Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304112921
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8304112921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Chemkostav HSV akciová spoločnosť, Štefánikova
18, Humenné, IČO: 36 473 332, zastúpený Mgr. Mariánom Lipom, advokátom AK v Humennom,
Štefánikova 17, proti žalovanému: Chemkostav Holding, a.s., Jasenovská 1129, Humenné, IČO: 36 460
753, zastúpený JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou AK v Humennom, 26. novembra 1510/3, o
zaplatenie 5.151,06 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
15Cb/72/2004-415 zo dňa 27.5.2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 5.151,06 eur s

príslušenstvom zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.151,06 eur
spolu so 14 % úrokom z omeškania zo sumy 1.828,95 eur od 9.3.2003 do zaplatenia, 14 % úrokom z
omeškania zo sumy 3.322,11 eur od 8.5.2003 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 5.151,06 eur s prísl. z dôvodu nezaplatenia faktúr, ktorými
vyúčtoval dodávku tepla. Z obsahu žaloby vyplynulo, že žalovaná spoločnosť bola vlastníkom X. až X.
nadzemného podlažia administratívnej budovy na Y.. XX v P.. Žalobca zabezpečoval prevádzkovanie

celej administratívnej budovy, pričom na základe zmluvy o dodávke tepla uzatvorenej s Humenskou
energetickou spoločnosťou, s.r.o., Lipová 1, Humenné, dňa 31.12.2001 bol primárnym odberateľom
tepla pre celú 13-podlažnú administratívnu budovu. V topnej sezóne od 1.10.2002 do 30.4.2003 bolo
dodávané teplo pre celú budovu, teda aj do priestorov žalovaného a to v dobe od 1.10.2002 do 1.3.2003
pre X. a X.. nadzemné podlažie, od 1.3.2003 do 30.4.2003 pre X. až X. nadzemné podlažie. Vyššie
uvedenépriestoryneboliprenajatéinýmsubjektomavplnomrozsahunimidisponovalžalovaný.Dodané
teplo bolo žalovanému vyfakturované faktúrami č. 23680120 na sumu 10.433,- Sk, č. 23680121 na sumu

18.731,- Sk, č. 23680122 na sumu 25.935,- Sk, č. 33680032 na sumu 35.512,98 Sk, č. 33680033 na
sumu 29.056,- Sk, č. 33680034 na sumu 22.599,- Sk a č. 33680035 na sumu 12.914,- Sk. Žalovaný
uvedené faktúry za odobraté teplo v lehote splatnosti neuhradil.

Rozsudkom č.k. 15Cb/72/2004-165 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15Cb/72/2004-217 súd
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu vo výške 5.151,06 eur
spolu so 14 % úrokom z omeškania zo sumy 1.828,95 eur od 9.3.2003 do zaplatenia a zo sumy
3.322,11 eur od 8.5.2003 do zaplatenia. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd uznesením č.k.3Cob/58/2010-362 zo dňa 5.4.2011 zrušil tento rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil
na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu žaloby a z tvrdenia žalobcu vyplynulo, že tento uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie

sumy 5.151,06 eur spolu so 14 % úrokom z omeškania a tento nárok odôvodnil nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúci v tom, že žalobca zaplatil namiesto žalovaného dodávku tepla,
ktoré bolo dodávané do priestorov žalovaného v topnej sezóne 2002 - 2003. Podľa žalobcu žalovaná
spoločnosť bola vlastníkom X. až X.. nadzemného podlažia administratívnej budovy na Y.. XX v P..
Žalobca zabezpečoval prevádzkovanie celej administratívnej budovy, pričom na základe zmluvy o

dodávke tepla uzatvorenej s Humenskou energetickou spoločnosťou, s.r.o., Lipová 1, Humenné, dňa
31.12.2001 bol žalobca primárnym odberateľom tepla pre celú 13-podlažnú administratívnu budovu. V
topnej sezóne od 1.10.2002 do 30.4.2003 bolo dodávané teplo pre celú budovu, teda aj do priestorov
žalovanej spoločnosti a síce v dobe od 1.10.2002 do 1.3.2003 pre X. a X. nadzemné podlažie, od
1.3.2003 do 30.4.2003 pre X. až X. nadzemné podlažie. Vyššie uvedené priestory neboli prenajaté iným
subjektom a v plnom rozsahu nimi disponoval žalovaný. Dodané teplo bolo žalovanému vyfakturované

pomerne, a to faktúrami č. 23680120 na sumu 10.433,- Sk, č. 23680121 na sumu 18.731,- Sk, č.
23680122 na sumu 25.935,- Sk, č. 33680032 na sumu 35.512,98 Sk, č. 33680033 na sumu 29.056,-
Sk, č. 33680034 na sumu 22.599,- Sk a č. 33680035 na sumu 12.914,- Sk. Žalovaný uvedené faktúry
neuhradil. Žalobca poukázal na to, že mal uzavretú nájomnú zmluvu so žalovanou spoločnosťou zo
dňa 14.5.2002, na základe ktorej mu žalovaný ako prenajímateľ prenajal nebytové priestory na X. až X.

nadzemnom podlaží v administratívnej budove na Y. ulici č. XX v P., ktorých výlučným vlastníkom bol
žalovaný. V súvislosti s tvrdením žalovaného, ktorý poukazoval na predchádzajúcu nájomnú zmluvu
zo dňa 31.12.2001 a podľa ktorej mal žalobca prenajaté nebytové priestory od žalovaného na X.
až X. podlaží a náklady si mal znášať sám, žalobca tvrdil, že zmluvou zo dňa 14.5.2002 došlo k
zúženiu rozsahu nájmu a predmetom nájmu zostalo len X. až X. poschodie a X. a X. poschodie nebolo

už predmetom nájmu s tým, že zmluva zo dňa 14.5.2002 bola uzavretá pred vykurovacou sezónou
2002/2003. Žalobca poukázal na to, že časť priestorov v administratívnej budove, nachádzajúcich sa
vo vestibule, užíval pre svoje podnikateľské účely H. G., ktoré boli technicky spojené s hlavnou budovou,
avšak do týchto priestorov dodávka tepla nebola dodávaná, a preto mu žalobca ani teplo nevyúčtoval.
Ďalej žalobca tvrdil, že okrem žalovaného, iní odberatelia teplo neodoberali, a preto vyúčtovanie tepla

je správne. V súvislosti s otázkou, že žalobca nejednal so žalovaným pred topnou sezónou
o uzatvorení zmluvy o dodávke tepla, tento poukázal na to, že medzi účastníkmi konania existovalo
blízke personálne prepojenie vyplývajúce z ich vzťahov v obchodnej spoločnosti Chemkostav HSV
Humenné,a.s.,IČO:00605999vkonkurze stým,žepovyhláseníkonkurzudošlokvnútornýmrozporom
a personálnym nezhodám a nebola možná ani komunikácia medzi účastníkmi konania, a preto žalobca

vyúčtoval dodávku tepla žalovanému, ktorému predtým teplo neúčtoval.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom po vrátení veci odvolacím súdom poukázal na to, že pred
zmluvou zo dňa 14.5.2002 bola uzavretá medzi účastníkmi nájomná zmluva zo dňa 31.12.2001 s tým, že
nová zmluva zo dňa 14.5.2002 definovala vznik nového záväzku medzi žalobcom a žalovaným týkajúci
sa nájmu k X. až X. poschodiu, avšak nájomný vzťah týkajúci sa X. a X. poschodia ostal zmluvou zo dňa

14.5.2002 nedotknutý a tento bol naďalej upravený zmluvou zo dňa 31.12.2001.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. P. vyplynulo, že žalovaný je vedený pod B13 ako podielový
spoluvlastník v podiele 5/15 budovy 1549 na parcele 4109 a parcele 4117/90.

Z obsahu Zmluvy o dodávke tepla č. 221/HES/99 zo dňa 31.12.2001 vyplynulo, že žalobca ako priamy
odberateľ tepla sa zaviazal odoberať od dodávateľa tepla Humenská energetická spoločnosť, s.r.o.

