Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/957/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230131
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111230131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky I.. J. C., narodenej
XX. XX. XXXX, bytom R., U. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Strážnickým, advokátska
kancelária Bratislava, Kempelenova 728/15, proti odporcovi Banskobystrickému samosprávnemu kraju,
so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 23, IČO: 37 828 100, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v
súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 9C/263/2011-398 zo dňa 11. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu

nemajetkovej ujmy sumu 6 000 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň
rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právne vec posúdil podľa
ust. § 9 ods. 1 až 3 zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane
pred antidiskrimináciou (ďalej len Antidiskriminačného zákona - AZ), ako aj podľa 35. bodu preambuly
smernice Rady 2000/78/ES z 27. 11. 2000.

Navrhovateľka sa pôvodne podanou žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21. 12: 2000 domáhala

od odporcu :
1. určenia, že odporca sa dopustil vo vzťahu k jej osobe porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
vo forme priamej diskriminácie,
2. zaplatenia nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle
zákona 365/2004 Z. z. vo výške 18 000 €,
3. uloženia povinnosti odporcovi zverejniť v periodiku BBSK Náš kraj a internetovej stránke BBSK
www.vucbb.sk písomné ospravedlnenie v znení uvedenom v návrhu,

4. uloženia povinnosti odporcovi verejne prečítať uvedené ospravedlnenie na najbližšom riadnom
zasadnutí zastupiteľstva po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd o návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 03. 2013, ktorý krajský súd rozsudkom zo dňa
17. 10. 2013 potvrdil okrem výroku, ktorým bola uložená povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke
nemajetkovú ujmu vo výške 6.000 €. V tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie, a to pre nedostatočné odôvodnenie.

Okresný súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že zo
strany odporcu (podľa rozsudku okresného súdu nesprávne uvedeného ako „žalobcu“), došlo
k diskriminačnému konaniu vo vzťahu k navrhovateľke pri postupe výberu štatutárneho orgánuorganizácie, ktorej zriaďovateľom bol odporca, o ktorú funkciu sa uchádzala navrhovateľka. Jednalo
sa o postup odporcu pri výberovom konaní na obsadenie miesta riaditeľa Novohradskej knižnice
Lučenec, ktoré sa uskutočnilo dňa 06. 10. 2009. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu zostal len

nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 3 AZ do výšky
6.000 €, okresný súd v konaní posudzoval len nárok navrhovateľky na zaplatenie uvedenej sumy,
keďže už predošlým rozhodnutím súdu bolo konštatované, že došlo k porušeniu práva na rovnaké
zaobchádzanie zo strany odporcu, že k tomuto došlo jeho zavinením, a teda okresný súd mal za
to, že navrhovateľke prináleží satisfakcia aj vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Mal

za to, že je nesporné, že odstrániť následky diskriminácie vo vzťahu k navrhovateľke nie je možné,
keďžekonštatovanímdiskriminačnéhokonanianemôžedôjsťkuzrušeniuvýberovéhokonania,prípadne
ku zmene rozhodnutia o vymenovaní osoby štatutárneho zástupcu Novohradskej knižnice. V prípade
morálnej satisfakcie prichádza do úvahy predovšetkým ospravedlnenie vo vzťahu ku relevantnému
okruhu osôb zoznámených s diskriminačným konaním a v tejto časti bola aj navrhovateľka úspešná.
Okresný súd zohľadnil pri rozhodovaní tú skutočnosť, že uplynula značná doba od neoprávneného

zásahu, t. j. takmer 3 a pol roka, a táto forma primeraného zadosťučinenia (ospravedlnenie) sa
javila ako nedostatočná a stráca na svojom význame. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj tú
skutočnosť, ako je odhodlanie, čas a energia, ktoré musela navrhovateľka pri podaní žaloby v
konaní investovať, ako aj stres, keď vystupovala proti zriaďovateľovi svojho zamestnávateľa. Podľa
jeho názoru úkony, ktoré vykonávala vo vzťahu k odporcovi, k prokuratúre, Stredisku pre ľudské

