Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200312
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815200312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: Oravabau

s r.o., so sídlom Breza 56, IČO: 47 001 607, právne zast.: JUDr. Anton Tabačák, Ph.D., advokát so
sídlom Hlavná 82, 027 42 Oravský Biely Potok, proti žalovanému: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX,
XXX XX I., právne zast.: JUDr. Miroslav Sládek, advokát so sídlom ul. Červeného kríža 66/20, 029 01
Námestovo, v konaní o zaplatenie 1 391,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania 400,64 Eur v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 20.01.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 1 391
Eur a na náhrady trov konania titulom uznaného záväzku vzniknutého škodou spôsobenou žalovaným.

V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 27.01.2015 pod č.k. 5C/15/2015-8 platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom poprel to, že by mu žalobca poskytol
pôžičku 6200 € na úhradu škody za rozbité okno na stavbe v Rakúsku. Poukázal na to, že zmluva o
pôžičke je reálnom zmluvu vyžadujúcom si odovzdanie predmetu pôžičky, zvyčajne peňazí. Preto ak

k odovzdaniu peňazí nedôjde prejav účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému stavu. K
uzavretiu zmluvy o pôžičke dochádza až odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, preto ak k odovzdaniu
peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Uznanie dlhu, z ktorého
odvodzuje žalobca svoj nárok opierajúci sa o neexistujúci dôvod a výšku, je neúčinné, preto žalobca
nie je oprávnený požadovať odo mňa zaplatenie uznaného neexistujúceho dlhu. Žiadal, aby mu žalobca
peniaze, ktoré zinkasoval na neexistujúci dlh vrátil. Výška škody, na ktorú mal žalobca poskytnúť pôžičku
nepredstavuje sumu, ktorú uvádza žalobca. Poškodený nepredložil doklady o skutočnej škode a ani

nepožiadal o jej úhradu. Žiadal nariadiť pojednávanie a žalobu zamietnuť.

Žalobca vo výpovedi doplnil, že o vzniku škody sa dozvedel od svojich zamestnancov a žalovaného,
ktorý sa zaviazal uhradiť škodu v splátkach 300,00 €. Potvrdil, že sa spolu so žalovaným zúčastnil na
rokovaní vo firme Dasch a prejednávala sa výška škody, ktorá bola neprimerane vysoká. Firma Dasch
sa s nimi odmietla baviť, keďže trvali na výške škody. Potom bola spísaná Dohoda o splátkach v sume
300,00 € mesačne. Žalovaný škodu nesplácal, preto po právnej porade uskutočnil vzájomné započítanie

pohľadávok a záväzkov, teda žalovaného FA vystavené za práce v Rakúsku č. X/XXXX na sumu 1
872,00€ač.X/XXXXnasumu1170,00€spolu4809,00€,započítalsosvojoupohľadávkounanáhradu
škody, ktorú uhradil firme Dasch podľa predloženej FA vo výške 6 477,58 €. Vzniknutú škodu uhradil
rakúskej firme započítaním, čo je zrejmé z výpisu z 03/2014, kedy bola prijatá platba od firmy Dasch vsume 1570,44 € ako úhrada faktúr žalobcu s koncovým číslom fa č. 130, 054 a 051 po zúčtovaní škody
faktúrou č. 14/016 vo výške 6477, 58 €. Žalovaný žiadnu inú sumu okrem FA, ktorými boli započítané
vzájomné pohľadávky, neuhradil. Potvrdil tiež, že pôžička sa neposkytovala, išlo len o uzavretie dohody

o splátkach za vzniknutú škodu 6 200,00 €, ktorej výška vychádzala z cenovej ponuky firmy Dasch. Pri
jednaní sa nezameriaval na dátumy vystavenia položkovitých FA, zameral sa len na to, za čo sú FA
vystavené a na akú sumu znejú. Nekontroloval, či niektoré sú vystavené spred dátumu vzniku škody.

Žalovaný vo výpovedi doplnil, že pracoval pre žalobcu s miestom výkonu práce v Rakúsku. Pri práci,

konkrétne kladení a rezaní dlažby, odskočila skalka do okna majiteľa RD. Na okne vznikla prasklina,
ktorú skutočnosť oznámil konateľovi žalobcu a ten následne šéfovi investora z Rakúska. Keď sa vrátil v
pondelok do práce, vykonal fotografiu miesta škody, pričom bol ochotný škodu nahradiť alebo odstrániť
následky vzniknutej škody - demontážou a následnou montážou okna. S tým nesúhlasil majiteľ RD,
na ktorom sa stala škoda, t.j. poškodený a zotrval, aby okno bolo dodané pôvodnou firmou. Niekoľko
mesiacov sa nič nedialo až v 12/2013, kedy vystavil FA za práce za obdobie 11/2013 a nedostal za

ňu zaplatenú. Kontaktoval preto konateľa žalobcu, ktorý mu pri dohodnutom stretnutí predložil cenovú
ponuku na výmenu okien so sumou 6 200,00 € s tým, že je potrebné ju splácať, pričom v konečnom
dôsledku suma môže byť nižšia ako znela cenová ponuka. Odmietol mu vyplatiť mzdu podľa splatnej FA
ak nepodpíše uznanie záväzku a dohodu o splátkach, hoci ho upozorňoval, že škodu je ochotný uhradiť.
Keďže potreboval peniaze (rodina a Vianoce), uznanie záväzku podpísal. Uviedol, že skalka do skla RD,

ktorá poškodila okno odskočila v čase, keď rezal zámkovú dlažbu, teda škodu spôsobil svojim konaním.
Po podpise uznania dlhu a dohody o splátkach dňa 09.12.2013 uhradil žalobcovi 1 167,00 € a následne
do sumy 4 809,00 € došlo k úhrade formou jednostranného započítania, ktoré uskutočnil žalobca listom
dňa 26.05.2014, keďže v tejto výške mal voči žalobcovi pohľadávku vzniknutú titulom mzdy na základe
faktúr č. 2/2014 v sume 1 872,00 € a FA č. 3/2014 v sume 1 170,00 €. Suma 1 167,00 € mu bola zrazená

z výplaty za mesiac 12/2013. Potom už odmietol žalobcovi uhradiť škodu, z dôvodu, že sa domáhal
predloženia FA rakúskym investorom o tom, aká bola skutočná výška škody, ktorá mala byť aj uhradená.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacimi súčasť spisu, osobitne s
Uznaním záväzku /dlhu/ a dohody o splátkach zo dňa 09.12.2013, s fa a ich prekladom, s fotografiami

preukazujúcimi vznik škody, fa č. XX/XXX, fa č. XXXXXXXX na sumu 16 632,04 € splatná 26.08.2013,
fa č. XXXXXXXX na sumu 2713 splatná 26.é8.2013, fa č. XXXXXXXX na sumu 1 383,94 € splatná
26.12.2013,výpis z účtu žalobu za mesiac 03/2014, Zmluvou o dielo a ostanými listinami tvoriacimi
súčasť spisu, pričom ustálil nasledovný skutkový stav.

Nebolosporným,žežalovanývykonávalprežalobcudielonazákladeuzavretejzmluvyodielosmiestom
jeho výkonu - Rakúsku, kde v súvislosti s jeho konaním/prácou bola spôsobená škoda - poškodenie
sklenenejvýplneoknarodinnéhodomupoškodeného-firmyDasch.Potvrdiltonielenžalobca,aleajsám
žalovaný s tým, že nesúhlasil s vyčíslenou výškou škody uplatnenou žalobcom po jej jednostrannom
započítaní s jeho nárokmi na náhradu mzdy a tiež z dôvodu, že v čase uznania záväzku nebola zrejmé

skutočná výška škody, ale len predpokladané náklady na jej odstránenie - cenová ponuka na sumu
6200 €.

Poškodený - firma Dasch si uplatnila voči žalobcovi ako škodcovi, resp. zhotoviteľovi diela, ktoré
vykonávalprostredníctvomžalovanéhoškoduatofaktúrouč.14/016zodňa28.02.2014vsume 6477,58

€. Žalobca predmetnú faktúru uhradil dňa 12.03.2014 formou započítania pohľadávky žalobcu na
zaplatenie ceny diela s pohľadávkou poškodeného na náhradu škody, čo nepochybne preukazuje nielen
predmetná faktúra č. 14/016, ale tiež výpis z účtu žalobcu svedčiaci o zaplatení ceny diela poškodeným
žalobcovi v sume 1570,44 € (cena diela predstavovala sumu 20 729,57 € vyúčtovanú fa č. XXXXXXXX,
fa č. XXXXXXXX a fa č. XXXXXXXX) za súčasného zúčtovania faktúr č. 14/016 (tiež fa č. 14/021), t.j.

faktúry, ktorou bola vyčíslená škoda poškodeným. Následne si žalobca proti žalovanému uplatnil nárok
na jej náhradu, ale len vo výške 6200 € faktúrou č. XXVF XXXX z 7.3.2014 znejúcou na sumu 6477,58 €
bez DPH, pričom zo žalobcom žiadaného nároku zostala neuhradená a uplatnená časť náhrady škody
1391 €, ktorá sa stala predmetom tohto konania (6200 € - 4809 € = 1391 €).

