Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 18, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207137
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314207137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.AnnouLisouvprávnejvecižalobcuBLTelecomcollection,s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému N. U., nar. X. X. XXXX, H. Q. XX, Y., o
zaplatenie 319,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 99,28 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % zo

sumy vo výške 36,38 eur za obdobie od 18.06.2011 do zaplatenia, 9,5 % zo sumy vo výške 21,90 eur
za obdobie od 18.07.2011 do zaplatenia, 9,5 % zo sumy vo výške 20,50 eur za obdobie od 18.08.2011
do zaplatenia, 9,5 % zo sumy vo výške 20,50 eur za obdobie od 18.09.2011 do zaplatenia, v lehote do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a náhradu trov v sume 67,10 eur, ktorú je žalobca
p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania na adresu právneho zástupcu v lehote do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
Nám. Legionárov 5, Prešov do konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa X. X. XXXX na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil
podaním doručeným súdu dňa 4. 7. 2014 a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 319,28
eur, úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 36,38 eur od 18. 6. 2011 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 21,90 eur od 18. 7. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 9,5% ročne zo sumy 20,50 eur od 18. 8. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,5%

ročne zo sumy 20,50 eur od 18. 9. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
220 eur od 18. 10. 2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
IČO: 35 763 469, uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej žalovanému poskytoval
elektronické komunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby a platiť za ne riadne

a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
program služieb U. XG K. M. X L. za zľavnený mesačný paušálny poplatok 17,99 eur s DPH, pričom
štandardná cena tohto programu bola 29,32 eur s PDH. Celková výška poskytnutej zľavy v prípadezmluvy bola teda 271,92 eur. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi
žalobcu, bolo povinnosťou žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve
o pripojení, resp. v dodatku. V uvedenom prípade je žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju

povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM
karta vypojená z prevádzky, pričom by žalovaný prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po
dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu
žalobcu poskytnúť žalovanému program služieb za zľavnený mesačný paušálny poplatok. Zmluvná
pokuta má plniť funkciu preventívnu a zabezpečovaciu. Dodané služby právny predchodca žalobcu

vyfakturoval faktúrami. Keďže žalovaný neuhradil poplatky za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu v
zmysle dodatku, podal žalobu na súd žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.

Dlžná suma teda pozostáva zo sumy 99,28 eur za poskytnuté služby a zo sumy 220 eur titulom zmluvnej
pokuty.

Dňa 17. 7. 2014 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám.
Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na
ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného.

Po doručení žaloby, tento vedľajší účastník, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným
súdu dňa 7. 8. 2014, uviedol, že vstupuje do konania ako vedľajší účastníka na strane žalovaného,
len čo sa týka zmluvnej pokuty 220 eur s tým, že v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. Uplatňovanú
zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. neplatnú pre jej neurčitosť. Uplatnil
si náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, pričom pri ich výpočte vychádzal len

zo sumy 220 eur. Poukázal na to, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje dva samostatne uplatniteľné
nároky. Tieto síce sú vyjadrené v jednej sume, ale ide o nároky so samostatným skutkovým základom
- zaplatenie telekomunikačných služieb, zmluvná pokuta. Na základe uvedeného si vedľajší účastník
uplatnil náhradu trov konania len vo vzťahu k zmluvnej pokute.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 11. 8. 2014, namietal vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej, pretože nie sú splnené podmienky pre jeho
vstup do konania. Z ustanovenia §25 Zák. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že vedľajší účastník môže
vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov, teda má sa jednať
o žaloby, ktorých predmetom bude ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany práv

jedného spotrebiteľa. Predmetom tohto konania je individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej osobe,
teda nie ochrana práv spotrebiteľov. Ďalej namietal to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie
sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou
pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, pretože súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo,
čo v praxi aj súdy robia. Taktiež namietal, že vedľajší účastník by vstupom do konania získal informácie

o citlivých údajoch, týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovanej a to napr.
meno, priezvisko, rodné číslo, miesto jeho aktuálneho pobytu, rodinné väzby. Takýmto poskytovaním
osobných údajov by preto dochádzalo k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov. Sprístupnením
týchto údajov by zároveň došlo k porušeniu telekomunikačného tajomstva. Zároveň spotrebiteľské
združenie vstúpilo do predmetného konania bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa. A týmto vstupom by

spotrebiteľské združenie získavalo informácie o osobných údajoch spotrebiteľa a o súkromí spotrebiteľa
v rozpore s Ústavou garantovaným právom spotrebiteľa na súkromie, ktoré je zakotvené v čl. 19 ods. 2
a 3 Ústavy SR. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd nepripustil vstup Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu

vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré

majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.

podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv
jedného spotrebiteľa, neobstojí.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je

obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93
ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo
vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú
a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o

pripojení, Cenovým výmerom č. XXXX/XXXX, Tarifou ST a.s. na poskytovanie verejnej elektronickej
komunikačnej služby Internet, s faktúrami, výpisom z obchodného registra, zmluvou o postúpení
pohľadávok a prílohou k tejto zmluve a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 16. 3. 2011, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763

469 a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol program U. K. L..
Žalovaný sa zaviazal užívať uvedený program 24mesiacov a právny predchodca žalobcu sa zaviazal
mu poskytnúť zľavu z mesačného poplatku za užívanie uvedeného programu a to za sumu 17,99 eur
mesačne.

