Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238640
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112238640.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľa: Q.. Q. Š., P., B. B. M. T. XX proti odporcovi: W. E., N.. XX.XX.XXXX, A. V. A. XX, štátny
občan SR, právne zastúpený JUDr. Evou Lekešovou, advokátkou, so sídlom Národná 13, Žilina, o
zaplatenie 3.544,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.310,62 Eur titulom trov právneho
zastúpenia a vo výške 212,50 Eur titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, a to v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 31.10.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 02.11.2012

sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.544,- eur spolu s 0,05% úrokom z omeškania denne z tejto sumy odo dňa 01.11.2012 do zaplatenia
a náhradu trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že poskytol právne služby ohľadom
usporiadania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. V. A. po predchádzajúcom
telefonickom dohovore dcéry odporcu K. X., ktorá navrhovateľa menom odporcu požiadala o
vysporiadanie nedoriešených vlastníckych práv odporcu a jeho bratom Q. E.. Menovaná sa dostavila do
advokátskej kancelárie navrhovateľa v apríli 2010 a predložila listiny vzťahujúce sa k majetkoprávnemu
vysporiadaniunehnuteľností,podľaktorýchnavrhovateľzistil,žepriROEPevykonanomvk.ú.V.A.došlo

k zmätočným zápisom ešte na meno neb. Q. E.. Splnomocnenie navrhovateľ vypracoval 15.04.2010.
Splnomocnenie mu podpísali odporca a jeho brat dňa 23.04.2010. Navrhovateľ uviedol, že po udelení
plnej moci zabezpečil všetky podklady k majetkoprávnemu vysporiadaniu nehnuteľností, a to LV č. XXX,
XXX, XXX, XXX, výpis z pkn. vložiek XXX? XXX, XX, XXX, XX, XX k.ú. V. A., všetko 8,-eur kolky;
zabezpečil originály dedičských rozhodnutí, z archívu súdu po V. E. a Q. E.. Po zabezpečení podkladov
predvolal dcéru odporcu, že má podklady a aby mu povedala, čo má ďalej robiť. Povedala, že na základe
dohody medzi bratmi, všetok majetok sa má zapísať na W..E. s tým, že jeho brat mu podpíše čestné

vyhlásenie, na základe ktorého sa zrieka spoluvlastníckeho podielu v prospech brata W.. Na základe
tohto prehlásenia p. X., navrhovateľ vypracoval čestné vyhlásenie dotknutej osoby Q. E., a to dňa
22.05.2010 s tým, že jej ho osobne odovzdal v AK. Následne na Mesto A. napísal žiadosť o vyjadrenie,
či má k vydaniu osvedčenia formou notárskej zápisnice námietky alebo nie. Mestský úrad Bytča žiadosť
prijal dňa 14.07.2010 a odpovedal, že nemá námietky. Uvedené podklady s návrhom na spísanie
notárskej zápisnice predložil notárke JUDr. P. S., W. A., ona ho odkázala na iného notára z dôvodu
pracovnej vyťaženosti. Preto navrhovateľ požiadal notára Q. K., K.É. N. V., ktorý jeho návrh - žiadosť

o spísanie notárskej zápisnice, prijal. Q.. K.Č. vyhotovil koncept notárskej zápisnice bez čísla konania
vo februári 2011 s tým, že požiadal navrhovateľa, aby mu doložil nové LV (pretože boli z roku 2010).Toto navrhovateľ vykonal a doložil mu nové LV č. XXX na pkn vl. XX. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľa
neustále dcéra odporcu urgovala a povedala mu, aby už nič nerobil, že to má vybavené na Správe
katastra A., tak odporcovi navrhovateľ napísal list dňa 11.04.2012 s popisom uskutočnených prác. Po

doložení všetkých nových listín navrhovateľ s notárom spísali dňa XX.XX.XXXX notársku zápisnicu N.
XX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, ktorou osvedčil v prospech odporcu všetky nehnuteľnosti
z LV č. XXX, XXX, XXX, XXX. Navrhovateľ zaplatil notárovi za notársku zápisnicu sumu 119,50 eur.
Notársku zápisnicu dal navrhovateľ zapísať na Správe katastra A.. Odporca mu odvolal plnú moc dňa
08.06.2012. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2012 odporcovi vyúčtoval sumu 3.544,- eur, pričom

navrhovateľ vychádzal z vyhlášky č. 649/2005 Z.z., pričom hodnota nadobudnutého osvedčeného
majetku o výmere XXXXX m2 v k.ú. V. A. presahovala hodnotu vyše 8. mil. Sk. Navrhovateľ fakturoval
iba jeden úkon (hoci urobil pre odporcu minimálne 4 úkony) z hodnoty po 20,- eur za m2, čo je minimálna
kúpnacenazam2pozemkuvmesteA.,čojeodmena111.000,-Sk,t.j.suma3.344,-eur.Ostatnépoložky
z faktúry sú výdavky: kolky, úhrada notárskej zápisnice v sume 200,- eur.

Navrhovateľ k návrhu pripojil splnomocnenie zo dňa 15.04.2010, faktúru č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2012,

odvolanie plnej moci zo dňa 05.06.2012, žiadosť o vydanie osvedčenia zo dňa 31.08.2010, LV č. XXX
zo dňa 07.03.2012, LV č. XXX, XXX, XXX zo dňa 05.09.2011, PKN vložka XXX, rozhodnutia č.k.
F. XXXX/XX, F. XXX/XX, XD XXXX/XX, čestné vyhlásenie, žiadosť na Mesto A. zo dňa 27.06.2010,
vyjadrenie Mesta A. zo dňa 03.08.2010, Notárska zápisnica (č.l. 28) bez čísla, notárska zápisnica zo
dňa XX.XX.XXXX, R. Č.. XXX, XXX, XXX zo dňa 08.07.2012,LV č. XXX.

