Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313218699
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313218699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XX, F., maloletých detí Y. S., nar. XX.X.XXXX a mal. T. S., nar. X.X.XXXX, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca Y. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom F., prechodne bytom Y. XX, U., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Humenné,
Lipová č. 1 a matky Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, F., o návrhu otca na zníženie výživného a
návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 10.2.2015 č. k. 10P/396/2013-216 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol, rovnako
zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že otec sa domáha zníženia výživného
pre všetky tri vtedy maloleté deti zo sumy 50,- Eur, 40,- Eur a 40,- Eur mesačne na sumu 30 % zo
sumy životného minima pre každé z detí v dôsledku zhoršenie svojho zdravotného stavu, pre ktorý
je dlhodobo práceneschopný. Tento návrh bol podaný s účinnosťou od 23.12.2013 a návrh matky
na zvýšenie výživného v prospech dvoch maloletých bol podaný s účinnosťou od 18.11.2014. Súd

prvého stupňa zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka titulom vysporiadania
podielového spoluvlastníctva s otcom maloletých detí si vzala úver a otcovi vyplatila v januári 2012
sumu 12.600,- Eur, ktorú sumu otec podľa vlastného vyjadrenia prepil a zvyšok použil na svoju potrebu.
Tieto finančné prostriedky nepoužil na riešenie si svojej bytovej situácie. Vyhodnotil, že táto suma
zodpovedá priemernému mesačnému príjmu vo výške 500,- Eur za obdobie zhruba dvoch rokov,
konkrétne 25 mesiacov. Pokiaľ otec z tohto obdobia mal aj nejaký iný príjem z pracovnej činnosti,
či nemocenské dávky, z ktorých mohol uhrádzať svoje základné potreby, mal k dispozícii aj finančné

prostriedky z takto vyplatenej sumy titulom BSM ako finančnú rezervu. Súd prvého stupňa zistil, že
otec bol zamestnaný od 23.4.2012 do 1.10.2012 v spoločnosti ADECCO, s.r.o., U. s príjmom 655,- Eur
mesačne, od 2.10.2012 do 31.12.2012 bol zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, keď vyradený
bol z dôvodu nespolupráce s úradom práce. Opätovne sa zaevidoval na úrade práce 14.2.2014. Od
28.1.2013bolzamestnancomspoločnostiEuropersonal,s.r.o.,U.,jehopríjempriplnejpracovnejčinnostipredstavoval zhruba 390,- Eur za mesiac. V roku 2013 bol otec práceneschopný, po zvyšok trvania
pracovného pomeru nemocenská dávka dosahovala sumu 494,60 Eur mesačne. Tento pracovný pomer
ukončil k 31.10.2013. Od 26.11.2013 na základe vzniknutej práceneschopnosti otcovi nebol priznaný

nárok na nemocenské dávky. Od 14.2.2014 bol otec opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie a od 15.4.2014 sa zamestnal na polovičný pracovný úväzok v spoločnosti M+T Nemec,
s.r.o., a to do 15.12.2014, kedy bol pracovný pomer skončený dohodou. Podľa vyjadrenia otca stalo
sa tak z dôvodu, že zamestnávateľ sa dozvedel o tom, že voči otcovi bol vydaný trestný rozkaz pre
neplatenie výživného. Príjem otca za apríl 2014 bol 54,72 Eur, v nasledujúcich mesiacoch sa pohyboval

vo výške 71,56 Eur, 58,93 Eur, 37,89 Eur, 29.47 Eur, 44,90 Eur a za október 2014 33,68 Eur za mesiac.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že pokiaľ sa zoberie do úvahy, že sumu 12,600,- Eur, ktoré vyplatila matka
otcovititulomvyporiadaniaBSM,otecpoužilprevlastnúspotrebuanezabezpečilsisvojubytovúsituáciu,
vychádza sa z toho, že za obdobie trvania pracovného pomeru v spoločnosti ADECCO, s.r.o., bol jeho
príjem 655,- Eur za mesiac po dobu 6 mesiacov. Od januára 2013 do októbra 2013 bol zamestnaný
v spoločnosti Europersonal, s.r.o., U., kde je príjem dosahoval okolo 390,- Eur za mesiac, následne

bol práceneschopný, kde jeho nemocenské dávky predstavovali sumu okolo 500,- Eur mesačne, a
teda mal zabezpečený príjem počas ďalších ôsmich mesiacov. V ďalšom období už otec bol evidovaný
na úrade práce a od apríla do decembra 2014 pracoval na skrátený pracovný úväzok, kde jeho čistý
mesačný príjem nedosiahol ani sumu 100,- Eur. Pokiaľ by súd rozpočítal sumu 12.600,- Eur, ktoré
vyplatila matka otcovi v priemere po 500,- Eur mesačne, táto suma by mu vystačila na 25 mesiacov. K

jej vyplateniu došlo v januári 2012, tzn., že mal zabezpečený príjem od februára 2012 do apríla 2014.
Počas niektorých mesiacov mal otec príjem, kedy si mohol pokryť svoje výdavky z tohto príjmu a mal aj
finančné prostriedky získané titulom vyporiadania BSM, ktoré si mohol ponechať ako finančnú rezervu.
Išlo o obdobie 6 mesiacov roka 2012 a 9 mesiacov roka 2013, kedy bol otec zamestnaný, resp. v čase
trvania pracovného pomeru poberal nemocenské dávky a v tomto období jeho príjem postačoval na

platenie výživného pre maloleté deti. Po dobu ďalších 15 mesiacov teda mal otec príjem z pracovného
pomeru alebo nemocenských dávok vo výške okolo 500,- Eur mesačne, a teda za toto obdobie mohol
finančné prostriedky získané vyporiadaním BSM odložiť ako finančnú rezervu. Pokiaľ súd predĺži túto
dobu o 15 mesiacov, kedy otec pracoval, finančné prostriedky by mu vydržali do mája 2015, pričom
v apríli 2014 sa otec zamestnal na dohodu a na polovičný pracovný úväzok, kde jeho príjem bol do

100,- Eur mesačne. Majetkové a zárobkové pomery otca tak umožňovali počas obdobia trvania súdneho
konania v stanovenej výške 130,- Eur mesačne na všetky tri deti. Súd prvého stupňa prihliadol aj na to,
že z predložených lekárskych potvrdení a ošetrení vyplýva, že otec pristupuje k svojmu zdravotnému
stavu a k práci ľahkovážne a väčšinu zdravotných problémov si zapríčinil sám požívaním alkoholických
nápojov, aj keď bolo zistené, že v súčasnosti otec maloletých detí abstinuje. Súd prvého stupňa poukázal

aj na poslednú hospitalizáciu otca v čase od decembra 2014 do januára 2015, kde diagnóza bola určená
depresívna porucha po vynechaní medikácie. Je tiež zrejmé, že tieto zdravotné problémy nebránia
otcovi nájsť si zamestnanie. Preto jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Rovnako zamietol návrh
matky maloletých detí na zvýšenie výživného s účinnosťou od 18.11.2014. V tejto súvislosti došlo k
zmene pomerov na strane mal. Y., ktorý v septembri 2014 nastúpil do 1.ročníka obchodnej akadémie a

v súvislosti s prechodom na strednú školu došlo k zvýšeniu nákladov spojených so štúdiom. Týka sa to
aj mal. T., ktorá navštevuje 9.ročník základnej školy a je vekovo staršia. Je však zrejmé, že k zvýšeniu
príjmu na strane otca maloletých nedošlo, a preto aj návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako
neopodstatnený.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým sa zamietol návrh na zníženie výživného podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby
jeho návrhu na zníženie výživného na sumu 30 % sumy životného minima od podania návrhu bolo
vyhovené. V dôvodoch odvolania otec uvádza, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa a má
za to, že tento nesprávne právne posúdil skutkový stav a dospel k nesprávnemu záveru. Poukazuje

na to, že jeho mesačné príjmy za obdobie od podania návrhu mu neumožňovali a ani naďalej
neumožňujú riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Jeho možnosti sa zamestnať
súd obmedzené, nakoľko má vážne zdravotné problémy tak po fyzickej, ako aj psychickej stránke.
Napriek týmto skutočnostiam, ktoré tvoria prekážku v možnosti riadne sa zamestnať, si otec stále
nájde nejaké zamestnanie, ak nie na pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, aspoň na základe

dohody o vykonaní práce. Jeho snahou je získať a mať dostatok finančných prostriedkov na platenievýživného v plnej výške, ktoré mu je stanovené napriek jeho vážnym existenčným problémom, keď nemá
zabezpečené ubytovanie, momentálne prebýva u brata, má viaceré podlžnosti, keďže jeho príjem z
vykonávanej práce nepostačoval ani na tieto výdavky. Otec je zaťažený exekúciou za účelom vymáhania

dlžného výživného. Musí uhradiť trovy konania v trestnej veci zanedbania povinnej výživy v sume
1.050,- Eur, spláca aj rôzne pôžičky. Je nad jeho možnosti platiť stanovené výživné. Otec je si vedomý
prednosti výživného pred inými výdavkami, no v jeho dlhodobo trvajúcej zlej finančnej situácii si svoju
vyživovaciu povinnosť nie je schopný plniť riadne a v celom rozsahu. Momentálne poberá nemocenskú
dávku okolo 30,- Eur mesačne a zdôrazňuje, že maloletým deťom je vyplácané náhradné výživné a že

matka maloletých detí má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie ich potrieb. Preto žiada
podanému odvolaniu vyhovieť.

