Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/52/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510211111
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2510211111.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: K.. K.

V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, T., zast. advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, so sídlom
Nám. Sv. Martina 3A, Holíč, proti odporkyni: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. S.. L. XXXX/XX, T.,
zast. advokátkou Mgr. Monikou Miklovičovou, so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške
522,92 eur k rukám právnej zástupkyne odporkyne, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.09.2010, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi R. V. (otcovi navrhovateľa), zomrelom XX.XX.XXXX,
patrí polovica spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti parcela registra „C“, číslo XXXX - zastavené
plochy a nádvoria o výmere 228 m2, parcela č. XXXX - záhrady o výmere 645 m2, parcela č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2 a rodinný dom s.č. XXXX postavený na parcele registra
„C“, číslo XXXX, v k.ú. T., zapísané na LV č. XXXX (ďalej len predmetné nehnuteľnosti).

Návrh odôvodnil tým, že poručiteľ tesne pred smrťou prepísal spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach o veľkosti 1 darovacou zmluvou na odporkyňu, pričom podľa navrhovateľa v čase
tohto úkonu poručiteľ nebol v stave spôsobilom pochopiť následky svojho konania, nakoľko mal

diagnostikovanú rakovinu hrubého čreva ako i stareckú demenciu ťažkého stupňa, a preto navrhovateľ
predmetnú darovaciu zmluvu považuje za neplatnú.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkov ako i oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.20D/751/2007súdzistil,žedňaXX.XX.XXXXzomrel
poručiteľ R. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol otcom navrhovateľa a manželom odporkyne. Uznesením
Okresného súdu Trnava č.k. 20D/751/07 - 8 zo dňa 07.06.2007 bolo dedičské konanie po poručiteľovi
zastavenézdôvodunemajetnostipodľa§175hods.1 Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.).

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.06.2007.Z potvrdenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D/751/2007 zo dňa 12.01.2009 súd zistil, že ako dedičia
po poručiteľovi v uvedenom dedičskom konaní prichádzali do úvahy odporkyňa ako manželka poručiteľa
a navrhovateľ ako syn poručiteľa.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. T. súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa sú zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci predmetných nehnuteľností s tým, že ako titul nadobudnutia je pri navrhovateľka uvedená
darovacia zmluva - XXX/XX.

Z notárskej zápisnice č. W. XX/XXXX W. XXXX/XXXX zo dňa 02.03.2007 vyhotovenej notárom Y. V., so
sídlomvT.,súdzistil,žeňoumenovanýnotárspísaldarovaciuzmluvu,ktorouporučiteľdarovalodporkyni
spoluvlastnícky podiel v 1 na predmetných nehnuteľnostiach. Súčasťou tejto notárskej zápisnice je

vyhlásenie účastníkov, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená a táto zmluva je ich slobodným a
vážnemienenýmprejavomvôle,jeurčitá,zrozumiteľnáavyhotovenávpredpísanejprávnejforme.Podľa
pripojenej pečiatky Správy katastra Piešťany vklad vlastníckeho práva na základe tejto darovacej zmluvy
bol povolený dňa 06.03.2007 pod číslom U.: XXX/XX.

Zlekárskehopotvrdeniazodňa20.02.2007vyhotovenéhoY..A.W.,všeobecnoulekárkoupredospelých,

súd zistil, že ním potvrdila, že poručiteľ je zdravotne spôsobilý aj psychicky spôsobilý absolvovať úradné
záležitosti.

Y.. W., ktorá bola všeobecnou lekárkou poručiteľa až do jeho smrti súdu oznámila, že ambulanciu po
nej prevzala Y.. S., a už zdravotnou dokumentáciou poručiteľa nedisponuje. Túto by si mal súd vyžiadať
od Y.. S..

Z oznámenia Y.. A. S. doručeného súdu dňa 19.06.2012 súd zistil, že dňa 01.01.2009 prebrala zdravotnú
dokumentáciu zdravotníckeho zariadenia spoločnosti Y., L..C..I.. v zastúpení Y.. A. W., avšak zdravotná
dokumentácia poručiteľa sa u nej nenachádza. Miesto úmrtia, príčinu úmrtia ani iné okolnosti ohľadne
zdravotného stavu poručiteľa menovaná lekárka nepozná.

