Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203921
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312203921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: P. Y.X., U.: M.S.
XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., so sídlom: Staré Grunty
162, Bratislava- Karlova Ves proti odporkyni: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom:
Tomášikova 48, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o.,
so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 2.406,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 45C/43/2012-117 zo dňa 10. septembra
2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 231,13
eura, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Bratislava, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2.406,60
eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.04.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.05.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy
66,85 eur od 16.06.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.07.2010
do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.08.2010 do zaplatenia, 9 % ročný

úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.09.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy
66,85 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.11.2010
do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, 9 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.01.2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 66,85 eur od 16.02.2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur
od 16.03.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.04.2011 do
zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.05.2011 do zaplatenia, 9,25 %

ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.06.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 66,85 eur od 16.07.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od
16.08.2011dozaplatenia,9,5%ročnýúrokzomeškaniazosumy66,85eurod16.09.2011dozaplatenia,
9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.10.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.11.2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85
eur od 16.12.2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.01.2012 do
zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.02.2012 do zaplatenia, 9 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.03.2012 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy
66,85 eur od 16.04.2012 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.05.2012do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.06.2012 do zaplatenia, 8,75 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.07.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 66,85 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur

od 16.09.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.10.2012 do
zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.11.2012 do zaplatenia, 8,75 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 66,85 eur od 16.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur
od 16.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 66,85 eur od 16.03.2013 do

zaplatenia,atovšetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.Ďalejodvolacísúduložilodporkynipovinnosť
vyplácať navrhovateľke sumu vo výške 66.85 eura mesačne vždy k 15. dňu každého mesiaca počnúc
dňom 01.04.2013 až do dožitia navrhovateľky, pričom vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa
navrhovateľkadožije.Odporkyniďalejuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľkenáhradutrovkonania240,-
eur za súdny poplatok a z titulu trov právneho zastúpenia, 1.575,67 eura, JUDr. Peter Kubík, advokát,
s.r.o., Bratislava, na účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Uni Credit Bank, a.s., Bratislava, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 34, § 39, § 517 ods. 2, §
582 ods. 1 § 842, § 843 a § 844 veta prvá Obč. zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a
§ 1, § 27 ods. 1, ods. 8, § 116, § 119 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 154 ods. 2 O.
s. p. a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaplatenia istiny vo výške

1.604,40 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že s odporkyňou dňa 16.12.1997 uzavrela
zmluvuodôchodkupomenovanúakoZmluvaoposkytovaníplneniaz„Podpornéhodôchodkovéhofondu
SLSP, a.s.,“ (ďalej len „PDF“), predmetom ktorej bolo doživotné plnenie z uplatneného a priznaného
nároku na plnenie z PDF. Odporkyňa sa zaviazala vyplácať navrhovateľke sumu vo výške 66,85
eura /2.014,- Sk/ mesačne, vždy k 15-temu dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia navrhovateľky,

preto vyplácanie plnenia končí mesiacom ktorého sa príjemca dožil. Mala za to, že uzatvorená
zmluva o dôchodku, ktorou sa založilo právo na doživotné vyplácanie peňažného plnenia, spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o dôchodku podľa § 842 a nasl. Obč. zákonníka. Od uzavretia zmluvy o
dôchodku odporkyňa pravidelne mesačne vyplácala navrhovateľke uvedenú čiastku nepretržite až do
01.04.2010. Dňa 26.10.2009 odporkyňa vypovedala zmluvu o dôchodku podľa ustanovenia § 582 Obč.

zákonníka s tým, že platnosť a účinnosť zmluvy sa mala skončiť ku koncu najbližšieho kalendárneho
štvrťroka t.j. dňom 31.03.2010. Navrhovateľka považovala výpoveď za neplatnú z dôvodu, že odporkyňa
nesprávne aplikovala ustanovenie Obč. zákonníka, nakoľko zmluva o dôchodku z právneho hľadiska
je zmluvou o dôchodku podľa § 842 až 844 Obč. zák., ktorá sa uzatvára na doživotne alebo na inak
určenúdobuneurčitéhotrvania,pričomniejezmluvouuzatvorenounadobuneurčitúaideozmluvuktorá

nemôže byť jednostranne vypovedateľná zo strany povinného - platiteľa dôchodku; nie je ju tak možné
ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 2 Obč. zákonníka. Nakoľko navrhovateľka považovala výpoveď za
neplatnú, zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o dôchodku naďalej trvá. Uplatnila si tak nárok
na zaplatenie sumy 1.604,40 eura za obdobie od apríla 2010 do marca 2012, celkom za 24 mesiacov
spolu s príslušenstvom.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s uvedením, že právo na plnenie ktorého sa navrhovateľka domáha je
v rozpore s hmotným právom a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo a preto súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu neexistujúcemu právu.

Návrhom zo dňa 21.03.2013 navrhovateľka súd prvého stupňa žiadala o zmenu návrhu spočívajúcu
v rozšírení návrhu, ktorým sa domáhala zaplatenia istiny vo výške 2.406,60 eura za mesiace apríl

2010 až marec 2013 spolu s príslušenstvom a žiadala, aby odporkyni bola uložená povinnosť
vyplácať navrhovateľke sumu vo výške 66,85 eura mesačne vždy k 15. dňu každého mesiaca počnúc
dňom 01.04.2013 do dožitia navrhovateľky, pričom vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa
navrhovateľka dožije, o ktorom súd rozhodol uznesením, č.k.: 45C/43/2012-104 zo dňa 20.04.2013.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný

dôvodne. Mal za preukázané, že účastníci dňa 16.12.1997 uzatvorili písomnou formou Zmluvu o
poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ (ďalej aj „PDF
SLSP“), v ktorej sa odporkyňa ako povinná zaviazala vyplácať navrhovateľke ako príjemcovi doživotne
sumu 66,85 eura / 2.014.- Sk/ vždy k 15-temu dňu každého mesiaca až do dožitia príjemcu, počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom začal príjemca poberať starobný alebo plný invalidný

dôchodok, v zmysle § 842 a násl. Obč. zák., a to zmluvu o dôchodku. Výpoveď danú odporkyňounavrhovateľke zo dňa 26.10.2008 podľa § 528 ods. 1 Obč. zákonníka súd prvého stupňa považoval
za neplatnú z dôvodu, že zmluva o dôchodku bola uzatvorená na doživotne t.j. do dožitia, ktorá je
ohraničená smrťou navrhovateľky ako objektívne zistenou skutočnosťou. V zmluve o dôchodku bol

presnevymedzenýzačiatokakoniecprávnehovzťahu,atopočnúcmesiacomnasledujúcompomesiaci,
v ktorom začal príjemca poberať starobný alebo invalidný dôchodok až do dožitia navrhovateľky.
Výpoveď odporkyne zo dňa 26.10.2009 tak považoval za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa §
39 Obč. zákonníka, nakoľko podľa cit. ustanovenia vypovedať možno iba zmluvu dojednanú na dobu
neurčitú; odporkyňa preto nemohla dať navrhovateľke výpoveď podľa § 582 ods. 1. Obč. zák., a preto má

naďalej povinnosť poskytovať plnenie navrhovateľke podľa uzatvorenej zmluvy o poskytovaní plnenia.
Poukázal tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2012, č.k.: US 26/2012- 33.

Súd prvého stupňa sa ďalej nestotožnil s názorom odporkyne, že podľa § 575 ods. 1 Obč. zákonníka
zaniklo právo na plnenie, pretože sa stalo nemožným v zmysle § 27 ods. 8, § 116 a §119 ods. 3 veta
za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 o bankách, ktorý neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v
rozporezozákonomobankáchsuvedením,žeododňanadobudnutiaúčinnostitohtozákonasanemôže

pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom, keď banka má poskytovať
plneniehospodárskyneodôvodnené,aleboplneniezjavnenezodpovedajúceposkytovanejprotihodnote.
Vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa bola zamestnávateľom vo vzťahu k svojmu dlhoročnému
zamestnancovi-navrhovateľke,ktorápracovalauodporkyne,poskytlajejurčitúprotihodnotu,odporkyňa
mala zisk, preto vytvorila podporný dôchodkový fond, ktorý slúžil na podporu zabezpečenia životnej

úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich
práce a na podporu stabilizácie pracovníkov. Zmluvu s navrhovateľkou odporkyňa neuzatvárala ako
podnikateľ pri výkone podnikateľskej činnosti; nejedná sa preto o vzťah banky s klientom a na vec
nemá vplyv ani tá skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená po skončení pracovného pomeru, nakoľko bez
predchádzajúceho pracovného pomeru za splnenia požadovaných podmienok by predmetná zmluva o

dôchodku ani nebola uzavretá.

