Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200355
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Michalovce, katastrálny odbor, Sama Chalúpku 18, Michalovce, za účasti: K. Q., bytom L. Č.. XX,
zastúpený: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O. BOX 261,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 31. októbra 2013, č. k.: OUMIKO-
V653/2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 31. októbra 2013 č. k.: OUMIKO-V653/2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“)
rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 27.09.2013, ktorého prílohou je záložná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. a záložcom K. Q., zastúpeným ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave tak, že návrh na vklad zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej
dohody, t. j. bola obmedzená v danom prípade možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za

neho konal a uzavrel aj záložnú zmluvu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť táto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prečo podľa § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou, a preto je tento právny úkon neplatný.

Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že záložné právo je zriadené na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, keď v záložnej zmluve, ktorá má slúžiť na zabezpečenie
všetkých pohľadávok v peňažnej forme, pričom v zmluve nie je vyčíslená suma, teda výška pohľadávok,

z ktorého dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon nemôže byť platný. V tejtosúvislosti poukázal aj na rozsudku Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/11/2012, Krajského súdu v Nitre č.
19Sp/7/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8Sžo 17/2007.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca ako

správnyorgánsvojerozhodnutiezodňa31.10.2013zrušilajejnávrhunavkladzáložnéhoprávavyhovel,
resp. aby vec predložil súdu, ktorý rozhodnutie odporcu zruší a vráti späť na správne konanie. Súčasne
si uplatnila náhradu trov konania.

Poukázala na to, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
vyplývajú zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a po posúdení
platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú

dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinností. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdil, z ktorého dôvodu vydal aj nezákonné rozhodnutie. Má za to, že došlo k riadnemu
udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden

reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Udelené
plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na
vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a
splnomocneného združenia ProHelp. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a
včas, neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a ona ako veriteľka len využila

zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Odporca v písomnom podaní označenom ako odstúpenie spisového materiálu, navrhol preskúmavané
rozhodnutie potvrdiť z dôvodov uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastník konania K. Q. navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že je pravdou, že s
navrhovateľkou uzavrel Zmluvu o úvere a pritom, keď uzatváral túto zmluvu zástupca navrhovateľky

má taký dojem, že zmluvu uzavrel iba s podmienkou, ak podpíše Dohodu o splnomocnení. Nevie kto
je splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pretože sa nikto z tohto združenia
s ním nikdy nekontaktoval, nejednal a nemá ani vedomosti o tom, či toto združenie má nejakého
zástupcu alebo nejakú pobočku v blízkosti miesta jeho bydliska, t. j. Michaloviec. Úver, ktorý mu poskytla
navrhovateľka spočiatku splácal, potom sa dostal do finančných ťažkostí, preto ho prestal splácať. V

súčasnosti úver už splatil, ale má ešte zaplatiť úroky okolo 1.000,00 Eur, ktoré je ochotný riadne splatiť.

Zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadril.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
výsluchom účastníka konania, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že

opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníkom K. Q. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 16.10.2012, na základe ktorej navrhovateľka
ako veriteľka poskytla dlžníkovi úver vo výške 700,00 Eur a tento sa zaviazal úver splácať v
pravidelných mesačných splátkach spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania, poplatkov a ostatných

pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Spolu so Zmluvou o
úvere dlžník dňa 16.10.2012 v Michalovciach podpísal aj Dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, okrem
iného aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa

k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom Liste vlastníctva ako formyzabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Zástupca
splnomocnenca Dohodu o splnomocnení podpísal nasledujúci deň, t. j. 17.10.2012 v Bratislave.

Dňa 10.09.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 349/2013-PTR medzi záložným

veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom K. Q., zastúpený na základe Dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v
prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve, zapísané na LV č. XXX,
katastrálne územie L., parcelné č. XX o výmere 2217 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. XX
o výmere 1755 m2 záhrady, ako aj stavby rodinného domu súpisné č. XX na parcele č. XX, ďalej k

nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve dlžníka zapísaná na LV č. XXXX katastrálne územie L.,
parcelné č. XXX/X o výmere 345 m2 ostatné plochy.

Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2012.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou

o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené

ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon

svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä čia) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve

ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra

ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 10.09.2013 a jej

existencia priamo súvisia s Dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v Michalovciach dňa
16.10.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave dňa 17.10.2012.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,

- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola

preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,

ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne

uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom Dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť
záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia

záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť
existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so

splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho zástupca
náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.