Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2P/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204960
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214204960.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou vo veci starostlivosti o maloletého
H. V., W.. X.X.XXXX, dieťa rodičov E. V., W.. XX.X.XXXX, F. L. XX, XXX XX F. a U. V., W.. XX.X.XXXX,
F. Q. XXX, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o návrhu
matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/45/2004-61 zo dňa 25.11.2004 tak, že sumu,

ktorou je otec povinný prispievať na výživu maloletého H. V., W.. X.X.XXXX z v y š u j e zo sumy
40,- € na 120,- € mesačne, ktorú je otec
p o v i n n ý platiť vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a to od 1.6.2014 do
budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2014 do 27.10.2014 v sume 584,52 € je otec p o v i n n ý

zaplatiť k rukám matky, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny sa matka
domáhala zvýšenia výživného na maloletého H. V., W.. X.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že

naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č. k. 2C/45/2004-61 zo dňa 25.11.2004, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené a na základe
ktorého súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Podľa tohto rozsudku otec prispieva na výživu
H. sumou 40,- € mesačne. H. je žiakom 6. ročníka K.. Základnej školy v F. a s otcom sa pravidelne
stretáva a kontaktuje. Jeho potreby sa vekom zvyšujú, je žiakom Základnej umeleckej školy a chodí na
súťaže. Matka uviedla, že zo svojho príjmu nedokáže pokryť výdavky maloletého, v dôsledku čoho je

H. odkázaný aj na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Matka uviedla, že okrem H. má v
náhradnej osobnej starostlivosti zvereného aj svojho maloletého vnuka W., nar. XX.X.XXXX a spolu s
ňou v spoločnej domácnosti žijú jej plnoleté deti, ktoré sú nezamestnané. Zo svojho príjmu hradí bežné
výdavky na domácnosť ako plyn (124,74 €), elektrika, drevo (500 € ročne), potraviny a podobne. Zároveň
platí po 10,- € mesačne poistenie sebe, maloletému H.K. a vnukovi W..

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník prešetril pomery u maloletého H., o čom podal súdu správu, z ktorej vyplývajú v
podstate totožné skutočnosti, aké uviedla matka. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého H. v sume zodpovedajúcej potrebám dieťaťa a možnostiam a
schopnostiam otca.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili účastníci konania a kolízny opatrovník.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého H., vyjadrením kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a ktoré preukazujú osobné a majetkové

pomery účastníkov konania. Na základe toho súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/45/2004-61 zo dňa 25.11.2004, právoplatným
17.12.2004, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletý H. bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 40,- € mesačne. Týmto

rozsudkom bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť aj voči jeho ďalším maloletým deťom: N., W..
XX.X.XXXX (1 800 Sk), T., W.. XX.X.XXXX (1 600 Sk) a Ľ., W.. X.XX.XXXX (1 400 Sk). Toho času sú
už N., T. E. Ľ., s výnimkou H., plnoletí.

Matka je zamestnaná vo firme R. W. - R. a podľa predložených mzdových listov za celý rok 2013 a
za obdobie od januára do augusta 2014 jej mesačný príjem predstavoval rôznu výšku v rozpätí cca od

300 € do 500 € mesačne, napr. v januári 2013 sumu 336,92, v novembri 2013 sumu 417,14 €, v marci
2014 sumu 431,33 €, v máji 2014 sumu 508,45 €, v auguste 2014 sumu 303,96 €. Jedinou výnimkou
za celé obdobie bol mesiac marec 2013, keď navrhovateľkin čistý príjem dosahoval výšku 1 423,18
€. Na pojednávaní navrhovateľka dodala, že suma, ktorou odporca prispieva na maloletého mesačne
už nepostačuje. Zo svojho príjmu hradí bežné výdavky na domácnosť - plyn, elektrika, kúrenie, voda

- to všetko v sume asi 200,- € mesačne. Tvrdila, že v domácnosti žije aj so svojimi plnoletými deťmi
a finančne jej vypomáhajú rodičia, u ktorých sa aj stravujú. Uviedla, že u maloletého sa od roku 2004
zvyšujú potreby, pretože má rôzne záujmy, chodí na matematickú olympiádu, venuje sa hre na keybord a
v týchto oblastiach dosahuje aj úspechy. Matka v záverečnej reči uviedla, že odporca dosiaľ platil výživné
aj na ostatné ich deti, ale keďže tieto už nadobudli plnoletosť, vyživovacia povinnosť zanikla. Z tohto

dôvodu sa domnieva, že odporca by mohol platiť výživné na maloletého H. vo výške 150,- € mesačne.

Odporca na pojednávaní uviedol, že toho času nemá finančné prostriedky na to, aby mohol platiť vyššie
výživné na maloletého H., hoci žiadnu inú vyživovaciu povinnosť plniť nemusí. Priznal, že to, čo H. platí,
je nízka suma, ale viac nemá. Argumentoval tým, že má úver v Stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 10

000,- € a v OTP banke vo výške 57 000,- €, k čomu predložil aj listinné dôkazy. Uviedol, že získané
finančné prostriedky použil na splatenie predchádzajúcich dlžôb, časť použil na kúpu bytu a časť na
podnikanie. V spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa a poberá
mesačne dôchodok vo výške 310,- €. Tvrdil, že je podnikateľ a pokiaľ ide o jeho mesačný zárobok,
uviedol, že sa to takto vyčísliť nedá, ale že už 3 až 4 roky jeho výdavky presahujú jeho príjmy. Odporca

potvrdil, že je vlastníkom rodinného domu v V., ale presťahovať sa tam nemôže, pretože ohľadom toho
sa nepohodol so svojimi súrodencami. Taktiež potvrdil, že títo dosiaľ naňho nepodali žiadnu žalobu
na súde. Na podporu svojich tvrdení odporca predložil súdu listinné dôkazy, ktoré podľa jeho názoru
preukazujú jeho nepriaznivú finančnú situáciu.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynulo
už 10 rokov, že potreby maloletého H. sa zvyšujú primerane jeho veku a zvýšenie výživného
opodstatňujú aj jeho záujmy. Okrem toho poukázala na to, že odporca je vlastníkom rodinného domu v
V.. Na základe toho žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu 150,- € mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ajďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V tejto právnej veci mal súd za preukázané, že doba 10 rokov, odkedy bolo naposledy rozhodnuté o

povinnosti otca prispievať na výživu maloletého H., je dostatočne dlhá na to, aby v jej rámci došlo k
zmene pomerov.

Zmenu pomerov vidí súd na jednej strane u maloletého H., ktorý má toho času 12 rokov, navštevuje
základnú školu, umeleckú školu, má rôzne záujmy, zúčastňuje sa vedomostných a talentových akcií.

Je nepochybné, že za obdobie 10 rokov dieťa vyrastie, zvýšia sa jeho potreby nielen v oblasti záľub,
ale aj ohľadom jeho stravovania a ošatenia, pričom niet pochýb, že tieto sa pribúdajúcim vekom dieťaťa
zvyšujú, a nie znižujú. Tieto skutočnosti potvrdila matka maloletého, ako aj kolízna opatrovníčka. Zmenu
pomerov na druhej strane vidí súd aj u otca maloletého, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu z roku
2004 zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti aj vo vzťahu k súrodencom maloletého, ktorí sú už toho

času plnoletí, čím otcovi odpadla povinnosť prispievať na ich výživu.

Súd sa pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného riadil predovšetkým tým, že vyživovacia
povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je prvoradou a má prednosť pred inými výdavkami rodiča.
Podľa názoru súdu je plnenie vyživovacej povinnosti nielen povinnosťou zákonnou, ale aj povinnosťou

morálnou. Rodič musí niesť zodpovednosť za životnú úroveň svojho maloletého dieťaťa a toto je zase
oprávnené zdieľať životnú úroveň svojho rodiča.