Zaujal názor, že ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách sa nevzťahuje na predmetnú zmluvu o dôchodku
v tom zmysle, že záväzok odporkyne voči navrhovateľke zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia (§ 575
a nasl. Obč. zákonníka), a túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď odporkyňou citované ust. § 27 ods. 8
zákona o bankách sa vôbec netýka vzťahov upravených predmetnou Zmluvou o dôchodku, t. j. interných

vecíbankyakozamestnávateľaajejzamestnanca,aleupravujevzťahybanky t.j.pripodnikaníbanky,čo
vyplýva zo začlenenia tohto ustanovenia v časti zákona o bankách nazvanej "požiadavky na podnikanie
banky a pobočky zahraničnej banky“. Zákon o bankách upravuje vzťahy odporcu ako banky navonok,
t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi či inými bankami vzhľadom k predmetu podnikateľskej činnosti, pričom
upravujeajniektorévzťahysúvisiacestýmitoaktivitamipodľa§1cit.zák.;uzatváraniezmlúvodôchodku

s vlastnými zamestnancami tak nie je podnikaním banky.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na právny vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o dôchodku
nemožno aplikovať citovaný zákon o bankách. Ustanovenie § 119 ods. 3 zákona o bankách len
stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní
činnosti podľa doterajších predpisov so zákonom o bankách do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto predpisu. Ak by sa banka dostala do rozporu so svojou povinnosťou zosúladiť svoje
vzťahy s tretími osobami, tak jej hrozí správna sankcia. Zákon o bankách však nestanovuje, že
by plnenie zo zmlúv uzavretých v rozpore s ust. 27 ods. 8 Zák. o bankách bolo nemožné alebo
protiprávne, z tohto ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že by došlo k zániku zmluvy o dôchodku
z dôvodu nemožnosti dodatočného plnenia, záväzok povinného zo zmluvy trval aj pri zmene jeho

právnej formy ako aj pre jeho právneho nástupcu (bod 6 zmluvy); navyše uviedol, že odporkyňa
plnila zo zmluvy o dôchodku od účinnosti zákona o bankách po 01.01.2002 až do jej vypovedania.
Ďalej skonštatoval, že zmluva o dôchodku nie je ani zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných
podmienok pre odporkyňu či zmluvou zaväzujúcou na hospodársky neoprávnené plnenie alebo
plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, nakoľko zmluva o dôchodku je zmluvou

uzatváranou za nápadne nevýhodných podmienok pre jednu zo zmluvných strán, v opačnom prípade
by nebola zákonodarcom ako zmluvný typ upravená v Obč. zákonníku.

Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa považoval uvedenú zmluvu o poskytovaní
plnenia z PDF SLSP zo dňa 16.12.1997 za platnú a účinnú a uplatnený nárok navrhovateľky na
zaplateniesumyvovýške66,85eurazaobdobieod apríla2010do marca 2013 zadôvodný.Odporkyňu

tak zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 2.406,60 eura.Nakoľko odporkyňa bolo povinná o plnenie podľa zmluvy vyplácať mesačne, vždy k 15-temu dňu
každého mesiaca až do dožitia príjemcu (bod 3 zmluvy), dostala sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu 66,85 eura od 16.04.2010 až do zaplatenia za uvedené obdobie. Navrhovateľke tak súd priznal

uplatňovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy 66,85 eura. Povinnosť na plnenie dávok splatných v
budúcnosti odporkyni uložil podľa § 154 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej navrhovateľke priznal trovy
konania vo výške 1.815,67 eura.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky zamietol alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku odvolacím
súdom žiadala, aby odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O. s. p. vo výroku rozsudku pripustil dovolanie
z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to o právnej otázke, či sa
zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vzťahuje na právne vzťahy
založené medzi bankou a fyzickou osobou, zmluvou o dôchodku podľa § 842 Obč. zákonníka. Podané

odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. Odporkyňa v
podanom odvolaní namietala neplatnosť zmluvy o dôchodku pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 a §
842 Obč. zákonníka, ako aj z dôvodu neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka vo vymedzení dĺžky
trvania práva na dôchodok. Ďalej súdu prvého stupňa vyčítala, že nedôvodne vzťahuje zákaz zakotvený
v ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách len na podnikanie banky. Nevzal však do úvahy, že ust. § 119 ods. 3

veta za bodkočiarkou nemá také obmedzenie a že ust. § 27 ods. 8 zák. č. 183/2001 Z. z. sa pri aplikácii
ust. § 119 ods. 3 vzťahuje len na zistenie druhov plnení, ktoré banka ďalej nesmie plniť. Súd prvého
stupňa preto vec nesprávne právne posúdil, keď na vec neaplikoval ust. § 119 ods. 3 za bodkočiarkou
zák. č. 483/2001, ktoré zakazuje banke všetky činnosti (plnenia), ktoré sú v rozpore s týmto zákonom.
Zdôraznila, že toto zákonné ustanovenie nepozná žiadne výnimky pri aplikácii, a teda sa neobmedzuje

len na právne vzťahy banky vzniknuté pri výkone bankových činností. Právny vzťah navrhovateľky a
odporkyne je pritom vzťah banky a iného subjektu, nakoľko zmluva o dôchodku nebola uzatvorená skôr,
ako sa skončil pracovnoprávny vzťah navrhovateľa k odporkyni. Konajúci súd tiež podľa odporkyne
nezohľadnil, že účelom zákona o bankách je regulácia a kontrola bánk, pobočiek zahraničných bánk
a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. Aplikácia zákona o bankách

na danú vec vyplýva aj z ust. § 1 tohto zákona. Podpora stabilizácie pracovníkov banky, na ktorú slúži
aj Podporný dôchodkový fond SLSP, pritom nepochybne súvisí s organizáciou, riadením a čiastočne aj
podnikaním odporkyne. Na prejednávanú vec sa preto podľa odporcu vzťahujú ust. § 27 ods. 8, § 116
a § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z.z., ako aj ust. § 575 ods. 1 Obč. zákonníka.

Vďalšompoukázalaajnaskutočnosť,ževrozporesust.§27ods.8zákonaobankáchsanavrhovateľka

voči odporkyni domáha hospodársky neodôvodneného plnenia, či plnenia zjavne nezodpovedajúceho
poskytovanej hodnote, t. j. bez protihodnoty. Pri aplikovaní vyššie uvedených ustanovení zákona o
bankách by záväzok zo zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke zanikol, ak by predtým existoval, nakoľko
plnenie zo zmluvy o dôchodku sa stalo podľa § 575 ods. 1 Obč. zákonníka nemožné, nakoľko banka
nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenia.

Právne závery súdu prvého stupňa vyslovené v danej veci podľa odporkyne vôbec neprispievajú k
ochrane bezpečného fungovania bankového systému, ale naopak dávajú návod na to, ako právne obísť
zákaz daný bankám ust. § 119 ods. 3 zák. o bankách, resp. ako obísť zákaz uzatvárania zmlúv za
nápadne nevýhodných podmienok obsiahnutý v ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách. Odporkyňa mala za
to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keď súd prvého stupňa navrhovateľke priznal náhradu trov konania i za úkon zo dňa 21.03.2013 -
zmena návrhu na začatie konania, pričom nešlo o trovy účelne vynaložené na bránenie práva. Zmena
návrhom bola podľa jej názoru len dôsledkom zmätočnosti návrhu, keď sa navrhovateľka domáhala
vydania iného rozhodnutia vo forme platobného rozkazu a iného rozhodnutia vo forme rozsudku.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdil. Opätovne poukázala na právne závery vyslovené v náleze
Ústavného súdu SR, II.ÚS 26/2012-33 zo dňa 25.04.2012. Mala za to, že odporkyňa argumentuje
ustanoveniami, ktoré sa na prejednávaný právny vzťah nevzťahujú. V súvislosti s námietkou neurčitosti
a nezrozumiteľnosti zmluvy uviedla, že nakoľko zmluvu koncipovala odporkyňa, výrazy odporkyňou
požité nemožno vykladať na jej ťarchu podľa § 35 Obč. zákonníka. Zo zákona o bankách mala zrejmé,

