Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200803
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114200803.2

Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: Z.. N. F., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. X, C., zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Jana Fridrichová, advokátka, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, proti odporcom:
X. Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, R., X. M. K., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, R., o zaplatenie 50,41
Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd odmieta odpor podaný odporcami 1 a 2 zo dňa 04.02.2014, doručený tunajšiemu súdu dňa
10.02.2014, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.01.2014, č.k. 18Ro/6/2014-6.

II. Súd výrok o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.01.2014, č.k.
18Ro/6/2014-6, potvrdzuje.

III. Odporcovia 1 a 2 sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 29,57 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 10.01.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.01.2014, sa domáhala,
aby súd zaviazal odporcov 1 a 2 na povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 50,41 Eur a
trovy konania z titulu úroku z omeškania.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a dňa 23.01.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 18Ro/6/2014-6, ktorým
zaviazal odporcov 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 50,41 Eur a to do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodením vo veci samej
na súde, a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 Eur a právnemu zástupcovi
náhradu trov konania v sume 59,13 Eur. Citovaný platobný rozkaz bol doručený odporcom 1 a 2 do
vlastných rúk dňa 04.02.2014.

Proti tomuto platobnému rozkazu podali odporcovia 1 a 2 odpor, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený
dňa 10.02.2014. Navrhli platobný rozkaz odmietnuť v celom rozsahu a to z dôvodu špekulácie zo strany
navrhovateľky a zaviazať navrhovateľku na povinnosť nahradiť odporcom trovy konania. Odvolali sa na
ustanovenia § 420 ods. 1, § 424. § 451 ods. 1,2, § 457, § 458 ods. 1, 2 a § 459 Občianskeho zákonníka.
V odpore odporcovia argumentujú nasledovne:

„Na základe súdneho rozhodnutia odvolacieho súdu rozsudok 10Co/99/2007 bolo naplnené
zákonné plnenie vkladu do obchodnej spoločnosti Technosol s.r.o. Viď rozsudok odvolacieho súdu
10Co/185/2009. Táto skutočnosť nebola braná do úvahy a práve z tohto dôvodu podávame spoločne
odpor voči platobnému rozkazu. Takisto podotýkame právne pochybenie akceptovania nájomnej zmluvy

a to z dôvodu, že je absolútne neplatná pre právne vady. Ide teda o bezdôvodné obohatenie, kde
každá strana musí bezdôvodné obohatenie zo zákona vydať. Práve z dôvodu špekulácie navrhovateľky
navrhujeme platobný rozkaz 18Ro/6/2014 zrušiť a to pre nehospodárnosť v rokovaní. Navrhovateľka
Z.. N. F. si musí byť vedomá, že ak si rozložila jeden prípad do 8 samostatných súdnych žalôb, /
podotýkam dohodnutého odloženého platenia nájmu zo dňa 16.3.2006 a vydaním čestného prehlásenia
na prevádzku kaviarne 29.V.2006. 14.9.2006 dala súhlas, aby sme podpísali nájomnú zmluvu so
spoločnosťou Valete s.r.o./len potvrdzuje, že jednala od začiatku účelovo, aby sa obohatila na úkor iného.
Získala svojím konaním zhodnotenú nehnuteľnosť, ktorej je výlučným vlastníkom v objeme 143.712
eura. Na napísanie výpovedi vydala splnomocnenie pre právnika 2.9.2006 ale v tomto čase si nechala
ešte dokončiť rozsiahlu opravu jej nehnuteľnosti a hoci povala ani nebola predmetom prenájmu dala si
túto vyčistiť od holubacieho trusu.............. Aj toto je dôkaz že konala špekulatívne od začiatku dohody
na rozsiahlu opravu jej majetku. Spoločnosť Technosol s.r.o. mala nájomnú zmluvu na dobu určitú teda
do 1.7.2012 a preto aj súhlasila s takou opravou. Prevádzkovala v budove verejné stravovanie a preto
bola táto oprava potrebná z hygienických a estetických dôvodov.“

Ďalej v odpore Z. K. ako likvidátor spoločnosti navrhla vydať bezdôvodné obohatenie od navrhovateľky
pre spoločnosť Technosol s.r.o. v likvidácii vo výške 143.712,- Eur, čo má byť hodnota vložených
finančných zdrojov na zhodnotenie majetku navrhovateľky spolu s 20% navýšením a náhrady trov
konania.

K odporu pripojili Exekučný príkaz sp. zn. EX 00194/2010 (č.l. 15), Upovedomenie o ďalších trovách
exekúcie zo dňa 13.07.2012 (č.l. 17), Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti zo dňa 12.01.2011 (č.l. 21), uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 4Cdo/328/2012 (č.l. 23), rozsudok Krajského súdu v
Trnave zo dňa 09.02.2010, sp. zn. 10Co/185/2009 (č.l. 26) a výzvu na plnnenie zo dňa 02.01.2014 (č.l.
30).

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 17.03.2014 uviedla, že odporcovia nepodali odpor
riadne. Žiadala odpor uznesením odmietnuť ako neodôvodnený. Nejde o právne kvalifikovaný odpor, ale
o akési vyjadrenie ich širokospektrálnej nespokojnosti. Odporcovia vlastne broja proti právoplatnému
súdnemu titulu. Ich argumentácia je koncipovaná právne nekorektne. Odporcovia opakujú čo, čo v
konaní týkajúcom sa merita veci - zaplatenia dlžného nájomného podľa rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 02.12.2009, sp. zn. 36C/169/2009, bolo už vyhodnotené. Odporcovia sa zaoberajú
aspektmi, ktoré s predmetnou vecou vôbec nesúvisia. K meritu veci navrhovateľka uviedla, že dlh
odporcov existuje. V tomto konaní sa rieši nárok navrhovateľky voči odporcom na zaplatenie úroku
z omeškania k oneskorene uhradeným trovám konania. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2010, sp. zn. 4Obdo/25/2009. Zároveň žiadala priznať aj náhradu
trov konania.

Podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám
za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 174 ods. 3 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol
podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom
rozkaze

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vykonania úkonu(ďalej len „vyhláška“)
ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej
hodnoty je do 165,97 eura 16,60 Eur.

Podľa 13a ods. 1 písm. a, b, c vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (a), ďalšia
porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu (b), písomné podanie na súd alebo iný
orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej (c).

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
tak, že odpor podaný odporcami včas, odmieta ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej, a
to z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že podľa rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
02.12.2009, sp. 36C/169/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2010 a vykonateľnosť dňa
07.01.2010 mali odporcovia spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania vo výške 393,31 Eur. Prvým dňom ich povinnosti bol deň 08.01.2010. Ich platba bola reálne
zúčtovaná dňa 27.06.2012 v exekučnom konaní. Dátum začiatku úročenia bol deň 10.01.2011, počet
dní omeškania bol vo výške 534 dní a úrok z omeškania 0,024% denne, čo spolu činí sumu 50,41
Eur. Zároveň žiadala navrhovateľka priznať náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,13 Eur za 2 úkony právnej
služby po 16,60 eur, 2 x režijný paušál po 8,04 Eur a 20 % DPH.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.12.2009, sp. zn. 36C/169/2009 vyplýva, že odporcom
1. Technosol s.r.o. v likvidácii, odporkyni 2 - tu ako odporkyňa 1 a odporcovi 3 - tu ako odporca 2, bola
uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke trovy konania vo výške 393,31 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

Odporcovia vo svojom odpore neuviedli žiadne námietky týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným
rozkazom navrhovateľke priznanej peňažnej sumy, čo znamená, že neobsahoval odôvodnenie vo veci
samej. Z ich odporu je zrejmé, že nesúhlasia s rozhodnutiami súdov v iných veciach, ktoré sa netýkajú
pohľadávky navrhovateľky uplatňovanej v tomto konaní. Tento jej nárok vôbec nespochybnili.

Za odôvodnenie odporu vo veci samej nie je možné považovať odôvodnenie, ktoré neobsahuje tvrdenia
(vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi ním uplatňovanú pohľadávku.

Z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorá s účinnosťou od 01.04.1994
ustanovila povinnosť odôvodniť odpor vyplýva, že dôvodom ustanovenia tejto povinnosti bolo veľké
množstvo prípadov, keď odporcovia bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom
oddialiť vybavenie veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Občiansky súdny poriadok rozsah a
obsah odôvodnenia odporu neobsahuje, preto na odôvodnenie odporu môže odporca uviesť akékoľvek
tvrdenia (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti
zaplatiť navrhovateľovi ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané
skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie ( Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.01.1999, sp. zn. 2Cdo/124/98).

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že tvrdenia odporcov nemožno považovať za riadne
odôvodnenie odporu vo veci samej, tak ako to má na mysli zákonodarca v ustanovení § 174
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účelom ktorého je zamedziť odďaľovanie vybavovania vecí
bezdôvodným podávaním odporu.

Súd mal za to, že odpor neobsahoval nijaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali uplatnený
nárok, resp. výšku žalovanej sumy, t.j. odporcovia neuviedli žiadne dôvody, ktoré by bolo možné
vyhodnotiť ako odôvodnenie vo veci samej.

Nakoľko súd mal za preukázané vecné opodstatnenie žalobného návrhu a zároveň neboli splnené
predpoklady pre podanie odôvodneného odporu vo veci samej a odporcovia boli v platobnom rozkaze
poučení o tom, že dôsledkom podania odporu neobsahujúceho odôvodnenie vo veci samej, bude jeho
odmietnutie, je možné podľa § 174 ods. 3 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku odpor odporcov
odmietnuť ako neodôvodnený.

Odporcovia podali odpor proti platobnému rozkazu ako celku a podľa jeho obsahu tak súd vyhodnotil,
že odporcovia podali aj odvolanie voči trovám konania. Preto súd preskúmal platobný rozkaz v časti
výroku o trovách konania a dospel k záveru, že tento je vecne správny, pretože navrhovateľka mala v
konaní vo veci plný úspech a preto jej podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku patrí plná
náhrada trov konania voči odporom ako neúspešným účastníkom konania. Trovy konania navrhovateľky
spočívali pritom v náhrade zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia
navrhovateľk& podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v sume 59,13 Eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby á
16,60 Eur (prevzatie veci a príprava, podanie žaloby- § 13a ods. 1 písm. a/, b/ cit. vyhlášky ), 2 x režijný
paušál á 8,04 Eur - § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky; 49,28 Eur x
0,20) 9,85 Eur.

Ďalej súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu. Trovy konania navrhovateľky spočívali v trovách právneho
zastúpenia navrhovateľky podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v sume 29,27 Eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta za 1 úkon právnej
služby á 16,60 Eur (vyjadrenie k odporu odporcov zo dňa 17.03.2014 - § 13a ods. 1 písm. c/ cit.
vyhlášky ), 1 x režijný paušál á 8,04 Eur - § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit.
vyhlášky; 24,64 Eur x 0,20) 4,93 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.