Matka navrhla rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného ako vecne
správny potvrdiť. S dôvodmi, ktoré otec maloletých detí uvádza nesúhlasí. Opätovne zdôrazňuje to, že
mu vyplatila titulom vyporiadania BSM sumu 12.600,- Eur, otec si tieto finančné prostriedky ponechal,
nepoužil ich na zabezpečenie svojho bývania ani na výživné pre deti. Podľa jej názoru, závislosť otca

na alkohole spôsobila, že tieto finančné prostriedky použil na daný účel. Zdravotné záznamy otca
svedčia o tom, že naďalej požíva alkoholické nápoje a jeho zdravotné problémy mu nebránia nájsť si
zamestnanie. Zdôrazňuje, že ona sa stará o tri deti, musí uhrádzať náklady spojené s bývaním cca 247,-
Eur mesačne, spláca pôžičku, ktorú si musela vziať z dôvodu vyplatenia otca maloletých detí v sume
101,- Eur mesačne. Potvrdila, že z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberá náhradné výživné,

nakoľko otec posiela výživné nepravidelne a nie v súdom určenej výške. Má zodpovednosť voči svojim
deťom, je nútená v zamestnaní pracovať nadčasy, aby mohla zabezpečiť riadny chod domácnosti a aby
deti netrpeli nedostatkom. Podľa jej názoru sa otec zdržiava v U., má dostatok možností sa zamestnať,
ale radšej sa práci vyhýba.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o zamietnutí návrhu otca

na zníženie výživného spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zmysle zásad vyjadrených v §
212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanieotcaopodstatnenénieje.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
vec správne právne posúdil a o veci následne rozhodol, pričom skutkové zistenia prvostupňového súdu

majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V
ust. § 163 O.s.p., výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných
dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
výživného. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o

plnenie dohody.

Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v citovanom ustanovení
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou
podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej

povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné vysoké, či
nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu
pomerov a rozhodol by zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu práv platného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musel riadiť aj pri rozhodovaní o

podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti.

Z citovaného ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na
vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá môže odôvodniť zmenu
výšky výživného.

Otec sa v tomto konaní domáha zmeny rozhodnutia o výživnom vo vzťahu k maloletým deťom a teraz

už plnoletej Y. S. s tým, že navrhuje znížiť výživné odo dňa podania tohto návrhu od 23.12.2013, a to
na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Tento návrh odôvodnil
nepriaznivým zdravotným stavom a chýbajúcou prácou, v dôsledku čoho tvrdí, že nie je schopný
prispievať na výživu detí doteraz určeným výživným.

Posledná úprava výživného vo vzťahu k maloletým deťom bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu

Humennézodňa4.3.2011č.k.10C/150/2010-48,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa22.4.2011.Vtomto
konaní bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti S. boli na čas po rozvode
zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Y.
sumou 50,- Eur mesačne, na výživu mal. Y. sumou 40,- Eur mesačne a na výživu mal. T. sumou 40,-
Eur mesačne. Pri rozhodovaní o výživnom v uvedenom období, súd vychádzal zo situácie, že priemerný

čistý mesačný príjem otca dosahoval sumu 440,- Eur (v čase práceneschopnosti išlo o sumu 320,- Eur
mesačne) a priemerný čistý príjem matky predstavoval 400,- Eur. Mal. Y. bola vtedy žiačkou 8.ročníka
základnej školy a mal. Y. a T. navštevovali II. stupeň základnej školy.

V tomto konaní bolo zistené, že matka naďalej pracuje v Ošetrovateľskom centre v F., v pracovnej
pozícii tímová sestra a sestra a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 710,- Eur, v súčasnom období

ide aj o sumu do 800,- Eur mesačne, v súvislosti aj s prácou vykonávanou nadčas. Zo svojho príjmu
matka uhrádza predovšetkým náklady spojené s bývaním v 2-izbovom byte zhruba 250,- Eur mesačne
a taktiež spláca úver poskytnutý peňažným ústavom za účelom vyplatenia otca maloletých detí za
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v sume po 101,- Eur mesačne. Y. S., ktorá
už nadobudla plnoletosť, pokračuje v štúdiu na gymnáziu, mal. Y. sa stal študentom strednej školy a

mal. T. navštevuje 9.ročník základnej školy. Maloleté deti sú vekovo staršie od doby poslednej úpravyvýživného, s čím nepochybne súvisí nárast výdavkov potrebných na zabezpečovanie ich odôvodnených
potrieb súvisiacich s pokračujúcim štúdiom, ako aj z ich mimoškolskými aktivitami.

