Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Eva Franková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912208019
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7912208019.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: Q.. Y. C., K..

XX.X.XXXX, bytom I., S.. K. XXXX/XX, zast. JUDr. Štefan Hajdu, advokát, Advokátska kancelária
M.R.Štefánika 9, Trebišov, proti odporcovi: Q.. Y. Z., nar. X.X.XXXX, bytom I., Š. XXXX/XX, zast.
Advokátska kancelária Mária Grochová & Partnery s.r.o. Košice, Garbiarska 5, Košice, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľky p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú. I.Š. ako Y. P. Č..W..
XXXX K. V..Č.. XXXX/X - G. V. U. K. B. B.Q. XXX Q.X, Y. P. B. R. Č..W.. XXXX K. V..Č.. XXXX/X - G.

V. U. K. B. B. XX Q.X, G. B. B. XXX Q.X.

II. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky súd p r i k a z u j e tieto hnuteľné veci:
- V. I. V. W. E. R. T. XXX D.
- LCD televízor Panasonic čiernej farby o uhlopriečke 82 cm
- chladničku s mrazničkou Whirpool 375 l
- posteľ v spálni

- 2 ks stavané skrine roldor
- 2 ks roldor menšie svetlej farby
- benzínovú kosačku Alco

III. Do výlučného vlastníctva odporcu súd p r i k a z u j e tieto hnuteľné veci:

- R. W.
- chirurgický operačný stôl

- kovový stôl na strihanie psov
- RTG prístroj zubný
- ultrazvuk + sterilizátory 1 ks 50 l, 1 ks 80 - 100 l zelenej farby
- USG prístroj
- železné lavice s plastovými sedadlami - dvojsedadlové
- železné lavice štvorsedadlové

IV. Konštatuje, že preberateľom zostatku hypotekárneho úveru č. T. XX/XXXX/XXHU G. P. XX.X.XXXX
B. R. O. W., U..W.. P. O. B. B. XX.XXX,XX €. W. V.. W. W. K..

V. Navrhovateľka je p o v i n n á z titulu konečného vyporiadania BSM zaplatiť odporcovi sumu 53.151,62
€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Odporca je p o v i n n ý z titulu konečného vyporiadania BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 24.527,24

€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.VII. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo /

ďalej len BSM/ s odporcom, ktoré rozvodom manželstva zaniklo, lebo na tejto otázke sa s odporcom po
rozvode dohodnúť nedokázali. Navrhla súdu, aby BSM vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do jej
výlučného vlastníctva, hnuteľné veci navrhla rozdeliť medzi nich podľa toho kto ich momentálne užívajú
a navrhla, že preberie splácanie hypotekárneho úveru v OTP Banke, ktorý spláca výlučne ona aj od
rozvodu manželstva a chce ho sama vyrovnať. Súčasne žiadala určiť im vzájomnú výplatnú povinnosť.

Odporca súhlasil s vyporiadaním BSM ale mal inú predstavu ohľadom delenia spoločne nadobudnutého
majetku po rozvode. Žiadal, aby nehnuteľnosti boli rozdelené medzi nich po vyhotovení geometrického
plánu, ktorý by rozdelil spoločné nehnuteľnosti tak, že tú časť nehnuteľnosti, ktorá slúži na bývanie a
býva v nej navrhovateľka s matkou, by získala navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva a jemu
by pripadla nehnuteľnosť, v ktorej má zriadenú veterinárnu ošetrovňu s prístupovou cestou. K deľbe

hnuteľných vecí výhrady nemal ale žiadal, aby zostatok úveru z titulu hypotekárneho úveru bol rozdelený
medzi nich pemerne už aj vzhľadom k tomu, žeby tak isto získal časť z nehnuteľností, ktoré za tento
úver boli kúpené, a preto sa chce na splácaní úveru podieľať aj on.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, a to pripojeným spisom

tunajšieho súdu č.k.13C/119/2009, znaleckými posudkami Ing. Ladislava Tótha, ktorý oceňoval
nehnuteľnosti a Ing. Jána Simka, ktorý oceňoval hnuteľné veci, ďalšími listinnými dôkazmi, výpoveďou
svedkyne Idy Wagnerovej, MVDr. Patrika Čižmára, Dany Lehončákovej, ohliadkou na mieste samom,
ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Z rozvodového spisu účastníkov konania č.k. 13C/119/2009 súd konštatuje, že ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom zo dňa 6.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.12.2009.

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že počas manželstva nadobudli nehnuteľnosť zapísanú na J.
Č.. XX, S..Ú.. I., U. I. Y. P. Č..W.. XXXX, V. K. V..Č.. XXXX/X, S. T. R. W. W. W. Q. U. K. Č..W..

