Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010310
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 07. 2014, v konaní pred samosudkyňou

Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX vo S., bytom P.Á. Č.. XXX,
stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. G. A. C. Á. D. , nar. XX. XX. XXXX vo S., bytom P. Č.. XXX,

j e v i n n ý ,

že
dňa 28. 10. 2011 v čase o 05.20 hod. vo Zvolene, okres Zvolen v križovatke ciest I/66 a III/069002 v km
71,20, viedol ako vodič OMV zn. Renault 19, ev. č. B. XXX J., pričom pri odbočovaní vozidla vľavo na
cestu III/069002, v oblasti zakrytého výhľadu tvorenú autobusom, ktorý odbočoval vľavo, nedal prednosť
autobusu Setra S, ev. č. M. XXX N., ktorý viedol vodič I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, v smere
od Banskej Bystrice na Žiar nad Hronom, následne autobus prednou časťou narazil do pravej bočnej
časti OMV Renault 19, čím spolujazdkyni na prednom sedadle vozidla Renault 19, L. L., nar. XX. XX.

XXXX, bytom P.Á., C. XX/XX spôsobil zranenia - zlyhanie životne dôležitých centier v predĺženej mieche
a Varolovom moste pri ich pomliaždení a opuchu, podpavúčnicovom a podlebnicovom krvnom výrone,
zlomenine klenby a spodiny lebečnej, zlomenine krčných stavcov, pretrhnutí väzov spájajúcich krčnú
chrbticu a a kostru lebky, v dôsledku ktorých zranení týmto podľahla, čím ako vodič porušil dôležitú
povinnosť uloženú v ust. § 19 ods.4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

t e d a

-inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

-prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods.2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2, ods.3, § 46 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia podmienečne
odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 50 ods.2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá, aby počas skúšobnej doby podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku sa obžalovanému ukladá, aby nahradil poškodenému T. L., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom P., M. E. XXX/XX škodu vo výške 1.500,00 € ako majetkovú ujmu.

Podľa § 288 ods.2 Tr. poriadku sa poškodený T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., M. E. XXX/XX
so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra vo Zvolene podala na tunajšom súde dňa 24. 04. 2013 obžalobu proti A. B. pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, kde obžalovaný prehlásil, že nepopiera

skutok, avšak necíti sa byť vinný. Vyslovil ľútosť nad celou situáciou a pozostalým poškodenej sa
opätovne ospravedlnil. Poukázal však na to, že pri vyhodnotení dopravnej situácie, kedy odbočoval,
nemohol predpokladať, že iný účastník premávky poruší predpisy a dôjde k dopravnej nehode. K veci
samotnej uviedol, že bol šoférom osobného motorového vozidla zn. Renault 19 a viezol kolegyňu L. L..
Išli spolu do práce skoro ráno okolo 05.00 hod., bola dobrá viditeľnosť, nebola hmla ani zamračené.

Prišiel autom na svetelnú križovatku, zastal a videl v proti jazdnom pruhu stáť autobus, ktorý mal
smerovku doľava, ale sa nehýbal. Čakal preto, že tento autobus vojde do križovatky ako prvý, autobus
sa však nehýbal. Obžalovaný sa poobzeral, ale nič nešlo, preto vyhodnotil situáciu a začal odbočovať.
Toto celé mohlo trvať možno minútu. Kým bol na križovatke, v diaľke nevidel žiadne svetlá a okrem
toho stojaceho autobusu nevidel žiadne iné vozidlá na križovatke. Zaradil prvý rýchlostný stupeň a začal

odbočovať doľava, na viac si už nepamätá. Pamätal si len toľko, že na križovatke ho žiadne vozidlá ani
nepredchádzali, bol tam len on a oproti stojaci autobus.