Z oznámenia nemocnice E.. O. T. zo dňa 16.10.2012 súd zistil, že nemocnica nedisponuje zdravotnou

dokumentáciou poručiteľa, nakoľko túto je povinný archivovať obvodný lekár pacienta.

Navrhovateľ uviedol, že Y.. W., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa až do jeho smrti, mu pred
podaním návrhu povedala, že poručiteľ v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice nebol schopný
posúdiťnásledkysvojhokonaniaavlastnemuodporučila,abysomzačaltoto konanie.Poporučiteľovom
sobáši s odporkyňou sa nemohol dozvedieť o jeho zdravotnom stave, pretože odporkyňa im znemožnila

prístup k otcovi. Keď s vedel, že poručiteľ bol chorý, vždy sa navrhovateľ odporkyne telefonicky pýtal,
či môže prísť na návštevu, pričom vždy mu bolo povedané, že ona si to nepraje. Posledný krát sa
s poručiteľom stretol pred Vianocami 2006, keď bol hospitalizovaný v nemocnici v T.Ť.. Odporkyňa
nikomu o tejto hospitalizácii nepovedala. Počas tejto návštevy v nemocnici sa mu poručiteľ javil v zlom
psychickom rozpoložení, nezdal sa mu v poriadku, bol niekde úplne mimo, pričom toto bolo posledný

krát čo sa k nemu navrhovateľ dostal.

Predtým k nemu poručiteľ chodieval pravidelne, niekedy prišiel aj 2x denne, mal veľmi dobrý vzťah
k vnúčatám (deťom navrhovateľa) a tento vzťah bol ešte lepší ako bol jeho vzťah s navrhovateľom.
Poručiteľ mu nikdy nehovoril o tom, že by sa chcel ženiť ani že by chcel previesť majetok. Poručiteľa
naposledy videli deti navrhovateľa asi 2-3 dni pred smrťou, odporkyňa ich pustila za poručiteľom. Deti

následne navrhovateľovi povedali, že poručiteľ už v tom čase nevnímal. O zastavení dedičského
konania po poručiteľovi sa navrhovateľa dozvedel až keď sa podávalo daňové priznanie k dani z
nehnuteľností a mestský úrad ho vyzval, že nemá podané daňové priznanie, nakoľko tam došlo k zmene
vlastníka, čo bolo asi v júni 2008. Poručiteľ mal v predmetnej nehnuteľnosti t.j. v dome na Q..Odporkyňa uviedla, že s poručiteľom žili od roku 1986 ako druh a družka a manželstvo uzavreli
19.12.2006. Od 30.03.1986 do júla 1987 bývali v dome na Q. G. U. T.. Potom do roku 1990 žili v jej
malometrážnom byte a následne dostala súčasný byt na X..S.. L., kde spolu s poručiteľom bývali

až do jeho smrti. Poručiteľ navštevoval dom na Q., keďže tam mal syna a vnukov, mal tam svoje veci,
nikdy týmto návštevám nebránila. Nie je pravda, že by zakazovala navrhovateľovi alebo jeho deťom,
navštíviť poručiteľa, práve naopak. Poručiteľ bol vitálny a zdravý. V septembri 2006 išiel na pohotovosť,
pretože mal zápal močových ciest, dostal antibiotiká, preliečil sa a išiel domov. Pred Vianocami okolo 15.
- 16. 12. 2006 našla poručiteľa večer sedieť na WC, pričom kričal, že je zle, tak zavolala RLP, zobrali ho

do nemocnice kde bol na ARE a vtedy ho bol navštíviť aj navrhovateľ. Keď vtedy prišla do nemocnice
za poručiteľom navrhovateľ tam už bol, na komunikáciu bolo možno 5 minút, pretože to bolo na ARE.
Poručiteľovi vtedy urobili vyšetrenia vrátane CT a zistili mu rakovinu hrubého čreva s metastázami na
pečeni. Poručiteľ odmietol operácie, podpísal reverz a pred štedrým dňom 2006 ho prepustili domov, kde
sa zotavoval. Užíval iba lieky na vysoký tlak a na žalúdok, nikdy nebral lieky na psychiku, po psychickej
stránke bol v poriadku. Lúštil krížovky, bol veselý, vôbec to nebral, že má vážnu diagnózu. Jeho

ošetrujúca lekárka Y.. W. za ním chodievala domov. Keď sa už poručiteľ dozvedel v akom je stave, nedal
sa operovať a navrhovateľke povedal, že treba dať veci do poriadku. Manželstvo uzavreli 19.12.2006 v
nemocnici, na podnet poručiteľa, ktorý stále naliehal, že treba dať veci do poriadku, aby vybavila aj tú
darovaciu zmluvu a všetky tieto záležitosti, vrátane potvrdenia od Y.. W.. Navštívila preto Y.. W., ktorá jej
na základe toho, že poručiteľa chodila navštevovať a poznala jeho zdravotný stav, dala potvrdenie, ktoré

bolo priložené k notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica bola spísaná 02.03.2007 s tým, že
notár Y. V. prišiel k nim do domácnosti, pretože poručiteľ mal ťažkosti s chodením. Podľa odporkyne mal
poručiteľ dobrý vzťah s vnukmi t.j. s deťmi navrhovateľa, často k nim chodievali, hrávali sa s poručiteľom,
všetko fungovalo normálne. Po roku 2006 ich musela volať, to bolo aj vtedy keď bol v tej nemocnici
aj domov. Väčšinou chodieval starší vnuk E.. Odporkyňa ďalej uviedla, že nemá k dispozícii zdravotnú

dokumentáciuporučiteľa,tútoodovzdala Y..W.vrátanezáznamovznemocnice.Odporkyňaspochybnila
aj nižšie uvedené tvrdenie svedkyne Y.. W., ktorá uviedla, že poručiteľa navštívila deň pred smrťou.

Vypočutý svedok Y. V., notár so sídlom v T., potvrdil, že spisoval notársku zápisnicu W. XX/XXXX zo dňa
02.03.2007 s poručiteľom. Keďže je to už viac ako 5 rokov, na podrobnosti jej spísania si nepamätá,
vrátane toho, kým bol oslovený za účelom spísania tejto notárskej zápisnice. Z jej textu vyplýva, že bola

spísaná na mieste samom. Stáva sa, že si ho ľudia zavolajú a spisuje notárske zápisnice mimo úradu.
Pokiaľ ide o lekárske potvrdenie od Y.. W., ktoré je v zápisnici spomenuté, je to individuálne či účastníci
lekárske potvrdenie predložia. Nepožaduje to od účastníkov, keď si ho prinesú, tak ho pojme do textu
zápisnice. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ by mal nejaké pochybnosti o spôsobilosti poručiteľa na
takýto úkon, tak ho nevykoná. Vysvetlí danej osobe všetky právne následky a účinky daného právneho

úkonu t.j. čo bude nasledovať, aké to bude mať účinky, aký bude napr. zápis na liste vlastníctva. Svedok
uviedol, že si musí byť istý, že tento človek pochopí presne tie isté následky úkonu ako ich chápem on, a
nie že budú mať o tomto úkone rozdielne predstavy. Pri spisovaní zápisnice si musí byť istý, že účastník
je na tento úkon spôsobilý. Notárske zápisnice spisuje v domácom prostredí v prípadoch, keď je človek
imobilný, nemusí byť ležiaci, ale robí tomu človeku problém chodiť.

Svedok R. T., ktorý je synom odporkyne uviedol, že v spoločnej domácnosti s odporkyňou a poručiteľom
býval od 15-tich rokov. Najskôr spolu bývali v dome poručiteľa na Q. G.. U. T. a neskôr v byte odporkyne.
Jeho vzťah s poručiteľom bol veľmi dobrý, poručiteľ s ním bol napr. na prijímacích skúškach, bavili
sa spolu o športe, politike. Do uzavretia manželstva svedka, sa s poručiteľom stretávali aj každý deň,
potom cez víkendy a cez prázdniny. Vzťah medzi navrhovateľom a poručiteľom nebol podľa svedka

typický vzťah otca a syna, napr. navrhovateľ poručiteľa málokedy oslovil otec, skôr to bolo ako dedo,
Jožo, starý. Z domu na Q. G.. sa odsťahovali z dôvodu napätia medzi navrhovateľom, poručiteľom a
odporkyňou. Podľa svedka bol zdravotný stav poručiteľa počas jeho života bol veľmi dobrý, fyzicky bol
zdatný, sčítaný, vzdelaný, neustále sa o niečo zaujímal. Takýto stav trval až do objavenia rakoviny t.j.
asi do 12/2006. Po psychickej stránke u poručiteľa neboli žiadne problémy, bol komunikatívny aj keď už

bol na lôžku, rozprávali sa o všetkých možných veciach. Poručiteľa naposledy navštívil víkend pred
jeho smrťou. Poručiteľ bol na posteli, bol možno unavenejší, stále sa však spolu komunikovali na témy z
bežného života - ako sa má, čo robí. Svedok uviedol, že počas jeho návštev v domácnosti od odporkyne
a poručiteľa, tam nikdy nestretol navrhovateľa, iba jeho synov t.j. vnukov poručiteľa. Nemá vedomosť o
tom, že by odporkyňa zakazovala navrhovateľovi alebo vnukom poručiteľa návštevy v byte na L.. Svedok

ďalej uviedol, že bol na pohrebe poručiteľa, avšak z rodiny navrhovateľa tam nikoho nevidel.Svedkyňa Y.. A. W. uviedla, že pozná účastníkov konania, nakoľko navrhovateľ je jej dlhoročným
pacientom a vie, že poručiteľ bol jeho otcom. Vie, že odporkyňa žila s poručiteľom, stretávala ju z titulu
lekárskych návštev. Zdravotnú dokumentáciu poručiteľa svedkyňa nemá k dispozícii, bola odovzdaná

Y.. S., ktorá po svedkyni prevzala ambulanciu v H.. Svedkyňa sa ju snažila od nej vyžiadať, ale povedala
jej, že ju nemá a má pocit, že si ju bola prevziať odporkyňa. Svedkyňa bola ošetrujúcou lekárkou
poručiteľa od roku 1998 až do jeho smrti. Poručiteľ sa dlhodobo liečil na vysoký tlak, na problémy
s kardiovaskulárnym systémom aj cievnym systémom, v poslednom roku sa liečil aj pre rakovinu
hrubého čreva a niekoľko rokov predtým mal diagnostikované aj zhubné ochorenie prostaty, bol teda v

starostlivosti aj v chirurgickej ambulancii. Posledný rok bol onkologickým pacientom a za tento posledný
rok sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil. Svedkyňa nemá informácie o tom, že by sa poručiteľ liečil
psychiatricky, nenavštevoval psychiatrickú ambulanciu. Užíval lieky v dôsledku jeho kardiovaskulárneho
a cievneho ochorenia, ktoré ovplyvňovali psychický systém. Jeho cievy boli sklerotické a užívanie týchto
liekov mohlo spôsobiť choroby jeho úsudku, pričom na tento kardiovaskulárny a cievny systém sa liečil
viac ako 20 rokov. Posledný krát poručiteľa videla deň pred jeho smrťou, kedy ju odporkyňa pozvala

na lekársku návštevu do ich domácnosti. Na tieto lekárske návštevy chodila len na pozvanie, a to po
zhoršení zdravotného stavu poručiteľa. Pri tejto poslednej návšteve s ňou poručiteľ komunikoval málo,
neodpovedal vždy adekvátne, ležal v posteli.

Predmetné potvrdenie o zdravotnom stave poručiteľa a psychickej spôsobilosti vystavila na žiadosť
odporkyne, ktorá prišla do jej ambulancie v H. a odôvodnila to tým, že sa chcú s poručiteľom zosobášiť.

Svedkyňa uviedla, že nakoľko vedela, že dlhoročne spolu žijú a poznala zdravotný stav poručiteľa,
potvrdenie vydala. Potvrdila v ňom, že preštudovala zdravotnú dokumentáciu, ktorá bola v čase
jeho vydania kompletná. Zdravotný stav pacienta ale neposúdila, pretože nebol prítomný. Neskôr
jej navrhovateľ v rámci jeho preventívnej prehliadky v ambulancii hovoril, že sú nejaké problémy v
dedičskom konaní, že odporkyňa má zdediť polovičku domu, že bola nejaká darovacia zmluva. Pýtala

sa navrhovateľa ako k tomu došlo a povedala mu, že je to čudné a že si myslí, že poručiteľ nebol schopný
rozpoznať následky svojho konania a že to nepovažuje za správne. Svedkyňa uviedla, že podľa jej
názoru poručiteľ trpel stareckou demenciou a prejavovalo sa to toho posledného pol roka. Nepamätá sa,
či mal poručiteľ aj metastázy. Pokiaľ ide o vzťah medzi poručiteľom a odporkyňou, svedkyňa uviedla, že
odporkyňa sa príkladne o poručiteľa starala, stav poručiteľa v jeho terminálnom štádiu si nevyžadoval

hospitalizáciu v nemocnici, jeho pobyt doma bol adekvátny jeho zdravotnému stavu. Podľa svedkyne
mal poručiteľ v tom poslednom období, obdobia, ktoré sa nazývajú lucídne, kedy mal primeranú reakciu
a potom mal obdobia, kedy odpovedal z cesty a podobne. Predmetné potvrdenie o zdravotnom stave
poručiteľa vydávala za účelom sobáša.

Svedkyňa uviedla, že lekár po smrti svojho pacienta nemôže vydať jeho zdravotnú dokumentáciu

príbuzným.

Svedok E. V., ktorý je synom navrhovateľa a vnukom poručiteľa uviedol, že s poručiteľom si rozumel
výborne, mal s ním asi najlepší vzťah z rodiny. Naposledy poručiteľa videl asi 1 - 2 dni pred smrťou,
kedy ho bol navštíviť v byte v T.. Podľa svedka, poručiteľ už nekomunikoval, rozprával len on (svedok)
a myslí si že poručiteľ už nič nevnímal a mal bolesti. Poručiteľ ich v dome na Q. G.. navštevoval až do

hospitalizácie ako mu zistili rakovinu v roku 2006.

Poručiteľ počas svedkových návštev v poručiteľovej domácnosti vyzeral spočiatku dobre, postupne,
najmä po januári sa to začalo zhoršovať. Poručiteľ bral niekoľko liekov, ale nepamätá si aké to boli.
Počas jeho návštev v apríli, poručiteľ ležal mesiac, dva - viac ako dva mesiace. Rozprávali sa spolu
o škole, o tom ako je vonku, o rôznych témach. Po hospitalizácii v januári, prestal poručiteľ chodiť,

mal výrazný úbytok na hmotnosti, nebol už taký čiperný. Chvíľu s ním nebol problém a chvíľu už bolo to
vnímanie inde. Poručiteľ mu nikdy nespomínal, že by sa chcel oženiť a nehovoril mu nič ani o darovaní
domu. Asi 1 - 2 krát sa stalo, že poručiteľ svedka nepoznal, prejavilo sa to tak, že bolo vidno, že chvíľu
s ním nebol problém a chvíľu už bolo jeho vnímanie inde. Svedok uviedol, že vzťah medzi poručiteľom
a navrhovateľom bol horší než medzi ním a poručiteľom, ale bavili sa. Nevie o ničom konkrétnom, prečo

bol horší.Svedkyňa K.. A. V. uviedla, že s odporkyňou sa pozná, nakoľko sú susedy cez poschodie a to od roku
1990, s odporkyňou sa spoznala cez jej manžela (poručiteľa), s ktorým sa svedkyňa poznala už skôr a to
na pracovisku - spolupracovali spolu. Domácnosť odporkyne a poručiteľa navštevovala podľa príležitosti

asi 2-3 krát do mesiaca, prišla ich pozrieť, dali si kávu, porozprávali sa. Naposledy ich bola navštíviť
asi týždeň pred smrťou poručiteľa, stretla a rozprávala sa s ním. Poručiteľ bol už pochudnutejší, ale
komunikoval s ňou, povedal jej, že už to nie je bohviečo. Nepovedala by, že by sa počas ej posledných
návštev nejako zmenil psychický stav poručiteľa, vždy bol vitálny, ústretový, vtipný. Nikdy sa nestalo,
že by ju nespoznal, mal veľmi dobrú pamäť, aj po rokoch si pamätal mená kolegov z práce. O presnej

diagnóze poručiteľa sa dozvedela až po jeho smrti, nikdy sa ho nepýtala aké má zdravotné problémy.
Počas návštev mal na stolíku aj lieky, bolo ich viac, nehovoril jej však o nich.

Svedkyňa X. S. uviedla, že s odporkyňou sa pozná od roku 1981, keď pracovali v M. a po zoznámení
odporkyne s poručiteľom ho boli párkrát navštíviť a tam som sa spoznala s navrhovateľom. Uviedla, že
poručiteľ jej pred smrťou spomínal, že sa k nemu syn škaredo zachoval, a že uvažuje, že nehnuteľnosť
prepíše na odporkyňu. Naposledy videla poručiteľa deň pred smrťou, keď ich bola navštíviť. Poručiteľ

počas tejto poslednej návštevy ležal, nerozprával, ale poznal ju. Už predtým vedela, že je chorý,
komunikoval, bol veselý, dalo sa s ním rozprávať na hocijaké témy. Na svoj zdravotný stav sa jej
nesťažoval. Nikdy sa nestalo, že by si nepamätal, výpadky pamäte nemal. Svedkyňa uviedla, že nevie
o tom, že by poručiteľ trpel nejakou psychickou chorobou. Vedela, že odporkyňa s poručiteľom boli
manželia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 - 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
podaný návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a
medzi účastníkmi zároveň nesporné, že poručiteľ žil s odporkyňou v družskom pomere od roku 1986
až do jeho smrti t.j. viac ako 20 rokov a napokon dňa 19.12.2006 uzavreli aj manželstvo. Darovacou
zmluvou, spísanou do notárskej zápisnice notárom Y. V. dňa 02.03.2007, daroval poručiteľ jeho

spoluvlastníckypodielspočívajúciv1/2napredmetnýchnehnuteľnostiachodporkyni.Vkladvlastníckeho
práva odporkyne, na základe tejto darovacej zmluvy, bol Správou katastra Piešťany povolený dňa
06.03.2007 pod číslom U.: XXX/XX.

Na navrhovateľovi spočívalo dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že poručiteľ, v čase spísania
predmetnej darovacej zmluvy t.j. dňa 02.03.2007, bol postihnutý duševnou poruchou, ktorá by ho robila

nespôsobilým na tento právny úkon. Takáto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Uvedené
vylučuje aj výpoveď vypočutých svedkov, a to jednak - notára Y. V., ktorý presne popísal postup pri
spisovaní notárskych zápisníc v domácom prostredí ako aj svedkov R.. T., K.. V. K. X.. S., ktorí poručiteľa
navštevovali až do jeho smrti a uviedli, že poručiteľ aj v období krátkou pred smrťou, bol duševne resp.
psychicky v poriadku, orientovaný miestom a časom. To že by nebol poručiteľ na tento právny úkon

po psychickej stránke spôsobilý jednoznačne nepreukázala ani výpoveď svedkyne Y.. W., ktorá sama
uviedla, že poručiteľ užíval lieky z dôvodu liečby kardiovaskulárneho systému a tieto lieky podľa nej
mohli spôsobiť choroby jeho úsudku. Ďalej menovaná svedkyňa uviedla, že poručiteľ mal v poslednom
období obdobia, ktoré sa nazývajú lucídne, kedy mal primerané reakcie a potom mal stavy kedy
odpovedal z cesty. Čiže aj vzhľadom na túto výpoveď ošetrujúcej lekárky nemožno potom jednoznačne

