Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kumová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11Cpr/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231969
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113231969.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky E.. G. J.,
štátnej občianky J. republiky, bytom Q., M. S. XX, proti odporcovi C. mestečko, so sídlom Q., Na dolinách
XX, O. XX XXX XXX o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu X.XXX,XX L. spolu s úrokom z omeškania vo výške
X,XX % ročne zo sumy X.XXX,XX L. od XX.XX.XXXX do zaplatenia a vo výške X,XX % ročne zo sumy
XXX,XX L. od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania vo výške XXX,- L. za súdny poplatok z návrhu,
všetko do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

F. v podanom návrhu zo dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej X.XXX,XX
eur spolu s X,X% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania. V
návrhu uviedla, že je zamestnancom odporcu od XX. XX. XXXX. Od XX.XX.XXXX jej nebola platená
práca nadčas. W. nezapočítaval prestávky na odpočinok a jedenie do pracovného času. C. XX.XX.XXXX
prvý krát požiadala zamestnávateľa o vyplatenie nadčasových hodín, nakoľko jej vznikol nárok na ich
preplatenie. F. požiadala zamestnávateľa o presné určenie počtu nezaplatených hodín a ich hodnoty. Na
základe tejto žiadosti jej určil počet nezaplatených hodín a ich hodnotu. P. išlo o hodiny v bežný pracovný
deň, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a počas nočných služieb zamestnávateľ jej vyčíslil presný počet
nárokových nadčasových hodín s ich priemernou hodnotou za každý rok, v ktorom došlo k neplateniu. P.
všetky hodiny sú nadčasové, mzdové zvýhodnenie za hodinu nadčasu je XX % z priemernej hodinovej
mzdy. R. je nasledovný: za rok XXXX počet všetkých nadčasových hodín v roku - XXX,X hodín x X,XX
L. (priemerná hodnota nadčasovej hodiny) = XXX,XX L.; mzdové zvýhodnenie za soboty a nedele - XX
hodín x X,XX L. = XX,XX L.; mzdové zvýhodnenie za noc - XX hodín x X,XX L. = XX,XX L.; mzdové
zvýhodnenie za sviatok - X,X hodiny x X,XX L. = XX,XX L. spolu XXX,XX L.. Za rok XXXX počet všetkých
nadčasových hodín v roku - XXX hodín x X,XX L. (priemerná hodnota nadčasovej hodiny) = XXX,XX L.;
mzdové zvýhodnenie za soboty a nedele - XX hodín x X,XX L. = XX,XX L.; mzdové zvýhodnenie za noc
- XX hodín x X,XX L. = XX,XX L.; mzdové zvýhodnenie za sviatok - X hodín x X,XX L. = XX,XX L. spolu
XXX,XX L.. Za rok XXXX počet všetkých nadčasových hodín v roku - XXX hodín x X,XX L. (priemerná
hodnota nadčasovej hodiny) = XXX,XX L.; mzdové zvýhodnenie za soboty a nedele - XX hodín x X,XX L.
= XX,XX L.; mzdové zvýhodnenie za noc - XX hodín x X,XX L. = XX,- L.; mzdové zvýhodnenie za sviatok
- X hodín x X,XX L. = XX,XX L. spolu XXX,XX L.. Za rok XXXX počet všetkých nadčasových hodín v
roku - XX hodín x X,XX L. (priemerná hodnota nadčasovej hodiny) = XXX,XX L.; mzdové zvýhodnenie
za soboty a nedele - XX hodín x X,XX L. = XX,XX L.; mzdové zvýhodnenie za noc - XX hodín x X,XX L.
=XX,XX- L.; mzdové zvýhodnenie za sviatok - X hodiny x X,XX L. = X,XX L. spolu XXX,XX L..

Z. v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že F. navrhovateľkou uplatňovaný nárok v celom rozsahu a
preto žiada súd, aby tento návrh v celom rozsahu zamietol. C., že C. mestečko je špecificky postavený
areál , pozostávajúci zo XX rodinných domov a ďalších objektov. P. rodinný dom pozostáva z priestorov,
kde sa poskytuje starostlivosť deťom a služobných priestorov určených pre zamestnancov. V pracovnom
poriadku C. mestečka zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že prestávky na odpočinok a jedenie v zmysle §
91 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "W. práce") sa nezapočítavajú
do pracovného času. Q. vedomosť svojim podpisom potvrdila i navrhovateľka. H. uvedenej doby od
XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX menovaná a ani žiadny zo zamestnancov neavizovali, že vzhľadom
na charakter práce nie je možné prerušiť prácu, a tak nie je možnosť čerpať si prestávky na odpočinok
a jedenie v práci.

