Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/167/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222445
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1211222445.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci navrhovateľa:
H. A., bytom S. X, U., zast. JUDr. Milan Škultéty, advokát so sídlom 29. Augusta 5, Bratislava, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: G. R., bytom H. R. XXXX, I. F., Č. N., zast. JUDr. Olga
Sovová, PhD., advokátka so sídlom Bartákova 34, Praha 4, proti odporcovi: Z.. K. Ď., bytom F. XX, U.,
o určenie, že odporca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05. 09. 2011 domáhal určenia, že odporca nie je vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na Katastrálnom úrade v Bratislave, Spáva katastra Bratislava II, na liste
vlastníctva č. XXXX pre obec U. - J.. Č.. N., katastrálne územie W., pod parcelným číslom XXXXX/XX

ako záhrada, o výmere XXX m2, pod parcelným číslom XXXXX/XXX ako zastavané plochy a nádvoria,
o výmere XXX m2 a ako rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na parcele číslo XXXXX/XXX (ďalej
len „nehnuteľnosť“ alebo „sporná nehnuteľnosť“) a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je jedným zo zákonných dedičov po svojej matke, poručiteľke Z. R.,
ktorá zomrela dňa 20. 10. 1999. Ku dňu smrti poručiteľka, okrem iného, vlastnila spornú nehnuteľnosť.
Okresný súd Bratislava I uznesením č. D 721/1999-807, Dnot 23/2000, zo dňa 04. 12. 2008, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 01. 2010, potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľke, vrátane

spornej nehnuteľnosti, jej dedičom zo zákona Z. A. v 1/3-ine, navrhovateľovi v 1/3-ine a G. R. v 1/3-
ine. Odporca je osoba, ktorá bola dňa 10. 07. 2006 zapísaná do listu vlastníctva č. 1521, ako vlastník
spornej nehnuteľnosti. Dňa 28. 06. 2006 podpísal odporca ako kupujúci kúpnu zmluvu, v ktorej je ako
predávajúci označená v tom čase už nebohá Z. R., zastúpená N. U., podľa plnomocenstva udeleného
dňa 15. 06. 2006. Na jej základe Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 10. 07. 2006 pod
V-966/06 povolila vklad vlastníckeho práva odporcu k spornej nehnuteľnosti. Dňa 30. 09. 2009 podala

Okresná prokuratúra Bratislava II na N. U. obžalobu pre zločin podvodu na tom skutkovom základe, že
predložením sfalšovanej plnej moci uviedol odporcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy do omylu v otázke
jeho oprávnenia zastupovať predávajúcu. Toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Odporca
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože ide o sfalšovaný dokument, s ktorým
nie je možné spájať účinky prevodu vlastníckeho práva. Katastrálny orgán zápis vlastníckych práv na
základe dedičského rozhodnutia nevykonal a navrhovateľ odkázal na uzavretie dohody s odporcom,

resp. podanie návrhu na súd. Odporca spornú nehnuteľnosť doposiaľ užíva s odôvodnením, že v katastri
nehnuteľností je zapísaný ako vlastník. Navrhovateľ má naliehavý právny záujme na tom, aby jeho
zdedené práva k spornej nehnuteľnosti boli zapísané aj do katastra nehnuteľností. Bez zápisu týchtopráv do listu vlastníctva č. 1521 nemôže svoje práva k spornej nehnuteľnosti osvedčiť tretím osobám a
v dôsledku toho ani nemôže s nehnuteľnosťou voľne nakladať a disponovať.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril na pojednávaní zo dňa 12. 12. 2012 tak, že nehnuteľnosť

kupoval prostredníctvom realitnej kancelárie na inzerát v novinách. Dom bol v dezolátnom stave, ale
jeho cena bola prijateľná. Nakoľko mal p. U. notársky overené splnomocnenie konať za pani R., nevidel
žiadny problém. Zložil mu preto spolu s manželkou na účet zálohu a po zápise vkladu mu vyplatil zvyšok
peňazí v hotovosti. Má za to, že v tomto prípade sú ukrátení všetci, aj dedičia, aj on. Zatiaľ nevie, ako
by mal súd vo veci rozhodnúť, ale rozhodnutie súdu bude rešpektovať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom

listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č. k. D 721/1999 - 807, Dnot.23/2000 právoplatného dňa 04.
01. 2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. D 721/1999 - 1012, Dnot.
23/2000 zo dňa 09. 01. 2013 vyplýva, že nehnuteľný majetok v katastrálnom území W., LV Č.. XXXX,
parc. č. XXXXX/XX záhrady, vo výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria vo

výmere XXX m2, súpisné číslo XXXX, na parc. č. XXXXX/XXX rodinný dom pod B1 v 1/1-ine nadobúda
Z. A. v 1/3-ine, H. A. (navrhovateľ) v 1/3-ine a G. R. v 1/3-ine.

Z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. vyplýva, že ako vlastník spornej nehnuteľnosti
je v katastri nehnuteľností zapísaný odporca, a to na základe Kúpnej zmluvy V-9661/2006 zo dňa 10.
07. 2006.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 06. 2006 vyplýva, že predávajúci Z. R., zastúpená podľa plnej moci zo dňa
15. 06. 2006 N. U., predáva

spornú nehnuteľnosť kupujúcemu, t. j. odporcovi.

Z Oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 11. 05. 2010
vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. D 721/1999 - 807, Dnot 23/2000,

nie je možné vykonať zápis vlastníckeho práva, nakoľko je na LV č. XXXX zapísané vlastnícke právo v
prospech tretej osoby. Dotknuté osoby boli vyzvané na uzavretie dohody, alebo na podanie návrhu na
určenie práva k nehnuteľnostiam.

V priebehu konania navrhovateľ zotrval na tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania. K veci
ďalej uviedol, že dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľ je jedným zo zákonných

dedičov po poručiteľke Z. R., ktorá ku dňu smrti vlastnila spornú nehnuteľnosť. Nápravy stavu sa na
katastri nedomohli napriek tomu, že argumentovali, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bola už poručiteľka
mŕtva a teda nemohlo dôjsť k platnému prevodu nehnuteľností. Nie je pravda, že odporca o podvode
nevedel.

V priebehu konania vedľajší účastník uviedol, že má za to, že na požadovanom určení je daný naliehavý

právny záujem a návrhu žiadal vyhovieť.

Odporcavpriebehukonaniakveciuviedol,ženakoľkopredmetomdedičskéhorozhodnutianiejerodinný
dom, na určení, že odporca nie je vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXXX, navrhovateľ nemá
naliehavý právny záujem, z ktorého dôvodu žiada návrh v tejto časti zamietnuť.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu

právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujme.Podľa § 91 ods. 2 O. s. p. ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na
zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však

potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a

to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1

ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom
licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené
notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy
majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku
vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných

listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, 10ea) správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou

a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.10eb).

Podľa § 35 ods. 1 citovaného zákona správa katastra vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh
vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Podľa § 36 citovaného zákona správa katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina
bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto

zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná
záznam do katastra.

Podľa § 36a citovaného zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a
na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov
katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech

právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby
uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd za preukázané,
že navrhovateľ by síce mal naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, nakoľko na podanie
žaloby ho odkázal kataster nehnuteľností, avšak nemá naliehavý právny záujem na podaní negatívnej

určovacej žaloby, nakoľko rozhodnutím súdu o nej sa neodstráni stav právnej neistoty navrhovateľa
a nedosiahne sa ním sledovaný cieľ - zmena zápisu v katastri nehnuteľností v prospech dedičov po
poručiteľke Z. R..Z oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 11. 05. 2010
vyplýva, že dedičia po poručiteľke Z. R. boli odkázaní na podanie návrhu na určenie práva k
nehnuteľnosti. Takáto žaloba teda musí sledovať cieľ, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé na zápis

do katastra nehnuteľností, čo znamená, že rozhodnutie súdu buď pozitívne určí, kto je vlastníkom
nehnuteľnosti (na základe čoho kataster zapíše súdom určeného vlastníka), alebo určí neplatnosť
právneho úkonu (v danej veci kúpnej zmluvy zo dňa 28. 06. 2006), na základe ktorej došlo k zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na osobu, ktorej zápis svedčí v čase rozhodnutia súdu
(odporca).

Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O. s. p.) je na mieste tam, kde jeho pomocou možno odstrániť stav
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tohto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov.Naliehavýprávnyzáujemsaviaženakonkrétnyurčovacípetit(to,čohosanavrhovateľvkonaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva má spravidla prednosť pred
negatívnym určením, lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným
vlastníkom. Bez pozitívneho určenia treba totiž pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba
(ktorá nie je účastníkom konania). Práve z uvedeného dôvodu, t. j. možnosti vlastníctva tretích osôb,

zákon (majúc na mysli Katastrálny zákon) pripúšťa možnosť obnovy pôvodného stavu len v prípade, že
sa navrhovateľ v konaní domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, resp. neplatnosti dražby, čo sa
však v tomto prípade nestalo.