práva v priebehu rokov 2009 a 2010, súviseli s diskriminačným konaním a snahou domôcť sa jeho
nápravy. Súd mal tiež za preukázané, že jednou z hlavných príčin zhoršenia zdravotného stavu v tomto
období na strane navrhovateľky boli stresy priamo súvisiace s danou situáciou, keď doložila dôkaz
o návšteve psychiatrickej ambulancie zo dňa 14. 05. 2010, tiež 23. 07.2010, 06. 08. 2010, 10. 09.
2010. Psychiatrickú ambulanciu navštevovala aj v priebehu roku 2011 a na kontrole v októbri 2011

uviedla u sekundárneho lekára I.. Q. ako dôvod dlhodobé psychické tlaky v práci, ktoré sa vlečú asi
2 roky, 29. 06. 2010 u I.. V. I. navrhovateľka uviedla pracovné problémy spojené s nespavosťou, v
marci2011stresovúsituáciu.Súvislosťspracovnýmiproblémamianávštevoupsychiatrickejambulancie
potvrdila aj svedecká výpoveď dcéry a nepriamo aj výpoveď C.. C. O. (riaditeľa Novohradskej knižnice
do vymenovania I.. S. Q. do tejto funkcie). Okresný súd tiež zistil, že medzi navrhovateľkou a novou

vymenovanou riaditeľkou existovalo napätie, o ktorom vypovedala aj samotná svedkyňa I.. Q., ako aj
ďalšie svedkyne D. D. a F. T., pričom podľa výpovede svedka, dlhoročného riaditeľa a spolupracovníka
navrhovateľky, C.. O. sa pred výberovým konaním navrhovateľka prejavovala ako nekonfliktná osoba.
Súd tiež konštatoval, že je pravdou, že aj samotná navrhovateľka svojou činnosťou prispela k takejto
situácii, keď iniciovala rôzne kontroly na pracovisku, a to nielen z dôvodu tzv. mobbingu, ale aj z

iných dôvodov (fingovaných výpožičiek), ktoré dôvody priamo nesúviseli s výsledkom výberového
konania. Došlo k zníženiu spoločenskej vážnosti navrhovateľky a uplatnenia na pracovisku, keď je
všeobecne známe, že riadiaca funkcia na pracovisku vo vzťahu k ostatným zamestnancom, ako aj
ku zamestnancom iných inštitúcií spolupracujúcich so zamestnávateľom, prípadne aj fyzických osôb
prichádzajúcich do kontaktu so zamestnávateľom, je považovaná v spoločenskom rebríčku vyššie, než

pozícia radového zamestnanca, do ktorej postupne navrhovateľka bola zaradená. Dlhodobá PN bola
podľa názoru okresného súdu v prevažnej miere zapríčinená vzniknutou situáciou na pracovisku, a
z toho dôvodu, že navrhovateľka prejavila nesúhlas s postupom odporcu po ukončení výberového
konania a vykonávala kroky k odstráneniu týchto následkov (listy adresované odporcovi, prokuratúre
a Stredisku pre ľudské práva), došlo hlavne z týchto dôvodov k jej odvolaniu z pozície zástupkyne,

a teda, došlo v priamej príčinnej súvislosti s diskriminačným konaním na strane odporcu k takému
zásahu do pracovného ako aj osobného života navrhovateľky, ktoré možno kvalifikovať ako značný
zásah, a teda nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 9 ods. 3 AZ je dôvodný.
Túto súdu uviedol, že neposudzoval ako mechanické vyčíslenie náhrady škody predstavujúcej stratu
na zárobku, ale jej výška vychádzala z voľnej úvahy súdu, keď považoval priznanú sumu 6 000 € za

primeranú spôsobu a rozsahu zásahu, tej skutočnosti, že sa jednalo o zavinený zásah, s tým, aby výška
nemajetkovej ujmy spĺňala funkciu účinnej sankcie ako aj účinnej prevencie v správaní sa odporcu,
prípadne tretích osôb do budúcna. Súd prihliadol aj k tomu, že výpoveď navrhovateľke bola síce daná
z organizačných dôvodov, ale z hľadiska kvalifikácie a doby praxe bola navrhovateľka skúsenejšou a na
vyššej odbornej výške, než boli zamestnankyne, ktoré zostali na pracovisku, o čom svedčila aj výpoveď

C.. O.. Aj táto skutočnosť nepriamo nasvedčovala tomu, že hlavným dôvodom, pre ktorý bol ukončený
pracovný pomer s navrhovateľkou, bola zlá situácia na pracovisku vyvolávaná konfliktami medzi novou
vymenovanou riaditeľkou a navrhovateľkou, ako aj iniciatíva navrhovateľky vo vzťahu k iným orgánom
a organizáciám, ktorá mala za následok časté kontroly na pracovisku.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O.
s. p. ) odvolanie navrhovateľ. Rozsudok žiadal zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne zrušiť a

zastaviť konanie vo veci nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, príp. zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Poukázal na to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré mu boli uložené odvolacím súdom (v rozsudku zo dňa 17. 10.
2013 sp. zn. 16Co/222/2013), nevysvetlil dostatočne z akého dôvodu mal za to, že primerané
zadosťučinenie v súdenej veci nie je dostačujúce a z akého dôvodu mal za to, že nedodržaním

zásady rovnakého zaobchádzania došlo značným spôsobom k zníženiu dôstojnosti, spoločenskej
vážnosti alebo spoločenského uplatnenia navrhovateľky. Verejné ospravedlnenie sa cestou vyhlásenia
v mesačníku Náš kraj, ako aj prostredníctvom prečítania ospravedlnenia na verejnom zasadnutí
zastupiteľstva BBSK, išlo o dostatočné a primerané zadosťučinenie. Prvostupňový súd opomenul
skutočnosť, že vymenovanie do funkcie riaditeľa knižnice nie je právne nárokovateľné, a že samotné
navrhnutie víťaza výberového konania zastupiteľstvu ešte automaticky nezaručuje, že zastupiteľstvo

takýto návrh aj reálne schváli. Vzhľadom k tomu nie je možný vznik nemajetkovej ujmy vo vzťahu
k pracovnej pozícii, na ktorú nevzniká právny nárok vykonaním výberového konania. Podľa jeho
názoru každá osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá sa vedome uchádza o funkciu prostredníctvom
výberového konania, musí predpokladať a byť uzrozumená s možnosťou, že aj napriek úspechu vo
výberovom konaní jej týmto nárok na vymenovanie automaticky nevzniká, keďže toto je závislé od vôle

kolektívneho orgánu. Z výpovede svedkov vyplynulo, že navrhovateľka sa sama a dobrovoľne izolovala
od pracovníkov Novohradskej knižnice a napádala ich činnosť obvineniami z fiktívnych výpožičiek.
Uvedené však už predstavuje konanie samotnej navrhovateľky, ktoré nemá súvislosť so zrušením
predmetného výberového konania. Nie je podložené vykonaným dokazovaním, že v dôsledku toho, že
navrhovateľka prejavila nesúhlas s postupom odporcu po ukončení výberového konania, vykonávala

kroky k odstráneniu týchto následkov, došlo z týchto dôvodov k jej odvolaniu z pozície zástupkyne
riaditeľky. V súdenej veci existuje zavinenie odporcu. Súd nedostatočne vyhodnotil skutkový a právny
stav, keďže sa jedná o dve konania, dvoch právnických osôb, pričom súvislosti s konaním Novohradskej
knižnice sa navrhovateľka mala svojich nárokov domáhať voči tomuto subjektu v inom konaní, a to buď
v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru alebo v konaní o porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania. Odporca túto námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie predniesol aj v
samotnom konaní, súd sa s ňou však nevysporiadal. Namietal aj výpoveď svedkyne, ktorou bola dcéra
navrhovateľky, namietal spôsob vyhodnocovania dôkazov zo strany súdu, vyhodnotenie lekárskych
správ a záznamov, ako aj určenie výšky nemajetkovej ujmy sumou 6.000 €. Súd sa nezaoberal
zdôvodnením určenia práve tejto sumy, čo je v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p.. Aj keď výška

