Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/267/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510208120
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1510208120.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu:

P. K., nar. XX. X. XXXX, bytom I. E., P., O. M. č. XXX, štátny občan I. E., právne zastúpený advokátom
JUDr. Igorom Klamárom, AK, Bratislava, Družstevná ul. č. 5, proti žalovanému: C.. R.. P. X., nar.
XX. X. XXXX, bytom F. E., V., Z. ul. č. XX, štátny občan F. republiky, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou LEGAL ADVISORY GROUP s.r.o., so sídlom Bratislava, Stavbárska ul. č. 7, IČO: 35 967
081 a advokátkou kanceláriou AK MS s.r.o., so sídlom Bratislava, Galandova ul. č. 3, IČO: 47 237 767,
o zaplatenie 2 500 000,- Kč spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania k rukám advokátskej kancelárie LEGAL

ADVISORY GROUP s.r.o., so sídlom Bratislava, Stavbárska č. 7 v sume 4 512,12 Eur a to v lehote do
3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 9. 4. 2010, žiadal C.pôvodný žalobca) uložiť žalovanému vydaním
platobného rozkazu povinnosť zaplatiť mu 2 500 000,- Kč spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne
od 1. 7. 2009 do zaplatenia, pretože tieto peniaze mu poskytol na základe dňa 1. 1. 2007 medzi nimi
uzavretej zmluvy o pôžičke a žalovaný mu peniaze napriek splatnosti pôžičky 30. 6. 2009 nevrátil.

Platobný rozkaz č. k. 26Ro 1569/2010 - 11, ktorý súd vydal dňa 27. 5. 2010, bol zrušený podľa § 173
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Uznesením č. k. 41C 267/2010 - 61 pripustil súd zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že namiesto

pôvodného žalobcu do konania vstúpil P. K.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 9. 2011.

Pôvodný žalobca a aj jeho nástupca sú štátnymi občanmi I. republiky s bydliskom v I. republike, žalovaný
je štátnym občanom F. republiky, v ktorej má aj bydlisko. Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná
článkom 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.

Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil, tvrdil, že žiadnu peňažnú čiastku od pôvodného žalobcu a to
ani len v časti, neprevzal.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov - C.. L. V., C.. C. K., C.. L. B., obsahom
listín - zmluvou o pôžičke, dohodou o postúpení pohľadávky, výpismi z obchodného registra obchodných
spoločností - X. D., s.r.o., X. R. s.r.o., grafologickým posudkom, pričom vykonal aj iné dôkazy, ktoré sú

obsahom súdneho spisu. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a z nich zistil tento
skutkový stav:

Predložením listiny označenej ako Smlouva o půjčce (je písaná v českom jazyku) sa pôvodný žalobca -
C.. L. V., podľa zmluvy veriteľ, domáhal od žalovaného, ako dlžníka, zaplatenia 2 500 000,- Kč. Z obsahu
dokladuvyplýva,žejejpredmetom-citáciazozmluvy- jeposkytnutiefinančnýchprostriedkovvovýške2

500 000,- Kč, ktoré veriteľ dlžníkovi poskytuje. Podpísaním tejto zmluvy dlžník potvrdil prevzatie pôžičky
v hotovosti v plnej výške. Splatná je k rukám veriteľa najneskôr, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú
inak, 30. 6. 2009. Na zmluve je uvedené miesto uzavretia v Prahe a dátum 1. 1. 2007. Žalovaný ako
dlžník je na zmluve v časti dátumu jeho narodenia nesprávne identifikovaný a nesprávnosť je v zmluve
zistená aj u označenia výšky pôžičky, keď číselne je vyjadrená sumou 2 500 000,- Kč a slovne dva
miliony pět set korun českých.

Žalovaný jeho podpis na zmluve ako dlžníka nerozporoval, napriek tomu však tvrdil, že zmluvu neuzavrel
a od veriteľa C.. L. V. nikdy peňažnú sumu podľa obsahu zmluvy neprevzal. C.. L. V. svedecky
vypovedal, že sa dlhodobo pozná s C.. C. K. a rozhodol sa finančne podieľať na jeho obchodnom
projekte spočívajúcom vo výstavbe obytného domu v P.. V období rokov 2005 - 2006 mu v rôznych
čiastkach v rôznych časových obdobiach vyplatil spolu 5 000 000,- Kč. Peniaze vždy odovzdával

do jeho rúk, žalovaný od neho žiadne peniaze neprevzal. Žalovaný sa tiež prostredníctvom jeho
obchodnej spoločnosti podieľal na predmetnej obchodnej činnosti, bol projektantom bytového domu.
Aj keď výstavba sa mala realizovať prostredníctvom obchodnej spoločnosti, o jej činnosti nič nevedel,
nezaujímal sa o to, poznal len základné informácie projektu, nie detaily. Nakoniec sa však rozhodol
z projektu vystúpiť a s C.. C. K. riešil vrátenie ním vložených investícii do projektu. Čas si presne

nepamätal, bolo to v období prvého štvrťroka 2007, kedy mu tento priniesol 2 zmluvy o pôžičke, v jednej
figuroval ako dlžník sumy 2 500 000,- Kč Ing. C. K. a v druhej žalovaný. Zmluvy boli obsahovo identické.
Žalovaný mu osobne žiadnu zmluvu nedával, nepamätal si či vo vzťahu k nemu ju podpisoval ako prvý,
alebo či podpisoval vyhotovenie, ktoré už bolo podpísané žalovaným. Rovnopisy zmluvy s C.. C. K. si
podpísali súčasne u neho v kancelárií v zamestnaní. Dátum 1. 1. 2007 je uvedený na zmluve z dôvodu,

že k tomuto dňu ukončil jeho vstup do označeného projektu, formou podpisu zmlúv o pôžičke považoval
jeho finančné prostriedky vložené do projektu za vysporiadané a o viac sa nestaral. Svedok nevedel
uviesť, kto vyhotovil text zmluvy.

Princíp, že takto budú vysporiadané ním vložené prostriedky do projektu riešil len s C.. C. K., so
spôsobom vysporiadania súhlasil, pretože vzťahy medzi ním, C.. C. K. a žalovaným boli založené na

dôvere a priateľstve. Po splatnosti dlhu žiadal od žalovaného jeho vrátenie, tento ho odkázal na riešenie
s C.. C. K.. Pohľadávku zo zmluvy o pôžičke so žalovaným následne postúpil na návrh C.. C. K. odplatne
za 2 500 000,- Kč na P. K., syna C.. C. K., ktorý mu zaplatil spolu 5 000 000,- Kč. Z toho 2 500 000,- Kč
titulom jeho zmluvy o pôžičke a 2 500 000,- Kč titulom odplaty za postúpenie pohľadávky na jeho syna.
Svedok uviedol, že nemal dôvod pochybovať o súhlase žalovaného s vysporiadaním jeho financovania

projektu, pretože Ing. C. K. mu oznámil, že žalovaný s postupom súhlasí.

Z listinného dokladu zmluvy o pôžičke napísanej v českom jazyku vyplýva, že je uzavretá podľa § 657
Občanského zákoníka. Vzhľadom na predmet sporu, ktorý má charakter konania s cudzím prvkom -
ide o zmluvný záväzok s medzinárodným prvkom - v prvom rade riešil súd otázku použitia rozhodného
práva, teda práva, podľa ktorého má byť posúdený predmetu sporu. Z obsahu zmluvy voľba rozhodného

práva nevyplýva. Zmluva odkazuje na § 657 Občanského zákoníka. Pod týmto číslom ustanovenia je aj v
Občianskom zákonníku ČR ako aj v Občianskom zákonníku SR upravená zmluva o pôžičke, pod právnu
úpravu ktorej spadá predmetný záväzkový vzťah. Určitosť dojednania použitia Občianskeho zákonníka
ČR nie je jednoznačne odvoditeľná ani z textu zmluvy vyhotoveného v českom jazyku. Účelom zmluvy
bolo vysporiadanie práv C.. L. V., hovoriaceho jazykom českým a použitie tohto jazyka v texte zmluvy