V tomto smere neobstoja argumenty odporcu o tom, že si musel vziať vysoké úvery, aby plnil svoje
predchádzajúce dlžoby alebo aby si zabezpečil kvalitné bývanie, navyše ak, ako sám potvrdil, je

vlastníkom rodinného domu v V.. Povinnosťou odporcu bolo zariadiť sa tak, aby vyživovacia povinnosť
voči maloletému neustúpila pred jeho inými výdavkami, ktoré je potrebné v tomto ohľade považovať
za menej významné. Neobstoja ani argumenty otca o tom, že sa mu nedarí v rámci podnikateľskej
činnosti, pretože je povinný počínať si tak, aby životná úroveň jeho maloletého dieťaťa nebola terciálnou
záležitosťou v jeho živote. Navyše odporca tvrdil, že jeho výdavky už dlhšiu dobu prevyšujú jeho príjmy.

Z daňového priznania, ktoré súdu predložil, vyplýva, že za zdaňovacie obdobie roku 2013 predstavoval
rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami plusovú hodnotu, a to 2 123 €.

Súd prihliadol aj na životnú úroveň matky, na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Jej mesačný
príjem sa pohybuje od cca 300,- € až do 500,- €, pričom táto sa osobne stará o maloletého H., platí mu

stravu, ošatenie a zabezpečuje chod domácnosti, v ktorej žije so svojimi plnoletými deťmi a vnúčatami.

Podľa názoru súdu suma, ktorou otec dosiaľ prispieva na výživu maloletého, a teda 40,- € mesačne,
nie je sumou adekvátnou a postačujúcou, čo napokon potvrdil aj samotný odporca. Tento názor zároveň
zdieľa aj kolízna opatrovníčka, ktorá navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému H. na

sumu 150,- € mesačne.

Po vykonanom dokazovaní, po zistení zmeny pomerov na strane maloletého H., ako aj na strane
jeho otca, vychádzajúc z jeho odôvodnených potrieb úmerných jeho veku, prihliadajúc na schopností,možností a majetkové pomery odporcu, súd zvýšil výživné zo sumy 40,- € mesačne na sumu 120,- €
mesačneod1.6.2014,hocinávrhnazvýšenievýživnéhobolnasúdpodaný2.7.2014.Podľanázorusúdu
v tomto prípade sú dané dôvody, aby súd zvýšil výživné aj za mesiac pred podaním návrhu, nakoľko ide o

maloletého, ktorého potreby sa pribúdajúcim vekom zvyšujú, v dôsledku čoho dochádza k zvýšeniu jeho
životných nákladov. Ide pritom o obdobie, v ktorom sa končil školský rok, nadchádzali prázdniny, počas
ktorých sa deti venujú rôznym aktivitám, pričom toto obdobie kontinuálne prechádza do začiatku nového
školského roka, ktorý so sebou prináša prípravu na vyučovanie a s tým spojené zvýšenie nákladov. Z
tohto dôvodu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.6.2014 do budúcna.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o beznávrhové konanie (§ 81 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku), súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému H. na sumu 120,- € mesačne,
pretože túto sumu považoval za primeranú veku dieťaťa a jeho potrebám vo vzťahu k možnostiam a
schopnostiam jeho otca. Pokiaľ ide o zvyšnú časť nároku v sume 30,- €, v tejto súvislosti súd nerozhodol
samostatným výrokom o zamietnutí, pretože to považoval za formálne a vzhľadom na charakter tohto

konania, za právne bezvýznamné.

Dlh odporcu na výživnom zodpovedajúci zvýšeniu výživného za dobu od 1.6.2014 do 27.10.2014
predstavuje sumu 584,52 € ( t. j. 4 mesiace x 120,- € = 480,- € + 104,52 € ako alikvotná časť výživného
za 27 dní v mesiaci október 2014). Preto v druhom výroku tohto rozsudku súd uložil odporcovi povinnosť

toto dlžné výživné uhradiť k rukám matky maloletého H. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že
vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie o starostlivosti o
maloletého H., W.. X.X.XXXX, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom
na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.