zadosťučinenia nemajetkovej ujmy v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, aj táto úvaha sa musí
opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská, a nesmie sa stať nepreskúmateľnou ľubovôľou
súdu.

Odporca zároveň požiadal oslobodeniaeod súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. čl. 71/1992

Zb..

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. §

219 ods. 1 O. s. p. s odkazom aj na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z
dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je náležite odôvodnené v súlade s ust. § 157
ods. 2 O. s. p. tak, aby bolo jasné, zrozumiteľné a presvedčivé tak pre právnickú ako i laickú verejnosť.

Okresný súd vec nakoniec aj správne právne posúdil.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia jasne a stručne vysvetlil dôvody, pre ktoré mal
za to, že nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle „Antidiskriminačného zákona“je v súdenej veci daný. Okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 9 ods. 1 až 3 AZ, v dôvodoch
rozhodnutia uviedol z akého dôvodu považuje primerané zadosťučinenie (o ktorom rozhodol predošlým
rozhodnutím v súdenej veci) za dostačujúce, z akého dôvodu mal za to, že nedodržaním zásady

rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo
spoločenské uplatnenie navrhovateľky ako poškodenej osoby. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej
ujmy v peniazoch okresný súd túto určil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy,
a všetky okolnosti za ktorých došlo k jej vzniku (§ 9 ods. 3 AZ). V podrobnostiach odvolací súd
poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, ako aj na to, že okresný súd rozsudkom zo dňa

13. 03. 2013 už právoplatne rozhodol o tom, že odporca sa dopustil vo vzťahu k navrhovateľke
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo forme priamej diskriminácie, že odporca je povinný
zverejniť v periodiku Banskobystrického samosprávneho kraja „Náš kraj“ a na jeho internetovej stránke
písomné ospravedlnenie, ako aj povinný toto ospravedlnenie verejne prečítať na najbližšom riadnom
zasadnutí zastupiteľstva BBSK (rozsudok okresného súdu č. k. 9C/263/2011 - 262), v dôsledku
ktorej skutočnosti predmetom rozhodovania okresného súdu bol len návrh navrhovateľky na priznanie

nemajetkovej ujmy, a aj to len do výšky 6.000 €, nakoľko uvedeným predošlým rozsudkom okresného
súdu bol návrh navrhovateľky, pokiaľ sa domáhala nemajetkovej ujmy vo väčšom rozsahu zamietnutý
a navrhovateľka proti tomuto výroku rozsudku okresného súdu odvolanie nepodala. Námietky odporcu
týkajúce sa tej skutočnosti, či sa odporca dopustil vo vzťahu k navrhovateľke porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, a že nie je pasívne vecne legitimovaným, považoval preto odvolací súd v

terajšom štádiu konania za bezpredmetné.

Odporca spolu s odvolaním požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pričom poukázal všeobecne
aj na svoju súčasnú nepriaznivú situáciu, o ktorej žiadosť však odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o

nej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/222/2013 - 297 zo dňa 17.
októbra 2013, pričom odporca v terajšej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol rovnaké
dôvody,akovosvojejpredošlejžiadosti.Odvolacísúdvuvedenomrozhodnutíuviedol,žepokiaľodporca
požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ide ustanovenie upravujúce osobné oslobodenie od

súdneho poplatku a na tú skutočnosť, či je odporca v súdenej veci osobne oslobodený, prihliadne súd
zo zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania, proti ktorému rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p. )

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.