Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/826/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208542
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114208542.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa SWAN, a. s., so sídlom Borská
6, Bratislava, IČO 35 680 202, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporcovi A. R., štátnemu občanovi Z. republiky, bytom W. nad S., v
konanízastúpenémuopatrovníčkouJUDr.AndreouBučencovou,vyššousúdnouúradníčkouOkresného

súdu Trenčín o zaplatenie 519,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/116/2014-39 zo dňa 21. júla 2014, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

199,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 67,94 eur od 25.05.2011
do zaplatenia, zo sumy 72,42 eur od 25.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 58,82
eur od 26.07.2011 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 31 eur, a to všetko do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Na odôvodnenie svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 519,37
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 67,94 eur od 25.05.2011 do zaplatenia,

zo sumy 72,42 eur od 25.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 58,82 eur od 26.07.2011
do zaplatenia a zo sumy 320,19 eur od 07.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vykonaným
dokazovaním súd zistil, že účastníci dňa 26.10.2009 medzi sebou uzavreli zmluvu o pripojení "MAX", na
základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi verejnú elektronickú komunikačnú službu
špecifikovanú v objednávke, a to Triple Play Premium a pevnú verejnú IP adresu a súčasne mu poskytol
zriadenie služby Internet a inštaláciu a zapožičanie Set-Top-Box Ami NET 110 a stolového IP telefónu

(Linksys SPA922). Za poskytnuté služby sa odporca zaviazal platiť mesačný poplatok vo výške 34,92 eur
a tiež sa zaviazal zaplatiť inštalačný poplatok vo výške 0,09 eur. Zmluva bola uzavretá s viazanosťou na
24 mesiacov. Objednávkou služieb MAX Multimedia č. 2 zo dňa 18.11.2009 si odporca u navrhovateľa
objednal zriadenie ďalšej pevnej verejnej IP adresy. Za objednanú službu sa zaviazal platiť sumu 3,32
eur mesačne. Z odovzdávacieho protokolu je zrejmé, že navrhovateľ dodal a odporca prevzal Set-Top-
Box I a IP telefón dňa 28.10.2009. Faktúrou č. 1110523755 zo dňa 10.05.2011 splatnou dňa 24.05.2011

vyfakturoval navrhovateľ odporcovi za poskytnuté služby sumu 67,94 eur, faktúrou č. 1110623687 zo
dňa 10.06.2011 splatnou dňa 24.06.2011 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi za poskytnuté služby sumu
72,42 eur, faktúrou č. 1110727767 zo dňa 11.07.2011 splatnou dňa 25.07.2011 vyfakturoval navrhovateľ
odporcovi za poskytnuté služby sumu 58,82 eur, faktúrou č. 1110929481 zo dňa 22.09.2011 splatnou
dňa 06.10.2011 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi zmluvnú pokutu - Triple Play Premium vo výške
104,56 eur (4 x 26,14 eur), zmluvnú pokutu - AmiNET 110 vo výške 132,71 eur a zmluvnú pokutu -

Linksys SPA922 vo výške 82,92 eur; celkom 320,19 eur. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.12.2013je zrejmé, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy uzavretej s odporcom z dôvodu, že odporca neuhradil
svoje splatné záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy. Z pokusu o zmier zo dňa 17.03.2014 vyplýva, že
navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlhu v celkovej výške 1.004,16 eur. Uvedené skutočnosti súd

prvého stupňa posúdil podľa § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 517 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1
zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1
a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a uviedol, že zmluva o pripojení nie je v Občianskom zákonníku upravená ako zmluvný typ,
preto je možné ju z tohto hľadiska považovať za zmluvu nepomenovanú. V čase uzavretia však bola

upravená v zákone č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v dôsledku čoho je nutné aplikovať
i príslušné ustanovenia tohto zákona. Predmetná zmluva má i spotrebiteľský charakter, keďže bola
uzavretámedzidodávateľom(navrhovateľom),ktorýprijejuzatváraníkonalvrámcisvojejpodnikateľskej
činnosti a spotrebiteľom - fyzickou osobou (odporcom), ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
svojej obchodnej, príp. inej podnikateľskej činnosti. Na základe tejto zmluvy bol navrhovateľ povinný
dodávať odporcovi ním objednané služby a odporca bol naproti tomu povinný za tieto navrhovateľovi

zaplatiť. Odporca si však túto svoju povinnosť nesplnil a nezaplatil za služby vyfakturované faktúrami
č. 1110523755, č. 1110623687, č. 1110727767 v celkovej výške 199,18 eur. Pri vyslovení tohto záveru
súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa a z predložených faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať. S
poukazom na uvedené uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške
199,18 eur. Popri tejto sume súd uložil odporcovi zaplatiť i úrok z omeškania, keďže odporca nesplnil

svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na
úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle zákonného ustanovenia vo výške vo výške 9,25%
ročne zo sumy 67,94 eur od 25.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 72,42 eur od 25.06.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5% ročne zo sumy 58,82 eur od 26.07.2011 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je odporca
povinný úroky z omeškania platiť, že vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. Pokiaľ ide o

navrhovateľom uplatnené sumy zmluvných pokút, tu súd skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním
posúdil ďalej podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že navrhovateľ nepreukázal
dojednanie ani jednej z fakturovaných zmluvných pokút predpísaným spôsobom. Zo žiadneho zo
navrhovateľom predložených listinných dôkazov nevyplýva písomné dojednanie takýchto zmluvných
pokút. Všeobecné obchodné podmienky síce obsahujú ustanovenia o sankciách a poplatkoch (čl.