Má za to, že prácu pedagogického zamestnanca - vychovávateľa je možné prerušiť a nie je možné
automaticky považovať všetky práce vykonávajú v nepretržitom režime za práce, ktoré sa nemôžu
prerušiť. V prípade nepretržitej prevádzky boli zamestnávateľom stanovené v konkrétnom čase
prestávky na odpočinok a jedenie a zamestnávateľ akceptoval, že zamestnanec v dobe prestávky
nepracuje, nie je k dispozícii zamestnávateľovi. F. vo svojom návrhu relevantne nepreukázala, že jej
nebolo umožnené zo strany zamestnávateľa čerpať si prestávky na odpočinok a jedenie, a taktiež, že
tieto prestávky riadne nečerpala. F. vo svojom návrhu neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia W. práce
mali byť porušené a v čom spočíva toto porušenie.

H. navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že zamestnávateľ nezapočítaval prestávky na odpočinok a
jedenie do pracovného času a tak vznikol nárok na preplatenie týchto nadčasových hodín neuvádza na
základe akého ustanovenia W. práce sa tieto, podľa jej názoru, nezapočítané prestávky na odpočinok
a jedenie považujú za prácu nadčas.

F. je možné tieto skutočnosti subsumovať pod § 97 W. práce - práce nadčas, keďže nespĺňajú základné
znaky práce nadčas, a z tohto dôvodu - keďže sa nejedná o prácu nadčas, nie je možné uplatňovať ani
ustanovenie § 121 W. práce - mzda za prácu nadčas. F. si nesprávne vykladá a aplikuje ustanovenia W.
práce a nesprávne právne posudzuje danú vec a jej tvrdenia nemajú zákonnú oporu.

Na základe H. o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi C. mestečku nebola uložená povinnosť
refundovať mzdové nároky zamestnancov za navrhovateľkou požadované obdobie. Z. má za to, že
navrhovateľke v zmysle § 91 W. práce zamestnávateľ poskytol prestávky na odpočinok a jedenie,
navrhovateľka tieto prestávky riadne čerpala a tak právne i skutkové okolnosti popierajú akýkoľvek nárok
navrhovateľky.

J. vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil list navrhovateľky odporcovi zo dňa
XX.XX.XXXX označený ako J. zamestnanca s čerpaním hodín práce nadčas formou náhradného voľna ,
odpoveď odporcu - vyjadrenie k návrhu dohody zo dňa XX.XX.XXXX vrátane potvrdenia o priemernej
mzde navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť navrhovateľky o spätné vyplatenie nadčasových
hodín zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie navrhovateľky k návrhu dohody zo dňa XX.XX.XXXX,
vyjadrenie odporcu k návrhu dohody zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť navrhovateľky o vyplatenie
nevyplatených mzdových nárokov zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď odporcu k žiadosti navrhovateľky zo
dňa XX.XX.XXXX, doplnenie návrhu, kópiu pracovného poriadku odporcu účinného od XX.XX.XXXX
vrátane prezenčnej listiny zamestnancov o oboznámení sa s ním a potvrdenia oboznámenia sa s
pracovným poriadkom účinným od XX.XX.XXXX, vyjadrenie E. SR zo dňa XX.XX.XXXX označené ako
započítanie prestávky na odpočinok a jedenie do pracovného času, vyjadrenie N. práce, soc. vecí a
rodiny zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie odporcu, pracovnú náplň navrhovateľky, H. inšpektorátu práce
Q., rozpis pracovnej doby a zistil tento skutkový stav veci :

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že domáha uhradenia odpracovanej práce nadčas, ktorá bola
vykazovaná ako prestávka na odpočinok a jedenie i keď tieto prestávky reálne neexistovali. J. odporca
uznal tieto skutočnosti, keď jej navrhol kompenzáciu vo forme náhradného voľna čo však neprijala. W. jej
sám vyčíslil, koľko hodín by uvedené predstavovalo za žalované obdobie. V uvedenom období nečerpala

