Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o.,
so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, práv.
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grosslingova 4, Bratislava, proti odporcovi F. N. nar. X.X.XXXX, N. XXXX/X,
N., zast. opatrovníkom pre konanie Ľubicou Tichou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV v
Bratislave, o zaplatenie 1.200,13 EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 84/2013-45 zo dňa 19.12.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 3CbZm 84/2013-45 zo

dňa19.12.2013vnapadnutejzamietajúcejčastiasúvisiacomvýrokuonáhradetrovkonania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 1.200,13 EUR s 6% p.a. s úrokom od 16.6.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu
4,- EUR a v časti týkajúcej sa zaplatenia 0,25% denného úroku zo sumy 1.200,13 Eur od 12.4.2010 do
zaplatenia, návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Zamietajúcu časť
rozsudku odôvodnil tým, že síce pri zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5

v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy, úroková miera
bola však v zmenke určená v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne, vzhľadom na výšku
ktorú možno považovať za úrokovú doložku na zmenke sa priečiacu dobrým mravom, a preto v zmysle
§ 39 Obč. zák. za neplatnú.

Konštatoval, že zmenkový úrok rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za
poskytnuté peňažné prostriedky, jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Vyslovil názor, že za

primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa
v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Poukázal pritom aj na to, že v čase vystavenia zmenky
boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti
nižšie ako 14% ročne, ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Ďalej poukázal súd prvého
stupňa na to, že od splatnosti zmenky až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový
šesťpercentný úrok. Ďalej uviedol, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa č.k. 36Er 2595/2011-11 zo dňa
6.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2011 vyplýva, že pohľadávku si z tej istej zmenky

uplatnila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č.k. SR
10027/2010zodňa11.2.2011odporcoviuložilpovinnosťzaplatiť1.200,13EURs0,25%dennýmúrokom
od12.4.2010dozaplateniaazozákonnýmúrokom6%p.a.od16.6.2010dozaplatenia,pričomrozsudok
sa stal právoplatným 21.3.2011 a vykonateľným 24.3.2011. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, žespoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. navrhla na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku vykonanie
exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na výkon mu exekučný súd zamietol, keď za neplatnú považoval
dohodu o vyplnení blankozmenky obsiahnutú v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutého úveru, keď

ju považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval aj dohodu
o zmenkovom úroku v sadzbe 0,25% denne. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu č.k. SR 10027/2010 zo dňa 11.2.2011 v danom prípade nevytvára prekážku
právoplatného rozhodnutia.

Poukázal na to, že navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho
prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je
dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím
lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant
(t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je
deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po

splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané
jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto
má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu.
Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda
právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd
prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku
o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu
trov odvolacieho konania. Úvodom odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nariadenie pojednávania,

čo podľa článku 7 ods. 3 nariadenia legálne nemohol urobiť, nakoľko odporca nedoručil súdu žiadnu
žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa
vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom
takéto dokazovanie žiadny z účastníkov nenavrhol.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia,môžesavodôvodneníobmedziťlen naskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie,
čo legálne nemohol urobiť, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade
s § 156 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď
ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné
pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať
bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal
podmienky konania, na základe ktorých zistil, že postupu vo veci nebráni o prekážka právoplatne

rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.

Podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neporušil ustanovenie čl. 7 nar. 861/2007, keď

podľa jeho názoru uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu
nedoručila odpoveď dotknutej strany avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia podľa
názoru odvolacieho súdu nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz napriek
nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za
potrebnévykonanieďalšiehodokazovaniaatobezohľadunato, čisaodporcavdanejvecivyjadrilalebo

nie. Za takýto nepochybne treba považovať navrhovateľom uplatnený 0,25 % denný úrok, predstavujúci
91,25 % ročne. Za správny v zmysle § 39 Obč. zák. považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa,
ktorý v tejto časti návrh zamietol v celom rozsahu, keď vôľou účastníkov nebolo dohodnúť úrok v nižšej
sadzbealeprávevsadzbe0,25%denne,ktoráakonatosprávnepoukázalsúdprvéhostupňa,dosahuje
takmer výšku samotnej istiny a takto dohodnutý úrok je pre rozpor so zákonom neprípustný. Odvolací

súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak by aj navrhovateľovi úrok patril tak iba do
splatnosti zmenky, kedy podľa čl. I § 48 Zák. 191/50 Zb. čl. I ods. 1 bod 2 v spojení s § 77 vznikol nárok
na 6 % úrok.

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.