.400.000,- Sk a sumy 2.300.000,- Sk. Bolo tiež preukázané, že
navrhovateľka právnu pomoc - spísanie návrhov na začatie exekúcie - odporcovi aj poskytla, o čom
svedčí to, že súdnym exekútorom JUDr. Albínom Božekom boli začaté exekučné konania pod sp. zn. EX
32/2008 a EX 33/2008 a tieto aj doposiaľ prebiehajú. V konaní pritom nezistil, že by si účastníci výšku

odmeny dohodli, preto mal za to, že za poskytnutie právnej pomoci patrí navrhovateľke odmena v zmysle
ust. § 24 ods. 3 zákona o advokácii, t.j. tarifná odmena. V rámci dokazovania z výsluchu účastníkov
nevyplynuli žiadne skutočnosti o tom, že by si účastníci dohodli termín splatnosti odmeny navrhovateľky
za poskytnuté právne služby. Navrhovateľka odporcovi vystavila faktúru č. 12/2008 na sumu 33.660,- Sk
aztejtovyplýva,žebolavyhotovenádňa30.08.2008adátumsplatnostijevnejuvedený„ihneď“.Faktúra
bola odporcovi zasielaná už dňa 28.08.2008 do miesta výkonu jeho vtedajšieho zamestnania. Rozpor

medzi údajmi vo faktúre a dňom jej odoslania vysvetlila tým, že ako dátum vystavenia faktúry uviedla
predpokladaný dátum, kedy odporcovi faktúra bude doručená. V konaní však odporca namietal, že táto
faktúra mu doručená nebola, obdržal ju až po tom, čo mu ju navrhovateľka zaslala na adresu trvalého
bydliska.Zvýpovedenavrhovateľkyakoajzpriloženéhopodacieholístkavyplynulo,žefaktúranaadresu
bydliska odporcu bola opätovne zaslaná dňa 09.05.2011. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považoval
za preukázané, že faktúra bola odporcovi doručená až v mesiaci máj 2011. Odporca v konaní vzniesol

námietku premlčania nároku navrhovateľky, preto súd prvého stupňa skúmal opodstatnenosť uvedenej
námietky. Odporca sa dozvedel o výške svojho záväzku voči navrhovateľke až doručením faktúry, kdebola odmena vrátane hotových výdavkov riadne vyčíslená. Zastával teda názor, že premlčacia lehota,
ktorá je podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po doručení faktúry odporcovi, t.j. niekedy od mája 2011. Návrh na začatie konania bol podaný dňa

31.8.2012, z čoho potom uzavrel, že nárok navrhovateľky nemožno považovať za premlčaný. V konaní
odporca uvádzal, že s navrhovateľkou sa ústne dohodol tak, že odmenu vyplatí až po tom, čo dôjde
k vymoženiu dlžnej sumy v exekučnom konaní avšak existenciu takejto dohody navrhovateľka poprela
a odporca svoje tvrdenie v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal. V odpore voči platobnému
rozkazu, ktorý bol súdom prvého stupňa vo veci vydaný, uvádzal aj to, že spísanie návrhov na začatie

exekúcie bolo podmienené tým, že súdny exekútor najskôr preverí, či jeho dlžník má nejaký majetok a
či exekúcia bude mať zmysel. Keďže od exekútora dostal informáciu, že dlžník nemá žiaden majetok
a exekúcia je bezpredmetná, navrhovateľka ani nemala návrhy na začatie exekúcie vypracovať. Ani
tieto tvrdenia odporca podľa názoru súdu prvého stupňa žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal,
pričom existenciu takejto dohody okrem navrhovateľky poprel aj svedok JUDr. Božek - poverený súdny
exekútor, keď uviedol, že šetrenie majetku povinného mohol začať robiť až po začatí exekúcie, t.j. po

udelení poverenia na začatie exekúcie zo strany súdu, čomu predchádza spísanie a podanie návrhu
na začatie exekúcie. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval za preukázané, že na základe
dohody o poskytovaní právnej pomoci navrhovateľka vykonala pre odporcu úkony právnej pomoci, za
ktoré jej vznikol nárok na zaplatenie odmeny. Navrhovateľka výšku odmeny odporcovi vyfakturovala,
odporca však doposiaľ dlžnú sumu neuhradil a keďže k plneniu nedošlo riadne a včas, odporca sa

dostal do omeškania a navrhovateľke vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry. Faktúra bola odporcovi doručovaná 09.05.2011 so splatnosťou
„ihneď“ (podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka nasledujúci deň po doručení), z čoho považoval za
zrejmé, že splatnosť dlžnej sumy nastala v priebehu mesiaca máj 2011. Navrhovateľka si nárok na úrok
z omeškania uplatnila od 01.06.2011, teda v čase, kedy už odporca s plnením bol v omeškaní, preto vo

veci rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.117,31 Eur spolu s 9,25%
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.06.2011 až do zaplatenia. Navrhovateľka si uplatnila
voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 1.117,51 Eur s prísl., vyplývajúci z faktúry č. 12/2008, ktorá bola
vystavená na sumu 33.660,- Sk. Po prepočte konverzným kurzom predstavovala dlžná suma 1.117,31
Eur, preto návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 0,20 Eur spolu s 9,25% ročným

úrokom z omeškania od 1.6.2011 do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol. Pôvodne sa navrhovateľka
domáhala zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 1.117,51 Eur vo výške 14,25% ročne od 15.09.2008
do 31.12.2008 a vo výške 10,5% ročne od 01.01.2009 do zaplatenia. Pred prvým pojednávaním vo
veci samej však nárok upravila tak, že sa domáhala zaplatenia sumy 1.117,51 eur s 9,25% ročným
úrokom z omeškania od 01.06.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania

vzala svoj návrh späť, preto súd prvého stupňa v tejto časti konanie podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a vychádzajúc z toho, že v
konaní mala navrhovateľka neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal jej náhradu trov konania v plnej
výške v sume 115,60 Eur. Trovy predstavovali zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 67,-
Eur a cestovné náklady na trase Bratislava - Prievidza a späť za účasť na pojednávaniach v dňoch

29.04.2013, 10.06.2013 a 05.08.2013 po 8,10 Eur jedna cesta, spolu vo výške 48,60 Eur. Navrhovateľke
bola priznaná náhrada cestovných nákladov vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom v
zmysle ust. § 73 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, keďže neboli zistené okolnosti pre použitie ust. §
74 citovanej vyhlášky.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. a z uvedeného dôvodu navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrh sa
zamieta a navrhovateľka sa zaviaže zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Súdu prvého
stupňa vytýkal predovšetkým to, akým spôsobom sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania,

ktorú vyhodnotil v neprospech odporcu s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
ide o výklad tohto ustanovenia, prvá objektívna možnosť vykonania práva v jeho zmysle je daná
okamihom, kedy veriteľ o svoje právo mohol požiadať po prvý raz, preto navrhovateľka mohla svoje
právo vykonať už dňom nasledujúcim po tom, čo došlo ku vzniku ich vzájomného právneho vzťahu a
nie až následne po opakovanom doručení. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na skutočnosť známu

z judikačnej činnosti Najvyššie súdu SR, ktorý v rozhodnutí R 37/1982 a R 27/1997 dôvodil, že ak
čas plnenia nebol dohodnutý, alebo inak určený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni, kedy dlh vznikol. Pre počítanie začiatku premlčacej doby práva uplatneného v tomto konanínavrhovateľkou je preto podľa jeho názoru jednoznačne nevyhnutné vychádzať v prvom rade z doby,
kedy došlo k uskutočneniu právnej služby v prospech odporcu a najneskôr z času, kedy navrhovateľka
doručovala spornú faktúru odporcovi po prvý krát, teda dňa 30.08.2008. Preto nesúhlasil s právnym

názoromsúduprvéhostupňa,žesplatnosťmedzinavrhovateľkouaodporcomneboladohodnutá,pričom
len skutočnosť, že navrhovateľka zaslala predmetnú faktúru do miesta výkonu práce odporcu nie je
opodstatneným dôvodom na to, aby sa august 2008 nemohol považovať za čas rozhodný pre počítanie
počiatku premlčacej doby. Nad rámec uvedeného konštatoval, že pokiaľ ide o poskytovanie právnych
služieb, splatnosť je potrebné posudzovať s ohľadom na dobu, kedy došlo k uskutočneniu služby, a

preto opätovne vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa a trval na tom, že nárok
navrhovateľky je premlčaný. Na záver doplnil, že vzhľadom na kogentný charakter ust. § 101 až § 110
Občianskeho zákonníka je potrebné usúdiť, že nie je dôležitý dôvod, pre ktorý oprávnená osoba svoje
právo neuplatnila, hoci tak mohla urobiť už hneď deň na to, ako vykonala samotnú službu, čo však podľa
jej vyjadrení neurobila a preto zastával názor, že premlčacia doba začala plynúť v deň, kedy nastala
zročnosť dlhu na strane odporcu, a teda v deň, kedy mal svoj dlh splniť po prvý krát, resp. začať s jeho

plnením.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľka písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné
a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h)

O.s.p. a vec v zrušenom rozsahu s poukazom na ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Odvolaním odporcu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté iba vo výroku I, ktorým súd prvého
stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú
časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím

odvolacieho súdu nedotknutý.

Podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa ust. § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je

povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením
povinnosti príkazníka.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania a obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odporca udelil dňa 19.06.2008 dve
samostatné plnomocenstvá na zastupovanie navrhovateľke ako advokátke v rozsahu práv a povinností
podľa Exekučného poriadku, a to na zahájenie exekučného konania vo veci pohľadávky vo výške
1.400.000,- Sk voči spoločnosti COM COM, spol. s r.o., ako aj ďalšej pohľadávky voči uvedenejspoločnosti vo výške 2.300.000,- Sk. Na základe uvedeného navrhovateľka poskytla odporcovi právnu
pomoc tým, že vyhotovila dva návrhy na zahájenie výkonu exekúcií voči majetku obchodnej spoločnosti
COM COM, spol. s r.o., pričom tieto exekúcie sú dodnes vedené súdnym exekútorom JUDr. Albínom

Božekom. Za poskytnutie právnych služieb vystavila dňa 28.08.2008 odporcovi faktúru č. 12/2008 na
celkovú sumu 1.117,31 Eur, v ktorej bola splatnosť definovaná "ihneď", t.j. lehota splatnosti nebola
určená a v konaní nebola ani preukázaná. Vystavenú faktúru doručila navrhovateľka dňa 28.08.2008 do
vlastných rúk odporcovi na adresu jeho pracoviska, ten ju však neobdržal a preto mu predmetnú faktúru
zasielala opakovane so sprievodným listom dňa 09.05.2011, tentokrát na adresu jeho trvalého bydliska.

Odporca doručenie faktúry na druhý pokus potvrdil, túto však neuhradil.

Niet pochybností o tom, že právny vzťah medzi účastníkmi konania treba posúdiť ako príkaznú zmluvu v
zmysle ust. § 724 Občianskeho zákonníka. Odmena advokáta, ktorý poskytuje právne služby za odplatu,
je určená buď zmluvnou dohodou, alebo vyplýva z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právo na odmenu a právo na náhradu nákladov spojených
s činnosťou príkazníka sú majetkovými právami, ktoré sa premlčujú podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a to v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o nárok
advokáta na odmenu.

Odporca v konaní na svoju obranu vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného navrhovateľkou.
Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa opodstatnene v prvom rade zaoberal otázkou, či námietka
premlčania bola vznesená dôvodne. S jeho právnym posúdením okamihu začatia plynutia premlčacej

lehoty sa však odvolací súd nestotožňuje. Nemožno totiž súhlasiť s vysloveným právnym názorom, v
zmysle ktorého 3-ročná premlčacia lehota začala v prejednávanej veci plynúť odo dňa nasledujúceho
po doručení faktúry odporcovi, teda až od mája 2011 ako okamihu, kedy sa odporca dozvedel o výške
svojho záväzku, a to s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd uvádza, že z hľadiska splnenia dlhu majú význam dva termíny, a to časový moment, v

ktorom dlžník môže najskôr plniť (splniteľnosť dlhu) a časový moment, v ktorom dlžník musí najneskoršie
plniť (splatnosť dlhu). Uvedené časové momenty vyplývajú buď z výslovnej dohody strán, alebo z
okolností, za ktorých záväzkový právny vzťah vznikol. Splatnosť záväzku nastala deň nasledujúci po
uplynutí (najneskoršieho času splnenia dlhu). V tomto momente mal veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť
svoje právo (pohľadávku) na súde (actio nata). Určenie času splatnosti pohľadávky má veľký význam

aj z hľadiska premlčania pohľadávky. Citované ust. § 563 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na tie
prípady, keď doba splnenia nie je určená žiadnym spôsobom. To znamená, že sa týka prípadov, keď
splatnosť záväzku nebola dohodnutá (ani výslovne, ani mlčky), ďalej nevyplýva z povahy záväzku a
neustanovujú ju ani právne predpisy, ani rozhodnutie súdu. V takom prípade má právo určiť čas splnenia
dlhu veriteľ. Veriteľ teda môže kedykoľvek oznámiť dlžníkovi, že tento má plniť. Len čo veriteľ požiada

dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu na
plnenie. Ak veriteľ vo výzve adresovanej dlžníkovi výslovne určí dobu splnenia (napr. do 5 dní), v takom
prípade platí doba splnenia určená v tejto výzve veriteľa. Určenie času splnenia dlhu veriteľom znamená,
že splniteľnosť a splatnosť dlhu spadá do jedného časového momentu. Ak teda nebola určená lehota na
splnenie, splatnosť dlhu nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Súdna prax v

týchtoprípadochvychádzaztoho,žeprváobjektívnamožnosťvykonaniaprávajeokamihom,keďveriteľ
mohol najskôr o splnenie požiadať, t. j. dňom, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu, napr. pri dlhu
dojednaného na neurčitú dobu. Pre začiatok premlčacej doby je teda rozhodný deň nasledujúci po dni,
keď došlo ku vzniku tohto právneho vzťahu. Veriteľ preto musí uplatniť svoje právo na plnenie najskôr
do uplynutia premlčacej doby, pretože v opačnom prípade sa môže jeho právo premlčať a v prípade,

ak dlžník vznesie námietku premlčania, nie je možné mu premlčané právo priznať. Ak teda veriteľ svoje
právo na plnenie neuplatní najneskôr do uplynutia premlčacej doby, vystavuje sa nebezpečenstvu jeho
premlčania.

Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinkypremlčaniapodľaust.§100Občianskehozákonníka.Premlčaciadobajeustanovenákonkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod hrozbou
neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkompremlčania, t. j. k zníženiu možnosti vynúteného splnenia práva. V ustanovení § 101 Občianskeho
zákonníka je upravená všeobecná premlčacia doba, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon
pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba ustanovená

v zákone je v dĺžke troch rokov. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde,
teda akonáhle mohla byť dôvodne podaná žaloba (actio nata). Teda možnosť vykonať právo po prvý
raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tento okamih je

daný objektívne a nezávisí od subjektívnej okolnosti. V prípade, ak splatnosť dlhu nebola dohodnutá, a
ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v záväzkovom právnom vzťahu založenom príkaznou zmluvou
sú z hľadiska posudzovania odmeny advokát veriteľom a klient dlžníkom, pričom okolnosť, kedy
navrhovateľka pri absencii iného určenia doby plnenia vyzvala odporcu na zaplatenie odmeny a učinila
ju tak splatnou v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, nie je z hľadiska premlčania určujúca.

Premlčacia doba totiž začína plynúť deň po tom, čo právo na odmenu objektívne vzniklo, pretože
týmto dňom mohla navrhovateľka svoje právo vykonať, t.j. odôvodnene ho uplatniť žalobou na súde
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1475/2008 zo dňa 16. decembra 2009, obdobne
rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 33Cdo 2634/2008 zo dňa 28. januára 2011, ako i R 91/2004).

Pri zohľadnení záverov vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe teda v prejednávanej platí,

že premlčacia doba na uplatnenie odmeny za právne zastupovanie odporcu v exekučných veciach,
spočívajúce výlučne v spísaní návrhov na zahájenie výkonu exekúcie, nezačala navrhovateľke plynúť
až okamihom, kedy sa odporca dozvedel o výške svojho záväzku, teda doručeným faktúry odoslanej na
druhý pokus, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Premlčacia doba totiž začala plynúť dňom nasledujúcim po vykonaní týchto úkonov právnej pomoci, a

to na základe plnomocenstiev udelených navrhovateľke odporcom dňa 19.06.2008 výlučne na spísanie
návrhov na zahájenie exekúcií (t.z. nie na zastupovanie v celom exekučnom konaní). Keďže súd prvého
stupňa vychádzal z iného okamihu začiatku plynutia premlčacej doby, jeho právne posúdenie treba
považovať za nesprávne.

Preto odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil v záujme zachovania dvojinštančnosti

súdneho konania, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec v súlade s ust. § 221 ods. 2
O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 226 O.s.p. viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne sa zaoberať vznesenou námietkou
premlčania s prihliadnutím na obsah plnej moci ako aj na úkony, ktoré na jej podklade vykonala

navrhovateľka pre odporcu. Z odôvodnenia rozsudku totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Preto
nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie, aby tak obe sporné strany mali možnosť vyjadriť sa po stránke skutkovej i právnej
k danej problematike. Následne rozhodne súd prvého stupňa s prihliadnutím na ust. § 224 ods. 3 O.s.p.

aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .