Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/397/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510208120
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510208120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd v V. v senáte zloženom z predsedníčky senátu L.. W. F. a členiek senátu L.. M. L. a U.. V. V. v

právnej veci žalobcu: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Na M. XXX, P., I. republika, štátny občan I. republiky,
právne zast.: advokátom L.. C. M., Y. 5, V., proti žalovanému: C.. arch. P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. XX, V., štátny občan F. republiky, právne zast.: advokátskou kanceláriou G. R. T. s.r.o., so sídlom F.
7, V., C.: XX XXX XXX a advokátkou kanceláriou AK MS s.r.o., so sídlom T. 3, V., C.: XX XXX XXX, o
zaplatenie 2,500.000,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku D. súdu V. V v V.
zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

M. súd v V. rozsudok D. súdu V. V v V. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX p o t v r d z u j e .

Žalobcaje povinný zaplatiťžalovanémunáhradutrovodvolaciehokonania-trovprávnehozastúpenia

vo výške 752,06 eura, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 4.512,12 eura, k rukám advokátskej kancelárie G. R. T. s.r.o., V., v
lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca C.. L. V. žiadal uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť mu 2,500.000,- Kč spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 1.7.2009 do zaplatenia, pretože
tieto peniaze mu poskytol na základe medzi nimi uzavretej zmluvy o pôžičke dňa X.X.XXXX a žalovaný
mu peniaze napriek splatnosti pôžičky XX.X.XXXX nevrátil. Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil,

tvrdil, že žiadnu peňažnú čiastku od pôvodného žalobcu, a to ani len v časti, neprevzal. Počas konania
súdpripustilzmenuúčastníkovnastranežalobcutak,ženamiestopôvodnéhožalobcudokonaniavstúpil
P. K..

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vychádzal z tohto skutkového stavu: Zo F. o
půjčce (písanej v českom jazyku) zistil, že pôvodný žalobca - C.. L. V. je v nej označený ako veriteľ, a
žalovaný ako dlžník. Z obsahu dokladu vyplýva, že jej predmetom - citácia zo zmluvy - je poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 2,500.000,- Kč, ktoré veriteľ dlžníkovi poskytuje. Podpísaním tejto
zmluvy dlžník potvrdil prevzatie pôžičky v hotovosti v plnej výške. Splatná je k rukám veriteľa najneskôr,

pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, XX.X.XXXX. Na zmluve je uvedené miesto uzavretia v P.
a dátum X.X.XXXX. Žalovaný je na zmluve v časti dátumu jeho narodenia nesprávne identifikovaný
a nesprávnosť je v zmluve zistená aj u označenia výšky pôžičky, keď číselne je vyjadrená sumou
2,500.000,- Kč a slovne dva miliony pět set korun českých. Žalovaný jeho podpis na zmluve ako dlžníkanerozporoval, napriek tomu však tvrdil, že zmluvu neuzavrel a od veriteľa C.. L. V. nikdy peňažnú sumu
podľa obsahu zmluvy neprevzal.

C.. L. V. svedecky vypovedal, že sa dlhodobo pozná s C.. C. K. a rozhodol sa finančne podieľať na

jeho obchodnom projekte spočívajúcom vo výstavbe obytného domu v P.. V období rokov XXXX - XXXX
mu v rôznych čiastkach v rôznych časových obdobiach vyplatil spolu 5,000.000,- Kč. Peniaze vždy
odovzdával do jeho rúk, žalovaný od neho žiadne peniaze neprevzal. Žalovaný sa tiež prostredníctvom
jeho obchodnej spoločnosti podieľal na predmetnej obchodnej činnosti, bol projektantom bytového
domu. Aj keď výstavba sa mala realizovať prostredníctvom obchodnej spoločnosti, o jej činnosti nič