Súd v danej veci vyhovel návrhu navrhovateľa vydaním platobného rozkazu č.k. XRo/XXX/XXXX-XX
zo dňa 07.01.2013. Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že
navrhovateľovi zaplatili za právne služby zálohu v sume 200,- eur, ktorú navrhovateľ vo faktúre č. XX/
XXXX vôbec nezohľadnil. Uviedol, že požiadali navrhovateľa o právne služby, zaplatili mu zálohu, čakali
na právne služby, tá sa však nevykonala dva roky i napriek urgenciám. Nakoľko ani po 2 rokoch odporca

nebol zapísaný na listoch vlastníctva a po zistení, že navrhovateľ mal pozastavený výkon advokácie,
tak dcéra odporcu oznámila dňa 02.04.2012 navrhovateľovi telefonicky, že na vykonaní právnej služby
už odporca netrvá, že dedičstvo si dá zapísať jednoduchou žiadosťou. Navrhovateľ do telefónu súhlasil
a navrhol, že si odráta náklady a zvyšnú sumu navrhovateľovi vráti. O tom, že netrvá odporca na
právnej službe, potvrdil aj sám navrhovateľ v liste zo dňa 11.04.2012. No aj napriek tejto vedomosti dal

navrhovateľ dňa 17.04.2012 vyhotoviť u notára notársku zápisnicu.

Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 14.03.2013 (bolo odročené bez prejednania veci),
dňa 02.05.2013, 27.06.2013, 17.01.2014 (odročené bez prejednania veci) a dňa 13.03.2014, kedy
bolo vyhlásené aj rozhodnutie a na ktoré sa dostavil iba právny zástupca odporcu. Navrhovateľ sa
na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu, preto súd konal v jeho neprítomnosti, ako aj v

neprítomnosti odporcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľpodanímdoručenýmsúdudňa24.04.2013navrholzmenunávrhuasúdnapojednávanídňa
02.05.2013 pripustil zmenu návrhu v znení: odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.542,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 13.542,- eur od 01.11.2012 do zaplatenia

a nahradiť trovy konania.

Návrh na zmenu návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že doložil znalecký posudok č. XX/XXXX k
stanoveniu odmeny a zaplateniu faktúry č. XX/XXXX. Dňa 22.04.2013 dal vyhotoviť znalecký posudok,
vypracovaný J.. K., ktorá ohodnotila špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V. A. na sumu
188.000,- eur, čo pre výpočet sumy podľa vyhlášky č. 649/2005 Z.z. je suma celkom 5.663.688,-Sk. Na

základe uvedeného odmena za jeden úkon právnej služby podľa uvedenia navrhovateľa predstavuje
sumu 4.514,-Eur.

Navrhovateľ si zmeneným návrhom uplatňuje odmenu za 3 úkony:1/ prevzatie veci

2/ čestné vyhlásenie pre W. E., do tohto úkonu bolo zahrnuté aj ďalšie spracovanie podkladov -
vyžiadanie listín zo Správy katastra A. pre účely vydania súhlasu Mesta A. s tým, že mesto mu

odsúhlasilo, že nemá námietky,

3/ podanie komplexnej žiadosti k notárovi Q.. K., kde sa notárska zápisnica menila 2 x, ale vraj nie z
viny navrhovateľa, ale preto, že notár chcel nové LV.

Teda uplatňuje si odmenu za 3 úkony, t.j. 3 x suma 4.514,- Eur, spolu suma 13.542,-Eur.

Navrhovateľ sa na pojednávaní dňa 02.05.2013 vyjadril, že trvá na podanom návrhu s tým, že trovy
právneho zastúpenia sú vo výške 13.542,- Eur, pričom vychádzal pri tejto sume zo znaleckého posudku,

ktorý bol predložený, a to bola suma 188.000,- Eur a na základe tejto sumy vypočítal výšku trov právneho
zastúpenia, ktoré spočívajú vo výške 13.542,- Eur s tým, že ešte vynakladal ďalšie náklady za cestovné,
poplatky, ktoré platil, a to kolky a podobne, a tie predstavujú 810,25 Eur, pričom v tejto sume je zahrnutý
aj súdny poplatok vo výške 212,- Eur za toto konanie. Trovy právneho zastúpenia špecifikoval v podaní
zo dňa 23.04.2013, a to za tri úkony po 4.514,- Eur.

Vo faktúre č. XX/XXXX navrhovateľ účtoval iba jeden úkon a fakturoval len výmeru 13.308 m2 po
20,- Eur za m2, čo je obvyklá cena v danej lokalite, avšak podľa jeho uvedenia vážil si každú šedinu
odporcu, preto teda účtoval iba jeden úkon, avšak vzhľadom na prístup protistrany si uplatnil tri úkony,
aj keď v skutočnosti ich vykonal 5. Pričom si zistil predmetným znaleckým posudkom výšku, hodnotu
nehnuteľnosti, ktorá je tak, ako vyplýva v znaleckom posudku, 188.000,- eur, a preto upravil návrh podľa

vyhlášky o odmenách advokátov. Navrhovateľ sa vyjadril, že preložil notárovi podklady v roku 2010, ale
tá zápisnica zo zdravotných dôvodov notára Q.. K. bola dokončená až 17.04.2012. Ďalej navrhovateľ
na tomto pojednávaní uviedol, že fakturuje si tri úkony, hoci ich vykonal viac. Prvý úkon je prevzatie
a príprava z 23.04.2010, druhý úkon je čestné vyhlásenie z 22.05.2010 a ešte aj ďalšie úkony, ktoré
súviseli s potvrdením mesta A. a tretí úkon je notárska zápisnica Q.. K. zo dňa 17.04.2012, pričom v

ten deň bol aj priamo u notára za účelom spísania tejto notárskej zápisnice zo dňa 17.04.2012 a táto
notárska zápisnica bola aj v ten istý deň 17.04.2012 daná na správu katastra.