prestávky v noci, počas nočnej zmeny a to preto že nemohla opustiť deti, nechať ich samé. P. boli choré
podávala im lieky, nakoľko na skupine boli deti, ktoré mali psychiatrické problémy, deti, ktoré mali medzi
sebou sexuálny pohlavný styk, museli byť pod neustálym dohľadom. I keď má zaplatenú stravu túto v
XX % nejedla, nakoľko s deťmi trávila aj čas obeda, večere, prácu neprerušovala, keďže dohľad nad
nimi musela mať. R. s nimi činnosti, tak ako je stanovené vo vnútornom poriadku detského domova. I
počas XX hodinovej pracovnej zmeny jedla stravu prinesenú z domu, pričom počas jedla bola stále s
deťmi, nešla sa nikde zavrieť.V noci nejedla, lebo vtedy nejedáva. H. ide o to či niekedy namietala, že
časové obdobie bolo vykazované ako prestávky v práci a nemôže tieto prestávky využívať uviedla, že
sa len dotazovala zamestnávateľa, resp. priamych nadriadených, či môže opustiť pracovisko a prerušiť
prácu a bolo jej povedané, že nie. P. odišla, tak tam deti zostanú samé. W., že charakter jej práce
sa nezmenil , je rovnaký pred i po účinnosti novely W. práce, svoju prácu ani predtým nemohla
prerušiť. C., že i keď vychovávatelia pripravujú stravu spolu s deťmi, následne ju spolu s nimi požívajú,
neprerušia výchovnú práci ani keď jedia, učia deti stolovať, slušnému správaniu a podobne. H. ide o
prestávku v práci časovanú v popoludňajších hodinách od XX.XX - XX.XX, v tomto čase sa učila s deťmi,
pripravovala večeru, bola tam nejaká činnosť, pričom s deťmi bola sama. Z. zdôraznila, že spočiatku
zamestnávateľ odobril je požiadavku s tým, že navrhol čerpanie náhradného voľna a príplatky za nočné
zmeny, sviatky, soboty a nedele vo vyjadrení k výzva zo dňa XX.XX.XXXX, čo ale neakceptovala,
nakoľko chcela finančné prostriedky.

Z výsluchu odporcu bolo zistené, že čo sa týka tvrdeného súhlasu zamestnávateľa s prácou nadčas
za rok XXXX, odporca bol viazaný záväzným stanoviskom O. práce na základe vykonanej kontroly,
pričom navrhovateľka súhlasila, že si bude čerpať náhradné voľno za prácu nadčas. H. ide o ostatné
obdobie, odporca nesúhlasí s finančným odškodnením, v záujme dohody bolo ponúknuté navrhovateľke
náhradné voľno. M. pracovného času bol vykazovaný rovnako až do XX.XX.XXXX, kedy došlo
k zmene evidencie na základe uvedenej kontroly. Od XX.XX.XXXX do konca žalovaného obdobia
XX.XX.XXXX je odporca ochotný žalovanú sumu uhradiť s poukazom na zmenu zákona. V žalovanom
období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX neboli prestávky na odpočinok a jedenie do pracovného času
započítavané, ale má za to, že je vecou navrhovateľky, aby preukázala, že tieto prestávky nečerpala.
Z hľadiska charakteru práce navrhovateľky v prípade, že je prítomná i iná osoba, napr. pomocný
vychovávateľ, prácu možno prerušiť a určite je to možné na nočnej zmeny. H. počas určitých období,
napr. prázdnin, bol pri vychovávateľke aj pomocný vychovávateľ a gazdiná. H. teda mohla reálne
prerušiť, ale musela byť prítomná na pracovisku.

V období pred predmetnou novelou W. práce bol pracovný čas vykazovaný napr. od X.XX do XX.XX
ako XX hodín odpracovaných a X hodina prestávka, prípadne od XX.XX hod. do XX.XX - X hodín
odpracovaných a X,X hodiny prestávka.

Po akceptácii platnej novely sa prestávka začala zarátávať a pracovná doba sa zmenila napr. od XX.XX
hod. do XX.XX hod. je odpracovaných X hodín, prestávka sa nevykazuje, zaplatených je X hodín. H.
sa pracovná doba vykazuje od XX.XXhod. až X.XX hod. alebo od X.XX hod. do XX. hod., víkendy a
sviatky a nočné od XX.XX hod. do X.XX hod. teda XX-tky, a XX hodinová pracovná doba je započítaná
do fondu pracovného času je a aj uhradená.

H. navrhovateľka poukazuje na to, že spočiatku bola jej požiadavka zamestnávateľom akceptovaná
došlo k tomu v dôsledku nesprávneho usmernenia inšpektorátu práce, v tom zmysle, že navrhovateľke
patrí náhrada za celé obdobie a teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Z pracovnej náplne navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, zamestnanej u odporcu vo funkcii vychovávateľ
na úseku výchovno-sociálnom bolo zistené, že vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť a to, okrem
iného, zabezpečuje plnenie hlavných úloh detského domova súvisiacich s výchovou detí a ich
všestranným rozvojom, komplexne zodpovedá v určenom čase za deti výchovnej skupiny, zabezpečuje
zdravotnú starostlivosť deťom a mladým dospelým v rozsahu vymedzenom zákonom a vnútornými
predpismi, pravidelne kontroluje stav hygienických a ostatných osobných potrieb detí, vykonáva a
plní ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho nadriadeného
zamestnanca. V čase nočnej zmeny: zodpovedne vykonáva dozor v určených priestoroch, zodpovedá

za nerušený spánok detí a dodržanie čsau vymedzeného na spánok a dodržiavanie nočného kľudu,
minimálne jedenkrát za hodinu kontroluje zverený úsek, vykonáva nevyhnutné bezpečnostné opatrenia,
vykonáva rannú kontrolu čistoty a poriadku na zverenom úseku, robí písomné hlásenie o priebehu nočnej
zmeny ako aj všetky písomné záznamy v zmysle platných právnych a vnútorných predpisov.

Z protokolu O. práce, Q. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že pri výkone inšpekcie práce bol zistený
nedostatok čo sa týka dĺžky pracovného času keď zamestnávateľ nezapočítal prestávky na odpočinok
a jedenie do pracovného času zamestnancov, (napr. D. E.) napr. od XX.XX.XXXX v rámci výkonu
pracovných zmien poobedných (v čase od XX,XX hod. do XX.XX hod.), nočných zmien (v čase od
XX.XX hod. do X.XX hod.) a zmien počas sobôt a nedieľ, pri ktorých sa zabezpečuje primeraný čas
na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom, čo je porušením § 91 ods. X zákona č.
XXX/XXXX Z.z. W. práce v znení neskorších predpisov. P. skonštatoval, že D. E. má nerovnomerne
rozvrhnutý pracovný čas bez možnosti prerušenia práce počas poobedných zmien)v čase od XX.XX
hod. do XX.XX hod.), nočných zmien (v čase od XX.XX do X.XX hod.) a zmien počas sobôt a nedieľ -
je vychovávateľom a zamestnávateľ mu nezapočítava, napr. od XX.XX.XXXX prestávky na odpočinok
a jedenie do pracovného času.

Zo žiadosti navrhovateľky o spätné vyplatenie nadčasových hodín zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že
vyzvala odporcu na zaplatenie práce nadčas od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

H. § 3 ods.X zákona č. XXX/XXXX Z.z. (W. práce) pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

H. § 9X ods. 1 - X zákona č. XXX/XXXX Z.z. (W. práce)/H. v práci/ v znení platnom a účinnom
do XX.XX.XXXX zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je
dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní XX minút. E. zamestnancovi, ktorého
pracovná zmena je dlhšia ako štyri a X/X hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na
odpočinok a jedenie v trvaní XX minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi
aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. (2) H.
podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne
so zástupcami zamestnancov. (3) W. je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a
jedenie spôsobom ustanoveným v § 90. (4) H. na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a
konci zmeny. (5) H. na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

H. v práci v zmysle tejto úpravy bola súčasťou pracovnej zmeny a všeobecne sa do pracovného
času zamestnanca nezapočítavala s výnimkou prestávky v práci na odpočinok a jedenie poskytovaná z
dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci podľa predpisov o bezpečnosti
a ochrane zdravia, ktorá sa do pracovného času zamestnanca započítavala; zamestnancovi za tento
čas patrila mzda.

H. § 91 ods.X-X W. práce /H. v práci/ v znení platnom a účinnom od XX.XX.XXXX zamestnávateľ je
povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na
odpočinok a jedenie v trvaní XX minút. E. zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri
a X/X hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní XX minút.
Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo
práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. (2) H. podmienky poskytnutia prestávky na
odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov. (3)
W. je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v §
90. (4) H. na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. (5) H. na odpočinok a
jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času; to neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie,
pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom.

