Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/397/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208759
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813208759.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu:
Česká spořitelna, a.s,. Olbrachtova 1929/62, Praha 4, právne zastúpeného JUDr. Romanom Majerom,
advokátom, so sídlom Praha 1, Krakovská 1256/24, Praha 1, proti žalovaným: 1/. T. Q., I.. XX.X.XXXX,
Z. I. K. XXX/X, X/ W. Q., I.. XX.X.XXXX, Z. I. K.T. XXX, obaja t. č. na neznámom mieste, obaja zastúpení
opatrovníčkou Máriou Birnsteinovou, tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie 102.104,17

Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť mu sumu 102.104,17 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 6195,20 Kč

od 31.3.2010, úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 100.816,17 Kč od 1.4.2010 do
zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 13.9.2007 so žalovanými
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 100.000 Kč s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 12,03% p. a.. Žalovaní sa zaviazali splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach po 1778 Kč. V zmysle bodu 9 zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že v prípade omeškania so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo so

zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má žalobca právo požadovať splatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že žalovaní porušili svoje povinnosti zo zmluvy a
dostali sa do omeškania s platením splátok, došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 15.7.2009. Žalovanú
čiastku 102.104,17 Kč tvorí istina v sume 100.816,17 Kč, poplatky 1288 Kč.

Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaných a keďže nezistil iný ich pobyt, uznesením zo dňa 25.11.2014
ustanovil žalovaným na zastupovanie v konaní opatrovníčku, ktorá uviedla, že vec ponecháva na

zvážení súdu na základe predložených listinných dôkazov a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami - zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX, dodatkom k zmluve o úvere, výzvou s úhrade, sadzobníkom Českej spořitelny, a.s.,
predžalobnou upomienkou, Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., výzvami
na zaplatenie dlhu, vyjadrením žalobcu zo dňa 4.8.2014 a návrhom na pripustenie zmeny žaloby a zistil
tento skutkový stav veci:

Česká sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaní ako klienti uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou

sa banka zaviazala poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky až do výšky 100.000 Kč a to najneskôr
do 12.10.2007 a žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý úver pravidelnými 84 mesačnými splátkami vsume po 1778 Kč vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude zaplatená dňa 15.10.2007 a
posledná splátka dňa 15.9.2014 v sume 1732 Kč (bod 1. a 3. zmluvy).

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s. ( ďalej len „Všeobecné

obchodné podmienky“ ) a klienti prehlásili, že je im známy obsah podmienok, súhlasia s nimi bez
akýchkoľvek výhrad a zaväzujú sa ich dodržiavať (bod 22. zmluvy).

Podľa bodu 8. zmluvy, ak nezaplatí klient splátku v dohodnutej lehote alebo sa stane úver s
príslušenstvom splatným podľa bodu 9 tejto zmluvy, je banka oprávnená požadovať z nesplatených
čiastok úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy zvýšenej o 10% p. a. a
ceny spojené so správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru.

Podľa bodu 9. zmluvy banka je oprávnená v ňou určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku
úveru s príslušenstvom a to i v prípade, že ešte nie je celkom vyčerpaný alebo nenastala jeho splatnosť,
ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo so splatením
viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote.

Klient sa zaväzuje splatiť banke úroky z úveru vo výške 12,03% ročne. Úroková sadzba je nemenná po

celu dobu trvania zmluvy (bod 10 zmluvy).

Z bodu 1. a 2. Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že tieto stanovujú základné pravidlá,
ktoré sa uplatnia pre všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzavretých v
súvislosti s poskytovaním bankových obchodov a na právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s jednaním
medzi bankou a klientom a tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy či iných dojednaní medzi

bankou a klientom.

Podľa bodu 7.3 Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ je klient v omeškaní so splatením
akéhokoľvek peňažného záväzku voči banke vyplývajúceho z bankového obchodu, je banka oprávnená
požadovať z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania vo výške, ktorá je určená v zmluve medzi bankou a
klientom alebo v oznámení. Dlžná čiastka sa úročí úrokmi z omeškania denne od prvého dňa omeškania

vrátane až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čistky vrátane. Popri úroku z
omeškania má banka nárok na náhradu prípadnej vzniknutej škody.

Listami zo dňa 10.6.2009 Česká sporiteľňa, a.s. žalovaných vyzvala k okamžitej úhrade dlžnej čiastky
najneskôrdo14.7.2009azároveňichupozornila,žedňomnasledujúcimpomárnomuplynutí tejtolehoty
sa stane splatným celý zostatok úveru s príslušenstvom.

Žalobca podaním zo dňa 4.8.2014 podal návrh na pripustenie zmeny žaloby a to o úrok z úveru vo výške
12,03% ročne zo sumy 100.816,17 Kč od 5.7.2009 do zaplatenia, ktorý nárok v žalobe administratívnou
chybou neuviedol.

Uznesením zo dňa 20.3.2015, č. k. XC XXX/XXXX-XX súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu.

V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia

Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať
za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento
účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod

1., 2. nariadenia ).

Z citovaných ustanovení nariadenia vyplýva, že vo veci vzhľadom na bydlisko žalovaných na území
Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa čl. 28 Časové uplatnenie Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po
17. decembri 2009.

Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 ( tzv. Rímsky
dohovor ) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

Podľa bodu 29. Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako právny poriadok, ktorým
sa riadi ich zmluvný vzťah právny poriadok Českej republiky, preto má súd za to, že rozhodným právom,
ktorým sa spravuje zmluvný záväzok je právo Českej republiky.

Podľa § 497 Obchodního zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam

uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákonníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu

odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa§517ods.2Občanskéhozákonníkapokiaľideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací
predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku
z prodlení podle občanského zákonníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu
zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych
predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského

zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,
zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,
nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občanského zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom
sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Žalovaní sú v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebitelia, keďže uzavreli zmluvu o úvere, obsah
ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy
a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy,

a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o úvere ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom.
V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a
ustanoveniami Občanskeho zákonníka.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu
úpravuoobčianskychprávachaniepodnikateľsképrávo(porov.rozsudokNSSRvoveci5MCdo20/09).

Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa
5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na

zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Česká sporiteľňa, a.s.
a žalovanou ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, a že postavenie
spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o
úvere, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na
ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi

nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pre posúdenie, či citované ustanovenie je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred
jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné

premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b
vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru

ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania
súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne
konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutia

všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101
Občanskehozákonníka,aktoráplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz,vprejednávanej
sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovanej plnenia, dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia
pohľadávky t. j. dňom 15.7.2009 a všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom
15.7.2012. Žaloba bola doručená súdu až dňa 26.8.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej

premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovaným žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že

im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.