Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201487
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Košice-
okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou, Podhorská 28, Moldava nad Bodvou a
zúčastnenej osoby: S. Y., D. XXX/X, Č., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 949/13 zo dňa
13.9.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie odporcu č. V 949/13 zo dňa 13.9.2013.

Navrhovateľovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. SK9381800000007000146773,
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave 35,- EUR titulom súdneho poplatku za podaný opravný
prostriedok v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu č. V 949/13
zo dňa 13.9.2013.

V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že dňa 2.8.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného
práva č. 243/2013-SUB, na strane žalobcu bol zástupca ProHelp, na základe dohody o splnomocnení
č. XXX XXX XXX.

V časti II. opravného prostriedku poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v časti III. uskutočnil
právnu analýzu platnosti dohody o splnomocnení a zmluvy o zriadení záložného práva, s poukazom na
ust. § 22 ods.1, 2, § 23, § 31 ods.1, § 32 ods.2, § 37 ods.1, § 53 Obč. zákonníka, § 32 ods.2, § 46
Správneho poriadku, § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení nemá právne

vady a je v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť,
ktohobudezastupovať,poukazujúcnaodbornúliteratúru.Uviedoltiež,žesplnomocnenecnemázáujem
poškodiť záložcu, ktorý bol o svojich právach a povinnostiach poučený. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takého rozporu.

V časti IV. opravného prostriedku uviedol, že z rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, v čom vidí rozpor s
dobrými mravmi, týkajúci sa poskytnutého úveru. Nebankové subjekty majú vyššie úrokové sadzby, čosúvisí s ich podnikateľským rizikom. Správa katastra nad rámec svojich kompetencií skúmala charakter
úverovej zmluvy.

V časti V. opravného prostriedku uviedol, že došlo k riadnemu udeleniu plnej moci a žiadny rozpor medzi

záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp neexistuje.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a zistil, že, opravný
prostriedok nebol dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 949/13 zo dňa 13.9.2013 bol zamietnutý návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods.3 katastrálneho zákona, týkajúci sa LV č.
XXX, kat. územie Č.. Dôvodom pre zamietnutie návrhu bola skutočnosť, že dohoda o splnomocnení č.

XXX XXX XXX zo dňa 30.3.2012 je neplatným právnym úkonom podľa § 37 Obč. zákonníka.

K námietkam navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku súd zaujal toto stanovisko:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3
katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatné (§ 37 ods.1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení

vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so

zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníčkou ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka
teda nemohla ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným
veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocnenca, ktorý by v mene

dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by aj hájil iba tieto záujmy (v prospech záložcu). Úlohou
správy katastra nebolo vyhodnocovať typ úverovej zmluvy a jej konkrétne podmienky, ale jeho úlohou
bolo preskúmať, aké následky si vyvodil sám záložný veriteľ podpísaním dohody o splnomocnení, v
prípade, ak dlžník si nesplní záväzok zo zmluvy. Je potrebné preto konštatovať, že správny orgán
videl rozpor s dobrými mravmi v skutkových a právnych skutočnostiach a nie v tom, ako ju vyhodnotil
navrhovateľ v odvolacích dôvodoch (charakter úverovej zmluvy s prísl.).

Prevodca - vlastník v zmysle čl. 20 Ústavy SR má dominantné postavenie pri prevode svojho majetku
a pred jeho prevodom má aj iné možnosti, ako splniť požadovaný dlh zo svojho záväzku, ako je vopred
určované právo záložného veriteľa na základe predmetnej dohody o splnomocnení.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I. bod 1. Stanov tohto združenia /ProHelp/, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra SR, č. reg. 36011, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických

osôb, založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej
správy a podľa čl. II. bod 1. Stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy.

Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia a samotným takýmto úkonom nie

je ani založená rovnosť účastníkov.

Súd poukazuje tiež na výklad čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /Ú.v. ES L 95, s. 29; Mim. Vyd. 15/2002, s. 288, „smernica“,
ktorý stanovuje:

1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebolschopnýovplyvniťpodstatupodmienku,najmävsúvislostispredbežneformulovanouštandardnou
zmluvou.

Ak v dohode o plnomocenstve existujú údaje pod bodmi 1 až 10, bez bližšej špecifikácie s nakladaním
nehnuteľného majetku povinného /až po exekučné konanie/, nemôže takáto dohoda spĺňať zákonné
atribúty podľa ust. § 37 Obč. zákonníka.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa ust. §
250q ods. 2 prvá veta O.s.p.

Navrhovateľovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250l ods. 2, § 250k
ods. 1 O.s.p.Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 35,- EUR za podaný opravný prostriedok
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 2 ods. 4 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení nesk. predpisov, poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Tento poplatok predstavuje 35,- EUR podľa
pol. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.