XXXX - B. R. K. V..Č.. XXXX/X, S. B. K. V. Ú.A. R.. Nehnuteľnosti kúpili v r. 2003 od pôvodného
vlastníka Šoltésa z hypotekárneho úveru, ktorý na tento účel vybrali v OTB Banka Slovensko, a.s.. V
minulosti v nehnuteľnosti podnikali spoločne s odporcom. V jednej časti bývali a v druhej časti mali
veterinárnu ošetrovňu. Takýmto spôsobom fungovali do apríla 2009. Užívacie pomery sú t.č. také, že
tú časť nehnuteľnosti, ktorá slúži na bývanie, využíva ona s matkou a tú časť nehnuteľnosti, ktorá

slúži na podnikanie, využíva výlučne odporca ako veterinárnu ošetrovňu, v ktorej podniká s MVDr. Č..
Hypotekárny úver v plnom rozsahu použili na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti, počas spolužitia s
odporcom opravili fasádu na rodinnom dome, čo hradili zo svojich peňazí ale výmenu okien na rodinnom
dome zaplatila jej matka zo svojich peňazí. Uviedla, že zo spoločných peňazí s odporcom vybudovali
čakáreň k ambulancii, ktorú dnes užíva výlučne odporca. Tvrdila, že odporca do týchto nehnuteľností

nikdy neinvestoval svoje výlučné peniaze ani počas manželstva ani po rozvode. Zdôraznila, že ide o
jej rodičovský majetok, ktorý vybudovali a vlastnili jej rodičia. Po otcovej smrti časť majetku zdedila
ona s bratom a neskôr na základe darovacej zmluvy získala všetky nehnuteľnosti do svojho výlučného
vlastníctva. Nehnuteľnosť slúžila ako zábezpeka pri pôžičke, ktorá jej bola poskytnutá p. Š.R. a záväzok
zabezpečoval vo forme zabezpečovacieho prevodu práva. Pôžičku nevedela splatiť preto nehnuteľnosť

získal záložný veriteľ p. Š.. Od neho z hypotekárneho úveru počas manželstva nehnuteľnosť s odporcom
odkúpili. Ide ale o jej rodičovský majetok preto žiadala, aby túto skutočnosť súd zobral do úvahy a celú
nehnuteľnosť prikázal jej a určil jej výplatnú povinnosti voči odporcovi na základe znaleckého posudku.

Z jej výpovede súd zistil, že počas manželstva nadobudli hnuteľné veci, ktoré v návrhu špecifikovala.

Hnuteľnosti pod bodom 1 až 5, a to V. I. V., J. I. V., D. W. Q. C., V. B. W., P. W. Y. T. I. R., V. Ž. V. H.
P. X. B. B.. Nehnuteľnosti označené pod položkou 6 - 14 užíva toho času odporca, a preto žiadala, aby
boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva.

Zdôraznila, že predmetom vyporiadania je aj zostatok hypotekárneho úveru, ktorý im poskytla R. O. W.

B. Y.. XXXX B. D. B. XX.XXX,-- €.. Úver splácali tak, že mesačné splátky poukazovala ona zo svojhoúčtu v tejto banke ale peniaze každý mesiac na jej účet vkladala matka, t.j. odporca sa na splácaní úveru
nikdy ničím nepodieľal. Nebolo tomu inak ani po rozvode, a preto navrhla, že úver sama splatí a žiadala
odporcovi určiť výplatnú povinnosť vo vzťahu k nej.

Navrhovateľka nesúhlasila s takým vyporiadaním nehnuteľností aké navrhol odporca. Aj keď od rozvodu
nehnuteľnosti užívajú takým spôsobom ako to vyšlo najavo, teda podelene, ona s tým nesúhlasí, aby
sa nehnuteľnosti do budúcna využívali rovnako čo by malo za následok to, že by sa mali reálne rozdeliť.
Svoje stanovisko odôvodnila tým, že pri súčasnom užívaní je zásadným spôsobom rušená v užívaní

nielen rodinného domu, v ktorom býva ale aj záhrady, ktorá je za domom. Ruší ju hluk a zvuky od zviera,
ktoré v ošetrovni odporca ošetruje, rušia ju klienti, ktorí svoje zvieratá nosia k odporcovi na ošetrenie,
ruší ju to, že často parkujú pred domom tak, že sa nevie svojim autom dosť z dvora na ulicu a ruší ju
aj to, že okná z ošetrovne a priľahlých priestorov majú výhľad do záhrady a dvora čo ju pri pokojnom
užívaní ruší a výrazne zasahuje do jej vlastníckeho práva čo odmieta tolerovať do budúcna. Okrem
toho zdôraznila, že okno v kuchyni nemôže otvoriť lebo pod ním vedie chodník vedúci do ošetrovne,

klienti by jej voľne nahliadli do súkromia okrem toho oproti oknu je lavička, na ktorej vysadávajú a
čakajú na ošetrenie čo tak isto pôsobí výrazne rušivo. Zdôraznila, že v poslednom čase sú medzi ňou
a odporcom konflikty prameniace z takéhoto užívania nehnuteľností čo do budúcna chce absolútne
vylúčiť. Poukázala na to, že aj ona je veterinárny lekár a mieni v budúcnosti podnikať v tejto oblasti
v priestoroch veterinárnej ošetrovne kým dnes je nútená prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť v

prenajatých priestoroch v meste, za ktoré platí vysoké nájomné, kým odporca využíva na podnikanie
ich spoločnú nehnuteľnosť, ktorá patrila pôvodne jej rodičom, má k nim blízky citový vzťah, čo je z jej
pohľadu neprijateľné a zvýhodňujúce odporcu preto s tým nesúhlasí. Poukázala na to, že nehnuteľnosť
užíva s matkou, ktorá s ňou v dome býva, mieni tam ostať bývať aj po vyporiadaní BSM preto si myslí, že
aj z tohto pohľadu má prednostné právo na celú nehnuteľnosť lebo bola vybudovaná jej rodičmi, matka

do nich investovala značné finančné prostriedky, zveľaďuje ich aj po rozvode preto z morálneho hľadiska
má naň väčšie právo ako odporca.

