Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219764
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudcov JUDr.

Dušana Harbutu a JUDr. Mária Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ
a advokát, proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky,Bratislava,ŽupnéNámestie13,ozaplateniemajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolaní
navrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúduNovéZámkyz9.januára2015podč.k.10C/429/2012-56,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
zaplatenia majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura. V dôvodoch
svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že
navrhovateľka uplatnila svoj nárok na náhradu škody u odporkyne. Odporkyňa nárok navrhovateľky
neuspokojila, z toho dôvodu sa navrhovateľka obrátila na súd. Zo spisu Okresného súdu Komárno pod
sp. zn. 6Er/770/2005 súd zistil, že oprávnená podala návrh na zmenu exekútora dňa 22. 11. 2010.
Uznesenímz21.06.2011podč.k.6Er/770/2005-15súdnávrhunazmenuexekútoravyhovel.Vzhľadom

k tomu, že exekúcia začala 04. 11. 2005, posúdil nárok navrhovateľky podľa § 44 ods. 7 EP platného od
01. 09. 2005 do 30. 11. 2006, ktorý upravoval lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora 30 dní. Uviedol,
že po podaní návrhu na zmenu exekútora musel exekučný súd vyžiadať od pôvodného exekútora
exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Účinky pôvodne podaného návrhu na vykonanie exekúcie
zostali zachované, preto v súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo
dôjsť k vzniku škody a nemateriálnej ujmy, čím nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia škody. Ďalej uviedol, že

exekučný súd konal vo veci priebežne, bez zbytočných prieťahov a nebol preukázaný nesprávny úradný
postup, preto nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou, pretože obe neboli zistené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporkyni
nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne jej nevznikli.

Navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie
zdôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f/ OSP spočívajúcim v tom, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konaťa ďalej k vadám spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Navrhovateľka namietala,
že prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že nezistil
u účastníkov stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal

oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej namietala, že súd vôbec nemal polemizovať o
dĺžke zákonných lehôt a osobitne o práve na prerokovanie veci v primeranom čase. Namietala, že
štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy
konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Súd ani štát neprijali žiadne opatrenie
na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Ďalej uviedla, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore

exekučného titulu so zákonom, čím sa jedná o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy vyhodnocoval
aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2 -
7 § 213 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením

rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovanie tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako
aj po právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza

do úvahy vypracovanie skráteného odôvodenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania
a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľky, zaoberal sa ňou
namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.
1 písm. f/ OSP).

Z obsahu odvolania navrhovateľky vyplýva, že namietala nevykonanie dokazovania oboznámením sa

s predloženým znaleckým posudkom. Navrhovateľkou namietané odňatie možnosti konať pred súdom
musí byť chápané tak, že odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti sfaktickou činnosťou súdu (s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednaní vecí
súdom). Nevykonanie dokazovania navrhnutého účastníkom konania nie je vadou konania odnímajúcou
účastníkovi jeho procesné práva, pretože o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov na návrh účastníka bude

vykonaný,rozhodujesúd(§120ods.1vetadruháOSP).Prvostupňovýsúdnapojednávaníkonanom09.
01. 2015 vykonal dokazovanie znaleckými posudkami a oba znalecké posudky vyhodnotil v dôvodoch
písomného rozhodnutia na č.l. 10. Vadou konania nie je ani nesúhlas s právnym hodnotením veci
zaujatom v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka iné vady v konaní nenamietala a odvolací súd z
obsahu spisu ani iné vady konania, pre ktoré by musel rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, nezistil.

Preto pristúpil k prejednaniu veci.

Navrhovateľka namietala, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 04. 11. 2005.
Prvostupňový súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie 18. 11. 2005. Dňa 22. 11. 2010 bol doručený
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd vyzval exekútora na vyčíslenie trov

exekúcie a zaslanie spisu. O zmene exekútora súd rozhodol uznesením z 21. 06. 2011 pod č. k.
6Er/770/2005-15, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. 07. 2011.

Navrhovateľka sa svojho nároku domáhala na základe nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, t.j. v lehote 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora. Z vykonaného dokazovania
nie je sporné, že súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora po zákonom stanovenej lehote. Z

ustanovenia § 44 ods. 7 EP platného v čase rozhodovania vyplýva, že súd je povinný rozhodnúť o
zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia
prvostupňového súdu, že účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Povinnosťou pôvodného exekútora bolo vykonávať všetky úkony do rozhodnutia o zmene exekútora tak,
ako mu to ukladá exekučný poriadok. Z toho dôvodu nemohlo na strane navrhovateľky dôjsť k vzniku

škody a nemajetkovej ujmy, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd, ktorý je podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, k jednotlivým
odvolacím dôvodom udáva:

Nestotožňuje s dôvodmi odvolania navrhovateľky v časti, týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. uskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z ustanovenia do novely prijatej zák.

č. 412/2012 Z.z.. Prvostupňový súd novelu na daný právny vzťah neaplikoval. Odvolací súd v tejto časti
poukazuje na dôvodnú správu k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, že súdne konanie
nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len
Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhradu
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to

absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom by to
mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v súdnom konaní
je oprávnený len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu. Aj keď novela v § 9 ods. 2, 3 presne upravila
prieťahy v konaní, v podstate reagovala na dovtedajšiu rozhodovaciu prax súdov, že nie sú oprávnené
posudzovať prieťahy v konaní.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľky, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej
neistoty, k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu
odvolacieho súdu irelevantné. Zrejme ide len o nesústredenú činnosť navrhovateľky, keď podáva
paušálne odvolania v radovo tisícoch obdobných vecí bez konkrétnej znalosti každého jednotlivého

prípadu. Nasvedčuje tomu posledný odvolací dôvod neprerušenia konania na návrh navrhovateľky. Je
zrejmé, že samotná navrhovateľka pri uvádzaní tohto dôvodu nemala vedomosť, či podala návrh na
prerušenie konania, čo vyplýva z jej prvej vety „ak bol súdu doručený....“. Žiadny návrh na prerušenie
konania navrhovateľka v priebehu konania nepodala, preto aj tento odvolací dôvod nie je daný.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1 veta
prvá OSP tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok v priebehu konania
neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.