nevedel, nezaujímal sa o to, poznal len základné informácie projektu, nie detaily. Nakoniec sa však
rozhodol z projektu vystúpiť a s C.. C. K. riešil vrátenie ním vložených investícii do projektu. Čas si
presne nepamätal, bolo to v období prvého štvrťroka XXXX, kedy mu tento priniesol X zmluvy o pôžičke,
v jednej figuroval ako dlžník sumy 2,500.000,- Kč C.. C. K. a v druhej žalovaný. Zmluvy boli obsahovo
identické. Žalovaný mu osobne žiadnu zmluvu nedával, nepamätal si, či vo vzťahu k nemu ju podpisoval
ako prvý, alebo či podpisoval vyhotovenie, ktoré už bolo podpísané žalovaným. Rovnopisy zmluvy s C..

C. K. si podpísali súčasne u neho v kancelárií v zamestnaní. Dátum X.X.XXXX je uvedený na zmluve z
dôvodu, že k tomuto dňu ukončil svoj vstup do označeného projektu, formou podpisu zmlúv o pôžičke
považoval jeho finančné prostriedky vložené do projektu za vysporiadané a o viac sa nestaral. Svedok
nevedel uviesť, kto vyhotovil text zmluvy.

Princíp, že takto budú vysporiadané ním vložené prostriedky do projektu, riešil len s C.. C. K., so

spôsobom vysporiadania súhlasil, pretože vzťahy medzi ním, C.. C. K. a žalovaným boli založené na
dôvere a priateľstve. Po splatnosti dlhu žiadal od žalovaného jeho vrátenie, tento ho odkázal na riešenie
s C.. C. K.. Pohľadávku zo zmluvy o pôžičke so žalovaným následne postúpil na návrh C.. C. K. odplatne
za 2,500.000,- Kč na P. K., syna C.. C. K., ktorý mu zaplatil spolu 5,000.000,- Kč. Z toho 2,500.000,- Kč
titulom jeho zmluvy o pôžičke a 2,500.000,- Kč titulom odplaty za postúpenie pohľadávky na jeho syna.

Svedok uviedol, že nemal dôvod pochybovať o súhlase žalovaného s vysporiadaním jeho financovania
projektu, pretože C.. C. K. mu oznámil, že žalovaný s postupom súhlasí.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, a k jej uzavretiu zákon
vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. K zmluve o pôžičke nedochádza
len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky. Keďže z

výpovede svedka C.. L. V. jednoznačne vyplynulo, že listinným dokladom - zmluvou o pôžičke, sa
zmenil právny charakter ním vyplatených 5,000.000,- Kč, ktoré pôvodne s účelom spolupodieľania sa
na stavebnom projekte do neho investoval, posúdil súd ako právne významnú námietku žalovaného, že
peniaze nedostal, a to bez ohľadu na danosť jeho podpisu na zmluve o pôžičke. Podľa výkladu obsahu
zmluvy, veriteľ - C.. L. V. poskytuje dlžníkovi (žalovanému) 2,500.000,- Kč a dlžník potvrdzuje prevzatie

pôžičky. Toto tvrdenie v zmluve je však nepravdivé. Svedeckou výpoveďou C.. L. V. bolo preukázané,
že peniaze odovzdal výlučne C.. C. K..

Predmetom dokazovania sa teda stala okolnosť, či prostredníctvom C.. C. K. došlo k odovzdaniu
predmetu pôžičky žalovanému.

C.. C. K. svedecky vypovedal, že jeho manželka C.. C. K. a žalovaný prostredníctvom jeho obchodnej

spoločnostiX.R.s.r.o.akospoločníciobchodnejspoločnostiX.D.,s.r.o.,P.,sarozhodlirealizovaťprojekt
výstavby bytového domu. C.. L. V. vstúpil do tohto projektu ako tichý spoločník obchodnej spoločnosti
realizujúcej stavbu. Za týmto účelom mu odovzdal 5,000.000,- Kč, a to v čase pred rokom XXXX, v
splátkach. Konkrétne časové obdobie odovzdania splátok sumy 5,000.000,- Kč, ich počet, výšku, si
nepamätal.Ztejtosumyodovzdal2,500.000,-KčžalovanémupriamodojehorúkvjehokanceláriivV.na