Výsluchom odporcu súd zistil, že počas manželstva do BSM nadobudli nehnuteľnosť, ktorá je
špecifikovaná v návrhu na začatie konania. Nehnuteľnosť pri vstupe do manželstva vlastnila

navrhovateľka.Onzačalužívaťtúčasťrodinnéhodomu,kdejeterazveterinárnaošetrovňaod11.1.2000,
lebo iba on mal oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Manželka mu neskôr v tejto
práci pomáhala. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti získal až v r. 2003, keď z hypotekárneho úveru
nehnuteľnosť odkúpili od p. Š., za tých okolností, ktoré popísala navrhovateľka vo svojej výpovedi.
Od kúpy nehnuteľnosti užívali tak, že rodinný dom, ktorý slúži na bývanie, obývali spoločne so

svokrou a druhú časť domu využíval ako veterinárnu ošetrovňu, kde vykonával podnikateľskú činnosť
a kde pôsobí aj toho času. Navrhovateľka s ním tam spoločne nepodnikala. Zdôraznil, že počas
17 rokov manželstva nehnuteľnosti spoločne zveľaďovali, udržiavali, skrášľovali, investovali do ich
prestavby spoločné finančné prostriedky a vlastnou prácou vytvorili stav, ktorý existuje teraz. Rozvodom
manželstva, ktorý nezapríčinil on, sa to všetko skončilo, ale navrhovateľka v minulosti prehlásila, že

môže v podnikaní pokračovať v priestoroch veterinárnej ošetrovne aj po rozvode lebo ona nemieni ostať
v Trebišove, preto s tým súhlasí. Rovnaké stanovisko zaujala v tom čase aj svokra, preto od rozvodu
podniká naďalej v sporných priestoroch a žiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zobral do úvahy aj to,
akým spôsobom nehnuteľnosť získali, zveľaďovali ako aj to, že k rozvodu nedošlo jeho zavinením preto
je presvedčený, že má právo požadovať reálnu deľbu nehnuteľností tak, ako to navrhuje.

Tvrdil, že hypotekárny úver splácali počas manželstva s manželkou zo svojich peňazí, počas manželstva
bol vždy zárobkovo činný, mal veľmi dobrý príjem a takto zarobené peniaze použili nielen na hradenie
spoločných výdavkov ale aj na výdavky spoločnej domácnosti a splácanie úveru. Popieral, že by úver
splácala výlučne svokra z jej peňazí hoci potvrdil, že od rozvodu sa na splácaní úveru ničím nepodieľal.

Pripustil, že im svokra robila službu tým, že nosila osobne peniaze do banky, aby ich odbremenila ale
boli to ich peniaze nie jej , preto žiadal, aby to súd zohľadnil.

Odporca súhlasil s deľbou hnuteľných vecí podľa návrhu navrhovateľky. Na zostatkových hodnotách
hnuteľných vecí sa nedohodli, preto žiadal, aby to bolo určené znaleckým dokazovaním. Súhlasil,

aby hnuteľné veci uvedené v návrhu pod položkou 1 - 5 boli prikázané do výlučného vlastníctva
navrhovateľky a súhlasil s tým, aby ostatné hnuteľné veci nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
on. Výhrady mal len voči položke č. 6 - nábytok vo veterinárnej ošetrovne a položke č. 13 - Ž. J. W. V.W. I., Ž. K. P. O., lebo neboli kupované počas manželstva zo spoločných peňazí, kúpil ich kolega Q..
Č., s ktorým podniká.

V., Ž. V. Q. G. Z. Ú. B. R. O. W. B. Y.. XXXX U. I. G. V. V. K. B. S.V. D. W. K. V.. Š. B. V. Y.. B. K. K. Y.
P. K. V. B. O. Ž., U. W. G. Ú. V. H. R. U. V., S. Y.Á. P. K. W. K. G..

Potvrdil, že po rozvode spolu s manželkou vybudovali čakáreň, ktorá je užívaná ním a je súčasťou
veterinárnej ambulancie, ktorú postavil brat navrhovateľky, teda on sa na výstavbe ambulancie

nepodieľal.