Žalovaný uhradil žalobcovi na škode 4809 €, čo potvrdili obaja účastníci konania, pričom k úhrade
došlo nasledovným spôsobom; sumu 3042 € uhradil žalovaný započítam jeho pohľadávky na mzdu
vyúčtovanú faktoru č. 2/2014 v sume 1872 € a fa č. 3/2014 v sume 1170 € s pohľadávkou žalobcuna náhradu škody, pričom žalobca uskutočnil započítanie listom z 26.05.2014 a okrem toho žalovaný
vykonal úhradu v sume 1767 € sčasti započítaním a čo do sumy 300 € jej úhradou, spolu 4809 €.

Pokiaľ ide o faktúru č. XX/XXX vystavenú poškodeným - firmou Dasch, obsahujúcou vyčíslenú výšku
škody v sume 6477,58 €, táto pozostávala z čiastkových faktúr, ktoré mali byť vystavené za práce
a tovar zaobstaraný v súvislosti s odstránením jej následkov a to konkrétne z 1) fa č. A vystavenej
18.12.2013 na základe dodacieho listu č. XXXXXXX z 12.12.2013 znejúcej na sumu 1786,59 €, ktorú
žalovaný nespochybňoval a túto aj súd uznal ako dôvodne vystavená, keďže bola vystavená v období

uvedenia veci do pôvodného stavu a rovnako súvisela s odstránením je následkov, 2) z fa č. A vystavenej
20.11.2013, na základe dodacieho listu č. 130925791 znejúcej na sumu 561,16 €, v súvislosti s ktorou
žalovaný spochybňoval rozsah prevedených prác, k čomu však chýbal dôkaz zásadnejšieho významu
preukazujúci skutočnosť do akého rozsahu podľa tejto faktúry boli práce vykonané alebo nie, k čomu
nebol navrhnutý žiaden dôkaz, preto ju súd uznal v celom rozsahu ako sumu vynaložené v súvislosti
s uvedení veci do pôvodného stavu, 3) z fa č. XXXXXXXX vystavenej 27.02.2014 na sumu 3459,83

€, ktorú súd nepovažoval za dôvodne vynaloženú sumu súvisiacu so vznikom škody a to z dôvodu, že
predmetná faktúra obsahovala položky, ktorých vykonanie cenová ponuka nezahrňovala, pričom faktúra
sa odvolávala na objednávku uskutočnenú 03/2013, čo je obdobie pred vznikom škody a naviac bola
vystavená dňa 27.02.2014, t.j. po období, kedy už boli odstránené následky vzniknutej škody, 4) z fa
č. R001849 znejúcej na sumu 220 € splatnej celkom do 04.11.2013, teda do obdobia pred vznikom

škody, a preto nemohla súvisieť s odstránením jej následkov, čo znamená, že pokiaľ škoda nevznikla,
nemôže byť zrejmý spôsob jej odstránenia a tým aj jej skutočná výška a napokon fa č. 5) bližšie
nezisteného čísla, ktorá mala znieť na sumu 450 €, ktorá však súdu predložená nebola, čím nevyhnutne
nemohlo dôjsť k preukázaniu tejto časti nákladov aj s ohľadom na to, že nie je zrejmé, kedy malo
dôjsť k uskutočneniu tohto zdaniteľného plnenia/dodaniu tovaru a vykonaniu prác, a či vôbec súviselo

s uvedením poškodenej veci do pôvodného stavu.

Tu je potrebné uviesť, že dokazovaním bolo zistené, že škoda spôsobená v súvislosti s konaním
žalovaného vznikla krátko pred dňom 08.11.2013, čo nepochybne vyplýva z fotografie predloženej
žalovaným a jeho tvrdenia, ktoré nikým spochybnené nebolo, pričom k jej odstráneniu došlo do dátumu

17.01.2014, čo bolo nepochybne rozhodujúceho obdobie pre posúdenie nákladov vynaložených na
odstránenie následkov vzniknutej škody a uvedenie veci do predošlého stavu.

Preto pokiaľ ide o náklady skutočne a dôvodne vynaložené v súvislosti odstránením následkov
vzniknutej škody a uvedením veci do pôvodného stavu, tieto súd vzhľadom na vyššie uvedené uznal

vo výške 561,16 € + 1786,59 € = 2 347,75 €. Ide o náklady vynaložené v období po vzniku škody a
to až do jej odstránenia - do 17.01.2014, pričom ich charakter zodpovedá predpokladaných prácam a
dodaniu poškodených dielov špecifikovaných cenovou ponukou.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Škodou ako kategóriou občianskeho práva sa vo všeobecnosti rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii, škoda je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia v peniazoch.

Skutočnou škodou je potom ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu.

Z vyššie ustáleného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný svojim konaním pri zhotovení diela v
mene žalobcu spôsobil škodu poškodenému - firme Dasch rozbitím sklenenej výplne. V súvislosti

s odstránením jej následkov uvedením veci do pôvodného stavu boli dôvodne vynaložené náklady
ustálene sumou 2 347,75 Eur. Žalovaný pritom poskytol žalobcovi na náhradu ním zaplatenej škody
poškodenému sumu 4809 €, teda viac ako boli súdom uznané skutočné náklady. Nemohla mu preto
vzniknúť povinnosť na zaplatenie 1391 €, z ktorého dôvodu musel súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.Zúčtovania škodová faktúra znejúca na sumu 6477,58 €, z ktorej si žalobca uplatnil nárok len do výšky
6200 € v celosti nezodpovedala všetkým skutočne vynaloženým nákladom na odstránenie škody. Ako

už súd vyššie skonštatoval, faktúra, ktorá mala znieť na sumu 450 € nebola jej súčasťou, preto nie je
zrejmé, či táto suma predstavovala zdaniteľné plnenie vynaložené v súvislosti s odstránením vzniknutej
škody, resp. či vôbec súvisela s uvedením veci do pôvodného stavu. Obdobne fa č. J znejúca na
sumu 220 €, ktorej splatnosť vrátane DPH bola 04.11.2013, teda ešte pred vznikom škody, nemohla
súvisieť s odstránením jej následkom, keďže k uskutočneniu tohto zdaniteľného plnenia - dodaniu

tovaru došlo pred vznikom škody - pred 08.11.2013, kedy ešte nebolo zrejme, či škoda vznikne,
nebol zrejmý charakter škody, spôsob jej odstránenia a napokon ani jej skutočná výška. Obdobne
fa č. 20140127 vystavená 27.02.2014 na sumu 3 459,83 € obsahovala špecifikáciu nákladov, resp.
také položky ktorých vykonanie cenová ponuka nezahrňovala, nehovoriac o tom, že sa odvolávala na
objednávku uskutočnenú 03/2013, čo je taktiež obdobie pred samotným vznikom škody.

Pokiaľ ide o jednostranný právny úkon žalovaného označený ako „Uznanie záväzku /dlhu/ a dohodu o
splátkach zo dňa 09.12.2013 toto súd vyhodnotil ako neplatné pre absenciu niektorých jeho základných
náležitosti, keďže okrem uvedenia dôvodu (kauzy) vzniku pohľadávky, musí byť presne určená výška
pohľadávky a prísľub dlžníka/žalovaného ju zaplatiť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalovaný uznal pohľadávku, ktorej výška v čase uznania neexistovala. Nebolo zrejmé, aká bude výška

škody, resp. do akej výšky vzniknú náklady na obnovu sklenenej výplne okna rozbitého konaním
žalovaného. Cenovú ponuku na sumu 6200 € nebolo možné považovať za skutočné ale len za
predpokladané náklady vynaložené na uvedenie veci do pôvodného stavu a nie za skutočnú výšku
škody, ktorú mohol žalovaný v čase uskutočnenia jeho prejavu uznať.

Žalovaný ďalej poukazoval, že uznanie je neplatné, pretože je v ňom nesprávne uvedená kauza/dôvod
formou - „záväzok pozostávajúci z pôžičky 6200 € za vzniknutú škodu“, k čomu je potrebné uviesť,
že síce ide o určitý nie presne formovaný dôvod /kauzu/, keďže v ňom bolo použité slovné vyjadrenia
„pôžička a zároveň škoda“, ale na druhej strane je nepochybné, že uznaný záväzok vznikol zo škody
rozbitím okna na stavbe s uvedením miesta a adresy poškodeného. Nemožno preto pochybovať o kauze

záväzku, ktorý mal byť uznaný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania 400,64 €. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor 83 € a

z trov právneho zastúpenia 317,64 €. Trovy právneho zastúpenia predstavuje odmenu za štyri úkony
právnej pomoci; 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 09.02.2015, 2/ písomné podanie odporu 02.05.2014,
3/ - 4/ účasť na pojednávaní dňa 13.05.2015 a 03.06.2015, z toho jeden úkon á 71,37 € x 4 = 285,48 €.
K odmene právnej pomoci súd priznal náhradu hotových výdavkov v podobe režijného paušálu 4 x 8,04
€ = 32,16 € (do výšky uplatnenej právnym zástupcom). Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia

súd postupoval v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 15 - § 16, Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb.

S poukazom na ustanovenie § 149 ods.1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia
do rúk právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).