K.ul.XX.Vždytobolovsplátkach,ktorýchpočet,výšku ačasodovzdaniasinepamätal.Vypovedal,žeto
boli celé sumy (300.000,- Kč alebo 400.000,- Kč). Písomne si prevzatie peňazí vzájomne nepotvrdzovali,
pretože ich spájala dôvera z dlhoročného priateľstva. On preberal od C.. L. V. peniaze do stavebného
projektu. Nevedel uviesť, ako vznikla myšlienka vysporiadania 5,000.000,- Kč voči C.. L. V. formou
zmluvy o pôžičke, potom ako sa tento rozhodol v stavebnom projekte nepokračovať. Úkon podpísania

zmluvy o pôžičke, ktorú mal vyhotoviť C.. L. B., zamestnanec žalovaného, s ktorým sa aj on dobre pozná,sa uskutočnil v kancelárii žalovaného v V. na K. ul. XX, kde boli predložené v 2 rovnopisoch zmluva o
pôžičke s veriteľom C. . L. V. a žalovaným ako dlžníkom a v 2 rovnopisoch zmluva o pôžičke s veriteľom
C.. L. V. a ním ako dlžníkom. Obaja všetky rovnopisy vo vzájomnej prítomnosti podpísali a svedok ich

odniesol C.. L. V.. Rovnopis jedného vyhotovenia podpísaný veriteľom následne odniesol žalovanému
doV..Predložilsúdulistinuoznačenúakoanalýza,zobsahuktorejjezrejmé,žeideooznačenýstavebný
projekt,naktorejjevyznačenáexistenciazáväzkužalovanéhozozmluvyopôžičke2,500.000,-Kčajeho
voči L. V.. Mal ju vypracovať C.. L. B., ktorý je konateľom obchodnej spoločnosti žalovaného X. R. s.r.o..

Svedok C.. L. B. vypovedal, že text zmluvy o pôžičke, ktorý mu bol predložený k nahliadnutiu, nepísal a

nepoznal ho. Nevedel o tom, že by mala nejaká osoba, teda C.. L. V., záujem podieľať sa na spoločníctve
v tejto firme a nevedel o poskytnutí 5,000.000,- Kč. Ako konateľ spoločnosti X. R. s.r.o. by o takýchto
okolnostiach cez listinné doklady vedel.

Súd poukázal na to, že subjekty zmluvného vzťahu vystupujú ako fyzické osoby, nie ako osoby
podnikatelia, i keď pôvodný zámer sledoval spolupodnikanie. Zmenu účelu vyplatených 5,000.000,-
Kč C.. L. V. vysporiadavali fyzické osoby, čo dokumentuje označenie zmluvných strán v zmluvách o

pôžičke, a aj záväzok C.. C. K., ktorý podnikateľským oprávnením k stavebnému projektu nedisponoval.
Keďže v konaní bolo zistené, že obsah zmluvy o pôžičke, o ktorú opieral žalobca svoj nárok, je čo
do skutkového základu vyplatenia - poskytnutia peňazí C.. L. V. žalovanému nepravdivý, zaťažovalo
bremeno preukázania odovzdania predmetu pôžičky žalobcu. C.. L. V. neodovzdal žalovanému žiadnu
peňažnú čiastku, ani neosvedčil danosť jeho poverenia pre C.. C. K., peniaze v sume 2,500.000,-

Kč mu odovzdať. Zmluvy (zmluva o pôžičke s dlžníkom - žalovaným a s dlžníkom C.. C. K.) vznikli
v čase priateľstva do predmetu sporu zainteresovaných osôb. C.. C. K. jeho vzťah k žalovanému
dnes označil za nepriateľský. Dôkaz žalobcu o naplnení zmluvy o pôžičke - teda odovzdanie peňazí
- svedeckou výpoveďou C.. C. K., túto podmienku vzniku nároku pre vrátenie pôžičky preukazuje
nepresvedčivo. Jednoznačne síce svedok vyhlásil, že peniaze žalovanému odovzdal, ale iné informácie

