Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412215031
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412215031.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt,
s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o.,IČO:36862711,sosídlomvBratislave,Šoltésovejč.14,vmenektorejpred
súdom koná JUDr. Alexander Kasatkin, advokát a prokurista, proti odporcovi B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v B. č. XXX, za účasti HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42305675, so sídlom

vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, zastúpeného JUDr.
Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25, v konaní o zaplatenie
1.043,38 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 18C/62/2013-110 zo dňa 27.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 76,67 €, na účet právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej
Bystrici, Nemčianska č. 25, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania vo výške 38,74 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr.
Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 296,52
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 294,86 € za obdobie od 28.12.2009 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1,66 € za obdobie od 28.03.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok); vo zvyšku (t.j. v časti o zaplatenie sumy 746,86 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 746,86 € od 28.11.2010 do zaplatenia) návrh

navrhovateľa zamietol (druhý výrok); navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 76,67 €, na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej
Bystrici, Nemčianska č. 25, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť T-
Mobile Slovensko, a.s., Bratislava, uzavrel s odporcom dňa 09.01.2007 zmluvu o pripojení č. XXXXXX,

ako aj dodatok k zmluve o pripojení z toho istého dňa, na základe ktorej poskytol mobilný operátor
odporcovi mobilný telefón značky Sony Ericsson K510i s dobou viazanosti 24 mesiacov. Dňa 17.05.2008
uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom ďalšiu zmluvu o pripojení spolu s dodatkom k
zmluve o pripojení z toho istého dňa, na základe ktorej poskytol mobilný operátor odporcovi mobilný
telefón značky Nokia 2630 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s
odporcom i zmluvu o kúpe iPhone 3G zariadenia. Okrem toho uzavreli aj dodatok k zmluve o pripojenís tým, že bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón/dátové zariadenie iPhone 3G za kúpnu cenu 12,95
€ s dobou viazanosti 26 mesiacov. V dodatkoch zmlúv o pripojení bola dojednaná zmluvná pokuta s
tým, že sa odporca zaviazal, že neporuší svoje povinnosti uvedené v bode 1 písm. b), v bode 2 a bode

3 týchto dodatkov, ako aj povinnosti vyplývajúce zo Všeobecných podmienok, a to článok 3, bod 3.6 a
článok 5, bod 5.2 písm. a) až c). Súd považoval odporcu za spotrebiteľa a právne vzťahy, do ktorých
vstúpil uzavretím predmetných zmlúv s právnym predchodcom navrhovateľa za vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Pokiaľ išlo o nezaplatené platby poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie od
08.11.2009 do 07.12.2009 vo výške 294,86 € a nezaplatenú sumu 1,66 € za obdobie od 08.02.2010

do 07.03.2010 z titulu oneskorenej platby, v tejto časti pokladal súd návrh navrhovateľa za dôvodný.
Navrhovateľ si okrem poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby uplatnil aj zmluvné pokuty,
a to v celkovej výške 746,86 €. Súd vo vzťahu k zmluvným pokutám uviedol, že pokiaľ porušenie
zmluvného vzťahu nie je dostatočne konkretizované, nemožno určiť ani ktorá konkrétna povinnosť bola
porušená, resp. určiť, či súhrn porušenia týchto povinností mal byť postihnutý zmluvnou pokutou, ktorých
zaplatenia sa navrhovateľ domáhal. Zmluvné dojednanie o povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu je viazané

na porušenie zmluvného vzťahu, avšak musí byť jasné, určité a zrozumiteľné, inak nemožno vyvodiť
záver, pre ktoré konkrétne povinnosti sa majú takéto zmluvné pokuty vzťahovať. Z tvrdenia navrhovateľa
však nebolo dostatočne jasné, ktoré konkrétne zmluvné povinnosti mali byť konaním odporcu porušené.
Dojednané zmluvné pokuty okrem toho nemali podľa názoru súdu charakter individuálneho dojednania,
nakoľko boli vopred určené právnym predchodcom a obsiahnuté v uzavretých zmluvách bez toho, aby

odporca mohol ako spotrebiteľ dojednať ich výšku, resp. rozsah povinností na ktorých porušenie sa
budú vzťahovať, a preto ich súd považoval za neplatné, nakoľko sú neprijateľnými podmienkami. Pokiaľ
navrhovateľ poukazoval, že mu konaním odporcu vznikla škoda, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že
odporcovi boli poskytnuté mobilné zariadenia v určitej hodnote, tak navrhovateľ nepreukázal základné
predpokladyprepriznanienárokunanáhraduškody,atoporušeniepovinnosti,škodu,príčinnúsúvislosť,

ako aj zavinenie, nakoľko navrhovateľ poskytol sám dobrovoľne mobilné zariadenia v rámci svojej
obchodnej politiky s tým, že niesol aj prípadné riziko spojené s takouto politikou. Súd preto návrh
navrhovateľa v časti týkajúcej sa uplatnených zmluvných pokút vo výške 746,86 € zamietol. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„O.s.p.“). Navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 28,42 % a odporca v rozsahu 71,58 %. Pomer úspechu

účastníkov bol 43,16 % v prospech odporcu. Vzhľadom na to, že si odporca náhradu trov konania
neuplatnil a podľa spisového materiálu mu žiadne trovy konania nevznikli, mu súd náhradu trov konania
nepriznal. Náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia priznal len vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu, nakoľko ten bol (rovnako ako odporca) čiastočne úspešný v rozsahu 43,16 %. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 238,23 €. Súd pri určovaní

odmeny za úkony právnej pomoci vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška MS SR
č. 655/2004 Z.z.“), a teda zo sumy 1043,38 €. Za účelné považoval trovy právneho zastúpenia za úkony
právnej pomoci - 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (61,41
€ + režijný paušál vo výške 8,04 € pre rok 2014), 2. odvolanie zo dňa 10.03.2014 proti uzneseniu o

nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania (jedna polovica hodnoty úkonu právnej pomoci
30,71 € + režijný paušál vo výške 8,04 €) a 3. vyjadrenie k návrhu zo dňa 22.05.2014 (61,41 € + režijný
paušál vo výške 8,04 €), t.j. spolu vo výške 177,65 €. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal
náhradu trov konania vo výške 76,67 €, čo predstavuje 43,16 % zo sumy 177,65 €.

Proti rozsudku okresného súdu v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi

(štvrtý výrok) podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie (č.l. 117-120
spisu). Navrhol zmenu rozsudku v zmysle nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu. Vyjadril názor, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Trovy vedľajšieho
účastníka nepovažoval za účelne vynaložené, pretože neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie
práva. Vedľajší účastník, ako združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov, má byť odborne

pripravený na poskytovanie právnej pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. Paušálny
vstup vedľajšieho účastníka do konania nepredstavuje žiadny prínos a spôsobuje len vynakladanie
neúčelných trov právneho zastúpenia. Vo svojej argumentácii vedľajší účastník poukázal iba na
ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo

zisk v podobe priznaných trov konania. Zdôraznil, že na vstup vedľajšieho účastníka do konania je
nevyhnutný výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať. V tejto súvislostiuviedol rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013.
Navrhovateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré zároveň aj vyčíslil.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa (č.l. 133-134 spisu) navrhol napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že má rovnako ako účastník konania právo na právnu
pomocakoiprávonanáhradutrovkonania.Právekvalifikovanépodanievedľajšiehoúčastníka,vktorom
poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty, a ktorého závery boli prenesené do odôvodnenia
rozsudku okresného súdu, bolo dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa, a teda malo vplyv na spôsob
skončenia sporu. Na charakter zmluvných podmienok používaných navrhovateľom poukázal vedľajší

účastník a označil ich ako neprijateľné (a tým absolútne neplatné) pred rozhodnutím okresného súdu vo
veci, čo samo o sebe vylučuje možnosť, že by okresný súd rozhodol o neprijateľnosti týchto zmluvných
dojednaní ex offo. Trovy právneho zastúpenia je preto potrebné považovať za vynaložené účelne.
Rovnako účelné bolo i uskutočnenie úkonu - odvolanie voči nepripusteniu vedľajšieho účastníka do
konania, ktorý úkonom sledoval a napokon aj dosiahol svoje zotrvanie v konaní v postavení vedľajšieho
účastníka. Do pozornosti odvolacieho súdu dal osobitne skutočnosť, že odvolateľ žiadnym spôsobom

nespochybňoval samotnú výšku vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov. Uplatnil si trovy odvolacieho
konania, ktoré zároveň vyčíslil v sume 38,74 €.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom

výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre

správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení

oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa
vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013).
Na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi,
vedľajší účastník súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva

priamo v jeho neprospech. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie
vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným
právam a procesným povinnostiam.

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho
poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľskýchsporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2
O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva,
že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia
vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto
prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej

z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na
jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní

rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam

podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu právo.

Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania v prípade čiastočného úspechu je vždy potrebné
vypočítať rozdiel pomerných úspechov účastníkov konania a podľa veľkosti výsledku priznať jednému
- úspešnejšiemu účastníkovi - trovy konania. Len v prípade, že by bol pomer úspechu a neúspechu
účastníkov približne rovnaký (50 % alebo blízky tomuto pomeru), by mohol súd rozhodnúť o trovách

konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd o trovách konania rozhodol správne podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a podľa zistenia odvolacieho
súdu správne určil pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania vo vzťahu k predmetu konania a
výsledku konania. V predmetnej veci prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v sume 294,86 €, ako aj zaplatenie sumy 1,66 € z titulu

oneskorenej platby s príslušenstvom a jeho návrh v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 746,86
€ s príslušenstvom zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov
konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v časti o zaplatenie 296,52 € s príslušenstvom a v časti o zaplatenie
746,86 € s príslušenstvom odporcovi. Miera úspechu u navrhovateľa predstavuje 28,42 %, u odporcu
71,58 %, čo v konečnom dôsledku znamená, že odporca bol v konaní úspešný v rozsahu 43,16 %, a

preto má v rovnakej veľkosti proti navrhovateľovi aj nárok na náhradu trov konania, ktoré počas konania
zaplatil. V prejednávanej veci teda nešlo o prípad, kedy by bol pomer úspechu a neúspechu účastníkov
približne rovnaký, nebol preto dôvod na vyslovenie nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov.

Nakoľko zamietnutím návrhu navrhovateľa v prevažnej časti vzniklo právo na náhradu trov konania

úspešnejšiemu odporcovi, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu
trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené žiadne ustanovenie právneho poriadku
nezakazuje vedľajšiemu účastníkovi dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov.
Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Práve kvalifikované

vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na charakter zmluvných podmienok používaných
navrhovateľom a označil ich ako neprijateľné (a tým absolútne neplatné), a ktorého závery boli sčasti
prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného súdu, bolo dôvodom prevažného zamietnutia návrhu
navrhovateľa, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.Vedľajší účastník na strane odporcu si pre prípad úspechu vo veci uplatnil náhradu trov konania v
sume 238,23 €. Uplatnil len nevyhnutné právne úkony, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, avšak trovy konania nesprávne vyčíslil, pretože za základ pre výpočet odmeny

zobral súčet istiny (1043,38 €) a príslušenstva. Okresný súd však postupoval správne, keď pri výpočte
priznaných trov právneho zastúpenia určil tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby z hodnoty
sporu tak, že k uplatňovanej istine nepripočítal úrok z omeškania (v tomto prípade 9 % ročne) z
uplatňovanej istiny.

I keď možno konštatovať, že na určenie výšky trov právneho zastúpenia sa zákon č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.) priamo
nevzťahuje, súdna prax zastáva názor, že pri aplikácii Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je analogická aplikácia uvedeného zákona
prípustná (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 04. 2011, sp. zn. 5 M Cdo
17/2010). Preto ak v tomto prípade okresný súd (správne) vyrubil súdny poplatok z návrhu (podľa § 7
ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb., s použitím Položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu k zák. č. 71/1992 Zb.) vo výške 6 % len zo samotnej uplatňovanej istiny (1043,38 €), analogicky
treba považovať uvedenú sumu (1043,38 €) za tarifnú hodnotu veci v zmysle § 9 ods. 1 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. a základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby sa potom určí podľa
§ 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Keďže okresný súd v prípade rozhodovania o trovách
konania, resp. trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu takto postupoval,

jeho rozhodnutie je v tejto časti správne.

Vprejednávanejvecipretovedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcuvkonanívznikloprávonanáhradu
trov konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych
služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 61,41 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, 2.
odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/62/2013-65 zo dňa 24.02.2014 v

sume 30,71 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej; vzhľadom
na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu 61,41 € a to podľa § 10
ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013) spolu s režijným paušálom
v sume 8,04 € a 3. vyjadrenie k návrhu navrhovateľa v sume 61,41 € spolu s režijným paušálom v sume

8,04 €, spolu trovy konania v sume 177,65 €. S ohľadom na pomer úspechu odporcu v konaní v rozsahu
43,16 % bola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania vo výške 76,67 € (177,65 Eur
x 43,16 %), ktorú je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo

svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú
argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z
radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania

vedľajšieho účastníka na strane odporcu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vedľajší účastník na strane odporcu bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil

trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v sume 38,74 €, ktoré pozostávajú z jedného
úkonu právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu v sume 30,70 € (odmena znížená na polovicu podľa §
13a ods. 2 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o
odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za

jeden úkon právnej služby sumu 30,70 € a to podľa § 10 ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. v znení účinnom od 01.07.2013) spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €; spolu trovy odvolaciehokonania vedľajšieho účastníka na strane odporcu v sume 38,74 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr.
ViliamoviGlézlovi,advokátovisosídlomvBanskejBystrici,Nemčianskač.25.Vedľajšíúčastníkpožiadal

o zaplatenie náhrady trov konania na účet jeho právneho zástupcu vedený vo J. banka, a. s. pobočka
zahraničnej banky, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.