Dcéra odporcu sa vyjadrila, že zistili, že všetky nehnuteľnosti, ktoré chceli riešiť, neboli zapísané na
odporcu, ale ešte na jeho otca. Preto odporca dal návrh na dodatočné dedičské konanie, ale následne
notárka zastavila dedičské konanie. Následne dcéra odporcu sa informovala na príslušnej správe

katastra a zistila, že stačí žiadosť o zápis, na základe čoho im následne príslušná správa katastra túto
žiadosť vybavila a vyhovela žiadosti a vôbec nebol potrebný taký proces, aký vykonával navrhovateľ,
ktorý trval na tom, že sa to musí zrealizovať cez notársku zápisnicu. Telefonicky potom jeho plnú moc
zrušila a to dňa 02.04.2012 o 11.30 hod. za prítomnosti odporcu. Napriek tomu navrhovateľ napísal
odporcovilist,žebudevkonanípokračovať.Navrhovateľprevzalzálohuvovýške200,-Eur,ktorúnevrátil

a v apríli 2012 vykonával ďalšie úkony, hoci mal pozastavený výkon, a to od januára 2012 do júna 2012.
Uviedla, že navrhovateľovi predložila všetky potrebné listy vlastníctva s kolkami dňa 30.03.2010, ale
z dôvodu navrhovateľovej nečinnosti všetky tieto listiny prepadli a museli sa vyhotoviť znovu, pričom
predložila kópiu listín, že skutočne zaplatila kolky v hodnote 88,- eur a zároveň zálohu 200,- eur
navrhovateľovi.Ďalejuviedla,ženalistevlastníctvaokremosvedčeniaonotárskejzápisnicejeajžiadosť

o zápis o opravu. Zástupkyňa odporcu uviedla, že suma 200,- eur bola vyplatená navrhovateľovi s tým,
že ešte maximálne 100,- eur doplatia za tú notársku zápisnicu, pričom ona kolky nakúpila, ktoré doniesla
navrhovateľovi.

Uviedla, že spochybňuje výšku nehnuteľnosti, z ktorej sa odvíja hodnota vypočítaná navrhovateľom,
teda odmena a hodnota mala byť iná.

Zástupca odporcu sa vyjadril, že podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., výška zmluvnej odmeny
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak v tomto prípade majú za to, že je to v rozpore s
dobrými mravmi, pretože navrhovateľ najprv žiadal cca 3.500,- Eur, potom žiadal 13.000,- Eur. Podľa
odporcu bolo dojednané, že vyplatená suma 200,- Eur bude postačovať na dané úkony, dokonca dcéra
odporcu predložila navrhovateľovi všetky podklady, všetky potrebné pozemno-knižné vložky, dedičskérozhodnutia, listy vlastníctva, pričom dala aj kolky. Ak navrhovateľ musel kupovať kolky, tak má za to, že
to len preto, že navrhovateľ listy vlastníctva opatrené kolkami nechal prepadnúť. Dcéra odporcu bola aj
u Q.. Z. M. A., u notárky s tým, že jej bolo povedané, že notár nemôže konať, pretože odporca vlastne

už bol vlastníkom daných podielov na základe rozhodnutí o dedičstvách z r. 1973, 1978 a 1988, teda je
zrejmé, že išlo len o pisársku chybu a zároveň poukázala, že nie je možné, aby niekto, kto je vlastníkom
ešte osvedčoval vydržanie k svojim podielom. Následne dcéra odporcu preto predložila na príslušnú
správu katastra žiadosť. Teda neboli potrebné úkony, ktoré vykonával navrhovateľ. Má za to, že advokáti
sú na to, aby vedeli svojim klientom poradiť, ale ak niektorý advokát niečo nevie, nebráni mu sa popýtať

kolegov a podobne. Takže ak navrhovateľ niečo nevedel, mohol sa popýtať aj prípadne na katastri tak,
ako to urobila dcéra odporcu.

Čo sa týka odmeny, ak bola dohoda ústna, poukázala na § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. a taktiež poukázala, že aj navrhovateľ sám potvrdil, že mu bola zaplatená suma 100,- eur
od Q. E. a taktiež poukázal na to, že navrhovateľ nemal dôvod vybavovať listiny, na ktoré poukazuje,
ako ani znalecký posudok s tým, že zároveň spochybňuje znalecký posudok a preto nech si navrhovateľ

znáša takéto náklady sám, pričom sám uviedol, že má aj realitnú kanceláriu, z čoho mohol vychádzať.

Poukázala, že ak nebola zmluvná dohoda o odmene, ide o tarifnú odmenu s poukazom na § 2 ods. 2
písm. b) danej vyhlášky, pričom dohodnutá bola odmena a to vo výške 200,-

Eur. Keby navrhovateľ vedel, že mu nebude postačovať 200,- Eur, tak bol povinný poučiť klienta o tom.
Dokonca aj dcéra odporcu navrhovateľovi povedala, že keby jej navrhovateľ povedal, že jeden úkon

bude stáť 111.000,-Sk, odíde a nežiada od navrhovateľa právne služby.

Nepochybné je, že suma 200,- Eur vyplatená bola. Navrhovateľ sa však ani na predchádzajúcich
pojednávaniach nezmienil o sume 200,- Eur a ani vo faktúre nie je odpočítaná táto suma, hoci bola
zaplatená.

Ďalej na pojednávaní zástupca odporcu uviedol, že podľa zákona, ak nedôjde k dohode, tak ide o tarifnú

odmenu.Mávšakzato,žeišloozmluvnúdohodu,pretožeboladohodnutázáloha200,-Eur.Navrhovateľ
si taktiež účtoval aj za čestné vyhlásenie, ale z ničoho nevyplýva, že by to urobil skutočne navrhovateľ.