úkonu odovzdania peňazí neuviedol. Bez týchto sprievodných náležitostí výpovede súd nemohol túto
hodnotiť ako dôkaz presvedčivo dokazujúci tvrdenie odovzdania peňazí. Jeho výpoveď sa ani pri opise
skutkového deja nezhoduje so svedeckým dôkazom C.. L. V.. C.. C. K. vypovedal ohľadom podpísania
zmluvy, ktorou sa on ako dlžník zaviazal vrátiť pôžičku C.. L. V., že túto podpísal sám za seba na
obidvoch vyhotoveniach v kancelárii žalovaného v jeho prítomnosti, čo protirečí výpovedi svedka C.. L.

V., ktorý tvrdil, že zmluvu o pôžičke, ktorou oni vstúpili do vzájomného zmluvného vzťahu, si podpísali
oni dvaja vo vzájomnej prítomnosti. Podľa súdu je C.. C. K. na výsledku sporu zainteresovanou osobou,
pretože on, keď jeho syn (žalobca) postúpením prevzal spornú pohľadávku C.. L. V., predmetnú sumu
mu ako odplatu za postúpenie zaplatil, a táto skutočnosť poznačuje hodnovernosť svedka. Taktiež v
konaní predložená listina, označená ako analýza zo stavebného projektu, kde sa pôžičky z obidvoch

zmlúv spomínajú, nie je relevantným dôkazom osvedčujúcim odovzdanie peňazí. V konaní nebolo
preukázané, akú hodnotu záväznosti plní voči žalovanému ako fyzickej osobe a sama osebe môže len
preukázať existenciu zmlúv o pôžičke, nie jej naplnenie. Aj keď otvorenou otázkou zostala okolnosť, kto
vlastne vypracoval text zmluvy o pôžičke (svedok C.. C. K. tvrdil, že to bol C.. L. B., ktorý to poprel),
zodpovedanie tejto otázky s ohľadom na predmet dokazovania - odovzdania peňazí považoval súd už

za nadbytočné.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
s tým, že opierajúc sa o zhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania považoval vznik právneho
vzťahu medzi veriteľom a žalovaným ako dlžníkom za nepreukázaný. Keďže nebolo nespochybniteľne
preukázané odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi (žalovanému), súd žalobu zamietol. Podľa súdu v

kontexte tohto právneho záveru nezískal žalobca ani postúpením pohľadávky aktívnu legitimáciu pre
konanie, pretože nikto nemôže postúpiť viac práv, ako sám má.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) a žalovanému priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia celkom vo výške 4.512,12
eura, keď vychádzal z toho, že sadzba za úkon právnej služby predstavuje v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. sumu 619,09 eura (tarifná hodnota sporu bola 2,500.000,- Kč, čo podľa kurzu NBS CZK/
EUR ku dňu podania žaloby 9.4.2010 bolo 99.080,53 eura, 1 EUR /25,232 CZK. Za každý úkon patríprávnemu zástupcovi aj režijná náhrada nákladov po 7,41 eura za úkony v roku 2011 a po 7,63 eura za
úkony v roku 2012. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 3.760,10 eura za 6 úkonov - prevzatie a
príprava zastúpenia 10.8.2011, účasť na pojednávaniach dňa 5.3.2012 a 4.6.2012, ktoré presiahli dve

hodiny a ďalšia porada s klientom dňa 24.5.2012 - každý po 619,09 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eura
+ 5 x 7,63 eura, pričom tarifná odmena a režijný paušál sa zvyšujú o 752,- eur (20 % DPH).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd sa v celom rozsahu stotožnil