Výsluchom svedkyne Idy Wagnerovej, matky navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania počas
manželstva v r. 2003 zobrali hypotekárny úver vo výške X.XXXXXX,-- Sk v OTP Banka Slovensko, a.s.,
peniaze použili na vyplatenie kúpnej ceny sporných nehnuteľností p. Š., U. I. H. G. P. O.. Dom bol
zaťažený záložným právom, chcela nehnuteľnosť získať späť, lebo to bol jej rodinný majetkom, patril

jej a manželovi preto robila všetko preto, aby dcéra majetok získala späť. Z toho dôvodu pokračovala v
splácaní úveru aj po rozvode a úver splácala zo svojich peňazí tak ako počas manželstva účastníkov
konania tvrdiac, že všetky splátky úveru zaplatila zo svojich peňazí ona, aby mladým pomohla, aby
ich odbremenila ale hlavne preto, aby nehnuteľnosť pripadla v budúcnosti výlučne dcére. Tvrdila, že
každý mesiac nosila peniaze na účet dcéry v OTP Banka sama alebo z jej poverenia splátky nosila jej

zamestnankyňa p. J. a mesačná splátka úveru sa vyplatila z peňazí, ktoré tam boli vložené takýmto
spôsobom. Peniaze, ktoré takto vkladala na účet navrhovateľky považuje za dar pre dcéru. Úver sa
splácal po XXX,-- € mesačne a za 10 rokov splatila väčšiu časť úveru výlučne ona sama.

Svedkyňa potvrdila, že počas manželstva účastníci konania investovali do rodinného domu, skrášľovali

si ho, prerobili si spálňu, urobili vnútornú omietku, vonkajšiu fasádu ale tvrdila, že výmenu okien na
celej nehnuteľnosti financovala ona zo svojich peňazí. Tvrdila, že spoločne postavili iba čakáreň pred
ambulanciou, všetko ostatné bolo postavené v minulosti, o čom predložila súdu aj listinné dôkazy, a to
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bývalého Q. B. I. G. P. XX.X.XXXX U. G. P. XX.X.XXXX
K. V. I. W.K., Ž. U., S. I. V. V. Č. R., V. spoločne s manželom a účastníci konania financovali iba prístavbu

čakárne o rozlohe 24 m 2, stavebné práce robil jej syn.

Odporca s výpoveďou svedkyne nesúhlasil. Trval na tom, že úver splácali s manželkou zo svojich
peňazí, svokra iba nosila peniaze do banky, aby ich odbremenila. Mala prístup aj k jeho podnikateľskému
účtu. Tvrdil, že jej jednorázovo odovzdali XXX.XXX,-- Sk za prítomnosti svedka Q.. Č., mala podpisový

vzor v banke k účtu, mala prístup k jeho peniazom preto to mohla bez problémov zrealizovať. a mesačne
jej dával XX.XXX,-- W. ako splátku úveru, ktorú svokra osobne nosila do banky.

Svedkyňa dôrazne poprela prevzatie sumy XXX.XXX,-- W. od účastníkov konania ako aj to, že jej
odporca mesačne odovzdával XX.XXX,-- W. U. W. Ú..

Navrhovateľka tak isto odmietla tvrdenie odporcu. Prehlásila, že matke nikdy nedali XXX.XXX,-- W., lebo
toľkými peniazmi nedisponovali.

Svedkyňa predložila súdu svoju písomnú evidenciu kde si evidovala výdavky v súvislosti s chodom

domácnosti účastníkov konania, s ktorými žila v spoločnej domácnosti pod jednou strechou preukazujúc
svoje tvrdenie, že všetko hradila zo svojich peňazí 12 rokov od uzavretia manželstva výlučne ona,
následne ich vyzvala, aby sa aj oni podieľali na úhrade týchto výdavkov, pretože finančne to už nezvláda.

Výsluchom svedka Q.. V. Č. súd zistil, že účastníkov konania pozná dlhú dobu. Odporcu z čias štúdia

na vysokej škole. Tvrdil, že po ukončení školy si chcel otvoriť súkromnú prax ale odporca mu
ponúkol spoluprácu, lebo v tom čase mal v Trebišove rozbehnutú súkromnú veterinárnu prax, zariadenú
ambulanciu a jemu táto ponuka prišla vhod, bolo to pre neho finančne menej náročne, preto s tým
súhlasil. Vedel, že priestory kde odporca podniká sú v BSM s jeho manželkou, na ktorom viazne úver,
ktorý treba splácať. Prisľúbili mu, že nájomné od neho nebudú požadovať ale chceli, aby sa finančne

podieľal na krytí nákladov a na tom, že za 500.000,-- Sk zakúpi prístroj do ambulancie a budú ich
používať spoločne. Ďalším finančným prínosom z jeho strany malo byť to, že vyplatí 500.000,-- Sk matke
navrhovateľky. Tvrdil, že s tým súhlasil a odovzdal Ide Wagnerovej 500.000,- Sk v hotovosti do ruky za
prítomnosti účastníkov konania. Peniaze odovzdal bez písomného dokladu v čase, keď vzťahy medzinimi boli nadštandardne dobré, nepovažoval za potrebné, aby mu prevzatie peňazí písomne potvrdila.
Podľa svedka, tieto peniaze mali byť použité na čiastočné splatenie hypotekárneho úveru účastníkmi
konania. To, či k tomu aj došlo, povedať nevedel ale odovzdanie peňazí matke navrhovateľky potvrdil,

bolo to v r. 2003 alebo 2004, presne sa na rok už nepamätal. Zdôraznil, že na podnikanie kúpil prístroje,
ktoré užívajú spoločne s odporcom a nikdy medzi nimi neboli žiadne spory ohľadom ich užívania.

