Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204960
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8214204960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci mal. H. V., nar. X.X.XXXX, zastúpeného
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, za účasti matky U. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q. XXX a otca E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, F., o návrhu matky na zvýšenie výživného
s príslušenstvom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 27,10.2014 č. k.
2P/3/2014-56 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného.

Menírozsudokvovýrokuodlžnomvýživnomtak,žedlžnévýživnézaobdobieod1.6.2014do27.10.2014
v sume 400,- Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po doručení tohto
rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k.
2C/45/2004-61 zo dňa 25.11.2004 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého zo sumy 40,-

Eur mesačne na 120,- Eur mesačne od 1.6.2014. Určil, že dlžné výživné za obdobie od 1.6.2014 do
27.10.2014 v sume 584,52 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že doba 10 rokov, od kedy bolo naposledy
rozhodované o povinnosti otca prispievať na výživu mal. H. je dostatočne dlhá na to, aby v jej rámci došlo
k zmene pomerov. Zdôraznil, že mal. H. má toho času 12 rokov, navštevuje základnú školu, umeleckú

školu, má rôzne záujmy, zúčastňuje sa vedomostných a talentových akcií. Za 10 rokov dieťa vyrastie,
zvýšia sa jeho potreby nielen v oblasti záľub, ale aj s ohľadom na jeho stravovanie a ošatenie, pričom
nie pochýb, že tieto náklady sa s pribúdajúcim vekom dieťaťa zvyšujú a nie znižujú. Zmenu pomerov
na strane otca maloletého videl súd prvého stupňa aj v tom, že pôvodným rozsudkom z roku 2004 bol
otec zaviazaný k vyživovacej povinnosti aj pre súrodencom maloletého, ktorí sú už plnoletí, čím otcovi
ubudla vyživovacia povinnosť prispievať na ich výživu. Neobstoja argumenty otca o tom, že si musel
vziať úvery, aby splnil svoje predchádzajúce dlžoby alebo zabezpečil si kvalitné bývanie, navyše, ak je

vlastníkom rodinného domu v V.. Povinnosťou otca bolo zariadiť sa tak, aby vyživovacia povinnosť voči
maloletému neustúpila pred jeho inými výdavkami. Neobstoja ani argumenty v tom, že sa mu nedarí v
rámci podnikateľskej činnosti, pretože je povinný počínať si tak, aby životná úroveň maloletého dieťaťa
nebola terciálnou záležitosťou v jeho živote. Za zdaňovacie obdobie v roku 2013 predstavoval rozdielmedzi jeho príjmami a výdavkami plusovú hodnotu, a to 2 123,- Eur. Súd prvého stupňa prihliadal aj
na životnú úroveň matky, jej schopnosti a možnosti, keď mesačný príjem matky sa pohybuje od 300,-
do 500,- Eur. Táto sa stará o maloletého, platí mu stravu, ošatenie, zabezpečuje chod domácnosti, kde

žije so svojimi plnoletými deťmi a vnúčatami. Súd prvého stupňa tak rozhodol o zvýšení výživného pre
mal. H. s účinnosťou od 1.6.2014, aj keď návrh na zvýšenie výživného bol podaný 2.7.2014. Sú dané
dôvody, aby sa zvýšilo výživné aj za mesiac pred podaním návrhu, nakoľko ide o maloletého, ktorého
potreby sa s pribúdajúcim vekom zvyšujú, čo má za následok aj zvýšenie životných nákladov. Ide pritom
o obdobie, v ktorom sa končil školský rok, nadchádzali prázdniny, počas ktorých sa deti venujú rôznym

aktivitám,pričomtotoobdobiekontinuálneprechádzadozačiatkunovéhoškolskéhoroka,ktorýsosebou
prináša prípravu na vyučovanie a s tým spojené zvýšenie nákladov, a preto návrh na zvýšenie výživného
bol opodstatnený od tohto obdobia. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto súd prvého stupňa stanovil na
120,- Eur mesačne, považujúc ju za primeranú veku dieťaťa a jeho potrebám vo vzťahu k možnostiam
a schopnostiam otca. Dlh otca na výživnom ustálil sumou 584,52 Eur, a to vypočítaním tejto sumy 4
mesiace x 120,- Eur, čo predstavuje 480,- Eur + 104,52 Eur ako alikvotná časť výživného za 27 dní

v mesiaci október 2014. Rozhodol, že dlh na výživnom má otec uhradiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím
súduamázato,žejeopodstatnenýnávrhmatkynazvýšenievýživnéhomax.dosumy60,-Eurmesačne,

atoodpodanianávrhunazačatiekonania.Vdôvodochodvolaniaotecuvádza,že200,-Eurplatilvýživné
asi 10 rokov, keď obe dievčatá, ktoré sú už plnoleté, chodili na strednú školu, potom na vysokú školu a
plnoleté dieťa - chlapec, navštevoval strednú školu. Aj keď na úkor toho, že sa zadlžoval, si myslel, že to
nejako vydrží a po skončení štúdií detí to už nejako zvládne, keď sa mu zníži vyživovacia povinnosť. Čo
sa týka jeho podnikania poukazuje otec na to, že vlastní Večierku - drevostavbu v rozmere 14 m2, ktorú

kúpil pred 12 rokmi, do ktorej dlho nič neinvestoval, keďže nemal z čoho investície vykonať. Je rád, že
má vôbec nejakú prácu, keďže v F. nie je v tomto smere veľmi na výber. Aj deti boli rady, keď popri štúdiu
mohli počas víkendov si niečo uňho privyrobiť. Pokiaľ ide o matku maloletého, táto chodí každý rok do
Z. alebo M. na dovolenky a každý víkend na turistiku. Otec zdôrazňuje, že on sám za 12 rokov bol 1
x na dovolenke v Z.. Ostávajúcu časť roka stále pracuje. Myslí si, že aj on má právo na život a všetky

peniaze čo zarobí, má dať podľa rozhodnutia deťom, ktoré exmanželka využije na svoje dovolenky a na
turistiku. Otec tiež uvádza, že sa zadĺžil v minulosti s tým, že dom v V. nevlastnil, musel si riešiť bývanie
na rozdiel od-exmanželky, ktorá má nový dom, na ktorý on musel dlho pracovať aj v zahraničí. Preto si
myslí, že nie je v jeho schopnostiach a nie je ani ochotný platiť 120,- Eur mesačne na jedno dieťa iba v
tom prípade, ak mu matka bude platiť polovicu hypotéky na bývanie, na ktoré on má rovnaké právo ako

aj matka maloletého. V súvislosti s rodinným domom v V. tvrdí, že ide o starý 45 ročný dom, v ktorom je
nefunkčné kúrenie a netečie teplá voda a do tohto bývania by tiež musel investovať.

Matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazuje na to, že otec maloletého odišiel z domu
dobrovoľne, v minulosti ju zanechal so štyroma maloletými deťmi a H. mal vtedy jeden rok. Zobral so

sebou aj milión korún, ktoré si ponechal. Mohol už vtedy ísť bývať do rodinného domu v V. ku svojej
matke, keďže polovica domu bola prepísaná naňho ešte za trvania manželstva. Matka zdôrazňuje, že
ona sa starala o všetky deti, deti dala vyštudovať a po celú dobu zabezpečovala ich všetky potreby. Myslí
si, že rodinný dom v V., ktorého výlučným vlastníkom je otec je obývateľný a otec nemusel si zabezpečiť
bývanie prostredníctvom úveru. Matka zdôrazňuje, že aj ona je zadĺžená a snaží sa svoje dlhy splácať

pomocou rodičov, ktorí jej pomáhajú, keď aj z jej strany bolo potrebné zabezpečiť investície v súvislosti s
kúpou kotla na drevo, plynového kotla, keyboardu pre maloletého, či notebooku pre mal. H.. Zdôrazňuje,
že mal. H. je veľmi nadané dieťa, chce sa mu viac venovať a pokiaľ ide o turistické aktivity uvádza, že je
členkou turistického klubu, kde ročné členské je 4,50 Eur a jeden výlet ju stojí od 5,- do 10,- Eur. Ostatné
náklady sú sponzorské. Na dovolenku chodí so svojou matkou a deťmi s tým, že na úhradu nákladov

na dovolenky prispieva jej matka zo svojich peňazí.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca, pokiaľ ide o vec samú, opodstatnené nie je.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil, správne rozhodol o zvýšení výživného zo strany povinného otca a skutkové
zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa
v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné
slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby
sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného

rodiča.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú schopné
samé sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné pritom možno zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde
k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať

okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu
závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu.

Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého

jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa
v spoločenskom živote a pod.. Výživné pre dieťa, teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, školská príprava, kultúrne, športové, rekreačné potreby a

pod.).

Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. H. V. bola
vykonanározsudkomOkresnéhosúduBardejovzodňa25.11.2004,č.k.2C/45/2004-60. Vtomtokonaní
súd rozhodol o rozvode manželstva rodičov maloletého a vtedy maloleté deti N. V., T. V., M. V. a H. V.,

zveril do výchovy matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať po rozvode na výživu vtedy mal. N. V. 1 800,-
Sk mesačne, mal. T. V. 1 600,- Sk mesačne, mal. M. V. 1 400,- Sk mesačne a mal. H. V. 1 200,- Sk
mesačne. Pri rozhodovaní o výživnom v uvedenom období súd vychádzal zo situácie, že otec vykonával
podnikateľskúčinnosťapodľadaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickýchosôbzaobdobieroka2003,jeho celkové príjmy zo živnosti dosahovali sumu 1 394 407,- Sk a výdavky tvorili 1 410 214,- Sk. Matka
maloletého bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v sume 3 790,-
Sk mesačne spolu s rodinnými prídavkami. Mal. H. sa v tom čase nachádzal v celodennej starostlivosti

matky.

Je potrebné konštatovať, že od uvádzaného obdobia sa nepochybne zmenili pomery tak na strane mal.
H., ako aj na strane oboch rodičov.

Matka maloletého je v súčasnosti zamestnaná, a to v spoločnosti JUROTEX - R. W., so sídlom v F., u
ktorého dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v období roka 2013 v sume 442,- Eur a za obdobie
8 mesiacov roku 2014 tento príjem matky predstavoval 415,- Eur za mesiac. Matka spolu s mal. H.,
ako aj ďalším troma, teraz už plnoletými deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva rodičov, žije v rodinnom
dome v Q.. Matka zo svojho príjmu uhrádza náklady predovšetkým súvisiace s užívaním domu a v tejto
súvislosti uhrádza poplatky za elektrinu, plyn a nákup dreva. Matka má vo svojej osobnej starostlivosti

zvereného maloletého vnuka W. V., nar. XX.X.XXXX.

Mal. H. je žiakom 7.ročníka základnej školy. Zvýšené výdavky matky v súvislosti s výchovou maloletého
súvisia aj s tým, že uhrádza poplatky za návštevu Základnej umeleckej školy maloletého v F., ako aj
náklady v súvislosti s účasťou maloletého na vedomostných a talentových akciách.

Otec maloletého naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť a podľa obsahu daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby za obdobie roka 2013, celkové príjmy otca zo živnosti dosiahli sumu 126 087,36
Eur a jeho výdavky predstavovali 123 964,78 Eur. Otcovi ubudli vyživovacie povinnosti k trom deťom
pochádzajúcim z manželstva rodičov, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je poberateľkou

invalidného dôchodku vo výške 310,- Eur mesačne, s ktorou obýva byt v jeho vlastníctve a taktiež je
vlastníkom rodinného domu v obci V.. Otec v konaní poukazoval na rozsah svojich výdavkov súvisiacich
s uhrádzaním úveru poskytnutého Stavebnou sporiteľňou, a. s., vo výške 10 000,- Eur a ďalšieho úveru
poskytnutého OTB Bankou v sume 57 000,- Eur s tým, že tieto finančné prostriedky podľa vlastných
tvrdení použil na splatenie predchádzajúcich dlžôb a časť použil na kúpu bytu a na výkon podnikateľskej

činnosti.

Porovnávajúc takto zistené pomery na strane účastníkov konania s pomermi, ktoré boli už dané v
dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, mal aj odvolací súd za to, že návrh matky na zvýšenie
výživného pre mal. H. je dôvodný.

Nemožno opomenúť, že naposledy sa o výživnom v prospech maloletého rozhodovalo pred viac ako 10
rokmi, maloletý bol vtedy v celodennej starostlivosti matky a v súčasnosti je žiakom 7.ročníka základnej
školy a keďže ide o talentované dieťa, zodpovedá tomu aj okruh jeho mimoškolských činností. Taktiež
matka sa zamestnala a má príjem z vykonávanej pracovnej činnosti. Je zrejmé aj to, že príjem otca z

vykonávanej podnikateľskej činnosti je vyšší ako v dobe predchádzajúcej úpravy výživného a rodičom
ubudli vyživovacie povinnosti k trom deťom pochádzajúcim z ich manželstva, keď ale tieto deti aj v
súčasnosti žijú v domácnosti s matkou. Od doby poslednej úpravy výživného je nepochybné, že došlo k
výraznémunárastuvýdavkovpotrebnýchnazabezpečovanieodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,
a to pokiaľ ide o zakupovanie školských potrieb, či financovanie jeho záujmových a mimoškolských

aktivít. Súd prvého stupňa preto v závislosti od týchto zistení správne pristúpil k zvýšeniu výživného
v prospech maloletého zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne od júna 2014 a takto
určenú sumu výživného považuje aj odvolací súd za opodstatnenú a je nepochybne v schopnostiach a
možnostiach otca uhrádzať takto stanovené výživné.

K odvolacím námietkam otca je potrebné uviesť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o
maloletéhoavtejtosúvislostizákonvcitovanom§62ods.4priamoprikazujesúduzohľadniťskutočnosť,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keď osobná starostlivosť rodiča o maloleté dieťa je
tak postavené na roveň finančným plneniam. Taktiež aj na strane matky sú tu dané nevyhnutné výdavky,
ktoré je povinná uhrádzať v súvislosti so zabezpečovaním bývania pre seba aj pre svoje deti. Sumu

zvýšenéhovýživnéhosohľadomnareálnedosahujúcepríjmuotcanemožnopovažovaťzaneprimeranú.
Súd prvého stupňa zároveň správne rozhodol o zvýšení výživného od 1.6.2014 napriek tomu, že
návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dňa 2.7.2014. Všeobecne platí, že je vecou súdu, aby
starostlivo skúmal, či sú dané podmienky pre úpravu výživného za obdobie pred podaním takéhotonávrhu.Jevtomtosmerevždypovinnosťousúduprihliadaťnajmänazáujmymaloletéhodieťaťaapokiaľ
ide o existenciu dôvodov, pre ktoré bol návrh podaný, na tieto dostatočne a zrozumiteľne poukázal súd
prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí. Všetky tieto zistenia tak odôvodňujú rozhodnutie súdu

prvého stupňa o zvýšení výživného, ktoré je primerané, zodpovedá reálnym zárobkovým a majetkovým
schopnostiam otca a aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

Odvolací súd preto rozsudok vo výroku o zvýšení výživného potvrdil ako vecne správny postupom podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p..

Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2014 do 27.10.2014, teda do doby rozhodovania súdu prvého stupňa
o veci bolo potrebné ustáliť v rozsahu 400,- Eur vychádzajúc z toho, že rozdiel medzi doteraz určeným
výživným a zvýšeným výživným predstavuje sumu 80,- Eur (120,- Eur - 40,- Eur) s tým, že zvýšené
výživné bolo splatné už aj dňa 27.10.2014, keďže povinnosťou otca je platiť toto výživné k 15.dňu toho,
ktorého mesiaca vopred (80,- Eur x 5 mesiacov). Vzniknutý dlh na výživnom s ohľadom na jeho výšku

a príjmové pomery otca odvolací súd povolil tomuto splácať v splátkach (§ 160 ods. 1 O.s.p.) po 50,-
Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa
stane splatnou po doručení tohto rozsudku.

Odvolací súd preto postupom podľa § 220 O.s.p., zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom v

závislosti od vyššie uvedených dôvodov a o trovách konania účastníkov rozhodol postupom podľa § 224
ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Takýmtodruhomkonaniajeajkonanievoveciachstarostlivostisúduomaloletédieťa(§81ods.1O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.