Humenné horúco vodnú tepelnú energiu na prípravu tepla pre ústredné kúrenie a tepla pre prípravu
teplej úžitkovej vody.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo treba vyhovieť.
Citoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 454 Občianskeho zákonníka, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a
vtejtosúvislostiuviedol,žejenespornouskutočnosťou,žežalobcavobdobírokov2002/2003vystupoval

ako správca objektu administratívnej budovy Chemkostavu na ulici Y. v P.. Je zrejmé, že táto budovav rozhodnom období bola v spoluvlastníctve žalovaného, ale aj ďalších spoluvlastníkov, a to daňového
úradu, správy katastra s tým, že žalobca ako správca budovy mal uzavretú zmluvu o dodávke tepla
pre celú administratívnu budovu. Následne žalobca po zaplatení tepla dodávateľovi teplo rozúčtoval aj

žalovanému, pričom predmetom konania bola nezaplatená dodávka tepla za vykurovaciu sezónu 2002
a 2003. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil to, že zmluvou o nájme zo dňa 14.5.2002 došlo k uzavretiu
nového zmluvného vzťahu, ktorý sa týkal priestorov na X. až X. poschodí s tým, že X. a X. poschodie
bolo upravené naďalej zmluvou zo dňa 31.12.2001. Podľa súdu prvého stupňa však nemožno sa s
týmto tvrdením žalovaného stotožniť, pretože je síce pravdou, že zmluvou zo dňa 31.12.2001 žalovaný

ako prenajímateľ prenajal žalobcovi nebytové priestory na X. až X. poschodí, avšak zmluvou zo dňa
14.5.2002 bol uzavretý nový záväzok, podľa ktorého už žalovaný prenajal žalobcovi iba priestory na X.
až X. poschodí a X. a X.. poschodie nebolo predmetom nájmu.

Žalovaný spochybňoval aj výšku vyúčtovanej dodávky tepla, avšak v konaní mal súd za preukázané, že
okrem žalovaného iným odberateľom v rozhodnom období teplo dodávané nebolo, preto vyúčtovanie
dodávky tepla žalovanému považoval súd za správne. Pokiaľ sa týkalo námietky, že žalobca pred

topnou sezónou 2002 - 2003 nejednal so žalovaným o uzatvorení zmluvy o dodávke tepla, v tejto
súvislosti súd poukázal na to, že účastníci konania boli navzájom personálne prepojení ako akcionári v
spoločnosti Chemkostav HSV Humenné, a.s., IČO: 00605999, v konkurze s tým, že neskôr po vyhlásení
konkurzu nastali problémy medzi účastníkmi konania a je všeobecne známe, že tieto problémy boli
predmetom aj rôznych súdnych konaní a bolo teda logické, že žalobca nemohol jednať so žalovaným

o dodávke tepla pred vykurovacou sezónou, keďže neexistovala medzi nimi žiadna komunikácia. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zabezpečil dodávku tepla pre priestory žalovaného v
topnej sezóne 2002/2003 od priameho dodávateľa Humenská energetická spoločnosť, s.r.o. s tým, že
žalobca vyúčtované teplo dodávateľovi zaplatil, a keďže dodávané teplo mal zaplatiť žalovaný, mal
súd za to, že žalovaný týmto spôsobom získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Z týchto

dôvodov súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi uplatňovanú sumu spolu so 14 % úrokom z omeškania
z jednotlivých faktúr. Výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade s ustanovením § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol tento zmeniť a návrh žalobcu
zamietnuť. Poukázal na neúplne zistený skutkový stav. Zdôraznil, že žalovaný ako vlastník X. až X.

nadzemného podlažia predmetnej budovy tam nachádzajúce sa nebytové priestory sám nikdy neužíval,
ale tieto prenajímal. Preto ani nikdy neplatil za služby spojené s nájmom, vrátane dodávok tepla.
Poukázal na to, že predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.3.2001 s nájomcom
Chemkostav HSV Humenné, a.s., IČO: 36 460 753 (teraz v konkurze), ktorá bola uzatvorená na dobu
určitú do 31.12.2001 a ktorej predmetom bol nájom X. až X. nadzemného podlažia. Ďalej predložil

zmluvu č. 02/HSV/02 o nájme nebytových priestorov z 31.12.2001 s nájomcom (teraz žalobcom)
Chemkostav HSV akciová spoločnosť Humenné, IČO: 36 473 332, ktorá bola uzatvorená na dobu
neurčitú a ktorej predmetom bol nájom X. až X. nadzemného podlažia. Ďalej predložil zmluvu o
nájme nebytových priestorov zo dňa 14.5.2002 s nájomcom (teraz žalobcom) Chemkostav HSV akciová
spoločnosť Humenné, IČO: 36 473 332, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od

1.5.2002 a ktorej predmetom bol nájom X. až X. nadzemného podlažia. Žalovaný v priebehu konania
v tejto súvislosti viacnásobne poukázal na to, že nájomcovia, a teda i žalobca boli v zmysle platných
nájomných zmlúv oprávnení, ale súčasne aj povinní zabezpečiť si dodávku energií, vrátane tepelnej na
základe samostatných zmlúv s ich dodávateľmi. Sám žalobca vo svojom písomnom podaní z 18.9.2003,
ktoré je súčasťou súdneho spisu ako príloha podania žalovaného z 30.1.2006 potvrdil, že nebytové

priestory X. až X.. nadzemného podlažia užíval do 11.4.2003. Teda užíval ich ako nájomca, lebo dňa
11.4.2003 nebytové priestory 2. nadzemného podlažia vydražil a začal ich užívať ako vlastník. Žalovaný
v priebehu konania viacnásobne uviedol, že žalobca mu ako prenajímateľovi znemožnil cez svoju SBS
vykonávať právo kontroly plnenia podmienok nájmu, napriek tomu, že táto povinnosť bola zakotvená v
nájomných zmluvách. Na túto skutočnosť žalovaný prvostupňový súd upozornil vo svojich podaniach,

kde poukazoval na to, že na pokyn žalobcu jeho SBS nedovolila vstup štatutárnemu orgánu žalovaného,
ale ani jeho iným zamestnancom do budovy, v ktorej sa sporné nebytové priestory nachádzajú. Žalovaný
teda fakticky stratil možnosť nakladať s nebytovými priestormi a to výlučne zavinením žalobcu. Uvedené
skutkové i právne okolnosti boli súdu žalovaným oznámené v priebehu konania, ale tento sa nimi
nezaoberal, resp. sa s nimi nedostatočne vysporiadal a potrebné dokazovanie nevykonal, aj keď ide

o zásadné skutkové okolnosti, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej. Napriekvšetkým skutkovým okolnostiam, ktoré sú uvedené v odvolaní, a museli byť prvostupňovému súdu
známe už v priebehu konania, súd urobil záver, že žalobca nebol nájomcom X. a X. nadzemného
podlažia, ktoré je predmetom sporu, a preto mu priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Prvostupňový súd vyhodnotil zásadný podklad pre určenie rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktorý
predložil žalobca, z ktorého vyplýva uplatnený nárok ako správny a to aj napriek námietkam žalovaného.
Súd tak urobil na základe výsluchu svedka H. G., ktorý uviedol, že aj keď mal so žalobcom uzatvorenú
zmluvu o nájme, resp. aj zmluvu o dodávke tepla a nebytové priestory skutočne užíval, tak teplo
neodoberal, lebo radiátory boli popraskané. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že táto výpoveď nie

