Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Revický
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/262/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228795
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113228795.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: Ľ. Z., S..: XX.XX.XXXX, M. S.X. V. XX, XXX XX
V., zastúpenej JUDr. Oktáviou Ťukotovou, advokátkou, Nám. Slobody 27, Sabinov, proti odporcovi:
Q. Z., S..: XX.X.XXXX, M. D. Z. XX, XXX XX V., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
Konanie z a s t a v u j e.
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.335,02 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojim písomným podaním doručeným súdu 4.10.2013 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) rozhodnutím súdu. Okrem navrhovaného
rozdelenia majetku prikázaním jednotlivých v ňom špecifikovaných vecí do výlučného vlastníctva
navrhovateľky a do výlučného vlastníctva odporcu žiadala, aby odporca bol povinný na vyrovnanie
majetku uhradiť jej čiastku 75.083,- Eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.1.2014 súhlasil s návrhom v tej časti, ktorá
určuje režim rozdelenia majetku spadajúceho do bezpodielové spoluvlastníctva manželov, a za sporné
označil iba hodnoty vecí s tým, že v rámci mimosúdnej ponuky ponúkol navrhovateľke k výplate titulom
vyrovnania sumu 50.000,- Eur, v krajom prípade až 55.000,- Eur, ktorú navrhovateľka neprijala. Túto
skutočnosť nech súd berie do úvahy pri určovaní prípadných náhrad trov konania.
Na pojednávaní dňa 13.2.2015 navrhovateľka, ešte pred prednesom návrhu a prejednaním veci, zobrala
svoj návrh v celom rozsahu späť.
Podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.V danom prípade zobrala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo
pojednávanie (ktoré sa začína prednesom návrhu), kedy je nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu v
zmysle ust. § 96 ods. 3 O.s.p. neúčinný a jeho stanovisko k späťvzatiu návrhu sa teda ani nevyžaduje,
a preto súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal, s primeraným použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka zobrala svoj návrh späť, čím z
procesného hľadiska zavinila zastavenie konania a je povinná uhradiť jeho trovy, nahrádzajú sa však len
trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o ich výške preto
súd prihliadal na celkový predmet konania, jeho povahu, postavenie účastníkov, a povahu a účelnosť ich
úkonov vo vzťahu k ich potrebe na uplatňovanie alebo bránenie práva, a k priebehu a výsledku konania.
Pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania sú ustanovené v § 142 až 150 O.s.p. Pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).
Pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM vychádzajú súdy napospol z ustanovení §
142 O.s.p. Túto prax súdov treba považovať za správnu. Pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo
neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o
postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu
bezpodielového vlastníctva a pri vykonaní vyporiadania. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe
svojou jednoduchosťou, pričom nemožno prehliadať ani to, že zhodne postupujú súdy i pri vymeriavaní
súdneho poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, keď súdy pri posudzovaní pomeru procesného
úspechu oboch manželov prihliadli podľa okolnosti konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola nastolená
otázka rozsahu a hodnoty bezpodielového vlastníctva (porovnaj R 42/1972, K výkladu ustanovení
občanského zákoníku o bezpodílovém spoluvlastnictví manželů).
V konaniach, v ktorých rozhodnutím súdu meritórne dochádza k vyporiadaniu BSM, vychádzajúc z
pomeru úspechu a neúspechu v prípadoch, kedy sú podiely účastníkov rovnaké, žiadny z účastníkov
na náhradu trov konania nemá právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti súd aj tomto prípade
vychádzal z toho, že pri vyporiadaní BSM sú podiely oboch manželov rovnaké (§ 150 ods. 1 OZ),
navrhovateľka sa toho (polovice) domáhala aj vo svojom návrhu, odporca s tým súhlasil, a sporné tak
bolo len ocenenie jednotlivých majetkových hodnôt. Predmetom konania tak bol v podstate len rozdiel v
ocenení majetkových hodnôt pripadajúcich jednotlivým účastníkom a jeho vyporiadanie, reprezentované
na jednej strane požiadavkou navrhovateľky na úhradu 75.083,- Eur, a na druhej strane stanoviskom
odporcu na úhradu vyrovnania vo výške maximálne 55.000,- Eur, teda rozdiel v rozsahu 20.083,- Eur.
Iný výklad by bol v rozpore s princípom spravodlivosti, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
posudzovanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd považoval aj to, že konanie
o vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu je konštruované tak, že predmetom musí byť celá (aj nesporná)
masa majetku patriaca do BSM, a bolo by preto nespravodlivé, ak by niektorý z účastníkov mal druhému
hradiť trovy konania týkajúce sa toho, čo medzi nimi nebolo sporné, a teda ktoré na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva neboli potrebné.
Vychádzajúc z uvedeného preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania zo základu 20.083,-
Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na odmene za zastupovanie vo výške 1.067,14 Eur za
2 úkony právnej služby po 370,14 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
29.11.2013, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 24.1.2014), 2 úkony
právnej služby po 92,53 Eur vo výške 1 sadby za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci (dňa 22.12.2014 a 13.2.2015) + 1 x 7,81 Eur, 2 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur režijnýpaušál), a za stratu času 4 polhodiny po 13,40 Eur dňa 22.12.2014 a4 polhodiny po 13,98 Eur dňa
13.2.2015 podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a na hotových výdavkoch jeho právneho zástupcu
za cestovné vo výške 45,38 Eur za použitie osobného motorového vozidla BMW Z4, ev.č.SN199BU, na
prepravu na pojednávanie na trase zo Spišskej Novej Vsi do Prešova a späť, t.j. 2 x 22,69 Eur (124 km
x 0,183 Eur základná náhrada podľa opatrenia MPSVRSR č. 632/2008 Z.z.). Súd nepriznal odporcovi
uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - účasť na pojednávaní dňa
26.6.2014 a s tým súvisiace výdavky, nakoľko takého pojednávanie v tejto veci nebolo, a - za poradu
s klientom zo dňa 13.2.2014, ktorá nebola odôvodnená žiadnou zvláštnou procesnou situáciou, a ktorý
tak súd na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v tomto konaní nepovažoval za potrebné. Súd
odporcovi nepriznal ani uplatnenú náhradu za spotrebované pohonné látky jeho právneho zástupcu,
nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal ich cenu. Konanie o trovách je totiž návrhovým konaním (§ 151
ods. 1 O.s.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť do rozhodnutia), účastník je povinný trovy
konania vyčísliť, a súd nie je oprávnený a ani povinný za účastníkov vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti
potrebné na ich priznanie. Celkom má odporca právo na náhradu trov konania za trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.112,52 Eur, a s poukazom na to, že právny zástupca je podľa predloženého
osvedčenia o registrácii platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšené o 20% daň z pridanej hodnoty (§
18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), teda spolu vo výške 1.335,02 Eur.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.