Svedok I. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vodičom autobusu Setra S a šiel cestou, kedy
odbočoval z diaľnice vedúcej z Banskej Bystrice smerom na Kováčovú, prešiel na cestu vedúcu do

Zvolena. Cestou predbiehal dva kamióny a následne sa zaradil do ľavého pruhu. Nejakých 300-400
metrov od miesta dopravnej nehody registroval autobus spomínaný obžalovaným. Ten autobus bol v
pohybe, na križovatke pri Metre, kde odbočoval vľavo, nezastal. Počas jazdy bol asi na dĺžku autobusu
za ním a keď ho dobehol, na uvedenej križovatke bol asi v jeho zadnej časti. Na semaforoch blikalo
oranžové svetlo. Je pravdou, že v tom čase šiel autobusom rýchlosťou 100 km/hod. t. j. maximálnou

rýchlosťou, ktorú autobus dovoľuje. Je pravdou, že vedel o tom, že na uvedenom úseku je maximálna
povolená rýchlosť 60 km/hod. Okrem toho pred príchodom na križovatku registroval sanitku, ktorá šla
v protismere smerom na Kováčovú a mala zapnuté výstražné svetlá. Určite túto sanitku registroval už
z diaľky, pretože ho to zaujalo, nakoľko blikala, ale akustiku nemala zapnutú. Situáciu na križovatke
vyhodnotil tým spôsobom, že autobus jazdiaci v ľavom pruhu odbočoval vľavo a preto vyhodnotil, že

zrejme má voľnú cestu, nič ho nekrižuje, avšak keď spoza neho vyšiel, vypálilo auto obžalovaného
a došlo k zrážke. Nevedel uviesť či začal brzdiť ako náhle zbadal auto, alebo až pri náraze, pričom
poukázal na to, že je treba brať do úvahy aj reakčný čas a čas kým zaberú brzdy. Je pravdou, že keď
prichádzal na križovatku, jazdil v ľavom pruhu, pretože na pravej strane bola cesta rozbitá, vedel, že sa
jedná o cestu mimo uzavretej osady. Ďalej svedok presnejšie popísal pohyb autobusu, ktorý jazdil pred

ním tak, že tento prechádzal do odbočovacieho ľavého pruhu, pretože odbočoval vľavo, mal zapnutý
ukazovateľ smeru, uberal rýchlosť, avšak na križovatke nezastal, ale plynulo odbočoval smerom doľava
a asi v tom momente bol svedok so svojím autobusom na jeho úrovni a následne došlo k stretu s
vozidlomobžalovaného. Vodičodbočujúcehoautobusuzrejmenemoholvidieť,čosastalonakrižovatke.
Moment nárazu si svedok veľmi nepamätá, pamätá si len, že po nehode vyšiel vonku zistiť, čo sa stalo.

Obžalovaného vytiahol z auta, tento bol pri vedomí, hýbal sa, chcel stáť, ale sa mu nedalo, lebo malzranenú nohu. Bol tam ešte jeden pán, s ktorým chceli cez miesto vodiča vytiahnuť aj spolujazdkyňu, ale
sa to nedalo a z jej strany sa auto otvoriť nedalo. Na to svedok volal záchranku, prišli hasiči aj policajti.
Boli tam aj cestujúci z autobusu, avšak tých nechcel pustiť von, aby neboli na križovatke. On sám bol za

uvedený skutok asi po necelom roku predvolaný na políciu a bola mu uložená pokuta vo výške 200,00
€, ktorú zaplatil. Vodičský preukaz mu nebol zadržaný, ani nedostal trest zákazu činnosti.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok - poškodený T. L., manžel nebohej L. L., ktorý uviedol,
že k skutkovým okolnostiam trestného činu sa vyjadriť nevie, v tej dobe bol mimo územia Slovenskej

republiky. Je pravdou, že si prostredníctvom svojho splnomocnenca uplatnil v prípravnom konaní aj na
hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody v celkovej výške 33.000,00 €, ktorá pozostáva z nákladov
na zriadenie pomníka vo výške 3.000,00 €, o čom doložil do spisu fotokópie príjmových dokladov a
zvyšok si uplatňuje ako nemajetkovú ujmu. K spolužitiu s manželkou svedok uviedol, že žili spolu v
rodinnom dome s deťmi. Manželka bola zamestnaná ako operátor vo výrobe vo firme Continental, kde
mala priemerný mesačný zárobok 500,00 €. Majú spolu dve deti 15 a 16 ročné dcéry, ktoré študujú na

strednej škole. Na rodinný dom si brali hypotéku vo výške 66.000,00 €, ktoré v súčasnej dobe svedok
spláca po 400,00 € mesačne. Manželka nemala do nehody žiadne vážne zdravotné problémy, v politike
sa neangažovala, venovala sa športu pasívne, chodila behávať s deťmi. T. času je svedok zamestnaný
vo Švédsku, kde chodieva pracovať na turnusy, kde je 2-3 mesiace a potom je doma 1-2 týždne. V čase,
keď je vo Švédsku, o deti a domácnosť sa stará jeho sestra. Boli mu priznané dôchodkové dávky po

manželke vo výške 270,00 € mesačne.

Súd vo veci oboznámil znalecký posudok č. 258/2012 vypracovaný znaleckou organizáciou ZNALEX, s.
r. o. ( čl. 57 až 262 ) a na hlavnom pojednávaní vypočul znalca I.. U. Š.. Tento uviedol, že pri vypracovaní
znaleckého posudku mali k dispozícii spisový materiál a boli prítomní aj na mieste dopravnej nehody.

Bola získaná video nahrávka z čelnej strany autobusu, ktorý bol účastný dopravnej nehody, jednalo sa
o vonkajšiu kameru ako aj nahrávku z vnútornej kamery z diania v autobuse. Následne bol pred súdom
prehratý záznam z vonkajšej kamery, z ktorého bolo zrejmé, že vodič autobusu Setra S po zídení z
diaľnice predbehol dve nákladné vozidlá a stále bol v ľavom pruhu až do nárazu vozidiel. Pri analýze
pred ním pohybujúceho sa autobusu v čase, keď sa nachádza na križovatke, vidieť brzdné svetlá a

je zrejmé, že tento autobus na križovatke s veľkou pravdepodobnosťou stál, pričom v poslednej fáze,
keď sa k nemu autobus Setra S priblížil a míňal ho, autobus jednoznačne stál. Rovnako v križovatke z
video záznamu je zrejmé, že tesne pred nárazom sa v proti idúcom jazdnom pruhu pohybovala sanitka,
ktorá mala zapnuté svetelné signály a podľa zvukového záznamu mala zapnuté aj výstražné zvukové
znamenie,zčohomožnodedukovať,žeautobusstál adávalprednosťtejtoprotiidúcejsanitke.Rovnako

zo záznamu je zrejmé, že pred zrážkou sa na križovatke v smere od Metra, t. j. v smere kam odbočovalo
vozidlo zn. Renault, nachádzajú ďalšie vozidlá. Rovnako je z video záznamu zrejmé, že vodič autobusu
Setra S mal možnosť vidieť svetlá vozidla zn. Renault v čase, keď sa nachádzal v určitej vzdialenosti
od pred ním idúceho autobusu. Z tohto rovnako vyplýva skutočnosť, že aj vodič vozidla Renault mohol
vidieť svetlá idúceho autobusu zn. Setra S. Je však pravdou, že sa jednalo len o krátky okamih. Ďalej

z pohľadu vodiča autobusu Setra S je zrejmé, že nič nenaznačuje tomu, že by vodič vozidla Renault
odbočoval vľavo smerom do križovatky. Znalec na základe tejto analýzy uviedol, že z pohľadu vodiča
vozidla Renault nemožno konštatovať, že situácia na križovatke mohla byť vyhodnotená ako bezpečný
prejazd križovatkou. Znalec zdôraznil, že sa však jedná o situáciu, pokiaľ by sa vozidlá zn. Renault a
autobus zn. Setra S navzájom mohli sledovať.

Na žiadosť obhajoby bol prehratý video záznam z vnútornej kamery autobusu, avšak vzhľadom na jeho
kvalitu, správanie vodiča nebolo viditeľné.

Následnebolaznázornenásimuláciadopravnejnehody,podľaktorejvodičautobusumoholvidieťvozidlo

zn. Renault 1,3 sekundy pred stretom (str. 20 znaleckého posudku). Bolo zistené, že vodič prešiel ešte
25 až 30 metrov a následne začal brzdiť a došlo k nárazu vozidiel. Znalec pri tom bral do úvahy reakciu
vodiča autobusu Setra na pohyb vozidla Renault 1 sekundu a nábeh brzdného systému autobusu Setra
0,4 sekundy, v čase nárazu dochádza k intenzívnemu brzdeniu. Z analýzy priebehu dopravnej nehody
vyplýva, že autobus Setra sa v čase stretu s motorovým vozidlom Renault 19 pohyboval rýchlosťou

približne 100 km/hod. a motorové vozidlo Renault sa v čase stretu pohybovalo rýchlosťou približne 27
km/ hod.. Znalec poukázal na to, že ihneď po dopravnej nehode bol preskúšaný brzdný systém autobusu
Setra na mieste dopravnej nehody a technický stav vozidla bol bez závad a to aj po dopravnej nehode.
Pri znázornenej simulácii dopravnej nehody vychádzali z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že vkrižovatke stál a následne začal odbočovací manéver, pohyb a rýchlosť autobusu Setra bol preukázaný
z jeho tachografu. Pri vyhodnotení reakcie vodiča boli zohľadnené okolnosti a to miesto stretu, konečná
poloha vozidiel, rýchlosť vozidiel, čo bolo zdokumentované objektívne.

Ako príčiny dopravnej nehody znalec vyhodnotil 5 faktorov a to rýchlosť vozidla autobusu Setra, jazda
vozidla autobusu v ľavom jazdnom pruhu, nedanie prednosti v jazde vozidlom Renault a oblasť jeho
zakrytého výhľadu v križovatke stojacim autobusom, nefunkčnosť signalizácie semaforu na križovatke
a napokon aj venovanie pozornosti tam prechádzajúcej sanitke so zapnutými výstražnými signálmi.

Nedá sa exaktne preukázať, aký vplyv mala prítomnosť sanitky na reakciu obžalovaného, nemusela
mať žiadny vplyv, ale na druhej strane mohla nastať situácia, kedy sa pozrel do spätného zrkadla za
účelom zistenia smeru pohybu sanitky a práve to mohol byť čas, kedy bol viditeľný protiidúci autobus zn.
Setra S z pohľadu vodiča auta zn. Renault. Pokiaľ ide o vplyv na jazdu vodiča autobusu, sanitka nemala
na jeho jazdu pravdepodobne žiadny vplyv, pretože podľa digitálneho záznamu na tachografe, vodič
autobusu sa pohyboval stálou rýchlosťou 100 km/hod. K jednotlivým faktorom dopravnej nehody sa

znalec vyjadril, že z technického hľadiska sa nedá percentuálne vyjadriť, ktorá z týchto príčin mala aký
podiel na dopravnej nehode. V tomto smere poukázal na analýzu možnosti zabránenia vzniku dopravnej
nehody.

Znalec uviedol, že sa zaoberali možnosťou zabránenia nehody vodičom vozidla Renault. Vychádzali

pritom z výpovede obžalovaného, ktorý tvrdil, že so svojím vozidlom na križovatke zastavil a následne
sa rozbiehal od priečnej súvislej čiary bez zastavenia pred protismerným jazdným pruhom v čase, keď v
protismernomodbočovacomjazdnompruhustálneznámyautobus. Znalcivyhodnotili,žetentoneznámy
autobus vytváral vodičovi vozidla Renault 19 oblasť zakrytého výhľadu na priebežné protismerné jazdné
pruhy. Vodič odbočujúci doľava je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim vozidlám. Znalec poukázal

na to, že zo svojej činnosti je mu známe vyhodnotenie pojmu „prednosť v jazde“, ktoré znamená, že
sa vodič má správať tak, aby druhý vodič, ktorý má prednosť, nebol donútený k náhlej zmene smeru
alebo rýchlosti jazdy tzv. bez brzdenia. Za danej situácie znalci vytvorili simuláciu, kedy sa pohybovalo
vozidlo rýchlosťou 60 km/hod. v ľavom jazdnom pruhu a pri prejazde križovatkou vozidlom Renault 19
tak, ako popísal obžalovaný vo výpovedi, znalci dospeli k záveru, že by mohlo dôjsť k stretu vozidiel.