vylúčiť, že v čase spisovania predmetnej notárskej zápisnice nemal poručiteľ (aj vzhľadom na svedeckú
výpoveď notára Y. V.) lucídne obdobie, kedy boli jeho reakcie primerané. Zároveň treba uviesť, že práve
menovaná svedkyňa Y.. W., krátko pred smrťou poručiteľa vystavila lekárske potvrdenie o spôsobilosti
poručiteľa na absolvovanie úradných záležitostí, na základe jeho zdravotnej dokumentácie a toho, že
vedela, že poručiteľ dlhodobo s odporkyňou žije, odporkyňa sa o poručiteľa riadne starala až do jeho

smrti.Súd považoval za nadbytočné a nehospodárne vykonávanie ďalších dôkazov vrátane znaleckého
dokazovania na zistenie duševného stavu poručiteľa, nakoľko sa nezachovala zdravotná dokumentácia
poručiteľa a zároveň žiaden z doposiaľ vykonaných dôkazov, vrátane všetkých svedeckých výpovedí

nepotvrdil, že by poručiteľ v čase spísania predmetnej notárskej zápisnice trpel duševným ochorením
resp. poruchou, ktorá by ho na tento úkon robila nespôsobilým. Poručiteľ sa nikdy psychiatricky neliečil
ani neužíval lieky tohto charakteru. Svedkyňa Y.. W. uviedla, že zdravotnú dokumentáciu poručiteľa od
nej prevzala Y.. S., ktorá po nej prevzala ambulanciu a ďalej potvrdila, že po smrti pacienta nemôže lekár
jeho zdravotnú dokumentáciu odovzdať jeho rodinným príslušníkom. Odporkyňa uviedla, že zdravotnou

dokumentáciou poručiteľa nedisponuje.

Nakoľko teda tvrdenia navrhovateľa o duševnej nespôsobilosti poručiteľa na spísanie darovacej zmluvy
dňa 02.03.2007 neboli v konaní ničím preukázané, súd podaný návrh zamietol.

Len pre úplnosť súd dodáva, že z konania napokon vyplynulo, že medzi navrhovateľom a poručiteľom
neboli veľmi dobré vzťahy, čo preukazuje jednak výpoveď odporkyne, ako i svedkov R. T., E. V., X.
S.F.. Vzťah navrhovateľa a poručiteľa napokon dokazuje aj skutočnosť, že navrhovateľ nebol ani na

poručiteľovom pohrebe, čo aj sám potvrdil. Naopak odporkyňa žila s poručiteľom viac ako 20 rokov,
starala sa o neho až do jeho smrti, preto ani z tohto hľadiska neboli preukázané žiadne skutočnosti
o tom, že by poručiteľ uvedený právny úkon vykonal pod nátlakom resp. by sa nemalo jednať o jeho
slobodnú a vážnu vôľu; opak toho je potvrdený aj vo vyššie špecifikovanej notárskej zápisnici spísanej
dňa 02.03.2007 notárom Y. V..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celkovej
sume 522,92 eur. Predmetom konania bolo určenie že nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícky podiel na
nich) patria do dedičstva po poručiteľovi, t.j. v zmysle § 11 ods. 1, písm. a ) vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. v platnom znení, základnou sadzbou tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového základu.

Súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony
právnej pomoci v roku 2011 po 57 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu zo
dňa 02.05.2011, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 24.10.2011, 28.11.2011), 4 x režijný paušál
po 7,41 eur, 4 úkony právnej pomoci po 58,69 eur v roku 2012 (zastupovanie na súdnom pojednávaní
dňa 23.01.2012, 12.03.2012, 06.06.2012 a 31.10.2012), 4 x režijný paušál po 7,63 eur.

Súd krátil náhradu trov konania vyúčtovanú právnou zástupkyňou odporkyne a nepriznal jej náhradu za
úkon spočívajúci v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2012 k svedeckej výpovedi Y.. W., nakoľko k tejto
výpovedi sa právna zástupkyňa odporkyne vyjadrila a mala možnosť sa vyjadriť na pojednávaní, preto
nejde o účelne vykonaný úkon právnej pomoci, za ktorý by jej patrila náhrada trov konania.

Celková suma náhrady trov konania priznaná odporkyni tak predstavuje sumu 522,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva
nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)