Navrhovateľ na ochranu svojich práv, po tom, čo ho Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu odkázala na uzavretie dohody, alebo na podanie návrhu na určenie práva k

nehnuteľnostiam, zvolil určovaciu žalobu s negatívnym petitom, teda s petitom, že odporca nie je
vlastníkom nehnuteľnosti. Súd má za to, že hoci zákon negatívny určovací návrh (petit) pripúšťa,
navrhovateľom požadované negatívne určenie v tomto konkrétnom prípade nie je spôsobilé odstrániť
neistotu v právnom vzťahu účastníkov. Požadovaným (negatívnym) určením nebude jednoznačne
vyriešený vzájomný vzťah účastníkov k predmetu určenia, ani sa konečným spôsobom nevyrieši otázka

vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti.

V zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona obnova pôvodného právneho vzťahu pripadá
do úvahy iba v prípade, že súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, alebo o neplatnosti dražby,
pričom uvedené nebolo predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania bolo negatívne určenie
vlastníckeho práva, t. j. že odporca nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Kataster preto ani v prípade, že

by súd návrhu vyhovel, nemôže vyznačiť pôvodný stav, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34
ods. 2 citovaného zákona. Určenie, že odporca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, by bolo nadbytočným
rozhodnutím, ktoré by neodstránilo spornosť navrhovateľovho práva, nakoľko určenie, že odporca nie je
vlastníkom nehnuteľnosti by nemalo za následok výmaz odporcu ako vlastníka nehnuteľnosti z katastra
nehnuteľností a obnovenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, t. j. poručiteľky Z. R.. Spornosť

navrhovateľovhoprávabysatedapožadovanýmurčenímneodstránila,čobynevyhnutneviedlokďalším
sporom. S poukazom na uvedené súdu nezostalo iné ako návrh s poukazom na nedostatok naliehavého
záujmu na požadovanom (negatívnom) určení zamietnuť.

Ako ďalšiu podstatnú skutočnosť, pre ktorú nemôže byť navrhovateľ v konaní

úspešný súd uvádza, že vzhľadom na predmet sporu, tvoria všetci dedičia po poručiteľke Z. R., ktorá

je uvedená ako účastníčka sporovaného právneho úkonu, t. j. kúpnej zmluvy zo dňa 28. 06. 2006,
nerozlučné hmotnoprávne spoločenstvo účastníkov.VprejednávanejprávnejvecivšakokruhúčastníkovkonanianetvoriavšetcidedičiaoznačenívUznesení
Okresného súdu Bratislava I, č. k. D 721/1999 - 807, Dnot 23/2000 právoplatného dňa 04. 01. 2010, v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. D 721/1999 - 1012, Dnot. 23/2000

(ktorí dedičským rozhodnutím aj nadobudli návrhom dotknutú nehnuteľnosť, a to každý v 1/3-tine).
Všetci dedičia, ktorí podľa hmotného práva (potvrdeného rozhodnutím o dedičstve) nadobudli dedičstvo,
tvoria v sporoch týkajúcich sa majetku poručiteľa, nerozlučné hmotnoprávne spoločenstvo, nakoľko sa
rozhodnutie v prejednávanej právnej veci dotkne všetkých dedičov - spoluvlastníkov. Na uplatňovanie
akýchkoľvek práv týkajúcich sa majetku poručiteľa sú oprávnení a povinní všetci dedičia spoločne a

nerozdielne.

Podmienka okruhu účastníkov vyplývajúca z hmotného práva v konaní splnená nebola. Návrh podal len
jeden z oprávnených dedičov, ktorého záujem ako vedľajšia účastníčka podporovala ďalšia dedička G.
R.. V poradí tretia dedička Z. A. však účastníčkou konania nebola. Ak táto dedička nemala záujem
vstúpiť do konania na strane navrhovateľov, potom musela v konaní vystupovať na strane odporcu.

V prípade, ak navrhovateľ určil okruh účastníkov sporového konania odchylne od okruhu účastníkov

podľa hmotného práva, nemôže byť návrhu vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z
hmotného práva, nakoľko konania sa nezúčastnili všetci spoločníci (oprávnení dedičia - spoluvlastníci).

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť
navrhovateľa o tom, že v spore nie je navrhovateľ samostatne aktívne legitimovaný, pretože by nešlo
o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ktoré je súd oprávnený v konaní poskytnúť, ale o

poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný, ani oprávnený poskytnúť (§ 5 ods. 1 O. s. p.).
Navyše navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 O. s. p.)

S poukazom na všetky vyššie uvedené právne závery a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko však odporca

trovy konania tak ako mu bolo súdom uložené v 3-dňovej lehote nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.