Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/695/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221782
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113221782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, právne zastúpený:
JUDr. Vladimír Kán, advokát, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: Q. X., narodená
XX.X.XXXX, G. R. XX, XXX XX O., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou pre konanie:
Y. V., zamestnankyňa Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 17C/28/ 2014 - 34 zo dňa 17. septembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd návrh zamietol, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 50,70 eur z dôvodu, že sa odporkyňa dňa 19.1.2012 na linke Mestskej hromadnej dopravy
číslo 57 v Bratislave nepreukázala platným cestovným lístkom na výzvu kontrolného orgánu a zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Súd z vykonaného
dokazovania a zisteného stavu veci s poukazom na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou
odporkyne, vyvodil ten právny záver, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní je premlčaný.
Odporkyňa cestovala dňa 19.1.2012 v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného

lístka, bola zastihnutá prepravným kontrolórom a na jeho výzvu odmietla zaplatiť základné cestovné
platné v tom čase v sume 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume
50 eur. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by
právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva,
t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému

súdne priznať. Občiansky zákonník stanovuje premlčanie so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou,
ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom stanovená osobitná
premlčacia doba. Pri právach z prepravy sa však použije osobitná premlčacia doba, ktorá je jednoročná.
Tátojednoročnádobaplynieododňakeďsaprávomohlopoprvýrazvykonať.Právomôžebyťvykonané
prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Opatrovníčka odporkyne sa práva
premlčania dovolala a to vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.9.2014. Jednoročná premlčacia
doba v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy začala v predmetnom prípade plynúť odo dňa, keď sa

právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez
platného cestovného lístka dňa 19.1.2012, čim navrhovateľovi vznikla možnosť podať týmto okamihomžalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ svoje právo uplatnil až podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Trnava a to dňa 16.8.2013. Plynutie premlčacej doby
v prejednávanom prípade začalo dňom 19.1.2012 a skončilo dňom 19.1.2013. Vzhľadom k tomu, že

opatrovníčka odporkyne v konaní namietla premlčanie práva, súd toto právo navrhovateľovi nemôže
v súdnom konaní priznať a preto návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom vzhľadom k tomu, že úspešnou
v konaní bola odporkyňa, ktorá si trovy konania neuplatnila a tieto jej ani nevznikli, súd jej náhradu trov
konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu 50 eur za nepreukázanie sa cestovným lístkom
vznikla odporkyni v zmysle § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zákona č.
168/1996 Z. z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi

práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Nakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu
za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je potrebné aplikovať § 101 OZ, a preto
pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.
Záverom dal do pozornosti rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave, v totožných
veciach, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia

rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 OZ). Táto služba vzniká

na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -

dopravy (§ 772 OZ).

Podľa § 108 OZ, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri
preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd

musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právopriznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku ) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b) a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave,
a podľa prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné vychádzať z § 101 OZ, v zmysle ktorého
začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108 OZ na uplatnenie práv
vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania podľa § 760 OZ konkludentne

tým, že odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpila na
podmienky, za ktorých sa prepravná služba žalobkyňou poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia
zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 OZ začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej

sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia premlčacej doby. Súdna prax
zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať
o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci

deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené tak nastala splatnosť záväzku odporkyne, ktorá cestovala v mestskom
hromadnomprostriedkunavrhovateľabezcestovnéholístka, zaplatiťnavrhovateľovicestovnéaprirážku
kcestovnému,počnúcnasledujúcimdňom,kedydošlokporušeniujejpovinnostimaťzakúpenýcestovný
lístok a kedy bola vyzvaná navrhovateľom na plnenie. Jednoročná premlčacia doba tak v prejednávanej

veci začala plynúť 19.01.2012 a uplynula dňom 19.01.2013, a pokiaľ bol návrh podaný na súde
16.8.2013, správny je záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania,
ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa vymáhať žalované právo súdnou cestou, nemožno návrhu
vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie

je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie
úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko
obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov preto
začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 OZ. Nárok na zaplatenie úhrady preto
nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho uplatnenia

z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ,
ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na, v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

V odvolacom konaní úspešnej odporkyne v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďžev odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli, a neuplatnila si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., nebola
jej náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.