vyhodnotil súd ako dôsledok komunikačnej zrozumiteľnosti, nie ako dohodu o rozhodnom práve, pretože
tá podľa článku 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (konsolidované znenie 2005/C334/01) musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy. Záväzkový
vzťah, ktorý je základom tohto konania, sa preto spravuje článkom 4 citovaného Dohovoru. Žalovaný
je v zmluve označený, vystupuje ako fyzická osoba a preto súd záväzkový vzťah, ktorý mala založiť

zmluva o pôžičke posúdil podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Zmluva sa posudzuje podľa
právneho poriadku štátu, s ktorým má najužšiu väzbu, pričom platí domnienka, že ju má so štátom, kde
účastník zmluvy má obvyklý pobyt.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a k jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. K zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody zmluvných strán,
ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky. Keďže z výpovede svedka C.. L. V. jednoznačne
vyplynulo, že listinným dokladom, zmluvou o pôžičke, sa zmenil právny charakter ním vyplatených 5
000 000,- Kč, ktoré pôvodne s účelom spolupodieľania sa na stavebnom projekte do neho investoval,

posúdil ako právne významnú súd námietku žalovaného, že peniaze nedostal a to bez ohľadu na
danosť jeho podpisu na zmluve o pôžičke, pretože táto sama osebe je obsahovo nepravdivá, čo môže
byť dôsledkom v tom čase priateľských vzťahov všetkých dotknutých osôb. Podľa výkladu obsahu
zmluvy - text je vyjadrený v gramatickom priebehovom čase, veriteľ - C.. L. V. poskytuje dlžníkovi
- žalovanému 2 500 000,- Kč a dlžník potvrdzuje prevzatie pôžičky. Toto tvrdenie v zmluve je však

nepravdivé. Svedeckou výpoveďou C.. L. V. bolo preukázané, že peniaze odovzdal výlučne C.. C. K..
Predmetom dokazovania sa teda stala okolnosť, či prostredníctvom jeho osoby došlo k odovzdaniu
predmetu pôžičky žalovanému. C.. C. K. svedecky vypovedal, že jeho manželka C.. C. K. a žalovaný
prostredníctvom jeho obchodnej spoločnosti X. R. s.r.o. ako spoločníci obchodnej spoločnosti X. D.,
s.r.o., so sídlom v P. sa rozhodli realizovať projekt výstavby bytového domu. C.. L. V. vstúpil do tohto

projektu ako tichý spoločník obchodnej spoločnosti realizujúcej stavbu. Za týmto účelom mu odovzdal 5
000 000,- Kč a to v čase pred rokom 2007, v splátkach. Konkrétne časové obdobie odovzdania splátok
sumy 5 000 000,- Kč, ich počet, výšku si nepamätal. Z tejto sumy odovzdal 2 500 000,- Kč žalovanému
priamo do jeho rúk v jeho kancelárii v Bratislave na K. ul. č. XX. Vždy to bolo v splátkach, ktorých počet,
výšku a čas odovzdania si nepamätal, vypovedal, že to boli celé sumy (300 000,- Kč alebo 400 000,-

Kč). Písomne si prevzatie peňazí vzájomne nepotvrdzovali, pretože ich spájala dôvera z dlhoročného
priateľstva. Peniaze do stavebného projektu preberal od C.. L. V. on, keďže s manželkou majú majetok
v bezpodielovom spoluvlastníctve. Nevedel uviesť, ako vznikla myšlienka vysporiadania 5 000 000,- Kč
voči C.. L. V. formou zmluvy o pôžičke, potom ako sa tento rozhodol v stavebnom projekte nepokračovať.
Úkon podpísania zmluvy o pôžičke, ktorú mal vyhotoviť C.. L. B., zamestnanec žalovaného, s ktorým

sa aj on dobre pozná, sa uskutočnil v kancelárii žalovaného v V. na K. ul. č. XX, kde boli predložené v
2 rovnopisoch zmluva o pôžičke s veriteľom C. . L. V. a dlžníkom žalovaným a v 2 rovnopisoch zmluva
o pôžičke s veriteľom C.. L. V. a ním ako dlžníkom. Obaja všetky rovnopisy vo vzájomnej prítomnosti
podpísali a svedok ich odniesol C.. L. V.. Rovnopis jedného vyhotovenia podpísaný veriteľom následne
odniesol žalovanému do V.. Predložil súdu listinu označenú ako analýza - čoho, to na listine nie je

uvedené - ale z obsahu dokladu je zrejmé, že ide o označený stavebný projekt, na ktorej je vyznačená
existencia záväzku zo zmluvy o pôžičke 2 500 000,- Kč, žalovaného a jeho voči L. V.. Mal ju vypracovať
C.. L. B.. Je konateľom obchodnej spoločnosti žalovaného X. R. s.r.o. C.. L. B. svedecky vypovedal,
že text zmluvy o pôžičke, ktorý mu bol predložený k nahliadnutiu, nepísal a nepoznal ho. Nevedel o
tom, že by mala nejaká osoba, teda C.. L. V., záujem podieľať sa na spoločníctve v tejto firme a nevedel

ani o jeho poskytnutí 5 000 000,- Kč. Ako konateľ spoločnosti X. R. s.r.o. by o takýchto okolnostiach
cez listinné doklady vedel. Vypovedal, že listiny, označené ako analýzy, pre spoločnosť vypracuvával,
čo znamená položka na listine - analýze predloženej C.. C. K. evidujúca pôžičky žalovaného a C.. C.
K. voči C.. L. V. nevedel vysvetliť.

Subjekty zmluvného vzťahu vystupujú ako fyzické osoby, nie ako osoby podnikatelia, i keď pôvodný

zámer sledoval spolupodnikanie. Zmenu účelu vyplatených 5 000 000,- Kč C.. L. V. vysporiadavali
fyzické osoby, čo dokumentuje označenie zmluvných strán v zmluvách o pôžičke a aj záväzok C.. C. K.,
ktorý podnikateľským oprávnením k stavebnému projektu nedisponoval. Keďže v konaní bolo zistené,
že obsah zmluvy o pôžičke, o ktorú opieral žalobca svoj nárok, je čo do skutkového základu vyplatenia -poskytnutia peňazí C.. L. V. nepravdivý, zaťažovalo bremeno preukázania odovzdania predmetu pôžičky
žalobcu.C..L.V.neodovzdalžalovanémužiadnupeňažnúčiastku,anineosvedčildanosťjehopoverenia
pre C.. C. K., peniaze v sume 2 500 000,- Kč mu odovzdať. Zmluvy (zmluva o pôžičke s dlžníkom

žalovaným a s dlžníkom C.. C. K.) vznikli v čase priateľstva do predmetu sporu zainteresovaných
osôb. C.. C. K. jeho vzťah k žalovanému dnes označil za nepriateľský. Dôkaz žalobcu o naplnení
zmluvy o pôžičke - teda odovzdanie peňazí - svedeckou výpoveďou C.. C. K., túto podmienku vzniku
nároku pre vrátenie pôžičky preukazuje nepresvedčivo. Jednoznačne síce svedok vyhlásil, že peniaze
žalovanému odovzdal, ale iné informácie úkonu odovzdania peňazí neuviedol. Bez týchto sprievodných

náležitostí výpovede nemožno túto hodnotiť ako dôkaz presvedčivo dokazujúci tvrdenie odovzdania
peňazí. Jeho výpoveď sa ani pri opise skutkového deja nezhoduje so svedeckým dôkazom C.. L. V.. C..
C. K. vypovedal ohľadom podpísania zmluvy, ktorou sa on ako dlžník zaviazal vrátiť pôžičku C.. L. V., že
túto podpísal sám za seba na obidvoch vyhotoveniach v kancelárii žalovaného v jeho prítomnosti, čo
protirečí výpovedi svedka C.. L. V., ktorý tvrdil, že zmluvu o pôžičke, ktorou oni vstúpili do vzájomného
zmluvného vzťahu, si podpísali oni dvaja vo vzájomnej prítomnosti. C.. C. K. je na výsledku sporu

zainteresovanou osobou, pretože on, keď jeho syn - žalobca postúpením prevzal spornú pohľadávku C..
L. V., predmetnú sumu mu ako odplatu za postúpenie zaplatil. Táto skutočnosť hodnovernosť svedka
poznačuje. V konaní predložená listina, označená ako analýza zo stavebného projektu, kde sa pôžičky
z obidvoch zmlúv spomínajú, nie je relevantným dôkazom osvedčujúcim odovzdanie peňazí. V konaní
nebolo preukázané, akú hodnotu záväznosti plní voči žalovanému ako fyzickej osobe a sama osebe