Navrhovateľka súhlasila s tým, že svedok zakúpil prístroje do veterinárnej ošetrovne, ale tie nie súd
predmetom vyporiadania a neboli zahrnuté medzi tie, ktoré sa majú vyporiadavať. Dôrazne odmietla

odovzdal sumy 500.000,-- Sk jej matke v ich prítomnosti, tvrdenie svedka označila z klamstvo.

Svedok na svojej výpovedi trval. Potvrdil aj to, že v jeho prítomnosti odporca viackrát niekoľkokrát
odovzdal svokre peniaze, ktoré mali slúžiť na vyplatenie inkasa ako aj mesačnej splátky úveru. Tvrdil,
že to bolo bežné, lebo p. Wagnerová im takýmto spôsobom pomáhala sama sa ponúkla, že peniaze
ponesie do banky, kde mala podpisový vzor a chcela ich odbremeniť od týchto povinností, ktoré ich

zaťažovali kým pre ňu to nebol problém. Svedok tvrdil, že takýmto spôsobom odporca svokre dával
cca 14.000,- Sk až 17.000,-- Sk mesačne z peňazí, ktoré pochádzali z jeho podnikateľskej činnosti.
Potvrdil, že aj toho času sa s odporcom finančne podieľajú na platení SIPO poplatkov spolu s matkou
navrhovateľky, na základe dohody ktorú rešpektujú. Tieto záležitosti eviduje odporca, preto sa k tomu
bližšie vyjadriť nevedel.

Súd vykonal konfrontáciu medzi svedkami Čižmárom a Wagnerovou, lebo medzi ich výpoveďami bol
diametrálny rozdiel. Svedkyňa Wagnerová označila tvrdenie svedka Čižmára o prevzatí sumy 500.000,--
Sk za klamstvo, svedok Čižmár napriek tomu na svojej výpovedi trval. Svedkyňa Wagnerová potvrdila,
že v prítomnosti svedka Čižmára od odporcu preberala peniaze, ktoré však neslúžili ako splátky

hypotekárneho úveru ale boli to peniaze z titulu SIPO poplatkov, ktoré mesačne uhrádzala nielen za
užívanie domu ale aj ambulancie.

Výsluchom svedkyne Dany Lehončákovej súd zistil, že v minulosti pracovala ako predavačka u Idy
Wagnerovej v pracovnom pomere v r. 1996 - 2010, neskôr ako administratívny pracovník. Z počutia od

svojej nadriadenej vedela, že účastníci konania vybrali hypotekárny úver v banke. Bolo jej povinnosťou,
lebo ju o to požiadala p. Ida Wagnerová, aby každý mesiac vkladala na účet navrhovateľky peniaze,
ktoré mali slúžiť na splácanie hypotekárneho úveru. Túto povinnosť si osvojila, nebolo potrebné ju o to
každý mesiac osobitne žiadať, mala to zaznamenané vo svojom diári, vedela ku ktorému dňu v mesiaci
má byť splátka uhradená, a preto peniaze pravidelne na účet navrhovateľky vkladala. Peniaze zobrala

z trezoru matky navrhovateľky, ktorý sa nachádzal v predajni, peniaze pochádzali jednak z tržieb ale aj
z prenájmu nehnuteľností, ktoré p. Ida Wagnerová v meste vlastnila a prenajímala. Mesačne na účet
navrhovateľky v OTP Banka vkladala cca 16.000,-- Sk. Svedkyňa potvrdila, že ani v jednom prípade
splátku do banky nepriniesla na požiadanie odporcu a odporca jej za týmto účelom ani v jednom prípade
peniaze neodovzdal. Nosením peňazí do banky ju poverila Ida Wagnerová a či o tom účastníci konania

vedeli, uviesť nevedela. Takýmto spôsobom nosila peniaze do banky v r. 2003 až 2009.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XX H.. J. I. W. S., Ž. B. Z. Y. P. Č.. W.. XXXX K. V..Č.. XXXX/X Y.Z. P.
Č..W.. XXXX K. V..Č.. XXXX/X (B. R. W. V..) U. V. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX S..Ú.. I. G. K. J. Č.. XX
O. T. K. XXX.XXX,-- €.. S. G. V. Ú.Í. S. B. K..

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX H.. X. W. súd konštatuje, že boli ohodnotené hnuteľné veci citované v
návrhu na začatie konania. Účastníci konania k záverom znaleckého posudku výhrady nemali a súhlasili
s tým, aby pri vyporiadaní súd z neho vychádzal.