je vierohodná, je tendenčná, so zrejmou snahou pomôcť žalobcovi. Žalovaný poukázal pokiaľ ide o
rozúčtovanie tepla vo vykurovacej sezóne 2002-2003 na možnosť porovnať viacero predchádzajúcich
skutkových tvrdení žalobcu, ktoré mali svoj vývoj, lebo najprv tvrdil, že nebytové priestory v nájme p. G.
boli osobitne technicky prepojené s výmenníkom a nemali vplyv na zúčtovanie dodávok tepla celej 13
poschodovej budovy, potom nebytové priestory p. G. boli vlastne pôvodne vestibul, vstup, prechod a ani
nebolo do nich dodávané teplo, až nakoniec pomocou svedka p. G. žalobca „preukázal“, že teplo tento

vôbec neodoberal. Ak by prvostupňový súd vyhodnotil tieto skutočnosti, nemohol by jednoducho vyhlásiť
žalobcom predložené vyúčtovanie tepla za správne a na jeho podklade mu priznať celý uplatnený nárok.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že prvostupňový súd si osvojil tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pre vnútorné
rozpory medzi účastníkmi konania vyvolané konkurzom na spoločnosť Chemkostav HSV a.s. Humenné,
IČO: 36 460 753 nebola možná komunikácia, a teda ani zmluvy na dodávky tepla neboli so žalovaným

prejednávané. Týmto tvrdením prvostupňový súd odôvodnil svoj záver, že konanie žalobcu nebolo v
rozpore s poctivým obchodným stykom, avšak konajúci súd tak opätovne nenaplnil zákonom upravené
zásady hodnotenia dôkazov, keď skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, nevyhodnotil vo všetkých
súvislostiach, najmä nezohľadnil, že žalobca fakticky fyzicky a protiprávne znemožnil žalovanému
prístup k nebytovým priestorom, ktoré boli v jeho vlastníctve. Nebral vôbec v úvahu skutočnosť, že

ostatným užívateľom, spoluvlastníkom, či nájomcom žalobca zmluvy o dodávke tepla zaslal a pred
vykurovacou sezónou prejednal a uzatvoril dokonca aj s nájomcom G., že žalobca dávno po tom, čo
bol konkurz vyhlásený riadne prejednal so žalovaným a dňa 14.5.2002 aj uzatvoril zmluvu o nájme
nebytových priestorov, z ktorej je žalobcom uplatnený nárok odvodený, že žalobca zasielal ostatným
užívateľom priebežne každý mesiac zálohové faktúry za teplo, avšak žalovanému vyúčtoval dodávky

tepla bez zmluvy, bez objednávky a jednou faktúrou a to až po skončení vykurovacej sezóny. Žalovaný
na rozdiel od prvostupňového súdu zastáva názor, že žalobca naplnil znaky konania v rozpore s
poctivým obchodným stykom. Nakoniec žalovaný poukázal aj na nesprávne právne závery súdu prvého
stupňa, pretože podľa jeho názoru zmluvou zo dňa 31.12.2001 žalovaný ako prenajímateľ prenajal
žalobcovi nebytové priestory na X. až X. poschodí, avšak zmluvou zo dňa 14.5.2002 bol uzavretý

nový záväzok, podľa ktorého už žalovaný prenajal žalobcovi priestory na X. až X.. poschodí a X. a
X. poschodie nebolo predmetom nájmu. Ako prišiel konajúci súd k takémuto právnemu záveru, aké
úvahy ho k tomu viedli, však v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú a v tomto smere záver súdu
nekorešponduje s ustanoveniami zákona o vzniku, zmene a zániku záväzkov. Podľa ust. § 516 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má

doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti. Súd mal preto podľa názoru žalovaného vyvodiť taký právny záver, že
popri záväzku vyplývajúcom z nájomnej zmluvy uzavretej 31.12.2001 vznikol nový záväzok na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 14.5.2002, ktorý pôvodný záväzok menil iba v dojednanej cene za X. až X.
nadzemné podlažie, lebo z dohody účastníkov nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku,

má doterajší záväzok zaniknúť.