10 Všeobecných obchodných podmienok), avšak tieto ustanovenia neobsahujú žiadnu zmienku o
dojednaní zmluvných pokút. Samotná faktúra, ktorou navrhovateľ zmluvné pokuty vyfakturoval, nie je
dostačujúcim dôkazom ich písomného dojednania. Zmienku o zmluvnej pokute možno nájsť jedine
v bode 4 cenníka poskytnutých služieb. Túto zmluvnú pokutu súd nepovažuje za platne dojednanú,
nakoľko táto je súčasťou cenníka, ktorý nie je ani súčasťou zmluvy, a je stanovená jednostranne

navrhovateľom. Na platné dojednanie zmluvnej pokuty sa však vyžaduje dohoda zúčastnených strán
v písomnej forme (návrh dohody a prijatie dohody). Jednostranné ustanovenie o zmluvnej pokute
tak nespĺňa zákonom predpísané náležitosti platného dojednania zmluvnej pokuty. Keďže navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu dojednanie fakturovaných zmluvných pokút v písomnej
forme, možno konštatovať, že zmluvné pokuty bola dojednané neplatne, a preto súd návrh navrhovateľa

v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142
ods. 2 O.s.p. a uviedol, že v danom prípade mal navrhovateľ úspech vo veci len čiastočný. Navrhovateľ
si vyúčtoval trovy konania v celkovej výške 133,96 eur, ktorá suma pozostáva zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 31 eur a trov právneho zastúpenia (2 úkony právnej služby po 41,83 eur vrátane DPH,
2 x režijný paušál po 9,65 eur vrátane DPH, spolu teda 102,96 eur). Vzhľadom na čiastočný úspech

navrhovateľa(navrhovateľmalúspechvovýške38,4%,odporcavovýške61,6%;rozdielichpomerných
úspechov predstavuje 23,2 %), súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia náhradu trov
konania pomerne rozdelil tak, že odporcu zaviazal na úhradu trov konania v celkovej výške 31 eur, čo
zodpovedá 23,2 % úspechu navrhovateľa, pričom celú sumu započítal na úhradu súdneho poplatku vo
výške 31 eur. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa

§ 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Proti tomuto rozsudku podal v čas odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým bol vo zvyšnej časti jeho návrh zamietnutý. Uviedol, že odporca uzavrel s navrhovateľom
na základe objednávky služieb zmluvu o pripojení s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné podmienky na poskytovanie služby MAX spoločnosti SWAN, a.s.. Poukázal na znenie

všeobecných podmienok, z ktorých vyplýva, že spoločnosť SWAN a účastník zodpovedajú za škody nimi
spôsobené v dôsledku zavineného porušenia povinnosti uvedenej v zákone, v zmluve a vo všeobecnýchpodmienkach. Navrhovateľ zastáva názor, že z predloženého odovzdávajúceho protokolu je zrejmé,
že odporcovi dodal a tento prevzal zariadenie set-top-box dňa 28.10.2010. Odporca porušil svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a zo všeobecných obchodných podmienok tým, že nezaplatil

za služby dodané navrhovateľom. Na základe tohto bol potom navrhovateľ nútený odstúpiť od zmluvy,
čím odporcovi vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi zariadenia, ktoré od neho na využívanie služieb
prevzal. Odporca svoju povinnosť nesplnil, zariadenia nevrátil, čím vznikla navrhovateľovi škoda. Pri
určení výšky škody vychádzal navrhovateľ z ceny zariadenia uvedenej v objednávke služieb 132,74n
eur a 82,95 eur. Služby, ktoré navrhovateľ poskytol o zvýhodnenej cene odporca využil, nezaplatil za

ne dojednanú cenu, nedodržal dohodnutú dobu viazanosti a navyše si ponechal zariadenie, ktoré si od
navrhovateľa prenajal. Z tohto dôvodu navrhovateľ žiadal okrem ceny za poskytnuté služby zaplatiť aj
škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že mu nevrátil zariadenie. Právne ju kvalifikoval ako zmluvnú
pokutu. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na ust. § 79 O.s.p., v zmysle ktorého nie je účastník
povinný vec právne kvalifikovať a zároveň súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou. Na základe tohto
mohol súd v danom prípade posúdiť nárok navrhovateľa na úhradu žalovanej sumy ako nárok na

náhradu škody. Žiadal preto aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu
preskúmal, zmenil ho tak, že vyhovie návrhu v plnom rozsahu, resp. ho zruší a vráti súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

zamietavej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti ako vecne správny
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol odporca zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 199,18
eur s príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa
právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietnutý s tým, že sa jedná o nárok navrhovateľa,

ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 320,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne od 07.10.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania tento nárok určil odkazom na faktúru č. 1110929481 zo dňa
22.09.2011 splatnú dňa 06.10.2011, ktorou odporcovi vyfaktúroval tri zmluvné pokuty vo výške 104,56
eur /Triple Play Premium/, 132,71 eur /Aminet 110/ a 82,92 eur /Linksys SPA922/.