môže len preukázať existenciu zmlúv o pôžičke, nie jej naplnenie. Otvorenou otázkou zostala okolnosť,
kto vlastne vypracoval text zmluvy o pôžičke, pretože svedok C.. C. K. tvrdil, že to bol C.. L. B.,
čo tento poprel. Zodpovedanie tejto otázky s ohľadom na predmet dokazovania - odovzdania peňazí
považoval súd už za nadbytočné, poukazuje však na to, že v tomto smere nevyhodnotil výpoveď
svedka C.. C. K. ako preukázane nepravdivú, pretože svedok C.. L. B., je osobou tiež nie nestrannou,

je v postavení podriadeného žalovanému. Opierajúc sa o takéto zhodnotenie výsledkov v konaní
vykonaného dokazovania považoval súd vznik právneho vzťahu medzi veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom za nepreukázaný. Keďže nebolo nespochybniteľne preukázané odovzdanie peňazí veriteľom
dlžníkovi - žalovanému, súd žalobu zamietol. V kontexte tohto právneho záveru nezískal žalobca ani
postúpením pohľadávky aktívnu legitimáciu pre konanie, pretože nikto nemôže postúpiť viac práv, ako

sám má.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal podľa § 142 ods. 1 OSP i plnú
náhradu trov konania. Tieto mu vznikli právnym zastúpením. Advokát si uplatnil náhradu za 8 úkonov
právnej služby a to dňa 10. 8. 2011 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 15. 8. 2011 nahliadnutie do
súdneho spisu, účasť na pojednávaniach v dňoch 17. 10. 2011, 5. 3. 2012 v rozsahu 2 úkonov, dĺžka

pojednávania presiahla 2 hodiny, 4. 6. 2012 v rozsahu 2 úkonov, dĺžka pojednávania presiahla 2 hodiny
a porada s klientom dňa 24. 5. 2012 - preukázaná písomným zápisom, trvala od 15.00 hodiny do 16.30
hodiny, náhrada bola uplatnená v rozsahu ako za 1 úkon podľa § 17 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a)
vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Z týchto úkonov nebola súdom priznaná náhrada za úkon nahliadnutia do spisu z dôvodu, že sa nejedná

o relevantný úkon právnej služby v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. Tento úkon nemôže advokát účtovať,
pretože je obsiahnutý v úkone prevzatie a oboznámenie sa s vecou. Nebola priznaná aj náhrada za 1
úkon účasti na pojednávaní, pretože žalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie dňa
17. 10. 2011 nedostavil a zavinil, že jeho výsluch sa mohol uskutočniť až na nasledujúcom pojednávaní,
od ktorého sa odvíjala potreba ďalšieho pojednávania s vykonaním výsluchu svedkov. V prípade jeho

prítomnosti na prvom pojednávaní, by sa počet pojednávaní znížil na dve.

Sadzba za úkon právnej služby je v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 po 619,09 Eur. Tarifná
hodnota sporu bola 2 500 000,- Kč, čo podľa kurzu NBS CZK/EUR ku dňu podania žaloby 9. 4. 2010 je 99
080,53 Eur, 1 EUR/25,232 CZK. Za každý úkon patrí právnemu zástupcovi aj režijná náhrada nákladov
po 7,41 Eur za úkony v roku 2011 a po 7,63 Eur za úkony v roku 2012. Trovy právneho zastúpenia spolu

predstavujú 3 760,10 Eur (6 úkonov - pojednávania dňa 5. 3. 2012 a 4. 6. 2012 presiahli dve hodiny
a počítajú sa každé ako 2 úkony - každý po 619,09 Eur + 1 x 7,41 Eur + 5 x 7,63 Eur). V zmysle §
18 ods. 3 cit. vyhl. sa tarifná odmena a režijný paušál zvyšujú o 752,- Eur zodpovedajúcich 20 % -nej
dani z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca je jej platiteľom, teda na sumu 4 512,12 Eur.Podľa § 149 ods. 1 OSP náhradu trov konania zaplatí žalobca advokátovi žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa

jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný podľa tohto rozsudku dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.