s obranou žalovaného, ktorý účelovo tvrdil, že žiadne peniaze od žalobcu nedostal. Poukázal na
to, že v zmysle ust. § 657 OZ na uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma. K jej
uzavretiu však zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, pričom
odovzdanie sa môže uskutočniť aj sprostredkovane cez inú osobu. Ku vzniku zmluvy o pôžičke môže
dôjsť aj tak, že vec určená podľa druhu, ktorá sa nachádza u dlžníka z iného právneho dôvodu, sa
bude považovať za požičanú vec. Teda pre vznik zmluvy o pôžičke musia byť kumulatívne splnené

dve podmienky - dohoda o pôžičke a odovzdanie peňazí. Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva,
že boli splnené obe podmienky - bola preukázaná dohoda o pôžičke písomnou zmluvou o pôžičke,
podpísanou právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorého pravosť jeho podpisu bola potvrdená
znaleckým dokazovaním. Na základe tejto zmluvy bolo zároveň preukázané, že medzi zmluvnými
stranami došlo aj k odovzdaniu predmetu pôžičky, a to podľa čl. III, kde dlžník podpisom tejto zmluvy

potvrdil prevzatie pôžičky v hotovosti v plnej výške. Z výpovede svedkov C.. V. zo dňa X.X.XXXX a C..
C. K. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že C.. V. odovzdal predmetné finančné prostriedky žalovanému, a teda
došlo k reálnemu plneniu. Skutočnosť, že tieto peniaze neodovzdal, resp. neodovzdával osobne C.. V.
žalovanému, je právne irelevantná. Odovzdávanie finančných prostriedkov prostredníctvom tretej osoby,
t.j. prostredníctvom C.. C. K., resp. C.. C. K. nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o pôžičke.

Za jednoznačný dôkaz prevzatia finančných prostriedkov pokladá žalobca samotné uzatvorenie zmluvy
o pôžičke, kde sa v článku III. uvádza, že dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v
hotovosti v plnej výške. Neobstojí obrana žalovaného, že zmluva o pôžičke nebola podpísaná X.X.XXXX
tak, ako je datovaná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že do uvedeného dátumu bol žalovanému vo
viacerých splátkach odovzdaný celý predmet pôžičky.

Skutočnosť, že finančné prostriedky poskytované žalovanému boli pôvodne určené na získanie
obchodného podielu v spoločnosti X. D. s.r.o. P., je tiež irelevantná, nakoľko keď C.. V. stratil záujem
o nadobudnutie tohto podielu, ostali finančné prostriedky v držbe žalovaného, a na základe zmluvy o
pôžičke sa stali predmetom

pôžičky žalovaného voči C.. V.. Súd nevykonal dokazovanie, či C.. V. nepoveril C.. K. na odovzdanie

peňazí žalovanému. C.. V. priamu otázku na vyjadrenie sa k tejto skutočnosti nedostal, ale z jeho
výpovede vyplýva, že peniaze na základe dohody zúčastnených strán odovzdával C.. V. žalovanému
prostredníctvom spoločného priateľa C.. K.. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že peňažné
prostriedky vo výške 5,000.000,- Kč, ktoré boli pôvodne určené na získanie obchodného podielu
v spoločnosti, resp. na získanie pozície tichého spoločníka v spoločnosti, sa následne na základe

dohody zúčastnených strán stali predmetom zmlúv o pôžičke, ktorými sa C.. V. stal veriteľom C.. C.
K. a žalovaného, každého v sume 2,500.000,- Kč. Ďalej žalobca namietol, že súd sa nevysporiadal
so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že zmluvu o pôžičke jednoznačne
podpísal žalovaný, a tým potvrdil prevzatie finančných prostriedkov vo výške 2,500.000,- Kč. Na základe
nepravdivých tvrdení žalovaného, že predmetná zmluva je podvrh, podvod, a že takúto zmluvu nikdy

neuzavrel, je potrebné jeho osobu vyhodnotiť ako nevierohodnú. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže k znášaniu
trov súdneho konania.

