Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214785
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114214785.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.9.2014 č.k. 10C/210/2014-23, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 10C/210/2014-23 žalobu zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu
Vranov nad Topľou, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej
15-dňovej lehoty, pričom vo veci rozhodol nie bez zbytočných prieťahov. Konaním exekučného súdu
mu vznikla majetková škoda 125,- eur predstavujúca náklady vynaložené na správu a vymáhanie
pohľadávky, z toho 70,- eur na informačný systém správy pohľadávky, za udržiavanie a správu

informačného systému 40,- eur, ako aj za ďalšie administratívne úkony týkajúce sa urgencií na súd
v čiastke 15,- eur. Táto suma by nezaťažovala žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a
dodržal stanovené zákonné lehoty. Materiálna škoda predstavuje reálne vecné náklady v paušálnej
forme, pretože presná výška škody sa dá vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si
žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti bez zbytočných prieťahov by nebol dostatočným ospravedlnením. Nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu bol oprávnený vystavený riziku zániku povinného, zmareniu účelu

konania či strate kontaktu s povinným a jeho insolvencie. Nezákonným postupom došlo k porušeniu
a ovplyvneniu podnikateľských aktivít žalobcu. U členov riadiacich orgánov žalobcu vznikli pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, či neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Výšku
nemajetkovej ujmy vypočítal vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu týkajúce sa
prieťahov v súdnom konaní, kde primeranou satisfakciou je suma 55,- eur za každý mesiac omeškania
z nečinnosti exekučného súdu.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci
vznik škody a nemajetkovej ujmy. Dôkazné bremeno je ale na žalobcovi. Neboli splnené ani podmienky
pre možnosť vyhovenia návrhu žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože žalobu možno podať až po uplynutí 6 mesiacov odo dňaprijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom štátu. Žalobca podal žalobu
pred uplynutím 6-mesačnej lehoty a tak zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku. Žalobca
neposkytoval žiadnu súčinnosť.

Žalovaná poukazuje na to, že už Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/2002 uviedol, že nedodržanie
lehôt automaticky nemusí znamenať porušenie základného práva, pretože vždy sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Zbytočné prieťahy obsiahnuté v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR sú pojmom autonómnym,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. O náhrade škody možno

rozhodovať len vtedy, ak došlo ku konštatovaniu prieťahov v súdnom konaní, či bolo vydané právoplatné
rozhodnutie v disciplinárnom konaní, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré mali za
následok prieťahy v súdnom konaní. Uplatnený nárok na náhradu škody je len hypotetický, pričom nejde
o škodu skutočnú. Nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy. V samotnej
exekučnej veci sp. zn. 3Er 916/2010 žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti povinnému C. X., kde
Okresným súdom Vranov nad Topľou bolo dňa 28.4.2011 vydané uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.5.2011.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, pričom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, pri výkone verejnej moci zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom štát za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej

moci, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a

právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na
náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti. Ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jej časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa §

17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom podľa odseku 2, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Okresný súd pri rozhodovaní nároku vychádzal z § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok), kde súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní odo
dňa doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Zvýkladuzákonasúddospel kzáveru,žezákonukladásúdurozhodnúťv15-dňovejlehotelenvprípade
vydania poverenia exekútorovi, ak súd nezistí rozpor žiadosti so zákonom. Je logické, že tá istá lehota

nemôže platiť pre zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia. Naviac, exekučný súd je povinný skúmať
aj bez návrhu, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu konania.

Pre súd je zarážajúca argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti exekútora o vydanie poverenia ako nesprávneho úradného postupu. Výsledkom rozhodovacej
činnosti súdu je, že buď žiadosti vyhovie alebo ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súd musí vždy
žiadosti žalobcu vyhovieť. Žalobca nepreukázal zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, ako
aj vznik škody a nemajetkovej ujmy. Nároky uplatnené v konaní sú hypotetické. Tu nie je zo strany
žalobcu unesené žiadne dôkazné bremeno. Nie je ani predpokladaná nemajetková ujma, pretože

nedošlo k zániku povinného. Pocity riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné,
keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal ani zánik svojich podnikateľských aktivít. Súd
považuje konanie žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešnej žalovanej
trovy konania nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto
legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý z
hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces je neakceptovateľný. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo

a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opätovne uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast
ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod..