Pokiaľ ide o otca, je zrejmé, že v januári 2012 matka maloletých detí mu vyplatila titulom vyporiadania

ich bezpodielového spoluvlastníctva na základe dohody sumu 12.600,- Eur. Otec v konaní potvrdil,
že takto vyplatené finančné prostriedky použil na úhradu bližšie nešpecifikovaných dlhov a peniaze
minul pre svoju potrebu. Je tiež zrejmé, že otec vyplatené finančné prostriedky titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepoužil na zabezpečenie si ďalšieho bývania, a preto je
potrebné na ich existenciu prihliadať aj pri rozhodovaní o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k deťom

pochádzajúcimzmanželstvaúčastníkov.Užvpredchádzajúcomštádiukonaniabolouvádzané,ževtejto
súvislosti možno konštatovať, že vyplatené finančné prostriedky 12.600,- Eur zodpovedajú priemernému
mesačnému príjmu 500,- Eur po dobu zhruba dvoch rokov, konkrétne 25 mesiacov. Vždy totiž musí byť
zrejmé, za akú dobu by otec tieto finančné prostriedky spotreboval pri rozumnom nakladaní s nimi za
situácie, že by bez vlastného zavinenia nemal od januára 2012 k dispozícii iný príjem z vykonávanej
pracovnej alebo obdobnej činnosti. Súd prvého stupňa preto správnym spôsobom zameral dokazovanie

na zistenie, či od uvádzané obdobia bol otec zároveň zamestnaný, resp. poberal nemocenské, či iné
dávky, z ktorých mohol uhrádzať svoje potreby a mal zároveň aj k dispozícii plnenie vyplatenej sumy
12.600,- Eur ako ďalšiu finančnú rezervu.

Vykonané dokazovanie vo veci ďalej potvrdilo, že otec bol v čase od 23.4.2012 do 1.10.2012, teda
po dobu 6 mesiacov zamestnaný v spoločnosti ADECCO, s.r.o., v U., kde dosahoval hrubý mesačný

príjem 655,- Eur. Od 7.10.2012 do 31.12.2012 pracoval v spoločnosti Europersonal, s.r.o., U., iba na
základe dohody o vykonaní práce, kde jeho príjem dosiahol zhruba 50,- Eur za mesiac. Od 28.1.2013
sa zamestnal v spoločnosti Europersonal U., kde pracoval do 31.10.2013, výška jeho príjmu sa v tomto
zamestnaní pohybovala okolo 390,- Eur za mesiac s tým, že od mája do skončenia pracovného pomeru
v roku 2013 bol otec práceneschopný a výška jeho nemocenskej dávky dosahovala sumu 495,- Eur

za mesiac. Na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa otec zaevidoval od 14.2.2014 a od
15.4.2014 sa zamestnal na polovičný pracovný úväzok v spoločnosti M+T Q., s.r.o., kde pracoval do
15.12.2014, keď pracovný pomer bol ukončený medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu dohodou.
Príjem otca u tohto zamestnávateľa sa pohyboval od 50,- Eur mesačne do 70,- Eur mesačne. Je zrejmé
tiež to, že otec má zdravotné problémy psychického a fyzického charakteru, nebol však uznaný za

invalidného alebo čiastočne invalidného a podľa predložených vyjadrení ošetrujúcich lekárov, zdravotné
problémy otca nie sú bez ďalšieho prekážkou vykonávať pracovnú činnosť.

Pri záveroch o príjmových pomeroch na strane otca sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa
v tom zmysle, že je potrebné prihliadať na vyplatenie sumy 12.600,- Eur v januári 2012 matkou z titulu
zaniknutého BSM a pokiaľ otec prostredníctvom týchto finančných prostriedkov neriešil svoju bytovú

situáciu, ale použil ich na bližšie neurčené účely, znamená to, že z tejto sumy pri rozumnom nakladaní
s finančnými prostriedkami, by mal zabezpečený príjem 500,- Eur mesačne po dobu 25 mesiacov, a
teda do apríla 2014. Okrem toho od 23.4.2012 do 1.10.2012, teda po dobu 6 mesiacov otec pracoval s
príjmom 655,- Eur mesačne a taktiež pracoval od januára 2013 do konca októbra 2013 s príjmom 390,-
Eur mesačne, resp. poberal nemocenské dávky vo výške 495,- Eur mesačne. Súd prvého stupňa tak

opodstatnene akceptoval lehotu ďalších 15 mesiacov, počas ktorej otec pracoval, resp. mal k dispozícii
finančné prostriedky z vykonávanej pracovnej činnosti, či poberaných nemocenských dávok, v dôsledku
čohovyhodnotil,žemoholmaťkdispozíciitietofinančnéprostriedkydomája2015aztýchtoprostriedkov
uhrádzaťvýživnévprospechmaloletýchdetívrozsahuurčenompredchádzajúcimsúdnymrozhodnutím.

Súd prvého stupňa tak správne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a odvolací súd

poukazujúc na uvádzané dôvody, rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj

konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 81 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.