Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513223663
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513223663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov

senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Nám. Martina
Benku č. 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: F. V., C. A. H. L.. Č.. X, A., t. č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou F. W., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 16. júla 2014, č. k. 43C/55/2014-27,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 50,50 eur a náhrady trov konania titulom, že žalovaná cestovala v dopravnom
prostriedku žalobcu bez platného cestovného lístka. Zároveň súd prvého stupňa žalovanej nepriznal
náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaná dňa 28. 4. 2011 cestovala električkou na
linke mestskej hromadnej dopravy č. 9 a pri kontrole povereným zamestnancom žalobcu sa nevedela
preukázať platným cestovným lístkom. Žalovaná cenu lístka a úhradu (prirážku) nezaplatila na mieste
a ani dodatočne po zaslaní Pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie.

Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 a § 8 ods. 5,

6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a § 760, § 100 ods. 1 a § 108 Obč. zák. Uviedol,
že jednoročná premlčacia doba, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy, začala v danom prípade plynúť
dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy žalovaná
cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného cestovného lístka, t. j. dňom 29. 4. 2011. Týmto
dňom zároveň mohol žalobca podať žalobu pre porušenie prepravného poriadku žalovanou. Premlčacia
doba podľa súdu prvého stupňa uplynula dňa 29. 4. 2012. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa
až dňa 4. 7. 2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, súd

prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a podľa jeho obsahu ním napadol výrok, ktorým bola
jeho žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie prirážky k základnému cestovnému, za nepreukázanie saplatným cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že keďže žalovaná
sa dňa 28. 4. 2011 na linke MHD č. 9 na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom alebo

iným platným cestovným dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave a čl. 5 Tarify Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné
0,50 eur a úhradu 50,- eur. Povinnosť žalovanej zaplatiť úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným
lístkom podľa žalobcu vznikla v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/, d/, f/ a
ods. 7 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí

medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Pretože zákon o doprave na dráhach neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, mal za to, že v takomto
prípade je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Žalobca v závere svojho odvolania poukázal
na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd
v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760

až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie
ktorého platí § 106 Obč. zák. Odvolací súd má za to, že v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108
Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové, vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho
nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom
(cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Tento nárok totiž taktiež

patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.
514/2009 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a
dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku
k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom (§ 8 ods. 5, 6 zák. č.
514/2009 Z. z.) neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods.

1 Obč. zák. na základe analógie legis, podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého
správne otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval aj súd prvého stupňa. Zákon č. 514/2009 Z. z.
zároveň neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na prirážku k základnému
cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu

namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého
dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a
zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci žalovaná cestovala na linke MHD č. 9 v Bratislave dňa 28. 4. 2011, kedy
ju revízor aj vyzval na zaplatenie cestovného 0,50 eur a postihu 50,- eur. Jednoročná premlčacia doba

na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 29. 4. 2011. Keďže jej koniec pripadol
na deň 28. 4. 2012 (sobota), v zmysle § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom premlčacej doby bol
najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 30. 4. 2012 (pondelok). Žalobca podal žalobu na súd dňa 4.
7. 2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Opatrovníčka žalovanej
dňa 15. 3. 2014 vzniesla námietku premlčania (č. l. 23) a súd prvého stupňa preto postupoval správne,

keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky
k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene len na základe zák. č. 514/2009 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie

cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp.z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda
je jednoročná.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011

a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí bolo občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k

otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné
a úhrada, resp. prirážka) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí
vychádzal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o zaplatenie 50,- eur z titulu prirážky k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom, ako vecne správny potvrdil, podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti cestovného 0,50 eur, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.