Ako správne uviedol súd prvého stupňa zmluvnú pokutu, ktorú možno dohodnúť pre prípad nesplnenia
záväzku, je potrebné obligatórne dojednať v písomnej forme /§ 544 Občianskeho zákonníka/, pričom jej
podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu a určenie záväzku,
porušením ktorého nárok na zmluvnú pokutu vzniká. Vykonaným dokazovaním písomné dojednanie
zmluvnejpokutymedzinavrhovateľomaodporcompreukázanéneboloatentozáversúduprvéhostupňa

nerozporuje ani samotný navrhovateľ vo svojom odvolaní. Pokiaľ teda navrhovateľ v prejednávanej veci
vo faktúre, ktorú doručil odporcovi fakturoval svoje nároky vo výške 104,56 eur, 132,71 eur a 82,92 eur
ako zmluvné pokuty, a to bez toho aby mal takéto zmluvné pokuty s odporcom písomne dohodnuté, bol
jeho návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvných pokút nedôvodný.

Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa, že bolo na súde aby daný nárok

nazaplatenie104,56eur,132,71eura82,92eurspríslušenstvom prípadnekvalifikovalinýmspôsobom.

Súd je v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný návrhom navrhovateľa na začatie konania, pričom táto
viazanosť sa netýka len žalobného petitu v návrhu na začatie konania ale aj toho, akým spôsobom
navrhovateľ opíše v návrhu na začatie konania rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si svojenároky vyjadrené v žalobnom petite uplatňuje. Navrhovateľ má v zmysle § 79 ods. 1 a 101 ods. 1 O.s.p.
povinnosť pravdivo opísať rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si uplatňuje v konaní svoje
práva proti odporcovi a musí teda opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré mu podľa neho zakladajú nárok,

ktorého sa v konaní proti odporcovi domáha. Právne posúdenie tohto nároku je potom samozrejme
vecou konajúceho súdu a navrhovateľ nie je povinný svoj uplatnený nárok v návrhu na začatie konania
ani neskôr právne kvalifikovať. Na druhej strane konajúci súd nie je oprávnený dopĺňať a zisťovať
navrhovateľom netvrdené rozhodujúce skutočnosti, ktoré by inak odôvodňovali jeho uplatnený nárok a
to ani v prípade, ak by v priebehu konania zistil, že tu existuje nárok navrhovateľa proti odporcovi ale na

základe iných skutkových okolností ako sú tie, ktoré na odôvodnenie svojho nároku uviedol navrhovateľ.

Aplikujúc uvedené závery na predmetnú právnu vec, možno uzavrieť, že súd prvého stupňa uplatnený
nárok navrhovateľa o zaplatenie 104,56 eur, 132,71 eur a 82,92 eur s príslušenstvom oprávnene
posudzoval ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ tento nárok vo svojom návrhu na začatie konania určil odkazom na faktúru č. 1110929481
zo dňa 22.09.2011 splatnú dňa 06.10.2011, ktorou odporcovi vyfaktúroval tri zmluvné pokuty vo

výške 104,56 eur /Triple Play Premium/, 132,71 eur /Aminet 110/ a 82,92 eur /Linksys SPA922/.
Uvedeným spôsobom navrhovateľ opísal skutočnosti rozhodujúce na posúdenie svojho uplatneného
nároku, konkrétne vystavenie splatnej a nezaplatenej faktúry na tri zmluvné pokuty. Takto navrhovateľom
opísané rozhodujúce skutočnosti neumožňujú konajúcemu súdu uplatnený nárok posudzovať inak ako
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Na posúdenie tohto nároku

ako nároku na náhradu škody, ako sa toho dožaduje vo svojom odvolaní navrhovateľ, by navrhovateľ
musel minimálne tvrdiť, že určité konanie odporcu malo za následok ujmu v jeho majetkovej sfére a
preto sa od odporcu dožaduje zaplatenie určitej sumy ako náhrady tejto ujmy. Takéto skutkové tvrdenia
však navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania a ani neskôr /tu by sa potom jednalo o zmenu
návrhu na začatie konania, ktorá by musela byť konajúcim súdom podľa § 95 O.s.p. pripustená/ netvrdil

a konajúci súd preto nebol oprávnený posúdiť tento uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na náhradu
škody, pretože by tým návrh navrhovateľa prekročil.

Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151

ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a má tak právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Keďže sa však o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a odporca takýto návrh nepodal,
odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .