Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222090
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr.

Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Medveckej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSRsosídlomvBratislave,Župnénám.13,onáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
15C/599/2012-116 zo dňa 30. apríla 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 27.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 175 eur
ako náhrady škody a sumy 829,80 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/886/2006.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do
01.01.2013, § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 30.11.2006 a § 3 Občianskeho
zákonníka. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/889/2006 mal
za preukázané, že dňa 14.8.2006 bol súdnej exekútorke JUDr. Sone Stodolovej doručený návrh na

vykonanie exekúcie oprávneného - spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, proti povinnej Y. Y., bytom E. XXX pre vymoženie sumy 15.920,-Sk (528,45 eur) spolu
s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 0317/06 zo dňa 08.03.2006. Súdny exekútor dňa 16.08.2006 doručil na exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 1828/2006. Exekučný súd dňa 28.08.2006 poveril
vykonaním predmetnej exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú poverením č. 5404*010108.
Oprávnený doručil na exekučný súd dňa 10.09.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd

uznesením č. k. 9Er/889/2006-10 zo dňa 29.11.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Dospel k záveru, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote 30 dní. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu v trvaní viac ako 452 dní,uvedené tvrdenia navrhovateľa boli preukázané ako nepravdivé. Zároveň konštatoval, že v danom
prípadeniesúsplnenéhmotnoprávnepodmienkyprezodpovednosťštátuuvedenúvustanovení§9ods.
1 zákona č. 514/2003Z.z., preto návrh navrhovateľa považoval v plnom rozsahu za nedôvodný, okrem

toho navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky v podobe prieťahov
v konaní. Uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ohľadne prípadného prieťahu
saneviedložiadnedisciplinárnekonanie,neriešilasasťažnosťnaprieťahyvkonaní,nerozhodolÚstavný
súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z. účinného od 1.1.2013, t.j. v aktuálnom znení, len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie
náhrady škody. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno
brať do úvahy ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, ani príčinnú súvislosť medzi ich vznikom a nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu, a preto návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 OSP, pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,

ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom

nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho
výkonuexekúcienemohlabyťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným
vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa dostatočne, správne a v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z nehoi správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej
škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 829,80 eur, ktorá mu mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 9Er/889/2006, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Podľa názoru navrhovateľa exekučný súd bol nečinný viac ako

452 dní.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní plne nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, navrhovateľ
dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov a je zrejmé, že ide o formulárovo

podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj procesnoprávnu oblasť a pri
rozhodovaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania,
keď podaním odvolania odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale
aj dôvody preskúmavacej činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri posudzovaní danej veci zaoberal

len námietkami navrhovateľa z odvolania a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcim
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako

aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného
rozhodnutia, resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní
svoje procesné oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným

spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania
realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd je toho názoru, že podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie súdu
o zmene súdneho exekútora platila tridsaťdňová lehota, či postup exekučného súdu vykazoval znaky

zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z dôvodu tvrdeného nesprávneho
úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním
exekučného súdu.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp. zn. 9Er/889/2006 vyplýva,

že exekučné konanie začalo dňa 14.08.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 16.08.2006 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava sp. zn. SR 0317/06 zo dňa 08.03.2006,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2006 a vykonateľnosť dňa 13.04.2006. Dňa 28.08.2006
exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
10.09.2009 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor
doručil exekučnému súdu dňa 24.11.2010 podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie
a zároveň si vyčíslil aj trovy exekúcie. Následne exekučný súd uznesením č. k. 9Er/889/2006-40 zo dňa

29.11.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekúcia doposiaľ nie je skončená.Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného

na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 citovaného zákona, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 240 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1.
decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie.
V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie
na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd
určí túto výšku na žiadosť exekútora.

Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správne konštatoval, že
exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia, pretože od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia exekučného súdu
uplynula dlhšia doba ako 30 dní. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty však, ale nezakladá

automaticky nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní
uplatňuje.

Z podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že uplatnený nárok na náhradu škody v sume 175 eur
mal predstavovať náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím a to, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
úkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému v sume 40 eur a administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom v sume 50 eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy

v sume 829,80 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Tento výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za
každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu odôvodnil s poukazom na doktrínu ústavného súdu,

pretože exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný viac ako 452 dní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová bol na základe žiadosti
o udelenie poverenia doručeného exekučnému súdu dňa 16.08.2006 poverený vykonaním exekúcie
dňa 28.08.2006. Samotná okolnosť, že došlo k vydaniu poverenia mala za následok, že poverený

súdny exekútor mal právo, ako aj povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky
oprávneného. Okolnosť, že exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí
zákonnej lehoty nemá za následok vznik navrhovateľom tvrdenej a uvádzanej škody, pretože úkony, za
ktoré požaduje náhradu škody vykonával bez ohľadu na to, ktorý exekútor vo veci vykonával exekúciu.

Odvolací súd zdôrazňuje a pre úplnosť dodáva, že až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný exekúciu vykonávať pôvodný súdny exekútor.
Exekučný súd až v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí nového
exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu následne postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na

vykonanieexekúciezostávajúzachované.Pretovčaseodpodanianávrhunazmenusúdnehoexekútora
až po rozhodnutie exekučného súdu, exekúciu vykonáva pôvodný súdny exekútor. Teda nemohlo dôjsť
k prieťahom v konaní, ktoré všeobecný súd nie je ani oprávnený konštatovať.Navrhovateľ v priebehu konania teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody,
nepredložil relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody a výšku nemajetkovej ujmy. Pokiaľ
by aj došlo k vzniku škody, navrhovateľ nepreukázal aká je príčinná súvislosť medzi oneskorením

rozhodnutím o zmene exekútora a samotnou škodou. Z uvedeného dôvodu sa odvolací
súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi nerozhodnutím o zmene
súdneho exekútora v zákonnej lehote nemohla vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma tak ako
si uplatňoval podaným návrhom.

Je tiež potrebné konštatovať, že aj keď z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, že exekučný súd zastavil
predmetnú exekúciu je dôvodné s poukazom na ustálenú judikatúru a prax súdov sa domnievať,
že exekúcia bude zastavená, pretože exekučný titul - rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého sa
vedie exekúcia nie je spôsobilý ďalšieho výkonu rozhodnutia, lebo bol vydaný na základe neplatne
dojednanej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy o úvere. Preto

ak navrhovateľ nedisponuje spôsobilým exekučným titulom, nemôže mu takýto nulitný exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok privodiť prospech a ak mu nemôže privodiť majetkový prospech v exekúcii,
potom mu nemôže vzniknúť ani prípadná škoda.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9

ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
citovalust.§9ods.1,ods.2lendonovelyprijatejzák. č.412/2012Z.z.,t.j.vzneníúčinnomvčase
podania návrhu na začatie konania. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na daný
právny stav správne aplikoval platnú normu, preto odvolanie navrhovateľa je v tejto časti nedôvodné.

Odvolací súd v tejto časti zároveň poukazuje na dôvodovú správu k § 9 ods. 2 v znení zák. č. 412/2012
Z. z. z ktorej vyplýva, že súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody
podľa zák. č. § 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhradu škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska
existencie prieťahov, znamenal by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup

iných všeobecných súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR. Aj novela v § 9 ods. 2, 3
presne upravila prieťahy v konaní, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že
ju použil výkladovo pri aplikácii pôvodného znenia zákona.
Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty,

k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu odvolacieho
súdu irelevantné.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní plne úspešnému odporcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu
trov neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.