Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/642/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214200132
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214200132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa D., a.s., so sídlom O., W. mýto 1, H.: XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou U., s. r. o., so sídlom v O., B. XX, proti odporkyni B.
Y., bytom O. nad O., K G. XXXX/XX, o zaplatenie 627,77 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. apríla 2014, č.k. 5C/6/2014-41 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 627,77 eur, ktorá pozostáva z úveru vo výške 534,50 eur, úroku za poskytnutie
úveru vo výške 66,63 eur, z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 3,76 eur a z
poistenia vo výške 22,88 eur. O náhrade trov rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 07.03.2008 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako

dlžníkomZmluvuorevolvingovomúvereč.70109443,nazákladektorejposkytolodporkyniúverovýlimit.
Súčasne bolo dojednané aj poistenie schopnosti splácať úver. Odporkyňa prečerpala z úveru celkovo
sumu 1 150,40 eur a navrhovateľovi uhradila sumu 1 660,52 eur. Z dôvodu, že odporkyňa neplatila
splátky úveru riadne a včas, čím porušila ustanovenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok,
navrhovateľ v zmysle ust. čl. 8.4 všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporkyňou na
základe zmluvy je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za spoľahlivo preukázané, že medzi navrhovateľom
a odporkyňou bola uzavretá zmluva, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni
úver. Odporkyňa z úveru vyčerpala sumu 1 150,40 eur a navrhovateľovi vrátila sumu 1 660,52 eur.
Keďže odporkyňa neplatila splátky úveru riadne a včas, navrhovateľ v zmysle ust. čl. 8.4 všeobecných
obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je spotrebiteľskou

zmluvou. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto
mu bola odporkyňa povinná vydať bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy
dostala. Už z tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa navrhovateľovi uhradila viac, než na základe
zmluvy dostala. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na
žiadnu ďalšiu platbu, príslušenstvo, poistné a sankcie zo zmluvy. Uvedené vyplýva z ust. § 48, §
451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti
od začiatku nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň

musí byť v súlade s právnymi predpismi. V obchodných podmienkach je síce uvedené, že zrušenímzmluvy nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy, no takéto ustanovenie považoval súd za neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj za neplatnú
pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože

takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa
(dodávateľa, veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať
úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle resp. najskôr na príslušenstvo (úroky, náklady) a sankcie z
titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec

povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií
a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc
postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky
dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v
Občianskom zákonníku. Zároveň uvedené obchodné podmienky vrátane cit. neprijateľnej podmienky

boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne
dojednané. Veriteľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil
ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu
komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Taktiež je neprijateľné a pre spotrebiteľa
nevýhodné oproti úprave podľa občianskeho práva, aby akékoľvek predčasné ukončenie zmluvy

akýmkoľvek spôsobom (aj odstúpením) malo pre spotrebiteľa rovnaké následky, hoc právne predpisy
spájajú s rôznymi spôsobmi ukončenia zmluvy rôzne následky a účinky. Navrhovateľovi by preto patrilo
iba vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. toho, čo odporkyni poskytol po odrátaní jej úhrad. Odporkyňa
však uhradila viac, než na základe zmluvy dostala, a preto súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,

že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o úvere bola
uzavretá s odporkyňou v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka.

Odporkyňa podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere oboznámila, súhlasí s ňou
a uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Dlžník svojim podpisom tiež zobral na vedomie,
že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1
- 4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a
prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Vyslovil tiež presvedčenie, že odporkyňu dostatočne upozornil na

nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Mal za to,
že súd prvého stupňa na predmetnú právnu vec, konkrétne na otázku odstúpenia od zmluvy o úvere
aplikoval nesprávny právny predpis - Občiansky zákonník, a to aj napriek skutočnosti, že v článku 1.3.1
VOP sa uvádza, že zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je tak absolútnym obchodným
záväzkovým vzťahom, čo znamená, že sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a
to bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že ustanoveniami Obchodného
zákonníka sa v tomto prípade bude riadiť aj odstúpenie od zmluvy o úvere a jeho dôsledky. Účastníci
zmluvy o revolvingovom úvere si dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere upravili odchylne od § 351

ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a to s poukazom na jeho dispozitívnu povahu (§ 263 Obchodného
zákonníka). Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka zmluva a s ňou aj všetky práva
a povinnosti zmluvných strán zanikajú okamihom, kedy bol prejav oprávnenej osoby o odstúpení od
zmluvy doručený druhej strane s výnimkami stanovenými v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide o následky porušenia zmluvy, nemá však odstúpenie od zmluvy spätné účinky. Všetky právne

následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere priamo zakotvuje článok 8.4 VOP, podľa ktorého zmluva o úvere
zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia
odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 VOP. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva
o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver klienta,

taktiež aj všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými a klient je povinný
ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajúnároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v
súvislosti s jej skončením. S poukazom na uvedené mal za to, že ustanovenie článku 8.4 VOP je platným
dojednaním, nakoľko je v súlade s § 263 Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov je jeho nárok na

zaplatenie celej žalovanej sumy pozostávajúcej z úveru, úrokov z omeškania, poistného a poplatkov z
omeškania so splácaním úveru, po tom ako od zmluvy o úvere platne odstúpil, plne dôvodný. Nakoľko
odporkyňa závažným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere, a to tým, že si nesplnila svoju
povinnosť a neuhrádzala minimálne mesačné splátky úveru, bol oprávnený v súlade s článkom 8 bodu
4 VOP odstúpiť od zmluvy o úvere, nakoľko zmluva o úvere sa uzatvára na dobu neurčitú a je možné

ju skončiť len výpoveďou, odstúpením od zmluvy o úvere alebo iným spôsobom podľa podmienok VOP.
Poukázal tiež na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zasiahol do jeho práva
na súdnu ochranu, nakoľko rozsudkom nesprávne posúdil prejednanú vec. Ďalej namietal, že vedľajší
účastník si vyčíslil trovy právneho zastúpenia, čo považoval za absolútne neopodstatnené. Zastúpenie
združenia na ochranu spotrebiteľa označil za rozpor so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia

vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval za neetické.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe dôkazov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia
dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. naň v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam
navrhovateľa uvádza nasledovné:

Navrhovateľ vo svojom odvolaní považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že v
dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu zmluvy o revolvingovom
úvere od začiatku. Uvedený záver vyplýva z ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že
momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zo zrušenej zmluvy (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody). Odporkyňa je preto povinná navrhovateľovi vrátiť to, čo na základe zmluvy

o revolvingovom úvere od navrhovateľa dostala. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel
od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností, vzniknutých podľa
Občianskeho zákonníka, vždy evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty a úrokov aj po zrušení zmluvy s účinkami ex tunc,
postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy, dohodnutej medzi

účastníkmi konania, v danom prípade sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v
Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky, koncipované v
rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti
právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Je
potrebné pritom prihliadať aj na okolnosť, že je to práve dodávateľ - navrhovateľ, ktorý naformuloval

zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty
súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia, s účinkami od momentu jej uzavretia (napr.
výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť
zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre odporcu nevýhodnejšie práve
v § 48 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto vec správne posúdil, keď dospel k záveru,

že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od
začiatku. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je však potrebné prihliadnuť na
to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. O
tom, že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti, a v konečnom

dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez
ohľadunaprávnuformu,akjuuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Naposudzovanieplatnostiprávnehoúkonu, vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže
dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi obchodníkmi, ak Občiansky zákonník takúto
úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Ncdo 20/09).

Presadzovanie obchodno-právnej úpravy odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch je neakceptovateľné, keď tieto ustanovenia odkazujú v súvislosti s odstúpením
od zmluvy na § 48 Občianskeho zákonníka, čo je evidentné z odkazovej poznámky pod čiarou.

Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého na odstúpenie od zmluvy o revolvingovom úvere dopadá
právna úprava občianskeho práva a nie obchodného práva, je správny. S prihliadnutím k tomu,

že odporkyňa uhradila celkom navrhovateľovi sumu 1.660,52 eur, t.j. viac ako si v skutočnosti od
navrhovateľa požičala (1.150,40 eur), postupoval súd prvého stupňa správne, keď návrh navrhovateľa v
celom rozsahu ako neodôvodnený zamietol. Na odvolacie námietky voči trovám vedľajšieho účastníka
odvolací súd neprihliadal, nakoľko v danej veci nevystupoval na strane odporkyne vedľajší účastník.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania úspešnej odporkyne bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s
§ 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni v odvolacom konaní ich náhrada nebola priznaná,
nakoľko si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .