Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/526/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105228774
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2105228774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar.
XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, R., zastúpený advokátom: Mgr. Richard Palúš, Kopanice 23, Bratislava,
proti odporcom: 1/ Q. P., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, R., 2/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/
XX, R., zastúpený odporkyňou 1/, 3/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, G. X, T., zastúpený advokátkou:
JUDr. Lívia Krnčoková, 29. augusta 5, Bratislava, 4/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, M. P. XXXX/XX, R.,
zastúpená advokátom: JUDr. Marek Doktor, Piaristická 273/21, Trenčín, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne 4/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k.

7C 147/2008-315 zo dňa 6. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Piešťany, katastrálny
odbor,nachádzajúcichsavobciakatastrálnomúzemíR.akoparc.č.2744-zastavanéplochyanádvoria
vo výmere 1344 m2 ako parc. registra C KN a dom, sup. č. XXX postavený na pozemku parc. č. 2744

s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky spoluvlastníckych
podielov na predmetných nehnuteľnostiach s týmito podielmi: navrhovateľovi 1/8, odporkyni 1/ 2/8,
odporcovi 2/ 1/8, odporcovi 3/ 2/8 a odporkyni 4/ 2/8. O trovách konania súd vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecne

odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sa ako
podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti doposiaľ nedohodli na zrušení a vyporiadaní tohto
spoluvlastníctva. Z toho dôvodu súd na návrh jedného zo spoluvlastníkov pristúpil k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov. Predmetom konania je teda zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam, ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, a to navrhovateľa v podiele 1/8, odporkyne 1/ v
podiele 2/8, odporcu 2/ v podiele 1/8, odporcu 3/ v podiele 2/8 a odporkyne 4/ v podiele 2/8. So

zrušením podielového spoluvlastníctva účastníci konania súhlasili. Navrhovateľ žiadal spoluvlastníctvo
vyporiadať prikázaním odporkyni 1/ do výlučného vlastníctva, s čím pôvodne odporkyňa 1/ súhlasila,
neskôr svoj súhlas odvolala. V priebehu konania účastníci zhodne uviedli, že súhlasia so zrušením
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, že žiadny z nich nemá záujem o tieto nehnuteľnosti,resp. o ich prikázanie do výlučného vlastníctva. Z toho dôvodu účastníci konania ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti zhodne žiadali, aby súd nariadil predaj nehnuteľností. Vzhľadom na to,
že predmetom podielového spoluvlastníctva je aj dom, ako aj vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych

podielov jednotlivých spoluvlastníkov, dospel súd k záveru, že reálna deľba predmetných nehnuteľností
podľa spoluvlastníckych podielov nie je možná. Pretože žiadny zo spoluvlastníkov nechcel prikázať
nehnuteľnosti do vlastníctva, čo je druhým spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, ktoré
poradie je pre súd záväzné, použil súd tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to
nariadenie predaja predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí podľa podielov

spoluvlastníkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, keď predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom ohľadom spôsobu vyporiadania bolo rozhodnuté inak, ako bol pôvodný návrh
navrhovateľa, preto nemožno hovoriť o jeho úspechu prípadne neúspechu v konaní. Vyporiadanie

spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých účastníkov konania, ktorí sa nevedeli mimosúdne dohodnúť,
preto si každý z účastníkov bude znášať trovy konania, ktoré im vznikli, samostatne.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 4/ prostredníctvom právneho zástupcu a domáhala
sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako

odvolací dôvod uviedla § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. Odvolateľka je toho názoru, že prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam resp. nedostatočne
zistil skutkový stav, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či a do akej miery mal
súd za preukázané, že účastníci konania sa pokúsili o mimosúdnu dohodu, či si poskytli dostatočnú
vzájomnú súčinnosť pre zmierne vyriešenie veci a či vyvinuli reálne preukázateľnú snahu za účelom

predaja nehnuteľností. Odvolateľka nepovažuje za férový prístup súdu voči účastníkom konania, aby
bol nariadený predaj nehnuteľností z dôvodu nižšieho výnosu pre účastníkov. Uvedenú skutočnosť
preukazuje aj iniciáciou opätovných mimosúdnych rokovaní za účelom predaja veci tretej osobe, pričom
uvedené skutočnosti po získaní všetkých podkladov dodatočne doplní. Spôsob akým rozhodol súd o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva považuje za nevýhodný a súčasne výrok nezodpovedá ani

petitu návrhu ako navrhoval rozhodnúť vo veci samotný navrhovateľ.

Navrhovateľ a odporcovia 1/ - 3/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa nevyjadrili
odporcovia 1/ a 2/.
Odporca 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 4/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

Odvolanie odporcu 4/ je nedôvodné, účelovo smeruje k oddialeniu nadobudnutia právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku. Odvolateľka uvádza len svoj subjektívny pohľad na prejednávanú vec a
postup prvostupňového súdu, pričom odvolanie ani neobsahuje náležitosti uvedené v § 205 ods. 1
O.s.p. a nie je riadne odôvodnené. Tvrdenie odvolateľky o nedostatočne zistenom skutkovom stave
považuje za nelogické, nakoľko pred podaním návrhu navrhovateľa v danej veci nedošlo k mimosúdnej

dohode a to ani počas prebiehajúceho konania od roku 2005. Zo spisového materiálu vyplýva, že
prvostupňový súd sa počas prebiehajúceho konania pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci a celých
deväť rokov akceptoval snahu účastníkov o mimosúdne prejednanie veci a vytýčené pojednávania
odročoval. Navyše prvostupňový súd nebol povinný zisťovať dôvody na základe ktorých nakoniec medzi
účastníkmi konania k mimosúdnej dohode nedošlo a či si poskytli dostatočnú vzájomnú súčinnosť pre