Žalobca v konaní doložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom tohto znaleckého
posudku. Žalobca vyčíta súdu, že bol podaný návrh na prerušenie konania z dôvodov prebiehajúceho
konania o prejudiciálnej otázke položenej Ústavnému súdu SR. Navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný
súd z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má skúmať žiadosť o udelenie poverenia,
čo sa limituje 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale pri bezchybnom
návrhu. Zákonná lehota 15 dní platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia súdneho exekútora

vykonaním exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípad,
ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Potom nedodržanie
15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdnemu exekútorovi na udelenie
poverenia nie je porušením práva oprávneného, ak pre prípady neudelenia poverenia na vykonanie

exekúcie nie je zákonom - Exekučným poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že
aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
udelenie poverenia. Ak zo zákona takáto lehota nevyplýva, nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu
na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514.

§ 9 ods. 4 zákona č. 514 udeľuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Takáto podmienka na náhradu škody nie je
osvedčenážalobcom,keďsanedákonštatovaťnesprávnyúradnýpostup.Potomrozhodnutieokresného
súdu je správne, pokiaľ žalobu zamietol. Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom len vtedy, ak takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak neexistuje v
Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi,
nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody, ak nedošlo k poručeniu právnej povinnosti súdom.Odvolací súd poukazuje na to, že ešte nebolo konštatované porušenie práva žalobcu v dôsledku
prieťahu v súdnom konaní, o čom je oprávnený rozhodovať Ústavný súd. Neexistuje žiadne rozhodnutie
Ústavného súdu či konštatovanie prieťahu v súdnom konaní predsedom okresného súdu. Ak

kompetentný orgán nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť z
nesprávneho úradného postupu aj vo forme náhrady škody. Základná podmienka na uplatnenie nároku
na náhradu škody či nemajetkovej ujmy tak zatiaľ žalobcom nie je osvedčená.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej v exekučnom konaní, kde okresný

súd konštatoval, že nestačí samostatné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil
bez predloženia dôkazov o vynaložení nákladov. Naviac sa jedná o administratívne náklady, ktoré má
žalobca so správou pohľadávky, a nemôže byť uplatnená ako náhrada škody pre porušenie povinnosti
súdu v konkrétnom exekučnom konaní. Žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, pri ktorej nedokázal, že
u žalobcu v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní a k
ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít či straty dôvery spoločnosti v súdnictvo. Ide len o hypotetické

uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Ani tu nevidí odvolací súd
dôvod na priznanie náhrady škody či priznanie nemajetkovej ujmy.

Žalobca poukázal na Znalecký posudok č. 1/2014, ale údaje z tohto znaleckého posudku nie sú
verifikovateľné, pretože znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých navrhovateľom. Znalecký

posudok je aj tak bez významu vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v
exekučnom konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu. Exekučný súd vo veci sp.
zn. 3Er/916/2010 dňa 28.4.2011 vydal uznesenie o zastavení exekúcie. Žalobca ako oprávnený bol
príčinoutoho,ževexekučnomkonaníbolneúspešný.Keďžalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzi
nesprávnym úradným postupom, zatiaľ nekonštatovaným príslušným súdnym orgánom a tvrdenou, ale

nepreukázanou škodou potom neosvedčil vznik škody či nemajetkovej ujmy, ktorá je predmetom žaloby.
Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ nárok žalobcu
bol zamietnutý v celom rozsahu.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade

trov konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu
trov konania, pričom úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto okresný súd mohol
rozhodovať o náhrade trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal
náhradu trov konania, ak si ich neuplatnila.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej v odvolacom
konaní trovy nevznikli, trovy si nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.