K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal
precízne dokazovanie, v rámci ktorého vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, teda aj

dôkazy navrhnuté žalobcom. Námietku, že svedok C.. V. nedostal otázku ohľadne akejsi skutočnosti,
považuje za irelevantnú, lebo žalobca mal byť v dokazovaní sám aktívny, a ak považoval niečo za
dôležité, mal sa k tomu vyjadriť, resp. doložiť dôkaz. Pokiaľ teraz v odvolaní navrhuje doplnenie
dokazovania, jedná sa o neprípustný pokus rozširovať dokazovanie, ktoré mohlo byť vykonané vprvostupňovom konaní. Čo sa týka novo formulovaného vyjadrenia žalobcu v odvolaní, že peniaze mali
byť odovzdávané i prostredníctvom C.. K., ide o výmysel. V konaní o tom nebol predložený žiadny dôkaz,
pričom C.. K. bola ako verejnosť prítomná na pojednávaní. Žalobca ju teda mohol navrhnúť vypočuť

ako svedkyňu. Reálne to však nespravil, pretože si bol vedomý skutočného stavu. Skutočnosť je taká,
že C.. K. ako zástupca spoločnosti X. D. s.r.o. P. nosila architektonickej kancelárii X. R. s.r.o. (teda
nie žalovanému, ale spoločnosti) peniaze v hotovosti za zmluvne dohodnuté a poskytované služby,
nakoľko táto spoločnosť bola generálnym projektantom, vykonávala autorský dozor, respektíve i ďalšie
služby, a to výlučne z dôvodu šetrenia bankových prevodov. Tieto boli oboma spoločnosťami riadne

zaúčtované ako náklad, resp. príjem, a najmä, peniaze boli vyberané z účtu spoločnosti X. D. s.r.o.,
teda v žiadnom prípade by sa nemohlo jednať o peniaze od C.. V. pre žalovaného. V odvolaní to
však žalobca prezentuje tak, že C.. K. odovzdávala peniaze žalovanému ako pôžičku od C.. V.. V
konaní bolo preukázané, že zmluva o pôžičke vykazovala viaceré vady (pisárske aj skutkové), ktoré ju
spochybňovali ako celok (dátum narodenia žalovaného, rozpor vo výške požičanej sumy v jej číselnom a
slovnom vyjadrení). Svedeckou výpoveďou C.. V. (pôvodného žalobcu) a žalovaného bolo preukázané,

že títo dvaja sa nestretli dňa X.X.XXXX, ani sa nestretli v P.. Nikdy sa nestretli za účelom dojednávania
alebo uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Stretli sa len raz, až po splatnosti údajnej pôžičky, kedy žalovaný
jasne povedal p. V., že žiadne peniaze neprevzal, a pokiaľ ich C.. V. vyplácal C.. K., musí si to riešiť s
ním. Svedok V. jasne uviedol, že peniaze odovzdával vždy len C.. K., a to, že peniaze boli odovzdané
žalovanému, tvrdil len C.. K., ktorý je ako svedok zaujatý vzhľadom na jeho záujem na výsledku konania.

To potvrdil súčasný žalobca (syn C.. K.), ktorý nevedel zdôvodniť, prečo vlastne vstúpil do postavenia
žalobcu po C.. V., a iba uviedol, že ho o to požiadal otec. Celý skutkový dej, o ktorý žalobca oprel svoj
nárok, bol vymyslený. Predložený listinný dôkaz - finančnú analýzu (bez dátumu, podpisu, pečiatky),
v ktorej je uvedený aj záväzok žalovaného voči C.. V., mal vyhotoviť svedok C.. B., čo však tento
poprel, a ani sa nevedel vyjadriť k jej obsahu. Rovnako tento svedok poprel, že by bol pôvodcom

predmetnej zmluvy o pôžičke. Podľa žalovaného k jeho podpísaniu zmluvy o pôžičke mohlo dôjsť
omylom, pretože manželka C.. K., ktorá zabezpečovala bežný ekonomický chod spoločnosti X. D. s.r.o.,
v ktorej bol žalovaný konateľom, mu predkladala na podpis množstvo rôznych dokumentov. Vzhľadom
na ich vtedajšie priateľstvo a vzájomnú dôveru, mohlo dôjsť k tomu, že žalovaný túto zmluvu v omyle
podpísalspolusinýmidokumentmi.Podpisnerozporoval,aletrvdil,žezmluvuneuzavrelapeniazeodC..

