Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/438/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611214644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611214644.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724
803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska
5, Bratislava, ta ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovaným: 1. V. C., W..
X.X.XXXX a 2. X. C., W.. X.X.XXXX, I. F. F. Š. XX, V., t. č. I. W. W. Y. a obaja zastúpení opatrovníkom Mgr.
Viktorom Lišuchom, zamestnancom Okresného súdu Rožňava, o 1 855,51 € s príslušenstvom, o trovách

konania, za účasti vedľajšieho účastníka popri žalovaným: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, IČO: 42176778, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom
Motykom, Námestie SNP 7, Stropkov, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves z 10.3.2014 č. k. 5C/6/2012 - 96

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením označeným v záhlaví rozhodoval o trovách pre späťvzatie
žaloby právoplatne zastaveného konania o 1 855,51 € s príslušenstvom. Za procesnej situácie, že
žalobca zavinil zastavenie konania a zároveň ani trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
neboli účelne vynaložené nielen preto, že v relatívne krátkej dobe po vstupe združenia do konania došlo
k späťvzatiu žaloby a následne k zastaveniu konania, ale aj preto, že daným advokátom poskytnuté

služby nemali vplyv na rozhodnutie súdu, podľa §146 ods. 2, vety prvej OSP vyslovil, že ani vedľajší
účastník ani žalobca nemajú právo na náhradu trov konania (u žalobcu ich nesprávne považoval za
trovy odvolacieho konania, tento výrok však nebol predmetom odvolacieho prieskumu - §206 OSP).

Proti uzneseniu vedľajší účastník podal odvolanie v rozsahu, v ktorom sa ho týka. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v plnej výške. Žalobca späťvzatím žaloby
zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovaným.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie o trovách konania, pretože ho

považuje za vecne správne. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom súdu
prvého stupňa vyslovenom o nadbytočnom, a preto neúčelnom právnom zastupovaní spotrebiteľského
združenia advokátom.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, bez potreby nariadiť odvolacie
pojednávanie (§214 OSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom výroku, ako aj konanie, ktorému predchádzalo (§212 ods. 1 a 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je
nedôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania v sporovom konaní sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo

veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa
náhrada trov zásadou zavinenia. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je
vyjadrená v ods. 2 §146 OSP, pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
konaniemuselobyťzastavené.Pritomzavineniejemožnéposudzovaťlenzprocesnéhohľadiska.Preto,
ak žalobca žalobu vzal späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ nejde o prípad podľa §146

ods. 2, vety druhej OSP), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy
konania žalovanému (vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného). Aj napriek tomu,
že nikomu, (a teda ani vedľajšiemu účastníkovi) nie je možné uprieť právo na právnu pomoc advokáta
zaručené článkom 47 ods. 2 Ústavy SR, súd rozhodujúci o náhrade trov konania musí však vychádzať
zo zásady účelnosti a priznať môže náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva.

Z obsahu spisu je zrejmé, že podaním doručeným súdu 6.12.2011 Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka (§93 ods.
2 OSP) na podporu žalovaných. Podaním z 3.1.2012 sa vyjadril k žalobe, vychádzajúc z údajov
obsiahnutých v žalobe (žalovaní nesplácali zmluvu k úverovému účtu z 12.8.2003, toto ich správanie
bolo dôvodom pre vypovedanie zmluvy, uplatnená suma sa stala splatnou 21.11.2005) uplatnil námietku

premlčania celej žalobou uplatňovanej pohľadávky. Jeho podanie je tak všeobecné a rámcové, že pod
tento (jeden) obsah možno dosadiť iba základné údaje týkajúce za zmluvy o úvere, o odstúpení od
zmluvy, o splatnosti celého dlhu a následne dosadiť údaje spôsobilé iba identifikovať vec, ktorá je
predmetom konania na tom ktorom súde v Slovenskej republike. Sám vedľajší účastník v odvolaní
priznal, že ide o stovky takýchto vecí, v ktorých žalobca na súdoch proti spotrebiteľom uplatňuje

premlčané nároky, t. j. v týchto veciach aj sám vstupuje do konania a uplatňuje (aktuálne upravenú)
námietku premlčania.

Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť,
ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná
odborná pomoc zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd

prvého stupňa riadne odôvodnil ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde obsah jednotlivých podaní sa mení len o
aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v

súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru,
že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Správnosť tohto názoru možno

dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých účastníkom náhrada trov konania sa nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími)
a účastníci konania pritom majú právo nechať sa zastupovať v súdnom konaní. Vedľajší účastník v
súdnom konaní mohol sa preto dať zastupovať advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti,
nemožno považovať za účelné trovy (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013

z 19.3.2014).

Pokiaľ teda súd prvého stupňa nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ich
neúčelnosťou, jeho rozhodnutie (v tomto smere) je vecne správne a odvolací súd preto ho potvrdil (§219
OSP).

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd náhradu jeho trov nepriznal (§224 ods. 1 v

spojení s §142 ods. 1 OSP). Vzhľadom na hromadné podania žalobcu aj pre jeho trovy platia tie istéprincípy, ako pre náhradu trov vedľajšieho účastníka. Aj v odvolacom konaní ide totiž o stovky vecí, kde
predmetom konania je len odvolanie jednej z procesných strán proti rozhodnutiu súdu o trovách konania.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.