Po novelizácii od XX.XX.XXXX (doplnením odseku X), ktorej cieľom bolo spresniť, že ak ide o prestávku
v práci na odpočinok a jedenie, počas ktorej sa poskytuje primeraný čas na odpočinok a jedenie, ale
nedochádza k prerušeniu samotnej práce, nemožno tento čas nezapočítať do pracovného času, keďže
zamestnanec naďalej vykonáva prácu. H. sa po novom stanovuje, že tento primeraný čas na odpočinok
a jedenie sa započíta do pracovného času.

H. § 97 ods.X W. práce/H. nadčas/ práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz
zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

H. § 19 ods.X,X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov /H. za prácu nadčas/ za hodinu
práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o XX%, a ak ide
o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o XX% hodinovej sadzby funkčného platu. Ak sa
zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu
príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; zvýšenie
podľa prvej vety zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno
počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí
zamestnancovi zvýšenie podľa prvej vety. (2) Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu,
v nedeľu alebo vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 16 až XX. Q. príplatky mu patria aj vtedy, ak
sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.

H. § 16 cit. zák. /H. za prácu v noci/ zamestnancovi patrí za hodinu práce v noci príplatok v sume XX
% hodinovej sadzby funkčného platu.

H. § 17 cit. W.. /H. za prácu v sobotu alebo v nedeľu/ zamestnancovi patrí za hodinu práce v sobotu
alebo v nedeľu príplatok v sume XX% hodinovej sadzby funkčného platu.

H. § 18 ods.X,X cit. zák. /H. za prácu vo sviatok/ zamestnancovi patrí za hodinu práce vo sviatok príplatok
v sume XXX% hodinovej sadzby funkčného platu. (2) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli
na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí mu za hodinu tejto práce hodina náhradného
voľna; v tomto prípade príplatok podľa odseku X zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne
zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po
vykonaní práce vo sviatok, patrí zamestnancovi príplatok podľa odseku 1. Za čas čerpania náhradného
voľna patrí zamestnancovi funkčný plat.

V zmysle §1 ods.X W. práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku X (individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej
práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy)
všeobecné ustanovenia Z. zákonníka.

H. § 559 ods. X Z. zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

H. § 517 ods. X Z. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

H. § 10c nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Z. zákonníka
ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom XXXX, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k XX. januáru XXXX aj za dobu omeškania po XX. januári XXXX.

R. úrokov je upravená § 3 ods.X nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z. tak, že je (s účinnosťou od
XX.XX.XXXX) o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

H. § 3 ods. X nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Z. zákonníka,
účinného od XX.XX.XXXX výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba L. centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že návrhu je
nutné vyhovieť. F. sa podaným návrhom domáhala zaplatenie odpracovaných nadčasových hodín za
obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. H. ide o návrh v časti za žalované obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX po účinnosti novely (zák. č. XXX/XXXX Z.z.) v tejto časti nebol nárok navrhovateľky
odporcom spochybnený ani čo do dôvodu ani rozsahu. Z. tak akceptuje, že platné ustanovenie §
91 ods.X stanovuje prestávku na odpočinok a jedenie pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na
odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom započítavať do pracovného času a keďže
tak nestalo v tomto období je povinný zaplatiť navrhovateľke odpracovanú dobu nad stanovený rámec
pracovného času. H. mu súd v tejto časti vyhovel.

H. ide o obdobie žalované od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX súd dospel k záveru, že i v tejto časti je
žaloba opodstatnená.

H. ustanovenia § 3 ods.X zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme patrí zamestnancovi plat, ktorým sa rozumie peňažné plnenie poskytované zamestnancovi
zamestnávateľom za prácu a to podľa jej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, podľa zložitosti
pracovných podmienok, pracovnej výkonnosti a dosahovaných pracovných výsledkov. W. pojmovým
znakom platu teda je, že patrí za vykonanú prácu. W. zásadne nepatrí plat za dobu, kedy prácu
nevykonáva(napr. po dobu prekážok v práci). J. mal za preukázané, že navrhovateľky pracovala u
odporcu v pracovnom pomere ako vychovávateľka výchovno-sociálneho úseku a vykonávala výchovno-
vzdelávaciu činnosť v detskom domove. R. prácu, ktorá nemôže byť v jej priebehu prerušená, čo mal súd
za preukázané predovšetkým skutočnosťou, že v nasledujúcom období (od XX.XX.XXXX) po spresnení
ustanovenie § 91 ods.X W. práce odporca prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje
primeraný čas na odpočinok a jedenie nesporne započítava do pracovného času bez prerušenie práce
a charakter práce vykonávanej navrhovateľkou sa oproti obdobiu pred XX.XX.XXXX nezmenil. Q. záver
odporca nespochybnil ani nenamietal. V rámci každej zmeny tak navrhovateľka čerpala len viac-menej
nepravidelne primeraný čas na odpočinok a jedenie. Z. jej tak za každú zmenu v trvaní X,X hodín
poskytoval plat v rozsahu X hodín , v trvaní XX hodín plat v rozsahu XXhodín a zostávajúcu dobu X,X
hodiny(resp. 2x X,X hodiny) považoval za prestávky v práci na odpočinok a jedenie. Za tohto skutkového
stavu je pre posúdenie oprávnenosti žalovaného nároku rozhodujúce v akom rozsahu navrhovateľka
v priebehu stanovenej pracovnej doby vykonávala prácu, či išlo o celú zmenu alebo či v jej určitej časti
prácu nevykonávala.