Navrhovateľ sa na pojednávaní vyjadril, že dcéra odporcu chcela dať do poriadku majetkové vzťahy jej
otca, t.j. odporcu a tak prišla za ním aj s listinami opatrenými kolkami, pričom také listy vlastníctva sa
považujú za aktuálne/platné iba tri mesiace. A asi si dcéra odporcu uvedomila, že robota je na 1-2 roky, a

že teda list vlastníctva nebude takú dlhú dobu platný. Dcéra odporcu nemala plnú moc od odporcu, prišla
za navrhovateľom, že to odporca potrebuje. Vysvetlil jej, poučil, že to bude drahé, zároveň jej aj vystavil
potvrdenku na 200,- eur, pričom prevzal aj splnomocnenie, v plnej moci je okruh jeho oprávnení. Poučil
dcéru odporcu, akú odmenu bude požadovať s tým, že aj v splnomocnení je uvedené, že súhlasia s
odmenou za vykonanú prácu, ktorú im vyfakturuje. Všetky tieto úkony spojené s daným splnomocnením,

napr. dedičské rozhodnutie, nemali doložku právoplatnosti, túto doložku musel dať vyznačiť, pretože
doložka bola vyznačená 12.01.2011 s tým, že právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo 12.08.1968. Vraj
dcéra odporcu bola upozornená na všetko a poukázal, že na LV je uvedený Q. E. s poznámkou zomrelý.
Uviedol, že prevzal 200,- eur, ale bola to iba ako záloha, nie odmena. Tieto úkony by nikto neurobil
za 200,- eur, pričom pôvodná faktúra bola na 3.544,- eur. Navrhovateľ chcel aj zmier, s čím odporca

nesúhlasil, a preto postupoval tak, ako postupoval, keďže ide o nehnuteľnosti v intraviláne. Preto je tá
cena taká, pričom si uplatnil tri úkony vykonané v júli 2010, 02.05.2010 a 02.09.2010, pričom neúčtuje
si úkony vykonané v r. 2012 s tým, že celú vec on dal do poriadku.

(Súd poukazuje, že v špecifikácii si navrhovateľ uplatnil za 2 úkony v roku 2010 a za notársku zápisnicu
z roku 2012.)

Svedok Q.. K., notár, sa na pojednávaní dňa 27.06.2013 vyjadril, že vydal dané osvedčenie na
požiadanie navrhovateľa. Najprv bolo vydané jedno osvedčenie, ale potom sa zistilo, že v časti sú
podklady chybné, pretože v pôvodnom dedičskom konaní bola prejednaná vložka XX, ale správne mala
byť vložka XX. Následne potom teda bolo vydané riadne osvedčenie, ktoré už bolo riadne zapísané.Na otázku právneho zástupcu odporcu, prečo od 31.08.2010 až do r. 2012 sa vo veci osvedčenia nič
nekonalo a následne po roku v priebehu 1 týždňa bolo všetko urobené, svedok uviedol, že ak má všetky
doklady v poriadku, dokáže osvedčenie urobiť do jednej hodiny, ale musia byť v poriadku. Uviedol, že

bol aj chorý, ale nie dlhodobo, pričom v pôvodnom osvedčení uviedli aj zvyšok vedený vo vložke XX,
potom toto škrtli a opravovali.

(Súd poukazuje na to, že navrhovateľ pred výsluchom svedka dôvodil dĺžku konania u notára tým,
že menovaný notár bol dlhodobo práceneschopný. Podľa svedka tvrdenie navrhovateľa však nie je
pravdivé.)

Svedkyňa P. S. (pracovníčka na bývalej Správe katastra A.) sa vyjadrila, že ak boli súčasne podané

dva tituly na zápis, zapísali sa oba tieto tituly, ale nevedela sa vyjadriť, že či by došlo k zápisu iba na
základe tej žiadosti.

K tomu navrhovateľ žiadal vypočuť ďalších pracovníkov, súd však jeho návrhu na dokazovanie
nevyhovel, nakoľko daná skutočnosť nezávisí od uvedenia svedkov, ale musí vyplývať z platných
právnych predpisov a z právneho posúdenia. Teda to, čo sa zapisuje do katastra nehnuteľností a na

základe čoho, nepreukazujú svedkovia, ale upravujú to platné právne predpisy.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ odporcu informoval, že zaplatí mu 200,- eur. To
znamená, že podľa nej išlo o zmluvnú odmenu tzv. paušálnu odmenu za vybavenie celej veci. Išlo
o zmluvnú odmenu a nie o platbu podľa jednotlivých úkonov. Faktúru, ktorú predložil navrhovateľ
odporcovi, považuje za zmätočnú. Pri vyúčtovaní faktúry za každý úkon musí byť presne uvedené, o

aký úkon sa jedná a môže sa účtovať len za každé písomné podanie na iný orgán alebo na súd, a to
v danej faktúre vôbec nie je uvedené. Navrhovateľ predložil znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať
sám a tak isto aj znalca uviedol do omylu, keď stanovil znalec výšku podľa dokladov, ktoré mu predložil
navrhovateľ. Doklady, ktoré mu predložil navrhovateľ, neboli pravdivé, pretože na základe dotazu na
mestský úrad o hodnote pozemku predložil doklad takého charakteru, kde dopísal informácie, že sa

jedná o pozemky v extraviláne, a ktoré sú určené na investičnú bytovú výstavbu a sú v územnom pláne
mesta A.. Na tvrdenie tejto skutočnosti predložila právna zástupkyňa odporcu potvrdenie z mestského
úradu, ktoré je overené. To potvrdenie, ktoré predložil navrhovateľ znalcovi, sa nezakladá na pravde.
Advokát, t.j. navrhovateľ, konal tak v rozpore so zákonom o advokácii, pretože advokát je povinný pri
výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa pokynmi klienta, pokiaľ nie

sú v rozpore so zákonom. Navrhovateľ nekonal dva roky v danej veci a až na dotaz dcéry odporcu začal
v predmetnej veci urýchlene „akože“ konať, napriek tomu, že dcéra odporcu mu vypovedala telefonicky
plnú moc, čo potvrdil aj na pojednávaní vo svojej výpovedi dňa 27.06.2013 odporca. Ďalej advokát je
povinnýprivýkoneadvokáciepostupovaťsodbornoustarostlivosťou,čižemusíkonaťsvedomite,čestne
a primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky v záujme klienta. Má za to,

že navrhovateľ konal v neprospech klienta. Porušil etiku advokáta. Žaloba bola aj predčasná, pretože
pred podaním tejto žaloby nedal možnosť odporcovi sa vyjadriť k faktúre, ktorú zaslal. Faktúra bola
vyhotovená dňa 26.10.2012 s lehotou splatnosti 31.10.2012. Dňa 31.10. už podal návrh na vydanie
platobného rozkazu a odporca má za to, že išlo o odmenu dohodou, o paušálnu odmenu 200,- eur,
ktorú zaplatila za odporcu jeho dcéra. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla žalobný návrh v plnom

rozsahu zamietnuť.

Súd mal preukázané, že dňa 15.04.2010 odporca a Q. E. udelili navrhovateľovi plnú moc k úkonom
špecifikovaných v tomto splnomocnení s tým, že odporca súhlasí s odmenou za vykonanú prácu, ktorú
im navrhovateľ vyfakturuje.

Z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi odmenu celkom v

sume 3.544,- eur, pričom si uplatnil odmenu iba za jeden úkon právnej služby vo výške 111.111,- Sk, t.j.
3.544,- eur (pričom vychádzal z výmery 13308 m2 x 20,- eur za m2, hodnota nehnuteľností presahuje3.000.000,-Sk, odmena za jeden úkon je 111.000,- Sk), notárska zápisnica v sume 120,- eur, kolky v
počte 8 ks v sume 48,- eur, LV na kolky v sume 32,- eur.

Z odvolania plnej moci zo dňa 05.06.2012 vyplýva, že odporca odvolal navrhovateľovi plnú moc.

Dňa 22.05.2010 bolo spísané čestné vyhlásenie W. E.. Dňa 27.06.2010 navrhovateľ spísal žiadosť
o vydanie potvrdenia k osvedčeniu adresovanú na Mestský úrad A., vyjadrenie Mesta A. bolo zo dňa
03.08.2010.

Zo žiadosti o vydanie osvedčenia na notársky úrad zo dňa 31.08.2010 vyplýva, že bola spísaná žiadosť
pre notára za účelom spísania notárskej zápisnice o vydanie osvedčenia o vydržaní.

Dňa 17.04.2012 bola spísaná na notárskom úrade Q.. K. notárska zápisnica č.k. XX/XXXX, N. XXXXX/

XXXX (č.l. 30), pričom tomu predchádzala notárska zápisnica (bez čísla) z roku 2011. (l.č. 28 obsahu
spisu)

Zo znaleckého posudku vypracovaného J.. K. Č.. XX/XXXX zo dňa 22.04.2013 vyplýva, že hodnota
špecifikovaných nehnuteľností - pozemkov uvedených v tomto znaleckom posudku, je 188.000,- eur.

Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o

zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 až 3 O.s.p. : (1) Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo
udelené advokátovi nemožno obmedziť. (2) Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom
pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. (3)

Advokátjeoprávnenýdaťsazastupovaťinýmadvokátomakoďalšímzástupcom,prípadneadvokátskym
koncipientom, ktorého zamestnáva.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena advokáta sa určuje na základe
dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na

určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa § 2 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky : (1) Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi. (2) Zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na
vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote

veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
(3) Spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.

Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v sporezo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti,
ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.

Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej
služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby
ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon

právnej služby vykonať bezodkladne.

Podľa § 18 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých
nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Navrhovateľ pôvodne požadoval odmenu za 1 úkon a náklady s tým spojené v sume 3.544,-

Eur (odmena za jeden úkon právnej služby v sume 3.344,- Eur + náhrada hotových výdavkov).
Zaplatenú zálohu nezohľadnil. Následne však (v priebehu pojednávania konaného dňa 02.05.2013)
nárok skutkovo vymedzil tým, že poskytol odporcovi právne služby, za ktoré si uplatnil sumu 13.542,-
Eur s príslušenstvom, a to ako odmenu za poskytnuté právne služby - za tri úkony právnej služby: 1/
prevzatie a príprava, 2/ čestné vyhlásenie pre W. E., do tohto úkonu boli zahrnuté aj ďalšie spracovanie

podkladov, vyžiadanie listín zo Správy katastra A. pre účely vydania súhlasu Mesta A. s tým, že mesto
mu odsúhlasilo, že nemá námietky - 3. úkon, podanie komplexnej žiadosti k notárovi JUDr. K.Í., kde sa
notárska zápisnica menila 2 x, ale nie z viny navrhovateľa, ale preto, že notár chcel nové LV.

Súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno pri podaní návrhu na začatie konania na súd má navrhovateľ.
Povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania. Tým, že

navrhovateľ v návrhu opíše rozhodujúce skutočnosti a označí príslušné dôkazy, si síce splní povinnosť
tvrdenia, teda formálnu dôkaznú povinnosť, ale súd môže rozhodnúť v prospech navrhovateľa iba
za predpokladu, že súd získa dostatok poznatkov o tvrdených skutočnostiach, teda ak navrhovateľ
si zároveň splní aj dôkaznú povinnosť. Súd je viazaný skutkovým vymedzením nároku navrhovateľa,
navrhovateľ tento tvrdený skutkový stav musí preukázať predloženými alebo označenými dôkazmi, ktoré

jednoznačne preukazujú jeho skutkové tvrdenia, jeho žalobou požadovaný nárok. Skutkový stav veci,
nárok navrhovateľa musí vychádzať a byť preukázaný z vyjadrenia účastníkov konania, predložených
listinných dôkazov. V danej veci navrhovateľ svoj nárok skutkovo vymedzil ako nárok na zaplatenie
odmeny za poskytnuté právne služby v zmysle cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania v danej veci bol uzatvorený zmluvný vzťah. Odporca udelil

plnú moc advokátovi - navrhovateľovi na úkony špecifikované v splnomocnení zo dňa 15.04.2010. Tátoplná moc bola zo strany odporcu navrhovateľovi udelená do 05.06.2012, kedy došlo k odvolaniu plnej
moci zo strany odporcu.

Z vyjadrenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 26.03.2013 a zo dňa 17.05.2013 vyplýva, že

navrhovateľ mal pozastavený výkon advokácie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a v období od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. K tomuto súd poznamenáva, že ak advokát mal pozastavený výkon
činnosti, za úkony vykonané v tomto období mu neprináleží si uplatňovať odmenu ako advokát podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (resp. podľa predchádzajúcej platnej vyhlášky č. 163/2002 Z.z.).

V danej veci bolo sporné, aká odmena za poskytnuté právne služby prináleží navrhovateľovi, či ide o
zmluvnú alebo tarifnú odmenu, teda aká odmena bola dohodnutá medzi účastníkmi konania.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, upravuje odmenu advokáta - zmluvnú odmenu § 2 až 8
cit. vyhlášky (ako hodinová, paušálna a podielová odmena), ďalej tarifnú odmenu § 9 až 13 cit. vyhlášky.

Odporca sa v priebehu konania vyjadroval, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá zmluvná
odmena a za týmto účelom aj bola zo strany odporcu navrhovateľovi poskytnutá vopred suma 200,- Eur.

Navrhovateľ však uvedené popieral, tvrdil, že medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá zmluvná
odmena.

Súd poukazuje na to, že v splnomocnení zo dňa 15.04.2010 nie je uvedené, že by medzi účastníkmi
konania bola dohodnutá zmluvná odmena, ale bolo iba uvedené, že odporca súhlasí s odmenou za
vykonanú prácu, ktorú mu navrhovateľ vyfakturuje.

Z ničoho nevyplýva, že bola dohodnutá zmluvná odmena a už vôbec nie vo výške 200,- Eur.

Z dokazovania vyplynulo, že zaplatená suma 200,- Eur bola iba záloha. Toto bolo tvrdené oboma
účastníkmi, dokonca aj dcérou odporcu, preto tvrdenie, že bola dohodnutá iba suma 200,- Eur a to ako
zmluvná odmena, nie je pravdivé a je účelové, keďže odporca najprv tvrdil, že ide o zálohu a až následne
tvrdil, že to bola dohodnutá odmena.

Taktiež je zrejmé, že nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca bol pri splnomocnení riadne
poučený o odmene. K tomu nemohlo dôjsť, lebo navrhovateľ odovzdal plnú moc nie odporcovi, ale
jeho dcére, ktorá mu ho následne vrátila podpísané odporcom, teda nedošlo k osobnému kontaktu
navrhovateľa s odporcom pri splnomocňovaní a dojednaní.

A nemohlo dôjsť ani k riadnemu informovaniu klienta jeho advokátom, t.j. odporcu zo strany

navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ komunikoval s odporcom iba sprostredkovane, a to prostredníctvom
dcéry odporcu, a to bez žiadneho splnomocnenia.

Z uvedeného teda vyplýva, že keďže medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá zmluvná odmena,
uvedené nebolo žiadnym spôsobom preukázané zo strany odporcu, prichádza teda do úvahy tarifná
odmena.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa
vypočíta z uvedenej tarifnej hodnoty. Podľa 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje
sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,
hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom

súdneho sporu.Navrhovateľ si návrhom na začatie konania voči odporcovi pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie odmeny
v sume 3.544,- eur (odmena za jeden úkon právnej služby v sume 3.344,- eur + náhrada hotových
výdavkov). Faktúru č. XX/XXXX zo dňa 26.10.2012 odporcovi vystavil na sumu 3.544,- eur, keď

navrhovateľ vychádzal z vyhlášky č. 649/2005 Z.z. a navrhovateľ fakturoval iba jeden úkon (hoci vraj
urobil pre odporcu minimálne 4 úkony) z hodnoty po 20,- eur za m2, čo je minimálna kúpna cena za m2
pozemku v meste A.Č., teda odmena podľa jeho výpočtu je 111.000,- Sk/3.344,- eur.

Súd však poukazuje na to, že z obsahu celého spisového materiálu, ani z vyjadrenia účastníkov konania
nemal preukázané, že by hodnota nehnuteľností, ktorých sa právne služby týkali, bola navrhovateľom

vierohodným spôsobom určená a preukázaná už v čase poskytovania právnych služieb, resp. v čase
vystaveniafaktúryč. XX/XXXXzodňa26.10.2012ateda,žeodporcabol navrhovateľomnazačiatku,t.j.
pri udelení plnej moci, riadne a včas poučený a informovaný navrhovateľom o tom, aká tarifná odmena
bude účtovaná odporcovi za jednotlivé úkony právnej služby, teda z akej tarifnej hodnoty sa vypočíta
odmena.

Súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, z čoho navrhovateľ vychádzal, z akého listinného,

vierohodného podkladu, keď v návrhu na začatie konania uviedol hodnotu za 1 m2 v sume 20,- eur,
hodnota nadobudnutého majetku presahuje hodnotu 8.000.000,- Sk a z toho vypočítal odmenu za jeden
úkon v sume 3.344,- eur. Teda navrhovateľ nepreukázal ani informovanie odporcu o tarifnej hodnote,
čo vyplýva aj z toho, že k splnomocneniu došlo dňa 15.04.2010, ale znalecký posudok bol vyhotovený
až v roku 2013. Teda ani sám navrhovateľ nemal vedomosť o tarifnej hodnote pri splnomocnení, keďže

táto bola stanovená až v roku 2013.

Na základe uvedených zistených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľovi prináleží odmena
za úkony právnej služby a to tarifná odmena, ale podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky.

Súd sa ďalej zaoberal aj tým, že navrhovateľ si pôvodne uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby
a náhradu hotových výdavkov a následne v priebehu konania podaním zo dňa 23.04.2013 rozšíril

svoj návrh a žiadal odmenu za tri úkony právnej služby, t.j. 3 x sumu 4.514,- eur, keďže si dal dňa
22.04.2013 vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX za účelom hodnoty nehnuteľností, ktorých sa
právne služby týkali. To, že navrhovateľ následne rozšíril svoj nárok aj o ďalšie dva úkony právnej
služby, ktoré neboli pôvodne uvedené vo faktúre, ale pritom boli skutočne vykonané, súd má za to,
že navrhovateľ si môže aj dodatočne uplatniť odmenu aj za tieto dva ďalšie úkony, úkony však musia

byť účelne vynaložené a preukázateľne uskutočnené a ich odmena sa taktiež odvíja od tých istých už
uvedených rozhodujúcich skutočností a z tých istých už uvedených ustanovení cit. vyhlášky. To, že
navrhovateľ dodatočne až v apríli 2013 si dal vyhotoviť znalecký posudok za účelom zistenia hodnoty
nehnuteľností, ktorých sa právne služby týkali, je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s cit.
vyhláškou a to konkrétne ust. § 10 ods. 2 vyhl., podľa ktorého hodnota veci musí byť určená už pri začatí

poskytovania právnych služieb a uvedené je v rozpore s ust. § 18 ods.4 zák.č. 589/2003 Z.z., podľa
ktorého o výške odmeny za úkon právnej služby je povinný advokát informovať klienta ešte pred začatím
úkonu. V zmysle uvedeného klient, t.j. odporca, mal byť vopred riadne a včas poučený a informovaný o
tejto hodnote, aby mal jednoznačnú odpoveď, z čoho sa bude odvíjať jeho povinnosť zaplatiť odmenu
(v akej výške) za jednotlivé úkony právnej služby.

Keďže uvedené nebolo preukázané hneď na začiatku poskytovania právnych služieb a podľa názoru
súdu teda nemožno vychádzať z dodatočne vypracovaného znaleckého posudku (z roku 2013),
navrhovateľoviprináležíodmenapodľa§11ods.1písm.a)cit.vyhlášky:zaúkon-1/prevzatieapríprava
zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 21.04.2010 v sume 55,49 eur, 2/ čestné vyhlásenie zo dňa
22.05.2010 vrátane vyžiadania podkladov od Správy katastra A., dotaz na Mesto A. zo dňa 27.06.2010

(ako to navrhovateľ uviedol v podaní zo dňa 23.04.2013) v sume 55,49 eur, 3/ žiadosť na notársky úrad
zo dňa 31.08.2010 v sume 55,49 eur, t.j. spolu suma 166,47 eur.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ si pôvodne v návrhu uplatňoval aj náhradu hotových výdavkoch,
ale v podaní zo dňa 23.04.2014 už žiadal iba odmenu za tri úkony právnej služby (bez náhrady hotových
výdavkoch, tieto už nežiadal, ani žiadne iné).V danej veci mal súd zo strany účastníkov konania, zo strany navrhovateľa aj odporcu preukázané, že
odporca navrhovateľovi poskytol vopred sumu vo výške 200,- eur ako zálohu, uvedené nebolo medzi
účastníkmi sporné. Táto suma však žiadnym spôsobom nebola zo strany navrhovateľa zohľadnená a

zúčtovaná v jeho vyúčtovaní odmeny odporcovi a súd podľa nižšie uvedeného skonštatoval, že táto
záloha nebola spotrebovaná..

S poukazom na uvedené, keďže odporca poskytol navrhovateľovi sumu 200,- eur, ktorá nebola
spotrebovaná, a v zmysle cit. vyhlášky a uvedených skutočností by navrhovateľovi prináležala odmena
za tri úkony právnej služby vo výške spolu 166,47 eur, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol

a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže odporcom poskytnutá záloha navrhovateľovi
pokrýva odmenu za právne služby.

Súd sa teda zaoberal aj tým, či záloha 200,- Eur bola spotrebovaná:

Vo vystavenej faktúre navrhovateľ si uplatnil odmenu za 1 úkon spolu s nákladmi za notársku zápisnicu
a za kolky. Bolo však nepochybne zistené, že dcéra odporcu predložila navrhovateľovi aj kolky, avšak
vinou navrhovateľa tieto listy vlastníctva opatrené kolkami „prepadli“, nakoľko navrhovateľ konal až o

cca 2 roky, kedy boli dané listy vlastníctva už „staré“, teda staršie ako 3 mesiace.

V pôvodnom návrhu navrhovateľ teda považoval odmenu za 1 úkon spolu s ďalšími nákladmi. Následne
však žalobu upravil tak, že žiadal síce vyššiu sumu, ktorá predstavovala odmenu za 3 úkony a za ďalšie
náklady už nepožadoval náhradu, pričom z ničoho nevyplýva, že zohľadnil aj poskytnutú zálohu 200,-
Eur.