že právna úprava sa vzťahuje aj na niektoré vzťahy súvisiace s činnosťou banky, nevzťahuje sa takna všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je aj banka, ako je tomu aj pri zmluve o dôchodku. Zo
systematického zaradenia § 27 ods. 2 zákona o bankách v šiestej časti zákona, upravujúcej požiadavky
na podnikanie banky mala zrejmé, že predmetné ustanovenie sa týka len podnikania banky. Odporkyňa

pritom aj 9 rokov po účinnosti predmetných ustanovení vyplácala odporkyni plnenie na základe zmluvy
o dôchodku. V súvislosti s namietanou neúčelnosťou trov uviedla, že všetky realizované úkony boli
vykonané na účelné bránenie jej práv.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel pritom k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa s odkazom na ust. § 842 Obč. zákonníka správne ustálil, že
medzi účastníkmi konania bola dňa 16.12. 1997 platne uzatvorená Zmluva o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu, na základe ktorej sa odporkyňa doživotne zaviazala navrhovateľke
vyplácať plnenie z uvedeného fondu vo výške 66,85 eura (2.014,- Sk) mesačne, vždy k 15-temu dňu
každého mesiaca až do dožitia príjemcu, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom začal

príjemca poberať starobný alebo invalidný dôchodok Rovnako správne neprihliadol na výpoveď zmluvy
danú odporkyňou dňa 26. 10. 2009, z dôvodu jej neplatnosti založenej na tom, že zmluvu uzatvorenú na
dobu určitú nie je možné v zmysle ustanovení Obč. zákonníka vypovedať. Opakovanou argumentáciou
odporkynesmerujúcoukpresvedčeniusúdu,žezmluvabolauzatvorenánaneurčitýčas,sapretonebolo
potrebné zaoberať.

Vzhľadom na námietky odporkyne smerujúce k rozporu uzatvorenej zmluvy o dôchodku s ustanoveniami
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa súd prvého stupňa prejudiciálne vysporiadaval s otázkou,
či právo na plnenie zo zmluvy o dôchodku nezaniklo v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575
ods. 1 Obč. zákonníka. Správne však uzavrel, že na zmluvný vzťah založený zmluvou o dôchodku
medzi odporkyňou (bankou) a navrhovateľkou ako jeho bývalým zamestnancom sa ním namietané

ustanovenia zákona o bankách nevzťahujú. Plnenie odporkyne zo zmluvy má, resp. aj malo byť
vyplácané z Podporného dôchodkového fondu vytvoreného z použiteľného zisku odporkyne, čo zákon o
bankách v žiadnom svojom ustanovení nezakazuje. Zmluva o dôchodku nie je ani zmluvou uzatvorenou
zanápadnenevýhodnýchpodmienokpreodporkyňuvzmysleust. §27ods.8zákonaobankách,atoaj
vzhľadomkjejsynalagmatickejpovaheaskutočnosti,ženavrhovateľkaboldlhoročnouzamestnankyňou

odporkyne a uzatvorením zmluvy o dôchodku odporkyňa zabezpečovala len sociálnu starostlivosť o
pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, čo spadá pod agendu personálneho a sociálneho úseku
divízie ľudských zdrojov. Ako správne poukázal súd prvého stupňa, zmluva bola uzatvorená v súlade s
účelom Podporného dôchodkového fondu vymedzeným v čl. I. jeho štatútu a nemožno namietať ani jej
nesúlad s dobrými mravmi. Nakoľko súd prvého stupňa nenašiel žiaden dôvod absolútnej neplatnosti

zmluvy o dôchodku, ktorú odporkyňa preukázateľne prestala plniť, súd návrhu navrhovateľky vyhovel.

Vzhľadom k skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením prejudiciálnych
otázok, ako aj so záverom súdu prvého stupňa o dôvodnosti navrhovateľkou uplatneného nároku, v
súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. obmedzil odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Pre zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa a vzhľadom na odvolacie námietky odvolací
súd dopĺňa, že aj napriek tomu, že ustanovenia zákona o bankách, na ktoré poukazuje odporkyňa
(konkrétne § 27 ods. 8 v spojitosti s ust. § 116 a 119 ods. 3) sa týkajú podnikania banky a vzťahov banky
navonok k tretím osobám (klientom banky) a iným bankám v súvislosti s predmetom činnosti banky (čo
vyplýva aj zo zaradenia predmetných ustanovení, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, v šiestej časti zákona

o bankách upravujúcej požiadavky na podnikanie banky), t.j. nie vnútrozamestnaneckých vzťahov
medzi zamestnancom banky a bankou realizujúcou opatrenia sociálnej politiky, uzatvorenú zmluvu
o dôchodku nemožno považovať ani za zmluvu uzatvorenú za nápadne nevýhodných podmienok,
ktorá by banku zaväzovala na neodôvodnené plnenie alebo plnenie bez protihodnoty. Rentu, ktorú
sa banka zaviazala vyplácať svojim zamestnancom súd vníma ako zamestnanecký benefit za

hodnoty vytvárané zamestnancami odporkyne počas trvania pracovného pomeru, prijatý za účelom
zabezpečenia sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku. Je preto zrejmé, že
sa nejednalo o podnikateľský vzťah banky, ale o realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľa. Určitejúčelovosti tvrdení odporkyne v tomto smere nasvedčuje aj skutočnosť, že odporkyňa na základe zmluvy
o dôchodku plnila navrhovateľke aj po účinnosti právnej úpravy, na ktorú sa odvoláva.

Vsúvislostisnámietkouodporkyne,týkajúcejsaneplatnostičineurčitostizmluvyodvolacísúdpoukazuje

na to, že predmetná zmluva netrpí neurčitosťou podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka či neplatnosťou,
nakoľko z predmetnej zmluvy má odvolací súd totožne s názorom súdu prvého stupňa za zrejmé,
že doba, na ktorú bola predmetná zmluva uzatvorená a síce na dobu určitú neurčitého trvania,
ktorú nemožno ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Obč. zákonníka, s ktorou skutočnosťou sa
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky, odvolací
súd podľa § 238 ods. 3 O.s.p. nepripustil dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu, nakoľko je zrejmé,
že odporkyňou nastolená otázka už bola právne riešená Ústavným súdom Slovenskej republiky. Za
otázku zásadného právneho významu nie je možné považovať otázku nastolenú odporkyňou či ust. §
27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené medzi bankou a fyzickou
osobou zmluvou o dôchodku, a to z dôvodov, pre ktoré odvolací súd jednoznačne dospel k záveru, že

predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na podnikateľskú činnosť banky a nie na vzťah založený medzi
bankou a jej bývalým zamestnancom zabezpečujúci realizáciu sociálnej politiky a benefitov zo strany
zamestnávateľa a jeho internej úpravy v tomto smere.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti priznanej náhrady trov konania odvolací
súd námietku odporkyne o neúčelnosti priznaného nároku na náhradu trov konania za podanie

navrhovateľky zo dňa 21.03.2013 (č.l. 84), ktorým žiadala o zmenu žalobného petitu o ďalšie splatné
dávky dôchodku zo zmluvy o dôchodku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko navrhovateľka predmetným
návrhom reflektovala skutočnosť, že v priebehu konania nadobudli splatnosť ďalšie dávky, ktoré mala
odporkyňa navrhovateľke vyplácať na základe zmluvy o dôchodku, a teda rozšírila návrh aj o ďalšiu už
splatnú sumu, nakoľko ďalším žalobným petitom sa domáhala zaplatenia v budúcnosti zročných dávok

dôchodku podľa § 154 ods. 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím § 142 ods. 1 O.
s. p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania za podané vyjadrenie
k odvolaniu odporkyne, a to podľa § 10 ods. 1, ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. c/ a § 16
ods. 3 vyhl. č. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení účinnom od 01.07.2013, za jeden úkon právnej služby určený podľa § 10 ods. 3 cit.
vyhl. z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou (tarifná hodnota plnenia uloženého druhým výrokom
napadnutého rozsudku zistená podľa § 10 ods. 3 vyhlášky je vo výške 4.011,- eur) vo výške 151,05
eura zvýšený o 1/3 sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach
(tarifná hodnota plnenia uloženého prvým výrokom napadnutého rozsudku zistená podľa § 10 ods. 1

vyhlášky je vo výške 2.406,60 eura), t.j. 1/3 zo 101,25 eura, a teda 33,75 eura. Zvýšená sadzba tarifnej
hodnoty predmetného úkonu právnej služby tak predstavuje sumu 184,80 eura, ďalej navrhovateľke
priznal režijný paušál vo výške 7,81 eura spolu s 20% DPH. Spolu tak navrhovateľke priznal náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 231,13 eura.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.