Navrhovateľka k znaleckému posudku H.. J. I. uviedla, že znalec stanovil životnosť rodinného domu
na 113 rokov a zatriedil ho do I. kategórie - veľmi dobrý, na základe toho, že zahrnul aj rekonštrukciu
rodinného domu, ktorá bola vykonaná v r. 2010 z prostriedkov matky H. C.. K záverom znaleckého
posudku výhrady nemala ale navrhla zohľadniť investície matky do tohto rodinného domu po rozvode
manželstva v r. 2010.

Zo správy R. O. W. U..W.. W. S., Ž. G. P. K. Z. Ú. Č.. Ú. XX/XXXX/XXHU G. P. XX.X.XXXX S. P.
XX.X.XXXX X. I.Ý.: Ú. Ú. (XXXXXXX/XXXX) H. XX.XXX,XX €., Ú. XXX,XX €. W. XX.XXX,XX €., Ú. Ú.
(XXXXXXX/XXXX) - H. XX.XXX,XX €., Ú. XX,XX €. W. XX.XXX,XX €., W. D. XX.XXX,XX €.. G. P. K.I. Z. Ú. S. X.XX.XXXX V. Ú. Ú. XXXXXXX/XXXX - K. H. XX.XXX,XX €., Ú. Ú. XXXXXXX/XXXX K. H.
XX.XXX,XX €., Ú. P. XX.X.XXXX T. B. B.Š. X.XXX,XX €. U. X.XXX,XX €..

Zo správy banky W. S., Ž. Z. Ú. Č.. Ú. G. P. XX.X.XXXX X. W.Ý. G. O. Ú. Č.. XXXXXXX/XXXX H., S. Q.
X. K. Q.. Y. C.. G. B. G. Ú. K. B. R. O. W. U..W.. I. Č..Ú.. XXXXXXX/XXXX G. Y.. XXXX U. XXXX W.
S., Ž. K. I. Ú. W. B. V. I. R. - V.. J. U. G. I. Ú. W. V. V. Q. W. Z. Ú.B. B. Š.. B. O. Y. P. J. B. B. XXX,XX
€., I. B. B. Q. W. Z. Ú..

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 136 ods. 2 OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže byť len medzi manželmi.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržiavanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež

zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom, a to
ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 13C/119/2009 zo dňa 6.11.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2009. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú. Účastníci konania

zhodne uviedli, že sa po rozvode na otázke vyporiadnia spoločne nadobudnutého majetku a spoločných
záväzkov dohodnúť nevedeli preto je namieste vyporiadanie podľa § 149 ods. 3 OSP súdom.

SúdzisťovalokruhvecípatriacichdoBSMavykonanýmdokazovanímustálil,žedoňpatrianehnuteľnosti
zapísané na LV Č.. XX, S..Ú.. I.R. špecifikované vo výroku rozsudku a hnuteľné veci, ktoré súd rozdelil

medziúčastníkovkonaniatakakosanatomvkonanídohodli.Nakoľkosanaichzostatkovýchhodnotách
dohodnúť nevedeli, súd ich dal ohodnotiť znalcovi a obaja účastníci konania súhlasili so znaleckým
posudkom Ing. Jána Simka, a preto pri delení hnuteľných vecí súd vzájomnú výplatnú povinnosť medzi
účastníkmi určil z hodnoty každej hnuteľnej veci podľa tohto posudku. Účastníci konania s tým súhlasili.

Pri nehnuteľnosti súd vychádzal z jej všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom H.. J. I. , I..X.. W.
XXX.XXX €.. Obaja účastníci konania s touto hodnotou súhlasili preto súd pri určení výplatnej povinnosti
voči odporcovi vychádzal z tejto ceny. Nehnuteľnosti boli ocenené ku dňa právoplatnosti rozvodu podľa
v súčasnosti platného cenového predpisu, a preto investície zo strany matky navrhovateľky pri výmene
okien na dome v r. 2010 neboli zisťované a zohľadnené, nakoľko k rozvodu došlo v r. 2009, teda pred

výmenou okien.

Vyporiadanie je dôsledkom zániku BSM. Jeho podstatou je rozdelenie majetku, ktorý patrí do
bezpodieloveho spoločenstva ale aj komplexné riešenie majetkovej situácie, ktoré vzniklo v dôsledku
zániku manželstva, preto ho nemožno obmedziť iba na veci, ktoré patrili do BSM. Súd musí vziať

do úvahy aj také skutočnosti, ktoré súvisia a vecami, právami a záväzkami patriacimi do BSM a
ich osudom po vyporiadaní, musí zvážiť či spôsob vyporiadania je pre bývalých manželov výhodný,
akceptovateľný resp. prijateľný a či po vyporiadaní nebude niektorí z bývalých ,manželov znevýhodnený
resp. bezdôvodne zvýhodnený preto je potrebne veľmi citlivo zvažovať ich postavenie, aby nebol jedenna úkor druhého ukrátený a vyporiadanie bolo čo najspravodlivejšie. V tomto prípade sa súd tými
úvahami riadil hlavne pri rozhodovaní o spoločnej nehnuteľnosti a po vykonanom dokazovaní, ohliadke
na mieste samom dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľností by nebolo správne ale ani spravodlivé

riešenie a do budúcna by spôsobovala množstvo sporov pri ich užívaní, narušila by vzťahy medzi
účastníkmi konania a vytvoril by sa stav, ktorý by nad mieru primeranú okolnostiam zasahoval do
vlastníckych práv navrhovateľky a spolu žijúcej osoby, jej matky, lebo by popri sebe existoval síce na
oboch stranách vlastnícky stav ale účel využitia by bol odlišný a práve z toho by mohli vzniknúť susedské
spory o čom súd ohliadkou získal vierohodné a presvedčivé dôkazy.

