Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/96/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111212838
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111212838.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky: W. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Ž., B. XXXX/X, zast. JUDr. Gabriel Šujan, Revolučná 5,
Žilina, proti odporcovi: V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. Ž.J., B. XXXX/X, právne zast. JUDr. Katarína Potocká,
advokátka so sídlom Sládkovičova 2, Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu okrem
návrhu na vyporiadanie finančnej čiastky 8.383,12 Eur, zastavuje,

Súd žalobný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania v časti

finančných prostriedkov 8.383,12 Eur, zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.04.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 18.04.2011, domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

Na základe uvedeného súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, vyjadrením sa právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkyne, ako

aj prečítaním listín, ktoré tvoria obsah spisu.

Súd mal zistené, že manželstvo účastníkov bolo v konaní č. XXC/XX/XXXX rozvedené a rozsudok v
časti výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2009.

Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželovstaral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Medzi účastníkmi konania nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM).

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyplynul záver, že návrh bol navrhovateľkou podaný
riadne a v lehote a jediným spôsobom vyporiadania BSM mohlo byť súdne rozhodnutie, keďže k

mimosúdnej dohode nedošlo.

V priebehu konania si účastníci ustálili masu tvoriacu BSM, ktorá pozostávala z hnuteľných veci, z
nehnuteľnosti a taktiež boli pasíva.

Následne v priebehu konania účastníci konania zhodne uviedli, že uzavreli dohodu o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva, čo oznámili súdu v písomnom podaní doručenom súdu dňa
18.09.2014.

Súdu síce nepredložili takú dohodu v platnom znení (nakoľko bola predložená bez podpisov zmluvných
strán), avšak toto medzi nimi nebolo sporné. Zároveň však vyplynulo, že taká dohoda mala byť uzavretá

až po troch rokoch od zániku BSM, teda v rozpore s ust. § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka.

Avšak na pojednávaní dňa 19.09.2014 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zobrala návrh späť, s čím súhlasil aj odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu - advokáta,
pričom svoj súhlas výslovne uviedol na pojednávaní dňa 19.09.2014, avšak iba na časť okrem

vyporiadania finančných prostriedkov vo výške 4.191,67 Eur.
Vzhľadom na to, že účastníci konania boli zastúpení právnymi zástupcami, súd nepoučoval v zmysle §
5 O.s.p. Následky späťvzatia návrhu na vyporiadanie BSM boli im známe.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu súd sa nezaoberal platnosťou dohody o vyporiadanie BSM.
Súd poznamenáva, že v priebehu konania už navrhovateľka predtým zobrala návrh späť, s čím odporca

nesúhlasil,pretokonanienebolozastavené,očombolorozhodnutéuznesením.Následnevšakpredložili
tzv. dohodu o vyporiadaní, v dôsledku čoho navrhovateľka pred súdom uviedla, že berie návrh späť, s
čím súhlasil aj odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak iba na časť návrhu okrem
vyporiadania finančných prostriedkov 8.383,36 Eur, o ktoré masu BSM odporca rozšíril.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych
dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky, ktorým zobrala návrh späť v danej časti, súd konanie

v danej časti zastavil, a to s výslovným súhlasom právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa
19.09.2014 pre časť konania okrem vyporiadania finančných prostriedkov 4.191,67 Eur a keďže
zástupca odporcu je tiež advokát, súd nepoučoval v zmysle § 5 O.s.p.
Právna zástupkyňa odporcu v podaní zo dňa 24.02.2014 doručeného súdu dňa 26.02.2014 rozšírila
masu BSM tak, že žiadala, aby navrhovateľka vyplatila odporcovi sumu 4.191,67 Eur (126.278,50 Sk),

ktorá tvorí polovičný podiel z vkladovej istiny na bankovom účte, kde vkladal odporca svoju mzdu a z
daného účtu navrhovateľka vybrala pri odchode zo spoločnej domácnosti sumu 252.557,- Sk a použila
na vlastné účely.
Navrhovateľka danú skutočnosť nerozporovala, dokonca to potvrdila, avšak namietala prostredníctvom
svojho právneho zástupcu premlčanie s tým, že zo strany odporcu nejde o návrh, ale o vzájomný návrh.

Právna zástupkyňa nesúhlasila s tým, že ide o vzájomný návrh, s čím sa súd stotožňuje, nakoľko v
konaní o vyporiadanie BSM obidvaja bývalí manželia tvrdia masu BSM, teda v danom prípade, pokiaľ
odporca tvrdil, že do masy BSM patrí aj daná suma, nejde o vzájomný návrh.Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že do masy BSM by mala byť zahrnutá aj daná suma, súd
posúdil, že vo výške 252.557,- Sk/8.383,36 Eur, čo vyplýva aj z toho, že odporca žiadal vyplatenie sumy
4.191,67 Eur, t.j. 1 z danej sumy.

Teda po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostalo len vyporiadanie sumy 8.383,36 Eur.

Navrhovateľka vzniesla námietku premlčania.

Podľa § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú

pre manželov spoločné.