V tejto zmluve sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 2 Cenového výmeru XXXX/
XXXX za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 24mesiacov pre dohodnutý program a to vo
výške 220 eur.Z Cenového výmeru č. XXXX/XXXX zo dňa 28. 1. 2011 vyplýva cena Programu Y. K. M. XSolo vo výške
17,99 eur a zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku Zmluvy o pripojení pred uplynutím
24mesačnej doby viazanosti pre programy M. L. vo výške 220 eur.

Faktúrami bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu, vyfakturoval žalovanému poplatky za
využívanie služieb spolu vo výške 99,28 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 6. 2011 splatnou
dňa 17. 6. 2011 sumu 36,38 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 7. 2011 splatnou dňa 17. 7. 2011
sumu 21,90 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 8. 2011 splatnou dňa 17. 8. 2011 sumu 20,50 eur

a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 9. 2011 splatnou dňa 17. 9. 2011 sumu 20,50 eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu (Pokuta Y. K. L.) a to faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 3. 10. 2011 splatná dňa 17. 10. 2011 na sumu 220 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX. X. XXXX, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto

konania, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani

zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých

čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych

sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb

aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k

inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pripojení, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnutéslužby. Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 99,28 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe
vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
99,28 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 220 eur, ktorá mala byť dohodnutá v zmluve

o pripojení, resp. v cenovom výmere. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej
pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Túto neurčitosť
znamená aj nerozlíšenie, v ktorom čase doby viazanosti by malo dôjsť k porušeniu ktorej zmluvnej
viazanosti.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Súd má za to, že žalobca nemá nárok ani na náhradu škody vo výške zmluvnej pokuty.

Podľa čl. I Zmluvy o postúpení pohľadávok, sa pre účely tejto zmluvy postupovaná pohľadávka
rozumie peňažná pohľadávka Postupcu, vzniknutá na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb,uzatvorenej medzi Postupcom ako veriteľom a jeho klientom ako Dlžníkom a ktorá je predmetom
postúpenia podľa tejto jednotlivej Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom:
a.) každá jedna z postupovaných pohľadávok vzniknutá zo zmlúv uzatvorených medzi Postupcom a

fyzickými osobami - nepodnikateľmi nie je v čase účinnosti tejto Zmluvy, ktorou sa táto pohľadávka
postupuje z Postupcu na Postupníka, viac ako 950 dní po dni splatnosti,
b.) každá jedna z postupovaných pohľadávok vzniknutá zo zmlúv uzatvorených medzi Postupcom a
fyzickými osobami - podnikateľmi alebo právnickými osobami, nie je v čase účinnosti tejto Zmluvy, ktorou
sa táto pohľadávka postupuje z Postupcu na Postupníka, viac ako 1300 dní po dni splatnosti,

c.) je špecifikovaná v súlade s čl. I bod 4 tejto Zmluvy s výnimkou výhrady podľa čl. V bod 3 písm. c)
tejto Zmluvy,
d.) každá jedna z Postupovaných pohľadávok nie je uplatnená v súdnom konaní, rozhodcovskom konaní
alebo exekučnom konaní a ku dňu účinnosti tejto Zmluvy a ďalších 60dní od účinnosti Zmluvy nie sú
a ani nebude premlčaná.

Citované články Zmluvy o postúpení pohľadávok špecifikujú pohľadávky, ktoré boli touto zmluvou
postúpené na žalobcu. Súd má za to, že na žalobcu nebola postúpená pohľadávka titulom náhrady
škody, ale len pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyfakturovaná konkrétnou faktúrou. S
poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávok preto žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatňovať si
pohľadávku ani titulom náhrady škody.

Nazákladeuvedenéhosúdmázato,ževdanejvecidohodaozmluvnejpokutepreneurčitosťjeneplatná
a žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatňovať si pohľadávku ani titulom náhrady škody, preto súd
žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p.,
podľaktorého akmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 99,28 eur (31,09%), čo je neúspechom žalovaného. Úspech

žalovaného je 220 eur (68,91%), čo je neúspechom žalobcu, keďže v tejto časti bola žaloba žalobcu
zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejší žalovaný, ktorému
by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od úspechu a to v rozsahu
37,82% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. Žalovaný si však náhradu
trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, si uplatnil náhradu trov konania len vo vzťahu k zmluvnej
pokute 220 eur, keďže vstúpil do konania len v tejto časti. Uplatňovanú zmluvnú pokutu súd považuje za
samostatne uplatniteľný nárok so skutkovým základom, odlišným od zvyšku podanej žaloby. V tejto časti

konania bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu, preto vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane v súlade
s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 67,10 eur (2krát hlavný úkon po 19,92 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2.
vyjadrenie vo veci samej + 2krát paušál 8,04 eur + 20% DPH 11,18 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č.
655/2004 Z.z., pričom pri výpočte týchto trov právneho zastúpenia súd vychádzal zo sumy 220 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).