Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Zdenka Zamecová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114231639
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114231639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelára so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673
proti odporcovi: Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. B. X, XXX XX A., o zaplatenie sumy 327,14 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 158,14 eur s 8,5 %-ným ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.8.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia.

Súd návrh v časti istiny v sume 169 eur s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 169 eur od

23.8.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
327,14 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 327,14 eur od 23.8.2013 do zaplatenia a
to v časti 158,14 eur za nezaplatené služby a v časti 169 eur z titulu zmluvnej pokuty.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä Zmluvou
o pripojení zo dňa 9.2.2013 č. P dodatkom k zmluve zo dňa 12.4.2013, prílohou č. 1 k dodatku k
zmluve, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb spoločnosti Orange Slovensko,
a.s., pokusom o pokonávku zo dňa 8.8.2013, faktúrami (č.l. 16-20 spisu), s obsahom celého spisového

materiálu, keď pojednával v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
riadne písomne ospravedlnil a tiež pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý si predvolanie na adrese,
ktorú oznámil súdu, neprevzal, preto súd považoval predvolanie na pojednávanie doručené.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 9.2.2013 č. P v spojení s dodatkom k zmluve vyplýva, že odporca požiadal
o poskytovanie služieb zo strany navrhovateľa - účastnícky program Maximum 2. Navrhovateľ sa
zaviazal odporcovi poskytnúť zľavu zo spotrebiteľskej ceny akciového mobilného telefónneho prístroja
typu Nokia Lumia 610 White, zároveň sa navrhovateľ zaviazal predať a odovzdať odporcovi zakúpený
mobilný telefónny prístroj za akciovú cenu 1 euro s dohodnutou zmluvnou pokutou 169 eur. Odporca

sa zaviazal po dobu 24 mesiacov zotrvať vo vzťahu k navrhovateľovi, platiť cenu služieb v súlade
so všeobecnými podmienkami, nedať svojím konaním žiaden podnet, aby pred uplynutím doby 24mesiacov bol navrhovateľ nútený skončiť platnosť zmluvy alebo dodatku k nej z dôvodu zavinenia
odporcu pre nesplnenie alebo porušenie niektorých zo zmluvných povinností, ku ktorým sa odporca
zaviazal, prípadne porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu, v prípade ukončenia zmluvy pred

uplynutím 24 mesiacov zo strany navrhovateľa sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 169 eur.
Predajná cena telefónu s DPH bola 170 eur.

Z predložených faktúr (č.l. 16-20 spisu) súd zistil, že odporca neuhradil napriek splatnosti faktúr
navrhovateľovi sumu 158,14 eur za služby poskytnuté navrhovateľom z titulu hovorného.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny

za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom navrhovateľa a k nemu predložených

príloh posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutých
služieb z právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit.ustanovenia § 43 ods.1, 2 cit. zákona č. 610/2003 Z.z., s predmetom poskytovania odplatných
elektronických komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit.
zákone a v zmluve o pripojení, keď účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej

zmluvy. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, poskytol odporcovi telekomunikačné služby,
ktorých úhradu si uplatnil v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a predloženými
faktúrami. Odporca si však povinnosť uhradiť faktúry navrhovateľovi za poskytnuté služby v súlade s
predmetnou zmluvou nesplnil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými mu boli účtované mesačné
poplatky za užívanie služieb v mobilnej sieti navrhovateľa, keď navrhovateľ vyzval odporcu aj po lehote

splatnosti faktúr pokusom o pokonávku na úhradu neuhradených faktúr, ako aj zmluvnej pokuty vo
výške 169 eur v lehote najneskôr do 22.8.2013. Súd považoval za dôvodnú požiadavku navrhovateľa
na zaplatenie sumy 158,14 eur za poskytnuté služby odporcovi v zmysle zaslanej zaslaných faktúr.

Zvyšná časť žalovanej sumy 169 eur predstavuje uplatňovanú zmluvnú pokutu.

Nesúlad so zákonom súd videl v dohodnutej zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je stanovená paušálnou
sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Jej suma

je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ nezaplatil mobilnému operátorovi ani jednu platbu za
poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr. 23 mesiacov
z celkových 24 mesiacov. V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu v plnej výške. Navrhovateľ dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní nárokov
na zaplatenie zmluvných pokút žiadnym spôsobom nezohľadňuje a ani vo svojom návrhu žiadnym

spôsobom nezdôvodnil uplatnenie zmluvných pokút, pričom preukázal uzatvorenie len jedného Dodatku
k Zmluve o pripojení, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 169 eur. Podľa názoru súdu,
zmluvná pokuta tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez závislosti jej výšky od doby
riadneho a včasného plnenia si povinností odporcu (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda

neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky
nebolo možné v tejto časti priznať navrhovateľovi plnenie a návrhu vyhovieť. Preto súd žalobu v časti
zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil tiež skutočnosť, že v obdobnom prípade (čo do podmienok
uloženia zmluvnej pokuty) rozhodovali už iné súdy, napr. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom

pod spisovou značkou sp. zn. 4C 163/2011 (kde na samostatné konanie bol vylúčený práve nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty), pričom návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty bol zamietnutý. Prvostupňové
rozhodnutie bolo následne potvrdené Krajským súdom v Prešove. Krajský súd v Prešove sa vo svojom
rozhodnutí zaoberal otázkou, aký dôsledok vyplýva pre navrhovateľa zo skutočnosti, že určitá zmluvná
podmienka (v danom prípade dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty) bola v inom konaní právoplatne

vyhlásená za neprijateľnú a bol toho názoru, že ak si dodávateľ používanie problémovej klauzuly
neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho používania vrátane uplatňovania plnení z takejto
klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. Krajský súd
pritom odkázal na ďalšie konania, v ktorých bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, okrem iných konania vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 17C/23/2010 a 17C 112/2010. Súd má za to, že by bolo v príkrom rozpore s princípom právnej
istoty, aby súdy v rámci jednej republiky v obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých
skutkových základoch) rozhodovali rôzne, a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (v
zmysle ustanovenia § 53a O.s.p.) návrhu v časti týkajúcej sa zmluvných pokút spolu s príslušenstvom
vyhovieť.

Zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou
účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú
povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad
porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute
je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný.

Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v
ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahovnesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/
EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu
ako aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol

viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky. V
danom prípade predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej potom
treba venovať osobitnú pozornosť, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva
neupravuje náležitosti o zmluvnej pokute, upravená je v obchodných podmienkach, ktoré sú však
pripravené vopred a spotrebiteľ, teda odporca, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. V danom prípade
ide o zmluvu vopred naformulovanú. Zmluvnú pokutu uvedenú iba v zmluvných dojednaniach, ktoré

sú vopred navrhovateľom pripravené, treba považovať za nekalú zmluvnú podmienku, ktorá nebola
individuálnedohodnutá,bezmožnostizostranyodporcu,abyjumoholovplyvniť.Nazákladeuvedeného,
ako aj s poukazom na ustanovenie článku 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, k čomu došlo v danom prípade.

Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť iba písomne. Pokiaľ nie je
dojednanieozmluvnejpokutedohodnutépísomne,jepotrebnétakétodojednaniepovažovaťzaneplatné
podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená
pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného

textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný a právne významný je iba ten prejav vôle, ktorý je
vyjadrený v písomnom texte. Nie je pritom postačujúce, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je
predmetomzmluvy,aktonevyplývazjejtextu.Určitosťpísomnéhoprejavuvôlejeobjektívnoukategóriou
a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu. Preto zmluvnú pokutu nemožno
dojednať v rámci obchodných podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovúzodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len

jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Vo veci nebolo zo strany navrhovateľa preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to
protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ nepreukázal, že
odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia
zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c)
výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal súd navrhovateľovi z priznanej sumy
požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, výška ktorého úroku z omeškania bola platná v

čase vzniku predmetného vzťahu a to od 23.8.2013, teda deň nasledujúci potom ako vyzval navrhovateľ
odporcu uhradiť žalovanú sumu, keď od uvedeného dňa bol odporca s plnením dlhu v omeškaní.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
vzhľadom na to, že každý z účastníkov mal vo veci približne rovnaký úspech, resp. neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15. dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané

a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.