mimosúdne vyriešenie veci a vyvinuli reálne preukázateľnú snahu za účelom predaja nehnuteľností.
Odporca 3/ poukázal na výpoveď odvolateľky na pojednávaní, ktorá súhlasila s predajom nariadeným
súdom, súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, s nariadením predaja, rozdelením výťažku
a to najmä z dôvodu nemožnosti mimosúdnej dohody. Preto sa javí odvolanie ako vyslovene účelové.
Odporkyňa 4/ počas prebiehajúceho súdneho konania nikdy nepredložila ostatným účastníkom žiadnu

zmluvu na predaj nehnuteľnosti na tretiu osobu, ani neoznačila, že uskutočňuje kroky za účelom
uzavretia takejto zmluvy. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci odporca 3/ poukázal na
§ 153 ods. 2 O.s.p. kedy výnimočne sa súd môže odchýliť od tejto zásady a to aj v prípade, ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu napr. tak ako je tomu v danej veci. Preto
prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nebol viazaný návrhom navrhovateľa a to pre nerozhodnutie

v zmysle petitu návrhu navrhovateľa nepostupoval nesprávne, pretože ním nebol viazaný. Odvolateľka
sa domáhala zrušenia rozsudku aj z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, pričom na tieto vady vo svojom
odvolaní nepoukázala bližšie.Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 4/ uviedol, že navrhuje, aby odvolací
súd v celom rozsahu odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľ
považuje skutočnosti týkajúce sa pokusov o mimosúdnu dohodu a poskytnutie vzájomnej súčinnosti

prostredníctvom mimosúdnej dohody za dostatočne preukázané, pretože v danej veci došlo k početným
pokusom navrhovateľa o mimosúdne vyriešenie veci. Zo strany odvolateľky počas celých rokov nebola
žiadnareakcianavýzvynavrhovateľa.Navrhovateľpovažujezareálnyadefinitívnyspôsobvyporiadania
ako urobil súd prvého stupňa za jediný možný a to vzhľadom na veľmi dlhý čas tohto konania a doterajší
dlhodobý nezáujem a doslova bojkotovanie zo strany odvolateľky o mimosúdny spôsob vyporiadania

predmetných spoločných nehnuteľností ich predajom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
212 ods. 2 písm. d) O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156
ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne 4/ nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v

zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis zn. 7C 147/2008 je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného návrhu na začatie
konania, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,
pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolateľka ako prvý odvolací dôvod uviedla § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p., že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 a § 205 ods. 1 písm. b) O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z vád konania je dôvodom odvolania len taká vada, ktorá sa považuje za dôvod zmätočnosti, konkrétne,

ak nebola splnená niektorá z podmienok konania, ktoré sú vypočítané v § 221 ods. 1 písm. a) - e), ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu vyniesol
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nebo správne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát a; iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolacom konaní nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p. a
konanie prvostupňového súdu nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Ďalší uplatnený odvolací dôvod spočíval v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Pri tomto dôvode nie
je rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, alebo nie. Rozhodujúce je
iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom
nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, t.j.
porušenie niektorého z ust. § 132 -135.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach boli v konaní dostatočným
spôsobom preukázané podmienky pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným účastníkmi konania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Preto ani súhlas všetkých účastníkov

konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal
spoluvlastníctvovrozporesospôsobmiaporadímuvedenýmvzákone.Akvecžiadnyzospoluvlastníkov
nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Keďžepredmetpodielovéhospoluvlastníctvatvoríajdom,akoajvzhľadomnaveľkosťspoluvlastníckych

podielov jednotlivých spoluvlastníkov, prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že reálna
deľba predmetných nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov nie je možná. Z obsahu spisu je
nepochybné, že v priebehu konania účastníci zhodne uviedli, že súhlasia so zrušením podielového
spoluvlastníctvaknehnuteľnostiažiadnyznichnemázáujemotietonehnuteľnosti,resp.oichprikázanie
do výlučného vlastníctva. Z toho dôvodu účastníci konania ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti

zhodne žiadali, aby súd nariadil predaj nehnuteľností.

K odvolaciemu argumentu o neférovom prístupe súdu voči účastníkom konania spočívajúcom v
nariadenom predaji nehnuteľností, ktorá skutočnosť bude mať podľa odvolateľky za následok nižší
výnos pre účastníkov, odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že prvostupňový súd sa počas

prebiehajúceho konania pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci a v podstate deväť rokov akceptoval
snahu účastníkov o uzavretie mimosúdnej dohody a za týmto účelom opätovne pojednávania odročoval.
Nemožno považovať za správny názor odvolateľky, že prvostupňový súd bol povinný zisťovať dôvody
na základe ktorých nakoniec medzi účastníkmi konania k mimosúdnej dohode nedošlo.

Aniodvolaciunámietku,ževýroknapadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňanezodpovedápetitunávrhu
ako navrhoval rozhodnúť vo veci navrhovateľ, nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko súd nie je
viazaný návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,

iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže tieto prekročiť za situácie, ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Ide o prípady, keď vzájomné práva a

povinnosti medzi účastníkmi konania sú upravené kogentnou hmotnoprávnou normou, ktorú je súd
povinný rešpektovať.Keďže súd nie je v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva viazaný návrhmi
účastníkov, nakoľko spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, nebol povinný rozhodnúť v zmysle
petitu návrhu, ale pri svojom rozhodovaní vychádzal z kogentnej hmotnoprávnej úpravy.

So zreteľom na uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil postupom
podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2

O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, teda rozhodol rovnako
ako súd prvého stupňa. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých účastníkov
konania, ktorí sa nevedeli mimosúdne dohodnúť a preto vzhľadom na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
každý z účastníkov bude znášať vzniknuté trovy konania.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.