Žalobca sa na odvolanie žalovaného nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd doplnil dokazovanie predovšetkým tým, že sa prečítal obsah zmluvy o nájme uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.12.2001 a zmluvy zo dňa 14.5.2002 a tiež odvolací súd prečítal
list žalobcu adresovaný žalovanému z 18.9.2003. Z týchto dôkazov súd zistil, že podľa listu žalobcu
žalovanému z 18.9.2003 (viď č. l. 132) nepochybne vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému, že
nebytové priestory na X. až X. podlaží odo dňa 11.4.2003 neužíva a kľúče od zámkov všetkých dverísú vložené na vrátnici budovy. Tento list podpísal Ing. H. H., generálny riaditeľ. Zo zmluvy č. 02/
HSV/02 o nájme nebytových priestorov odvolací súd zistil, že nájomcom bol Chemkostav HSV akciová
spoločnosť, Y. XX, P., zastúpený Ing. H. H., členom predstavenstva, Ing. Z. R., členom predstavenstva,

IČO: 36 473 332, a prenajímateľom Chemkostav Holding, a.s., Y. XX, P., zastúpený JUDr. H. Y.,
členom predstavenstva a H. R., členom predstavenstva, IČO: 36 460 753, že táto bola uzatvorená
31.12.2001 a predmetom a účelom nájmu bol prenájom nebytových priestorov v administratívnej budove
Chemkostavu Humenné na Y. XX. Prenajímateľ prenajal nájomcovi priestory na X. až X. nadzemnom
podlaží o rozlohe 2.145 m2. Podľa čl. 4 tejto zmluvy bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi tými istými subjektmi v rovnakom postavení
uzavretej dňa 14.5.2002 odvolací súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol prenájom nebytových
priestorov na X. až X. nadzemnom podlaží nachádzajúcich sa v administratívnej budove na Y. ul. č.
XX, ktorých je prenajímateľ výlučným vlastníkom, pričom účelom nájmu bolo to, aby nájomca využíval
prenajaté priestory za účelom svojho predmetu podnikania. Podľa čl. 4 začiatok prenájmu je 1.5.2002
a doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú.

Odvolací súd v kontexte týchto zmlúv a listu žalobcu zo dňa 18.9.2003 konštatuje, že z týchto dôkazov
nepochybne vyplýva, že v žalovanom období predmetné nebytové priestory na X. až X. poschodí
administratívnej budovy na Y. ul. č. XX, P. užíval žalobca, ktorý bol súčasne odberateľom tepla v týchto
priestoroch. Teda z týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že žalovaný sa na jeho úkor v uvedenom
období bezdôvodne neobohatil. Odvolací súd na okraj tohto zistenia považuje za potrebné zdôrazniť

terminologickú nepresnosť uvádzanú účastníkmi, ale aj súdom prvého stupňa, keď sa tvrdí vlastníctvo
X. až X. nadzemného podlažia.

Podľa § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a
pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych
vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. V súvislosti so skutkovými zisteniami je treba v

danom prípade hovoriť o spoluvlastníctve žalovaného k tejto administratívnej budove, nie o vlastníctve
jednotlivých nadzemných podlaží. Táto nepresnosť však nič nemení na tom skutkovom zistení, že v
uvedenom období žalovaný neodoberal teplo, ktorého odberateľom bol žalobca v zmysle zmluvy s
Humenskou energetickou spoločnosťou, ktorej za toto teplo zaplatil, avšak tým, že v žalovanom období
žalovaný predmetné nebytové priestory neužíval, ale naopak užíval ich žalobca ako nájomca a podľa

zmlúvonájmenebytovýchpriestorovzodňa31.12.2001(viďčl.4bod4.1.)azmluvyonájmenebytových
priestorov zo dňa 14.5.2002 (viď čl. 6 bod 6.7) mal nájomca zabezpečiť dodávku energií pre prenajaté
priestory na základe samostatných zmlúv je evidentné, že náklady s tým súvisiace neboli zahrnuté v
nájomnom a nájomca si ich mal zabezpečiť na vlastné náklady.

Zuvedenýchskutočnostívyplývazáver,žežalovanýsanaúkoržalobcuvuvedenomobdobíbezdôvodne

neobohatil, a preto bolo treba návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. Z týchto dôvodov odvolací súd
podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tento rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.