Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/642/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207284
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613207284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členovsenátuJUDr.GabrielyVeselovejaJUDr.DagmarCabadajovej,vprávnejvecižalobcu:CETELEM
SLOVENSKO, a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO : 35 787 783, právne zastúpeného JUDr.
Marekom Czompolym, advokátom so sídlom v T., R. XX, proti žalovanému H. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX, o zaplatenie 1.475,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/179/2013-76 zo dňa 09.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 8C/179/2013-76 zo dňa 09.09.2013 zamietol žalobu.
Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny 1.475,26 eur s príslušenstvom, na tom skutkovom a právnom základe, že so
žalovaným dňa 23.05.2010 uzatvoril zmluvu a poskytol mu spotrebiteľský úver 789 eur na nákup
spotrebného tovaru. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 20-mesačných splátkach, každá vo výške 56,08

eur, teda celkom 1.121,60 eur, so splatnosťou l. splátky 15.06.2010. Žalovaný svoj záväzok nesplnil.
Dňa 15.10.2012 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatným dlh žalovaného
208,17 eur (173,27 eur z titulu dlžnej úverovej istiny; 34,90 eur z titulu nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky). Na základe písomnej žiadosti, obsiahnutej v časti C úverovej zmluvy zo dňa 23.05.2010,
uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu a vydal mu úverovú kartu na úverový rámec 400 eur,
z ktorého žalovaný vyčerpal 1.462,17 eur. V dôsledku neplatenia dohodnutých splátok žalobca zmluvu
vypovedal dňa 21.01.2013, výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30.04.2013 a dlh žalovaného sa stal

splatným v celom rozsahu. Žalovaný ku dňu 16.01.2013 (vstup prípadu do vymáhania v informačnom
systéme žalobcu) 1.267,09 eur (1.069,11 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 150,06 eur z titulu
dlžných úrokov z úveru, 13,02 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 34,90 eur z titulu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky).

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 25 ods. 1, § 25 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a

doplnení niektorých zákonov, ust. § 2 písm. a/, § 4 ods. 1, 2,3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 23.05.2010, § 261 ods. 3 písm. d/ a § 497 Obchodného zákonník. Po
zistení skutkového stavu a jeho vyhodnotení v zmysle uvedenej právnej úpravy, súd žalobu zamietol.
Dôvodom zamietnutia bolo, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, či už zo žaloby zo dňa08.07.2013, alebo z jej doplnenia z 05.09.2013. Žalobca sa domáhal plnenia z dvoch právnych vzťahov.
Prvým je zmluva o spotrebiteľskom úvere z 23.05.2010, ktorou mal žalobca žalovanému poskytnúť úver
vovýške789€nanákupbližšieneoznačenéhotovaru.Vykonanýmdokazovanímsúddospelkprávnemu

záveru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, evidovaná žalobcom ako úverový prípad č.
42685066589001 je neplatná pre jej nezrozumiteľnosť. Z textu úverovej zmluvy nie je zrejmé, ktorý
spôsob splácania úveru bol dohodnutý, s výnimkou výšky mesačných splátok 56,08 eur. Rovnako nie
je zrejmé, na akom ročnom úročení sa strany záväzkového právneho vzťahu dohodli, aká bola dohoda
o výške RPMN a priemernej RPMN. V zmluve sú totiž uvedené dva varianty splácania - štandardný,

alebo zrýchlený bez dohody o tom, ktorý variant splácania žalovaný ako klient zvolil. Od voľby variantu
splácania sa odvíja aj dohoda o úročení úveru, výška RPMN a priemernej RPMN ako obligatórnych
náležitostí zmluvného vzťahu, bez dojednania ktorých sa úver považuje (pri RPMN a priemernej RPMN)
za bezúročný a bezpoplatkový. Tu však fikciu ustanovenú v § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 v znení
účinnomk23.05.2010(okamihvznikuzmluvy)niejemožnéaplikovať,keďženiejezrejmé,čisažalovaný
zaviazal splácať úver v dvadsiatich mesačných splátkach po 56,08 eur, kedy by celkovo zaplatil 1.121,60

eur, alebo sa zaviazal zaplatiť úver v šiestich mesačných splátkach po 56,08 eur s doplatkom 463,32 eur,
kedy by celkovo zaplatil 799,80 eur. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná, musí byť
aj voľba typu splácania uskutočnená písomne. Ak by aj zmluvné dojednanie o tom, že „ak nie je využitý
variantč.2platí,žeklientzvolilvariantč.1“,bolomožnépovažovaťzapodmienečnédojednaniespôsobu
splácania, potom musí byť zo zmluvy zrejmé, či a kedy účinky podmieneného právneho úkonu nastali.