Nie je možné spravodlivo od navrhovateľky očakávať, aby pri užívaní rodinného domu, ktorý slúži na
bývanie a záhrady, ktorá slúži na oddych znášala to, že cudzie osoby nazerajú do jej obydlia/cez okno v
kuchyni, ktoré je ihneď pod chodníkom vedúcim do veterinárnej ambulancie alebo do záhrady cez okno z
ambulancie resp. vedľajších priestorov patriacich k nej / čo súd považuje za zásadný zásah do súkromia
fyzickej osoby, za veľmi výrazný, rušivý element, a preto deľbu nehnuteľností, spôsobom navrhovaným

odporcom, odmietol.

Je síce pravda, že odporca si vytvoril v tejto nehnuteľnosti veľmi pohodlné a nadštandardné podmienky
na vykonávanie svoje súkromnej veterinárnej praxe, ktorá je jeho zárobkovou činnosťou ale to samo
o sebe nemohlo byť dôvodom na deľbu nehnuteľností na úkor zásahom do súkromia navrhovateľky

a jej matky, ktoré by v susedstve bývali a boli by obmedzované vo výkone svojho vlastníckeho práva
a rušené tak, že by to museli do budúcna znášať. Súd bol toho názoru, že podnikať možno aj inde,
právo na bývanie ako súčasť práva na súkromie je prednejšie a požíva väčšiu ochranu preto mu musí
byť súdom poskytnutá väčšia ochrana ako vykonávaniu podnikateľskej činnosti, a pokiaľ by mala ostať
navrhovateľka bývať v nehnuteľnosti, bola by nielen znevýhodnená ale z morálneho a etického hľadiska

aj ukrátená lebo sporná nehnuteľnosť patrila v minulosti jej rodičom, ide o rodinný majetok, ktorý je
aj t.č. zveľaďovaný a udržiavaný aj jej matkou, ktorá ako to vyplynulo z dokazovania pred súdom, sa
aj počas manželstva účastníkov konania značnou mierou podieľala nielen na krytí výdavkov spoločnej
domácnosti ale aj na splácaní ich úveru. Toto tvrdenie bolo preukázané nielen svedeckou výpoveďou Idy
Wagnerovej ale aj svedkyne Lehončákovej, ktorá potvrdila, že mesačné splátky hypotekárneho úveru

nosila na požiadanie matky navrhovateľky do banky z jej peňazí, ktoré utŕžila z predaja tovaru alebo
prenájmu nehnuteľností lebo ako podnikateľka sa venovala obchodnej, podnikateľskej činnosti a dcére
takto vypomáhala. Ďalej to bolo preukázané aj výpismi z účtu navrhovateľky v OTP Banke, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že peniaze vkladané p. Lehončákovou vo výške mesačnej splátky úveru boli
použité následne na zaplatenie splátok úveru. Splácanie úveru po rozvode nebolo medzi účastníkmi

konania sporné a bolo preukázané, že bola to opäť matka navrhovateľky, ktorá úver ďalej splácala,
odporca potvrdil, že po rozvode sa na splácaní úveru ničím nepodieľal, preto súd dospel k záveru,
že tvrdenie navrhovateľky o tom, že úver splácala iba jej matka, bolo nesporne preukázané. Aj tento
argument zavážil pri rozhodovaní o tom, komu súd prisúdi nehnuteľnosti a v neposlednom rade vzal
do úvahy aj úmysel matky navrhovateľky prezentovaný v konaní, t.j. snahu získať späť rodinný majetok

aj za cenu toho, že bude potrebné odporcu z neho vyplatiť a úver v celosti splatiť. Navrhovateľka bola
ochotná zostatok úveru prevziať a splácať ďalej, preto súd považoval za správne a spravodlivé, že celú
nehnuteľnosť získa ona.

Súd konštatuje, že podľa platného slovenského práva to, že kto zavinil rozpad manželstva, nemá žiaden

právny význam, nemá vplyv na delenie majetku po rozvode preto argument odporcu, že rozpad
manželstva bol zapríčinený navrhovateľkou, nemohol súd zohľadniť v jeho prospech hoci z morálneho
hľadiska možno súhlasiť s ním.

Právne irelevantné bolo aj to, že po rozvode navrhovateľka a jej matka súhlasili s tým, aby ostal podnikať

v sporných priestoroch ako aj to, že navrhovateľka v tom čase mala iné životné plány a chcela si
súkromný život zariadiť inak. Po čase totiž zmenila názor, zmenili sa okolnosti, ostala doma, chcela
podnikať a bola nútená prenajať si priestory v meste a platiť nájomné za stavu, že odporca podniká v
ich spoločnej nehnuteľnosti bezplatne čo aj podľa názoru súdu nebolo spravodlivé.

Svedeckú výpoveď H. C. súd považoval za vieryhodnú a nemal dôvod spochybňovať jej výpoveď len
preto, že ide o matku navrhovateľky. Ňou predložené listinné dôkazy nesporne preukázali jej tvrdenie, že
spornú nehnuteľnosť v minulosti vybudovala so svojim manželom a účastníci konania potvrdili v konaníto, že počas manželstva spoločne postavili iba Č. o Y. XX Q., inak všetko ostatné bolo dávno pred tým
postavené než ich nadobudli do BSM.

Tvrdenie svedka Čižmára o odovzdaní sumy 500.000,-Sk matke navrhovateľky, ktorá mala byť použitá
na čiastočné splatenie hypotekárneho úveru účastníkov konania, súd považoval za účelové. Svedkyňa
Wagnerová ako aj navrhovateľka to popreli a hoci to odporca potvrdil, súd tomuto tvrdeniu neuveril
lebo to nemalo žiadne logické nadväznosti vo vzťahu k úveru, na splatenie ktorého mala táto suma byť
použitá. Okrem toho je podľa súdu málo pravdepodobné, že niekto odovzdá tak vysokú sumu bez toho,

aby o tom mal písomný doklad a to ani za situácie, že išlo o veľmi dobrých známych. Súd vzal do úvahy
aj to, že tento svedok t.č. podniká v spornej nehnuteľnosti s odporcom teda má záujem na tom, aby sa
tento stav zachoval, a preto nie je vylúčené ani to, že z tohto dôvodu vypovedal v prospech odporcu. Je
totiž nepochopiteľné prečo sa potom táto suma nepoužila / hoci len sčasti/ na splatenie úveru účastníkov
konania a prečo, ak mala na to slúžiť, sa odovzdávala matke navrhovateľky a nie účastníkom konania,
ktorý mu dovolili podnikať v zabehnutých priestoroch patriacich do BSM.

Odporca nevedel preukázať, že úver počas manželstva splácali spoločne s manželkou ale ak súd
berie do úvahy pomery v ich rodine v tom čase a to, že hospodárili spoločne aj so svokrou, že im
svokra finančne prispievala a vypomáhala, nemožno vylúčiť ani to, že splátky úveru fyzicky vkladané p.

Lehončákovou boli aspoň sčasti spoločnými peniazmi účastníkov konania a bolo by veľmi nespravodlivé
ak by súd tvrdil, že odporca, ktorý počas celého manželstva pracoval, mal slušný príjem, s ktorým s
manželkou spoločne hospodárili by ničím neprispel na zveľadenie, skrášlenie a udržiavanie spoločného
majetku resp. splácanie spoločného dlhu. Z dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi odporcom a
svokrou boli dobré, a počas konania o rozvod manželstva stála na jeho strane kým dcéra z domu

odišla ona ostala bývať s odporcom a súhlasila s tým, že tam bude podnikať do budúcna preto je
súd toho názoru, že je viac než pravdepodobné, že odporca sa tak isto podieľal na splácaní úveru
počas manželstva aj keď to spoľahlivo preukázať nevie lebo je v dôkaznej núdzi. Berúc do úvahy tieto
skutočnosti súd sumu, ktorá bola počas manželstva zaplatená na sporný úver nemohol bez výhrad
zohľadniť výlučne v prospech navrhovateľky ale mal za to, že ju splácali spoločne aj keď za pomoci

matky navrhovateľky, čo sama potvrdila.

Súd konštatuje, že hodnota hnuteľných vecí prikázaných navrhovateľke predstavuje 2.303,24 € z toho
polovica predstavuje 1.151,062 €, ktorú musí vyplatiť odporcovi. Hodnota nehnuteľnosti, ktorú získala

do výlučného vlastníctva predstavuje 104.000 € z toho polovica predstavuje 52.000 €, ktorú musí
vyplatiť odporcovi. Navrhovateľka preberá zostatok na hypotekárnom úvere vo výške 40.094,82 € z
čoho polovicu, t.j. 20.047,41 € treba zohľadniť v jej prospech, teda túto sumu jej musí zaplatiť odporca.
Výplatná povinnosť navrhovateľky voči odporcovi činí 53.151,62 € ( 52.000 € + 1.151,62 €).

Odporca získal hnuteľné veci v hodnote 8.859,66 € z čoho polovica predstavuje 4.479,83 €, ktorú sumu
musí zaplatiť navrhovateľke, polovica zostatku úveru činí 20.047,41 € a tak jeho výplatná povinnosť
voči navrhovateľke predstavuje 24.527,24 € ( 4.479,83 € + 20.047,41 €). Po vzájomnom zápočte
je navrhovateľka povinná odporcovi po takomto vyporiadni BSM vyplatiť 28.624,38 € ( 53.151,62 € -

24.527,24 €).

Vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch účastníkov konania, účastníci trovy konania nežiadali, a tak im
súd trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.