V. neprevzal. Nesúhlasí preto s tým, že znalecký posudok posudzujúci jeho podpis, môže predstavovať
rozhodujúci dôkaz uzatvorenia a naplnenia zmluvy o pôžičke. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške
752,06 eura.

M. súd v V. ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods.
3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa uviedol správne úvahy ohľadne charakteru predmetnej zmluvy, ako aj to, že
na to, aby bola skutkovo naplnená, bolo potrebné reálne odovzdanie peňazí žalovanému, čo tento

popieral. Správne preto zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností
(o naplnení zmluvy o pôžičke), ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. V
rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu a na posúdenie
opodstatnenosti tvrdení žalovaného, z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu. Jeho

skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov, či z obsahu spisu vyplynuli, a aj inak vyšli v
priebehu konania najavo. Pretože ide o sporové konanie, súd nemal povinnosť vykonávať dokazovanie
nad rámec procesnej snahy účastníkov. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s
ust. § 132 O.s.p., dospel súd aj k správnym skutkovým záverom o tom, že aj keď písomná zmluva reálne

existuje, a aj bola podpísaná oboma účastníkmi, k odovzdaniu peňazí tak, ako je to napísané v čl. III
zmluvy, nedošlo. Aj keď sa možno stotožniť s názorom odvolateľa, že k odovzdaniu peňazí žalovanému
nemuselo dôjsť priamo zo strany C.. V., ale mu mohla tieto peniaze odovzdať aj iná osoba, ide o
skutočnosť, ktorá by musela byť v konaní preukázaná. Okrem zmlúv o pôžičke neexistuje akýkoľvek iný
dôkaz, preukazujúci požičanie sumy 5,000.000,- Kč, naloženie s týmito prostriedkami, a to, že polovica

z nich bola odovzdaná žalovanému ako pôžička. Aj keď sa C.. K. odvoláva na priateľské vzťahy sožalovaným, ak teda nepovažovali za potrebné si takúto pôžičku ošetriť, musí žalobca znášať následky
neunesenia dôkazného bremena.

Ak teda nebolo v konaní preukázané odovzdanie peňazí žalovanému, a v podstate jediný svedok, ktorý

tvrdí opak (C.. K. - otec žalobcu), má emimentný záujem na výsledku sporu, a v prospech odovzdania
nesvedčiažiadneinédôkazy,ktorébytopodporovali,možnoustáliť,žekodovzdaniupeňazížalovanému
nedošlo, resp. že túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Na tomto skutkovom základe následne dospel
súd prvého stupňa aj k správnemu právnemu záveru, že nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť. Súd
svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., aj odôvodnil.

Námietky žalobcu v jeho odvolaní teda nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého

rozsudkusúduprvéhostupňazhľadiskaodvolacíchdôvodovvnichuvádzaných,pričomanivodvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní ani nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozsudku, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť

rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Správne je aj rozhodnutie súdu týkajúce sa náhrady trov konania a stanovenia jej výšky. Ani v tejto
časti súd prvého stupňa nepochybil, a s týmto jeho rozhodnutím a odôvodnením sa plne stotožňuje aj
odvolací súd.

Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd

rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia za

1 úkon právnej služby - 23.7.2012 - písomné podanie na súd (vyjadrenie žalovaného k odvolaniu
žalobcu) - podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (619,09 eura +

7,63 eura + DPH 125,34 eura), t.j. celkom vo výške 752,06 eura tak, ako si ich uplatnil.

Náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.