Z ustanovení § 9X ods.1 aX W. práce vyplýva, že v prípade, ak poskytne zamestnávateľ
zamestnancovi pracovnú prestávku na odpočinok a jedenie dochádza v tomto časovom úseku k
suspenzii (pozastaveniu) pracovného záväzku a prerušeniu výkonu práce, pretože zamestnanec je
povinný vykonávať prácu iba v pracovnej dobe a ak sa nezapočítava táto prestávka do pracovnej
doby môže ísť len o dobu odpočinku. H. tejto prestávky je v svojej podstate poskytnutím osobného
voľna zamestnancovi. F. tomu povinnosť zamestnávateľa zaistiť zamestnancovi primeraný čas na
odpočinok a jedenie podľa § 9X ods.1 posledná veta sa vzťahuje na prípady kedy výkon práce z
prevádzkových dôvodov nemôže byť prerušený a zamestnanec je povinný konať prácu podľa pracovnej
zmluvy nepretržite po celú zmenu. Z. , že ako tvrdí odporca, zamestnanec XXhodín(resp.X,X hodiny)
sústavne nepracuje v tom zmysle, že má pri neprerušenom priebehu práce podľa individuálnych
podmienok a prevádzkových možností právo na primeraný čas na odpočinok a jedenie neznamená, že
táto doba sa stáva dobou odpočinku a že by navrhovateľke malo byť z tohto dôvodu započítané len XX
resp. X odpracovaných hodín za zmenu. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle platného ustanovenie § 9X
ods. 1 ZP nie je možné navzájom stotožňovať prestávky na odpočinok a jedenie a primeraný čas na

odpočinok a jedenie. V prípade, ak poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi bez prerušenia prevádzky
alebo práce primeraný čas na odpočinok a jedenie jedná sa o pracovnú dobu za ktorú zamestnancovi
patrí mzda.

R. k týmto skutočnostiam súd mal za to, že základ nároku navrhovateľky je i za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX dôvodný. H. ide o výšku finančného ohodnotenia súd vychádzal zo zhodného tvrdenia
účastníkov, keďže navrhovateľka si uplatnila uvedené na základe podkladov odporcu a jej výpočet
nebol odporcom spochybnený ani namietaný. (§ 120 ods. X O.s.p.)

H. súd priznal navrhovateľke finančné ohodnotenie za vykonanú prácu nad stanovený rámec
pracovného času za rok XXXX vo výške XXX,XX L., za rok XXXX vo výške XXX,XX L., za rok XXXX
vo výške XXX,XX L. a za rok XXXX vo výške XXX,XX L., spolu celkom X.XXX,XX L..

F. odporca nesplnil svoj záväzok voči odporkyni zaplatiť jej vykonanú prácu riadne a včas dostal sa
do omeškania a navrhovateľke patrí i úrok z omeškania, ktorý si svojim návrhom i uplatnila. J. preto
priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške X,X% ročne zo sumy X.XXX,XX eur(za obdobie do
XX.XX.XXXX) a X,X%ročne zo sumy XXX,XX eur(splatnej po XX.XX.XXXX) odo dňa nasledujúceho po
výzve navrhovateľky na zaplatenie nadčasových hodín, keďže základná úroková sadzba L. centrálnej
banky bola od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X,X%. V ostatnej časti uplatneného úroku z
omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. X O.s.p. F. navrhovateľka mala neúspech v
pomerne nepatrnej časti konania súd jej priznal plnú náhradu trov konania vo výške XXX,- Eur za
zaplatený súdny poplatok z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.

činnosti).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.