Z tvrdení žalobcu ani z predložených dôkazov nevyplýva, či a kedy žalovaný zvolil variant splácania č.
2 a ak ho nezvolil, že zvolil variant splácania č. 1. Keďže nie je zrejmé, akú čiastku z požičaných financií
mal žalovaný vrátiť (či 1.121,60 eur, alebo 799,80 eur), nemohol súd posúdiť ani opodstatnenosť žaloby,
najmä ak žalovaný z tohto zmluvného vzťahu žalobcovi uhradil spolu 1.104,33 eur.

Rovnako súd nemohol vyhovieť žalobe ani v časti, ktorou sa žalobca domáhal plnenia z revolvingového
úveru, pretože aj táto zmluva je neplatná pre jej nezrozumiteľnosť. Obligatórnou náležitosťou aj zmluvy
o revolvingovom úvere je jasným a zrozumiteľným spôsobom dohodnutý postup pri splácaní záväzku.
V časti C) žiadosti žalovaný požiadal o poskytnutie úverového rámca 400 € a navrhol mesačné splátky
vo výške minimálne 4 % z úverového rámca alebo dlžnej sumy, ak nebude dohodnuté inak. V ďalšej

vete však uvádza, že spôsob splácania je zhodný s možnosťou zvolenou v časti B). Na jednej strane
teda žalovaný požiadal žiadosťou z 23.05.2010 o poskytnutie revolvingového úveru tak, že spôsob
splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B) (štandardný, alebo zrýchlený) žiadosti týkajúcej
sa spotrebiteľského úveru, na druhej strane navrhuje splácanie splátkami vo výške minimálne 4 %
z úverového rámca. Na návrh žalovaného žalobca akceptoval písomnosť, ktorá žalovanému bola

doručená 01.12.2010 bez toho, aby došlo k jasnej a zrejmej dohode o spôsobe splácania záväzku
vzhľadom na dva navrhnuté varianty splácania a tretí návrh na splácanie splátkami vo výške minimálne
4 % z úverového rámca. V oznámení z 05.11.2010 o akceptácii návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere navyše žalobca uvádza maximálny úverový rámec 1.400 €
a aktuálny úverový rámec 700 €. Vzhľadom na návrh žalovaného na poskytnutie úverového rámca

400 € nie je možné považovať oznámenie z 05.11.2010 za akceptáciu návrhu, pretože obsahuje
zmenu v takej obligatórnej náležitosti, akou je výška úverového rámca, takže je odmietnutím návrhu a
považuje sa za návrh nový, a to s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový
súd predvolal žalobcu na pojednávanie, no ten sa nezúčastnil pojednávania, naopak výslovne navrhol,
aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na základe predložených dôkazov

v intenciách žaloby. Prvostupňový súd sa nedostatky žaloby pokúsil odstrániť napriek zásade ústnosti
súdneho konania, vychádzajúc z doterajších skúseností s právnym zástupcom žalobcu, ktorý sa
nezúčastňuje pravidelne súdnych pojednávaní, aj písomnou formou. Vyzval právneho zástupcu žalobcu
výzvou z 15.08.2013 na doplnenie relevantných skutkových údajov, vrátane obligatórnych náležitostí
každého zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného, splatnosti nárokov, dohody o úročení a ďalších

vo výzve uvedených relevantných tvrdení. Neúčasťou na súdnom pojednávaní žalobca vzal na seba
žalobca riziko neunesenia dôkazného bremena. Žalobca je zastúpený právnym zástupcom, teda osobou
poznajúcou nielen procesné, ale aj hmotné právo. Proces uzatvárania zmlúv vrátane § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka a náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú
preto žalobcovi známe. Vychádzajúc z uvedeného preto prvostupňový súd pre neunesenie dôkazného

bremena žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.
l O.s.p. Úspech v konaní mal žalovaný, ktorý nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že má
za to, že prvostupňový súd v zmysle § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj za to, že vec nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľa

pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a riadne označil a
založildosúdnehospisuvšetkyrelevantnédôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,čímsplnilnielensvoju
dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p., ale aj povinnosť tvrdenia,
preto je toho názoru, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2010, Všeobecného
úverové podmienky, Potvrdenie o akceptácii návrhu s potvrdením o doručení, predžalobná upomienka a

výpoveď úverovej zmluvy s dokladmi o doručení, špecifikácia uplatneného nároku, potvrdenia o čerpaní
peňažných prostriedkov a prijatých úhradách, z ktorých je zrejmý dátum a výška jednotlivých čerpaní
ako aj splátok uskutočnených žalovaným, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejma história úverového
prípadu a všetky pohyby na úverovom účte, ktoré žalobca založil do súdneho spisu počas konania na
súde prvého stupňa, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia žalobcu, uvedené v návrhu
na začatie konania. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že prvostupňový

súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na cit. ust. § 219 ods. 2
O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery, ktoré zrozumiteľne vysvetlil a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa -
žalobcu, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
§ 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaný ako úspešný účastník v odvolacom konaní si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.