Je však evidentné, že nákup kolkov bol nadbytočný a vyhotovenie notárskej zápisnice taktiež,
keďže stačila žiadosť o opravu, čo mal navrhovateľ ako profesionálny zástupca vedieť. Neúčelovosť
notárskej zápisnice vyplýva aj z toho, že nebola potrebná, keďže odporca bol vlastníkom predmetných
nehnuteľnostínazákladededičskýchrozhodnutíajenelogické,abytakýtovlastníksiosvedčilvlastníctvo
vydržaním. Bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, aby bola navrhovateľovi priznaná odmena a

náklady za notársku zápisnicu a to aj s poukazom na to, že odporca si neželal vykonávanie úkonov
navrhovateľom, čo mu bolo oznámené dcérou odporcu telefonicky. Hoci odvolanie plnej moci bolo
vykonané vtedy iba ústne, navrhovateľ si bol vedomý, mal vedomosť o vôli odporcu, a svoju vedomosť
o tom potvrdil aj v liste odporcovi, avšak naďalej vykonával ďalšie úkony a ani odporcu nepoučil o tom,
že odvolanie plnej moci by mal urobiť písomne.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľ konal v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore
s etikou advokáta.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že záloha 200,- Eur nebola spotrebovaná a teda
navrhovateľovi bola odporcom poskytnutá suma, ktorá prevyšovala uplatnenú odmena za vykonané 3
úkony.

Súd na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy každý zvlášť a všetky v ich vzájomnej
súvislosti prihliadajúc na všetko, čo za konania vyšlo najavo, dospel k záveru, že navrhovateľom
uplatnený nárok nie je dôvodný a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keďže
súd posúdil, že navrhovateľovi prislúcha iba tarifná odmena podľa § 11 ods.1 písm.a) vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z., pričom bola poskytnutá záloha 200,- Eur, ktorá nebola účelne spotrebovaná. Keďže

záloha pokrýva vzniknuté trovy, súd žalobu zamietol.

Navrhovateľ síce navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie - výsluch pracovníkov bývalej správy katastra,
a to za účelom zistenia, čo sa zapisuje do katastra nehnuteľností, na základe akých podkladov,...

Takéto vykonanie navrhovaných dôkazov súd považoval za nadbytočné a neefektívne a nehospodárne,
keďže na zistenie takých skutočností nie je daný inštitút „výsluch svedkov“, keďže toto stanovujú právne

predpisy a skutočnosti stanovené zákonom nie sú predmetom svedeckých výpovedí.

Preto súd dané návrhy na dokazovanie zamietol.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko súd návrh navrhovateľa zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní bol odporca, ktorý má

právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 13.03.2014 si uplatnila a vyčíslila náhradu trov konania
- trov právneho zastúpenia v celkovej sume 1.762,56 eur za 3 úkony právnej služby: 1/ prevzatie a

príprava zastúpenia v sume 427,87 eur, 2/ pojednávanie dňa 27.06.2013 za kaźde´2 začaté hodiny
427,87 x 2, 3/ pojednávanie dňa 13.03.32014 v sume 427,87 eur + 2 x režijný paušál v sume 7,81 +
režijný paušál v sume 8,04 eur + náhradu za stratu času 2 x po pol hodine, pretože na pojednávaní dňa
27.06.2013 udelila právna zástupkyňa substitučné splnomocnenie Q.. V., ktorý má sídlo v T. + cestovné
v sume 1,40 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov
právneho zastúpenia sumu 1.310,62 eur pozostávajúce:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 05.06.2013

podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 303,74 eur (súd vychádzal z hodnoty

predmetu konania t.j. zo sumy 13.542,- eur) + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81
eur, spolu suma 311,55 eur,

2.za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 27.06.2013 (v čase od 12,00 hod. do 14,56 hod.) podľa
§ 10 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. sumu 607,48 eur (2 x suma 303,74 eur) + režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma 615,29 eur,

3.za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 13.03.2014 podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 303,74 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma
383,78 eur,

a titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu sumu 212,50 eur.

Súd nepriznal právnej zástupkyni odporcu náhradu za stratu času za pojednávanie dňa 27.06.2013 a

cestovnénauvedenépojednávanie,ktoréhosazúčastnilnamiestoprávnejzástupkyneodporcu Q..V.na
základe substitučného splnomocnenia, ktorý má sídlo v T.. Právna zástupkyňa odporcu má sídlo v Žiline.
Ustanovenia § 142 O.s.p. predpokladá náhradu účelne vynaložených trov konania a aj cit. vyhláška č.
655/2004 Z.z. upravuje, že advokátovi prináleží náhrada za stratu času a náhrada cestovného a to pri
úkonochvykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomadvokáta.To,žeodporcasizvolilprávnehozástupcu

so sídlom v Žiline a tento udelil substitučné splnomocnenie advokátovi so sídlom v T. a vyúčtoval si
cestovné, ako aj náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie Žilina - Rosina a späť dňa 27.06.2013
Q.. V., uvedené súd považoval za neúčelné navyšovanie trov konania zo strany právneho zástupcuodporcu,nakoľkoprávnymzástupcomnavrhovateľabola Q..Z.R.,ktorámásídlovŽilineapojednávanie
bolo na Okresnom súde Žilina, teda v mieste sídla advokáta, t.j. právneho zástupcu odporcu.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy
konania spolu v sume 1.523,12 eur (titulom trov právneho zastúpenia sumu 1.310,62 eur a titulom
súdnehopoplatkuzaodporprotiplatobnémurozkazusumu212,50eur),a tonaúčetprávnejzástupkyne
odporcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

e) Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.