Súd poukazuje na to, že návrh na vyporiadanie peňažných prostriedkov vo výške 8.383,36 Eur, bol
podanýdňa26.02.2014.Keďžemanželstvobolorozvedenédňa21.02.2009,spoukazomna§149ods.4
Občianskeho zákonníka, taký návrh bol podaný po zákonom stanovenej lehote, a to bez ohľadu na to,

že samotný návrh na vyporiadanie BSM bol podaný dňa 18.04.2011.
Právna zástupkyňa odporcu trvala na tom, že dané ustanovenie je potrebné vykladať v tom zmysle, že
postačujúce je, aby návrh ako taký bol podaný do troch rokov od zániku BSM a masu BSM je možné
upravovať v priebehu konania kedykoľvek bez ohľadu na dĺžku konania a bez ohľadu na to, či je takto
masa upravovaná aj po 3 rokoch od zániku BSM, teda že lehota je daná iba na podanie návrhu, nie

na rozsah.

S týmto názorom sa súd nestotožnil, nakoľko aj s poukazom na ustálenú súdnu prax (viď rozhodnutia
NS SR) je nutné, aby návrh na vyporiadanie BSM bol podaný do troch rokov od zániku BSM s tým, že
v tejto lehote je nutné aj konkretizovať masu BSM, jej rozsah, pričom samotné ustálenie masy súdom,

či dohodou účastníkov konania na to nemá vplyv. Návrh musí byť perfektný do uplynutia zákonom
stanovenej lehoty. Návrh zo strany odporcu bol podaný až po tejto lehote.
Návrh na vyporiadanie BSM bol podaný zo strany navrhovateľky v zákonom stanovenej lehote a
to 18.04.2011, pričom tento návrh ohľadom označených veci patriacich do BSM nebol rozporovaný.
Odporca dňa 26.02.2014 rozšíril masu BSM, teda až dňa 26.02.2014 podal návrh na vyporiadanie BSM

v časti finančných prostriedkov vo výške 8.383,36 Eur.
Teda v súlade s ustálenou súdnou praxou návrh odporcu bol podaný po uplynutí 3-ročnej zákonom
stanovenej lehote.
Vzhľadom na predmet konania - vyporiadanie BSM, súd vzhľadom na podanie návrhu na vyporiadanie
BSM pozostávajúceho už len z finančných prostriedkov vo výške 8.383,36 Eur po uplynutí zákonom

stanovenej lehote, žalobný návrh zamietol.

Konanie na súde začína dňom doručenia návrhu. Stanovená 3-ročná lehota na podanie návrhu na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je lehota hmotnoprávna, a teda v danom prípade sa
počíta do podania návrhu na súde, teda nie na pošte.

Je teda nepochybné, že návrh odporcu bol na súde podaný dňa 26.02.2014 a bezpodielové
spoluvlastníctvo zaniklo dňa 21.09.2009.

Z uvedeného vyplýva, že daný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

ohľadom finančných prostriedkov, bol podaný až po 3 rokoch od jeho zániku.

Zákon stanovil 3-ročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva
vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky
vyporiadania uvedené v citovanom ustanovení § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka, ktoré bránia trvaniu

bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu.

Márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva prepotrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa a v opačnom prípade platí, že sú
v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Čo sa týka nehnuteľných
vecí,uplynutím3-ročnejlehotyzakladánevyvrátiteľnúdomnienkupodielovéhospoluvlastníctvabývalých

manželov.

Vzhľadom na uvedené nie je už možné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo v zostávajúcej
časti, t.j. finančné prostriedky, a to s poukazom na citované ustanovenie § 149 ods.4 Občianskeho
zákonníka a na stanovené zákonné domnienky, a preto žalobný návrh súd zamietol, a to s poukazom

na vykonané dokazovanie. Súd zdôrazňuje, že predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva a nie podielového, čoho si boli vedomí aj účastníci konania, aj ich právni zástupcovia.

Vzhľadom na zastavenie konania na základe späťvzatia a vzhľadom na zamietnutie žalobného návrhu
z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej lehoty, je nadbytočné zaoberať sa hodnotením dôkazov, ako
napr. či tá suma, ktorú požaduje odporca, mu už bola vyplatená a pod.

Súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníkov
konania. Pokiaľ neboli v odôvodnení uvedené zdôvodnenia na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú pre vec podstatný
význam, a to s poukazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok ESĽP Garciaruiz

v. Španielsko z 21.01.1999, Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998,...

O trovách konania v zastavenej časti, s ktorým súhlasili všetci účastníci konania, súd rozhodol podľa
§ 146 O.s.p. a vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobný návrh zamietol, súd rozhodol v zmysle § 142
ods.1 O.s.p. v spojitosti s § 150 O.s.p., nakoľko súd má za to, že boli dané dôvody hodné osobitného

zreteľa na nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov konania, a to vzhľadom na predmet konania
avzhľadomnazavinenieobidvochúčastníkovnasúdnomkonanívzhľadomktomu,ženedošlokdohode
o vyporiadaní BSM mimo súdu pre podaním žalobného návrhu a teda obaja účastníci konania zavinili
súdne konanie, keďže pred súdnym konaním nebola možná z ich strany dohoda o vyporiadaní BSM.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).