Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113217440
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113217440.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky J. J.,
bývajúcej vo T. X.Z., Q. X, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši,
Mierová 1, proti odporcovi Centru právnej pomoci, IČO: 307 988 41, so sídlom v Bratislave, Námestie
slobody 12, o zaplatenie 871,35 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 871,35
eur titulom náhrady škody. Dôvodila, že Okresný súd Veľký Krtíš jej uznesením zo dňa 08.11.2011
ustanovil odporcu za zástupcu v konaní vedenom pod sp. zn. 2C 136/2011, v ktorom sa otec
navrhovateľky A. J. (v procesnej pozícii navrhovateľa) domáhal voči navrhovateľke (v procesnej pozícii

odporkyne) vydania bezdôvodného obohatenia v sume 871,35 eur s prísl. z dôvodu zrušenia jeho
vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Hoci navrhovateľka považoval nárok uplatnený v konaní na
Okresnom súde Veľký Krtíš za nedôvodný, predmetný súd ju zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu
871,35 eur v mesačných splátkach po á 20 eur, splatných do 15- teho dňa v mesiaci, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok a vo zvyšnej časti návrh jej otca zamietol a nepriznal
mu náhradu trov konania. Matka navrhovateľky sa viackrát dopytovala v kancelárii odporcu v Banskej

Bystrici na stav konania, či odporca obdržal rozsudok vo veci, ktorého vyhlásenia sa navrhovateľka
osobne nezúčastnila, pričom žiadala o jeho osobné doručenie, keďže mienila voči nemu podať opravný
prostriedok. Odporca však navrhovateľke nedoručil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš bezodkladne
a navrhovateľka ho prevzala až dňa 21.03.2012. Keďže predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
a stal sa vykonateľným dňa 19.03.2012, navrhovateľka v dôsledku pochybenia odporcu stratila možnosť
podať voči nemu odvolanie, o ktorej možnosti ju odporca ani neinformoval, čo malo za následok

povinnosť navrhovateľky zaplatiť svojmu otcovi sumu 871,35 eur.

Odporcasnávrhomnavrhovateľkynesúhlasilažiadalhoakonedôvodnýzamietnuť.Potvrdil,ževkonaní
vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš bol ustanovený za právneho zástupcu navrhovateľky. Poverený
právnikodporcusporsnavrhovateľkouosobneprekonzultovalapopreštudovanípredloženýchdokladov
konštatoval, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný dôvodne a otec navrhovateľky
bude v spore úspešný, keďže predmetom sporu bolo vydanie výživného pre plnoleté dieťa za obdobie
zrušenia vyživovacej povinnosti na základe právoplatného rozsudku súdu. Odporca navrhovateľku teda

informoval o pravdepodobnom výsledku sporu pri osobnej konzultácii, ako aj pred pojednávaním vo
veci samej dňa 09.02.2013, ktorého sa navrhovateľka osobne zúčastnila. Poverený právnik odporcu na
pojednávaní požiadal súd o umožnenie odporkyne splácať žalovanú istinu v splátkach, mesačne v sume
10 eur, nakoľko samotného vyhlásenia rozsudku sa z dôvodu plnenia si pracovných povinností poverenýzamestnanec odporcu nezúčastnil. Odporca po doručení rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš nezistil
žiadne právne, ani skutkové okolnosti odôvodňujúce jeho napadnutie opravným prostriedkom, preto
odvolanie voči nemu nepodal a následne zaslal navrhovateľke originál rozsudku. Navrhovateľka tak

podľa odporcu žiadnym spôsobom nepreukázala protiprávne konanie odporcu, vznik údajnej škody, ani
zavinenie odporcu, z dôvodu ktorého považoval odporca jej návrh za nedôvodný.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 22. septembra 2014 a po vykonaní dokazovania vyhlásil
rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom navrhovateľky na začatie konania, s
ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocneného zástupcu odporcu, oboznámil

sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 2C 136/2011, ako aj s ostatným
obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedka H.. J. Z., keď vykonanie
dokazovania v tomto smere považoval za nadbytočné a nehospodárne, najmä vzhľadom na to, že
posúdenieopodstatnenostinárokunavrhovateľkyuplatnenéhovkonanízáviseloodprávnehoposúdenia
veci, pričom súd mal k dispozícii i listinný materiál v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu

veci.

Súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C 136/2011 súd zistil, že jeho účastníkmi boli
na strane navrhovateľa A. J., na strane odporcu J. J. a jeho predmetom bol návrh doručený súdu dňa
22.03.2011 na zaplatenie sumy 871,35 eur s prísl. Navrhovateľ v návrhu dôvodil, že bol rozsudkom

Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12.08.2008, sp. zn. 6P 163/2007, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.11.2008, sp. zn. 15Cop 39/2008, zaviazaný prispievať na výchovu a
výživu odporkyne sumou 116,18 eur mesačne. Jeho vyživovacia povinnosť k odporkyni bola následne
zrušená s účinnosťou od 14.09.2010 rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 19.11.2010, sp.
zn. 9C 109/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.02.2011, sp.

zn. 16Co 29/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2011. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
zaplatil výživné odporkyni v sume á 116,18 eur v mesiacoch september 2010 až marec 2011 a v
mesiaci máj 2010 dokonca duplicitne, žiadal ju o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume žalovanej
istiny. Súd vydal vo veci dňa 23.03.2011, č.k. 9Ro 49/2011-15, platobný rozkaz, ktorým uložil odporkyni
povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu

871,35eurspolusročnýmúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy871,35eurod15.03.2011do
zaplatenia a nahradila mu trovy konania, voči ktorému platobnému rozkazu podal odporkyňa v zákonom
stanovenej lehote odpor s odôvodnením a súčasne požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a
ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov alebo z Centra právnej pomoci. Po vykonaní šetrenia
osobných, majetkových a sociálnych pomerov odporkyne okresný súd uznesením zo dňa 11.07.2011,

č.k. 9Ro 49/2011-32, priznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, pričom
uznesením zo dňa 09.08.2011, č.k. 2C 136/2011-36, súd zamietol žiadosť odporkyne o ustanovenie
právneho zástupcu z radov advokátov. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 15Co 251/2011, zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie majúc za to, že súd nesprávne vyložil pojmové znaky podmienok pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, resp. Centra právnej pomoci v zmysle § 30 v spojení s § 138 ods. 3
O.s.p. Následne Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 08.11.2011, č.k. 2C 136/2011-49, ustanovil
odporkyni Centrum právnej pomoci, kanceláriu Banská Bystrica na zastupovanie v konaní vedenom
pod sp. zn. 2C 136/2011 a výzvou zo dňa 28.12.2011 ho vyzval, aby sa vyjadril k návrhu na začatie
konania. Centrum právnej pomoci v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 06.02.2012 navrhlo návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, keďže podľa vyjadrenia odporkyne navrhovateľ nepreukázal
zaplatenie výživného v sume 116,18 eur v mesiaci máj 2010, preto by vymáhaná suma mala byť znížená
o túto peňažnú čiastku. Zároveň poukázal na skutočnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo
možné návrhu navrhovateľa nevyhovieť, spočívajúce v tom, že odporkyňa bola od skončenia strednej
školy evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nakoľko sa jej

nepodarilo začať štúdium na vysokej škole, pričom jediným zdrojom jej príjmu bol príspevok na bývanie
v sume 60 eur mesačne. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 09.02.2012, ktorého sa zúčastnila iodporkyňaapoverenýzástupcazCentraprávnejpomociH..J.Z..Tenvrámciústnychprednesovzotrval
na písomnom vyjadrení k návrhu majúc za to, že "z právneho hľadiska je vec jasná", apeloval však na
navrhovateľa, aby situáciu zvážil, s prihliadnutím na morálne hľadisko, nakoľko sa jednalo o vrátenie

výživného voči dcére. Zároveň požiadal o privolenie súdu, aby odporkyňa mohla splácať žalovanú istinu
v primeraných mesačných splátkach v sume 10 eur, s prihliadnutím na jej majetkové pomery a o trovách
konania navrhol rozhodnúť podľa § 150 O.s.p. Odporkyňa sa s prednesom svojho splnomocneného
zástupcu v plnom rozsahu stotožnila, pričom vo svojej výpovedi ako účastníčka konania potvrdila
zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej, avšak trvala na tom, že jediným zdrojom jej príjmu

v predmetom období bola odmena z absolventskej praxe vyplácaná úradom práce a príspevok na
bývanie v sume 62,50 eur. Odporkyňa deklarovala, že nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá
žiadne úspory, ani finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy naraz. Predmetné pojednávanie súdu
bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 28.02.2012 o 15.00 hod., ktorý termín zobrala na
vedomie tak odporkyňa, ako i poverený zástupca z Centra právnej pomoci. Na pojednávaní súdu dňa
28.02.2012 okresný súd v prítomnosti navrhovateľa pristúpil k vyhláseniu rozsudku, ktorým zaviazal

odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 871,35 eur, v mesačných splátkach po 20 eur,
splatných k rukám navrhovateľa vždy do každého 15. teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom
právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol
a nepriznal mu náhradu trov konania. Súd považoval za nesporné, že na strane odporkyne došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko navrhovateľ preukázal, že jej zaplatil výživné v mesiacoch

september 2010 až marec 2011, hoci v predmetnom období bola súdmi zrušená jeho vyživovacia
povinnosť voči odporkyni, a to s účinnosťou odo dňa 14.09.2010. Odporkyňa sa tak na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohatila, keďže navrhovateľ plnil z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Zároveň
navrhovateľ v konaní preukázal, že počas trvania vyživovacej povinnosti poskytol duplicitne výživné
v mesiaci máj 2010 v sume 116,18 eur. Priznaná suma 871,35 eur tak zodpovedala alikvótnej časti

výživného za mesiac september 2010, výživnému poskytnutému navrhovateľom v období od októbra
2010 do marca 2011 a duplicitne zaplatenému výživnému v mesiaci máj 2010. Súd považoval za
v rozpore s dobrými mravmi návrh navrhovateľa v časti príslušenstva, keďže ním ako otec žiadal
od vlastnej dcéry úrok z omeškania z predmetu konania, ktorým bolo vrátenie výživného. Rozsudok
súd prvého stupňa doručoval Centru právnej pomoci, ktoré ho prevzalo dňa 02.03.2012. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2012.

Právny zástupca navrhovateľky v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti návrhu navrhovateľky.
Porušenie právnej povinnosti odporcu odvodzoval analogicky z ustanovení zákona o advokácii majúc
za to, že postavenie odporcu je na úrovni kvalifikovaného zástupcu z radov advokátov, a preto bolo
povinnosťou odporcu informovať navrhovateľku o stave veci, doručiť je rozsudok Okresného súdu Veľký

Krtíš a konzultovať s ňou ďalší postup. Navrhovateľka pritom žiadala, aby súd návrh zamietol v celom
rozsahu, nakoľko nebola v tom čase schopná sama sa živiť, aj keď súdy rozhodli o zrušení vyživovacej
povinnosti jej otca k nej. Navrhovateľka chcela využiť možnosť podať proti rozsudku okresného súdu
odvolanie keďže, i napriek tomu, že v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom neplatí pri plnoletých
deťoch zásada, že spotrebované výživné sa nevracia, odvolací súd mohol prihliadať na dôvody hodné

osobitnéhozreteľaanávrhjejotcanavrátenievýživnéhoztohtodôvoduzamietnuť.Matkanavrhovateľky
sa pritom, bez relevantného splnomocnenia, telefonicky informovala u odporcu ohľadne doručovania
rozhodnutia okresného súdu, ktorý jej oznámil, že s navrhovateľkou sa skontaktuje splnomocnený
zástupca a bude ju ďalej o veci informovať. Navrhovateľka sa neinformovala priamo na Okresnom súde
Veľký Krtíš ohľadne doručovania súdneho rozhodnutia, hoci bola o termíne jeho verejného vyhlásenia

súdom oboznámená a tohto vyhlásenia sa osobne ani nezúčastnila. Až po obdržaní rozhodnutia
súdu zo strany odporcu navrhovateľka na Okresnom súde Veľký Krtíš zistila, že rozsudok nadobudol
medzičasom právoplatnosť. Navrhovateľke tak postupom odporcu bola odňatá možnosť domáhať sa
preskúmania správnosti rozhodnutia súdu a v príčinnej súvislosti s tým jej vznikla škoda, nakoľko bola
povinná zaplatiť dlžnú sumu svojmu otcovi. Navrhovateľka uhradila celý dlh v sume 871,35 eur, ktorá

skutočnosť mala vyplývať z čestného prehlásenia zo dňa 01.09.2014. Z jeho obsahu súd zistil, že
A. J. (otec navrhovateľky - pozn. súdu) potvrdil úhradu dlhu v celkovej sume 871,35 eur zo strany
navrhovateľky, na ktorého zaplatenie bola navrhovateľka zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Veľký
Krtíš, č.k. 2C 136/2011-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2012.

Splnomocnený zástupca odporcu v rámci ústnych vyjadrení žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný

v celom rozsahu zamietnuť, keď popieral akékoľvek porušenie právnej povinnosti odporcu, vpríčinnej súvislosti s ktorým mala navrhovateľke vzniknúť škoda. Poverený zamestnanec odporcu s
navrhovateľkou predmet sporu prekonzultoval a informoval ju, že s najväčšou pravdepodobnosťou
bude v spore neúspešná a zaviazaná na zaplatenie žalovanej istiny. Poverený zamestnanec odporcu

i napriek tejto skutočnosti však hájil záujmy navrhovateľky v konaní, na jej výslovný pokyn žiadal, aby
súd návrh jej otca zamietol, avšak z reálnych dôvodov súčasne požiadal súd o povolenie pre odporkyňu
splatiť istinu v splátkach. Splnomocnený zástupca odporcu považoval za irelevantnú argumentáciu
právneho zástupcu navrhovateľky o analogickej aplikácii stavovských predpisov Slovenskej advokátskej
komory na zamestnancov Centra právnej moci, keďže Centrum právnej pomoci je štátnou rozpočtovou

organizáciou, spadajúcou pod Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto na neho predpisy
dobrovoľnej organizácie založenej na slobodnom výkone povolania nedopadajú.

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Všeobecná zodpovednosť za škodu (§ 420 OZ) a prípady osobitnej zodpovednosti (§ 420a a
nasl. OZ) upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej

zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili
škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o
zodpovednosti za škodu. V ustanovení §420 Občianskeho zákonníka je pritom zakotvená všeobecná
zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z
prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Na vyvodenie tejto zodpovednosti je potrebné súčasné, t.j.

kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti, a to 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a 4. zavinenie.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody v sume 871,35 eur, ktorá jej mala byť spôsobená
porušením právnej povinnosti odporcu pri jej zastupovaní v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš,
vo veci vedenej pod sp. zn. 2C 136/2011, tým, že ju odporca včas neinformoval o doručení rozsudku

okresného súdu a o práve podať voči nemu opravný prostriedok, ktorý navrhovateľka mienila podať, v
dôsledku čoho navrhovateľke vznikla škoda spočívajúca v úhrade sumy 871,35 eur jej otcovi.

Súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním splnenia predpokladov zodpovednosti odporcu za vznik
škody tvrdenej navrhovateľkou, pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa § 132 O.s.p. dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka totiž v konaní nepreukázala také

porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody
v sume 871,35 eur, ktorú sumu musela vydať svojmu otcovi ako bezdôvodné obohatenie podľa výroku
rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 28.02.2012, č.k. 2C 136/2011-73.Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že poverený zamestnanec odporcu, ako Centra právnej
pomoci, ktoré bolo navrhovateľke súdom ustanovené za zástupcu podľa § 30 Občianskeho súdneho
poriadku v konaní Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 2C 136/2011, navrhovateľke ozrejmil, že

po právnej stránke je nárok jej otca voči nej s najväčšou pravdepodobnosťou uplatnený dôvodne,
pričom nemajúc inú argumentáciu, poukazoval skôr na morálnu stránku veci. Táto okolnosť vyplýva z
obsahu zápisnice z pojednávania Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 09.02.2012, v ktorej sa poverený
zamestnanecodporcuvrámciústnehoprednesupootvorenípojednávaniajasnevyjadril,že"zprávneho
hľadiska je celá vec jasná" a poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľky,

pre existenciu ktorých navrhoval návrh zamietnuť. S uvedeným prednesom povereného zamestnanca
odporcu sa v plnom rozsahu stotožnila i odporkyňa, pričom sama potvrdila vedomosť o zrušení
vyživovacej povinnosti otca voči nej, so súčasným opísaním svojej nepriaznivej majetkovej a sociálnej
situácie, ktorá jej nedovoľovala vyplatené a už spotrebované výživné vrátiť. Je teda zrejmé, že Centrum
právnej pomoci postupovalo v konaní na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp. zn. 2C 136/2011, primeraným
spôsobom, riadiac sa pritom záujmami navrhovateľky (v procesnej pozícii odporkyne - pozn. súdu),

pričom zo správania sa povereného zamestnanca odporcu bolo zrejmé, že po právnej stránke považoval
vecprenavrhovateľkuzazrejmeneúspešnúaapeloval,abytaksúd,akoajotecnavrhovateľky,prihliadali
na morálne hľadisko veci, keďže išlo o vyživovaciu povinnosť medzi príbuznými. Pokiaľ navrhovateľka
videla pochybenie odporcu v nedoručení rozsudku navrhovateľke a v tom, že voči nemu nepodal
opravný prostriedok, tu súdu udáva, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu dohody, resp.

pokynu z jej strany na doručenie rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, ktorý mal odporca následne
napadnúť odvolaním. V tomto smere neobstojí jej tvrdenie, že telefonicky sa na okolnosti doručovania
rozsudku informovala matka navrhovateľky a súčasne žiadala o jeho doručenie navrhovateľke, keďže
nedisponovala splnomocnením zastupovať navrhovateľku v konaní, ktorú okolnosť potvrdil i právny
zástupca navrhovateľky.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že pokiaľ navrhovateľka namietala, že
odporca nepožiadal o preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, resp. že v dôsledku zanedbania
povinnosti odporcu ona sama nemohla taký návrh podať, tu ako predbežnú otázku súd musel
posudzovať, aký by bol výsledok odvolacieho konania v prípade podania opravného prostriedku proti
rozhodnutiu súdu. Súd sa pritom riadil ustálenou súdnou judikatúrou, v zmysle ktorej je pre vec

rozhodujúce, či nebyť označenej škodnej udalosti (protiprávneho konania odporcu - pozn. súdu) by
ku škode navrhovateľky nedošlo alebo že by škodlivý následok nastal i bez tejto skutočnosti. Súd
preto zisťoval príčinnú súvislosti medzi vytýkaným pochybením Centra právnej pomoci spočívajúcom v
nepodaní odvolania proti prvostupňovému rozsudku a vznikom škody na strane navrhovateľky a ako
predbežnú otázku skúmal, či pri opačnom postupe by navrhovateľka zvrátila nepriaznivé rozhodnutie

Okresného súdu Veľký Krtíš (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 25Cdo
4495/2007).

Po preskúmaní obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 2C 136/2011, súd dospel k záveru,
že i prípadným podaním odvolania proti rozsudku súdu zo dňa 28.02.2012, č.k. 2C 136/2011-73, by
navrhovateľka nezvrátila rozhodnutie súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť svojmu otcovi

sumu 871,35 eur. Okresný súd totiž zaviazal navrhovateľku k uvedenej povinnosti vychádzajúc primárne
zo skutočnosti, že súdy prvého a druhého stupňa rozhodli o zrušení vyživovacej povinnosti otca
navrhovateľky voči nej, a to s účinnosťou odo dňa 14.09.2010, pričom otec navrhovateľky v období od
14.09.2010 do konca mesiaca marec 2011 navrhovateľke riadne zaplatil výživné v sume á 116,18 eur
mesačne, pričom v mesiaci máj 2010 výživné zaplatil duplicitne, ktorú okolnosť nepopierala ani samotná

navrhovateľka v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš. Za situácie, keď otec navrhovateľky poskytol
navrhovateľke peňažné plnenie, hoci mu taká povinnosť podľa neskoršieho právoplatného rozhodnutia
súdu zanikla, mal súd za to, že sa oprávnene voči navrhovateľke domáhal vrátenia takého plnenia podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení. Navrhovateľka teda podľa rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo
dňa28.02.2012,č.k.2C136/2011-73,bolapovinnázaplatiťlentúsumupeňažnýchprostriedkov,naktorú

jej síce v čase výplaty nárok vznikol, avšak tento dodatočne odpadol. Na tejto povinnosti navrhovateľky
uloženej v rozsudku súdu by podľa mienky súdu nezmenilo nič ani prípadné podanie odvolania, či už
zo strany Centra právnej pomoci, príp. navrhovateľky. Navrhovateľke de facto ani nevznikla žiadna
škoda, keďže jej majetok sa nezmenšil v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu,
ale v súvislosti s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 28.02.2012, č.k. 2C

136/2011-73, založeným na riadne zistenom skutkovom stave a jeho správnom právnom posúdení.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Vychádzajúc zo skutočností uvedených samotnou navrhovateľkou, navrhovateľka si podľa mienky súdu

nepočínala tak, aby zabránila prípadnému vzniku škody (§ 415 OZ), keď hoci evidentne oboznámená
s dátum verejného vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, tohto vyhlásenia sa osobne
nezúčastnila a ani sa sama neobrátila na predmetný súd s požiadavkou doručenia rozhodnutia.
Navrhovateľka tak v rozpore so zásadou "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. zásadou "právo patrí bdelím"
zanedbala svoju prevenčnú povinnosť tým, že sa nezúčastnila pojednávania, na ktorom súd verejne
vyhlásil meritórne rozhodnutie a toto následne v zmysle § 156 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

doručoval prítomným účastníkom konania (v danom prípade len otcovi navrhovateľky - pozn. súdu).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala
splnenie predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, ktorej náhrady sa navrhovateľka v konaní
domáhala, a preto súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.

Pre úplnosť súd udáva, že sa stotožnil s námietkou splnomocneného zástupcu odporcu ohľadne

nemožnosti aplikácie stavovských predpisov Slovenskej advokátskej komory na postup Centra právnej
pomoci a jeho zamestnancov. Centrum právnej pomoci bolo zriadené ako štátna rozpočtová organizácia
na poskytovanie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobámvmateriálnejnúdzi(ďalejlen"zákonč.327/2005Z.z."),ktorázahŕňanajmäprávneporadenstvo,
pomoci pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie,

spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich.
Na konanie a postup Centra právnej pomoci sa teda vzťahuje osobitná právna úprava zákona č.
327/2005 Z.z., a nie zákon č. 583/2003 Z.z. o advokácii.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko
odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 22. septembra 2014 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť: