Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/438/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226930
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a

členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzana Mališovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku
9-C1, Bratislava, proti odporcovi: C. W., N.. XX.XX.XXXX A. N.. S. X, A., o zaplatenie 50,70 eura
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k.
12C/98/2014 - 24, zo dňa 10. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
istiny 50,70 eura a odporcovi nepriznal náhradu trov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporca cestoval dopravným prostriedkom
navrhovateľa dňa 5.01.2012 na linke č. XX a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 9 písm. b/, § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z., ust. § 100
ods. 1, § 108 a § 122 ods. 2 Obč. zák., § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a vecne tým, že aj bez námietky
odporcu prihliadal na premlčanie nárokov navrhovateľa, nakoľko predmetný spor sa týka nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto musel prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa z dôvodu

premlčania, ktorá skutočnosť mu bránila priznať plnenie navrhovateľovi. Uviedol, že zák. č.168/1996 Z.
z. neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom
a preto treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle analógie legis podľa tých ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie a teda cestujúci ako
dlžník je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho dopravca - veriteľ o plnenie požiadal. Takýmto
dňom nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd. Súd
prvého stupňa vyvodil záver, že právo z prepravy uplatňované v konaní bolo možné uplatniť prvý raz

dňa 5.01.2012, premlčacia doba jedného roka uplynula dňom 5.01.2013 a návrh na začatie konania
bol doručený súdu dňa 8.08.2013, teda po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňavec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedol, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľskú zmluvu s tým, že tarifa MHD v
Bratislave a cestovné poriadky sú verejným návrhom navrhovateľa na uzavretie zmluvy o preprave osôb

a cestujúci má povinnosť pred nastúpením do MHD oboznámiť sa s podmienkami cestovania a môže sa
rozhodnúť, či jeho služby využije alebo zvolí iný spôsob prepravy. Poukázal na to, že nástupom odporcu
do vozidla mestskej hromadnej dopravy odporca konkludentne a dobrovoľne uzatvoril s navrhovateľom
zmluvu o preprave osôb a teda odporca bol okamihom nástupu do dopravného prostriedku navrhovateľa
povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu

vznikla odporcovi v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods.1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona o cestnej
doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle
§ 760 Obč. zák.. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za
nezaplatenieúhrady,malzato,žepricestovaníbezcestovnéholístkajenamiestepoužiť§101Obč.zák.
o všeobecnej premlčacej dobe. Preto podľa názoru navrhovateľa jeho pohľadávka voči odporcovi nebola
v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 8.08.2013 premlčaná. Navrhovateľ v závere

svojhoodvolaniapoukázalnarozsudkyodvolaciehosúdusp.zn.15Co/67/2011asp.zn.14Co/216/2011,
v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný podľa § 212 ods. 1 O.
s. p., vrátane konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel
k správnemu právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol

uplatnený po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý
spochybniť správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie.

V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť
rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,

do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej

prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším

počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buďpristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať.
Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez
ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, v Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom

zákone

K primárnym normatívnym právnym aktom, ktoré vystupujú v postavení lex generalis a upravujú
hmotnoprávne postavenie subjektov spotrebiteľských vzťahov patrí Občiansky zákonník, resp.
Obchodný zákonník a k primárnym normatívnym právnym aktom, ktoré vystupujú v postavení lex
specialis a upravujú hmotnoprávne postavenie subjektov spotrebiteľských vzťahov patrí predovšetkým

zákon o ochrane spotrebiteľa (č. 250/2007 Z. z.), resp. zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov (č. 102/2014 Z. z.).

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia §
101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania

v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom
poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť
cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď

mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje

tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať.
Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom
inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k
uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po

neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade
oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.08.2013 domáhal zaplatenia cestovného a úhrady pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2
zákona č. 168/1996 Z. z., prepravného poriadku a tarify navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že záväzkový
právny vzťah navrhovateľa a odporcu vzniknutý na základe Zmluvy o preprave zo dňa 5.01.2012 je
nevyhnutné posudzovať podľa ust. § 52 a nasl. Obč. zák. a zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
Zmluva o preprave zo dňa 5.01.2012 spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
a nasl. Obč. zák..V súvislosti s problematikou premlčania a jeho zákonnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch sa čl.
VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“) menil
okrem iného aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zároveň tento doplnil tak, že sa
vložilo nové ustanovenie § 5b, ktoré znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával". Podľa článku XIV. citovaného zákona nadobúda toto
ustanovenie účinnosť 1. mája 2014.

Z uvedeného vyplýva, že táto novela stanovuje povinnosť, aby orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy z úradnej moci skúmal a vyhodnocoval prekážky uplatnenia práva predávajúceho

voči spotrebiteľovi.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca cestoval dňa 5.01.2012 v Bratislave na linke
MHD č.XX a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľ uplatňuje svoje nároky z titulu, že odporca cestoval bez cestovného lístka na linke
MHD č.XX, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej

doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 5.01.2012 vyplýva, že
odporca odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu
50,00 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
navrhovateľa na súde tak začala plynúť dňa 6.01.2012 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák.
koniec lehoty pripadol na 6.01.2013, nakoľko tento deň pripadol na nedeľu, premlčacia doba uplynula

najbližší nasledujúci pracovný deň 7.01.2013. Súd prvého stupňa nesprávne určil dátum začatia plynutia
premlčacej doby (5.01.2012) a uplynutia premlčacej doby (5.01.2013), keď ako bolo vyššie uvedené,
premlčacia doba začala plynúť dňa 6.01.2012 a uplynula 7.01.2013, pričom táto vada v danom prípade
nemala vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri

počítaní podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom
nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť
sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia
tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto dňom bola
sobota, nedeľa alebo sviatok. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 8.08.2013 t. j.

oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák., keď po prihliadnutí na premlčanie
z úradnej povinnosti aj bez návrhu v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., súd prvého stupňa
vyhodnotil navrhovateľom uplatnený nárok ako premlčaný s odôvodnením, že predmetný spor sa týka
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebolo možné navrhovateľovi premlčané právo
priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave a preto ho
nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov
preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie

úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že si navrhovateľ návrhom na začatie konania
uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a že odporca má v konaní postavenie spotrebiteľa, odvolací súd

uvádza, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v
Prepravnom poriadku MHD v Bratislave, ktorý upravuje základné prepravné podmienky pre jednotlivédruhy dopravy a tým dopĺňa všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorého
zverejnenie a prístupnosť dopravca zabezpečuje v predajniach cestovných lístkov, v sídle dopravcu, na
webovom sídle www.dpb.sk , na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky

alebo v samotnom dopravnom prostriedku, je pre cestujúceho verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že aj keď sa cestujúci môže s prepravným
poriadkom oboznámiť, nemôže jeho obsah ovplyvniť. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlade
s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv, zmluvu o preprave osôb v prejednávanej veci
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Obč. zák., v ktorej je odporca spotrebiteľom.

Na odvolaciu námietku, že s prihliadnutím na absenciu prechodných ustanovení vzťahujúcich sa na
ustanovenie § 5b, bol súd prvého stupňa povinný v konaniach začatých pred dátumom účinnosti novely
zákona o ochrane spotrebiteľa č. 102/2014 Z. z., postupovať podľa doterajších predpisov a postupovať
v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Obč. zák., kedy súd na premlčanie prihliadne len na námietku
dlžníka, odvolací súd poukazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave
k výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré prijal na svojom rokovaní dňa 5.02.2015, z ktorého senáty

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zák. č. 757/2004
Z. z. v rámci zjednoteného výkladu vychádzajú. V predmetnom stanovisku, ktoré bolo prijaté k otázke
k výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vo veciach navrhovateľa, ktoré dopadá aj na prejednávanú
vec, bol prijatý záver, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinné od 01.05.2014 je možné
aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t. j. aj na konania začaté pred 01.05.2014. V

odôvodnení je osobitne akceptovaný právny názor, podľa ktorého napriek tomu, že samotné premlčanie
má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného
znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie

v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je
povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pre účinnosťou zákona.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach
odvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania
prezentovaným v týchto rozhodnutiach.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §
219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.