Je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná len o simulačný model pri zohľadnení zakrytého výhľadu a
okolnosti, že po hlavnej ceste sa pohybuje vozidlo rýchlosťou 60 km/hod. V tomto prípade by vodič
vozidla Renault mohol zabrániť dopravnej nehode iba tak, že by úkon rozbiehania začal až po odbočení
neznámeho oproti stojaceho autobusu. Obdobne bola simulovaná aj situácia zo strany správania sa
vodiča vozidla Renault, pokiaľ by tento vošiel do križovatky na hranicu viditeľnosti t. j. lepšieho výhľadu,

ale ešte by nevošiel do protismerného jazdného pruhu. Vodič vozidla Renault by zastavil asi na 1
sekundu, aby mal čas vyhodnotiť novú situáciu, keďže má tu iný výhľad, ale stále prekrytý stojacim
autobusom. Ani v tejto situácii by nevidel auto idúce v pravom jazdnom pruhu o rýchlosti 60 km/hod., ale
na konci tejto sekundy by mohol spozorovať idúce vozidlo. Vytvorila by sa situácia, kedy by stále mohol
sledovať a vyhodnocovať situáciu. V prípade, že by toto vozidlo zbadal, musel by zastať, aby nedošlo

k stretu vozidiel. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti znalci dospeli k záveru, že oproti stojaci autobus
vytváral vodičovi vozidla Renault taký zakrytý výhľad, že pri odbočovaní vľavo, nemal prehľad o situácii
v križovatke. Je pravdou, že v danom prípade, ak by vodič vozidla Renault pokračoval v jazde a oproti
idúce vozidlo by šlo rýchlosťou 60 km/ hod. (max. povolenou rýchlosťou na danom úseku), došlo by k
stretu vozidiel avšak v nižšej rýchlosti a to 28 km/hod. Znalec sa nevedel vyjadriť, aké by boli následky

dopravnej nehody, len vo všeobecnosti uviedol, že kinetická energia by bola nižšia a dá sa predpokladať,
že následky by mohli byť menšie. K tomu by sa však, pokiaľ ide o následky na zdraví poškodenej, musel
vyjadriť znalec - lekár.

V ďalšom sa znalci zaoberali možnosťami zabrániť dopravnej nehode vodičom autobusu Setra. Pri

zohľadnení reálnej situácie, kedy sa vodič pohyboval v ľavom jazdnom pruhu rýchlosťou 100 km/hod.,
tento nemohol včasnou reakciou zabrániť dopravnej nehode. Mal možnosť spozorovať vozidlo Renault
1,3 sekundy pred stretom a pri zohľadnení reakčnej doby vodiča 0,8 sekundy a zohľadnení nábehu
brzdného systému 0,4 sekundy, po technickej stránke vodič autobusu Setra nemal možnosť zabrániť
dopravnej nehode. Ďalej sa znalci zaoberali simuláciou, ak by sa vodič autobusu za rovnakých okolností

pohyboval v pravom jazdnom pruhu, potom by došlo k stretu vozidiel v rýchlosti autobusu Setra 99 km/
hod. (čl. 86). V danom prípade rovnako vodič autobusu Setra nemohol dopravnej nehode po technickej
stránke zabrániť. Ďalej bola simulovaná situácia, ak by sa vodič autobusu pohyboval so svojím vozidlom
v ľavom jazdnom pruhu rýchlosťou 60 km/hod. (t. j. max. povolenou rýchlosťou na danom úseku), vtedyby k stretu vozidiel nedošlo, ale vozidlá by sa minuli vo vzdialenosti 52 metrov. Obdobná situácia bola
zistená pri simulácii, ak by za rovnakých okolností autobus Setra sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu
o rýchlosti 60 km/hod. V danom prípade treba vziať do úvahy, že vozidlo Renault by muselo prejsť pri

prechádzaní križovatkou ďalší jazdný pruh, vozidlá by sa minuli vo vzdialenosti 44 metrov. Za bezpečné
minutiesaztechnickéhohľadiskapovažujeminutiesavovzdialenostiväčšejakojedĺžkapohybuvozidla
za reakčnú dobu jeho vodiča. Za 1 sekundu prejde autobus Setra v rýchlosti 60 km/hod. vzdialenosť
približne 17 metrov (čl. 94). Znalci preto konštatovali, že pri uvedenej simulácii by došlo k bezpečnému
míňaniu vozidiel. Ďalej sa v tomto kontexte znalci zaoberali okolnosťou, že ak sa vodič autobusu Setra

pohybuje rýchlosťou 60 km/hod. v ľavom jazdnom pruhu, na začiatku reakcie vodiča t. j. 1,3 sekundy
pred zrážkou, pri rovnakých reakciách vodiča v prípade, že by došlo k intenzívnemu brzdeniu, aj ak by
nedošlo k brzdeniu, k stretu vozidiel by nedošlo a minuli by sa vo vzdialenosti 4,2 až 4,4 metre, čo však z
technického pohľadu už nie je bezpečná vzdialenosť. Vodič vozidla Renault 19 by teda svojím pohybom
ohrozil vodiča autobusu Setra. Pokiaľ by sa autobus Setra v tomto prípade pohyboval v pravom jazdnom
pruhu, k stretu by došlo a to v rýchlosti 60 alebo 50 km/hod. (čl. 90).

Na základe uvedených záverov znalec k príčinám dopravnej nehody uviedol, že rýchlosť autobusu
vozidlajepodstatná,pokiaľsapohybujerýchlosťou100km/hod.alebo60km/hod.vzhľadomnanásledky
dopravnej nehody. Pokiaľ však ide o správanie vodiča vozidla Renault, ktorý svojou jazdou nedal
prednosť v jazde oproti idúcemu vozidlu, aj pokiaľ by sa toto pohybovalo rýchlosťou 60 km/hod., z

hľadiska bezpečnosti mal počkať, kým sa mu uvoľní výhľad zakrytý oproti stojacim autobusom a až
následne prejsť bezpečne cez križovatku.

Súd oboznámil znalecký posudok č. 45/2011, č. 40/2012 MUDr. Tuhárskeho a L.. Ť. (čl. 265 až 297) a
zároveň vypočul na hlavnom pojednávaní L.. Ť.. Znalec na pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého

posudku v celom rozsahu. Úlohou znalcov bolo vykonať pitvu poškodenej, ktorá bola vykonaná dňa 28.
10. 2011 a na základe toho popísali zranenia, ktoré poškodená pri dopravnej nehode utrpela tak, ako sú
uvedené v skutkovej vete obžaloby. Rovnako sa znalci zaoberali mechanizmom vzniku týchto poranení
a konštatovali, že príčinou smrti menovanej bolo zlyhanie životne dôležitých centier pri zraneniach,
ktoré boli následkom dopravnej nehody. Neboli zistené žiadne chorobné zmeny, resp. vrodené alebo

vývojové vady, ktoré by boli priamou príčinou smrti, resp., ktoré by nástup smrti urýchlili. Pri ohliadke
šatstva, vonkajšej obhliadke, súdnej pitve a vyhodnotení doplňujúcich laboratórnych vyšetrení a po ich
konfrontácii s vyšetrenými udalosťami prípadu, neboli lekármi znalcami zistené žiadne iné skutočnosti,
pomocou ktorých by sa smrť, okolnosti a spôsob jej nástupu dali ozrejmiť iným spôsobom bez závad.
Na hlavnom pojednávaní sa znalec vyjadril k možnosti následkom dopravnej nehody na živote a zdraví

poškodenej, pokiaľ by sa brala do úvahy nižšia rýchlosťou autobusu a to 60 km/hod. Znalec uviedol,
že kritickým momentom u poškodenej L. bol stret veľkoobjemového telesa, ktoré pôsobilo na jej pravú
časť tela. Treba vziať do úvahy, že pri priamom strete telo poškodenej bolo chránené len konštrukciou
osobného motorového vozidla t. j. pravými dverami, stĺpikom a sklom. Pri zohľadnení nižšej rýchlosti
by veľký rozdiel na vzniknutých zraneniach nebol. Je možné uvažovať o menšom rozsahu poranení

hrudníka,avšakpokiaľideoporanenielebky-akoklenby,takajspodinylebečnej,čoboloprávekritickéa
viedlokúmrtiupoškodenej,aniprinižšejrýchlostibyvtomtovýraznejšiazmenanebola.Znalecpoukázal,
že pri pitve bolo jednoznačne preukázané, že hlavný podiel na smrti poškodenej bola najmä zlomenina
spodiny lebečnej. Zmena intenzity pôsobiaceho násilia môže mať význam pre ďalšie pohyby tela tak,
ako boli popísané v znaleckom posudku a tieto by mohli spôsobiť menšie poranenie hrudníka, končatín,

t. j. v menšom rozsahu. Avšak aj autobus pri rýchlosti 60 km/hod. je veľkoobjemové teleso a pri strete
je spôsobilý vyvolať taký následok, ktorým je zlomenina lebky a poškodenie mozgového kmeňa, ktoré
zranenia sú vždy smrteľné.

Súd oboznámil záznam o zhodnotení zdravotného stavu zdravotníckou záchrannou a dopravnou

zdravotníckou službou, ako aj prepúšťaciu správu Nemocnice vo Zvolene, z ktorej vyplynulo, že dňa
28. 10. 2011 bol hospitalizovaný obžalovaný na základe toho, že bol účastník dopravnej nehody ako
vodič auta s tým, že pri príchode rýchlej zdravotníckej pomoci bol pri vedomí, ale mal anamnézu,
pravdepodobne bol v bezvedomí. Objektívnym vyšetrením boli zistené početné rany na hlave, na ľavom
predkolení tržná rana, deformita pravého stehna a pravého predlaktia bez otvorenej rany. Súd tiež

oboznámil protokol o lekárskom vyšetrení na skúšku alkoholu v krvi zo dňa 28. 10. 2011 L.. D. (čl. 317),
na základe ktorého bolo plynovou chromatografiou zistené priemerne 0,04 g/kg alkoholu v krvi. Súd
oboznámil odborné vyjadrenie č. 16/2013 (čl. 299 až 303) L.. T. B., predmetom ktorého bolo posúdenie
okolnosti, že vyšetrením metódou plynovej chromatografie bolo zistené v krvi obžalovaného množstvo0,04 g/kg alkoholu. Znalec vo svojom vyjadrení poukázal na to, že na základe stanoviska Slovenskej
súdnolekárskej spoločnosti zo dňa 18. 02. 2003 sú hodnoty 0,21 g/kg v krvnej vzorke vo vydychovanom
vzduchuhodnotynepreukázateľnéapovažujúsazahodnotyvdôsledkupovolenejlaboratórnejodchýlky.

Vo všeobecnosti nejde o ovplyvnenie alkoholom.

Podľa záznamu dopravnej nehody ODI Zvolen zo dňa 28. 10. 2011 (čl.304 až 307) bol popísaný
čas nehody 28. 10. 2011 o 05.22 hod. v okrese Zvolen mimo obce, na ceste I. triedy č. 66 a to na
križovatke cesty I/66 s cestou III/069002. Dopravná nehoda bola popísaná tak, že vodič A.Á. B. spolu

so spolujazdkyňou jazdili na vozidle Renault v smere od mesta Zvolen do miestnej časti Stráže, pričom
pri prejazde križovatky ulíc Strážska cesta s cestou I/66 nedal prednosť autobusu, ktorého vodičom bol
I. Q., ktorý jazdil po ceste I/66 v smere od Banskej Bystrice, následkom čoho autobus prednou časťou
narazil do pravej bočnej časti vozidla Renault, ktoré bolo tlačené do miesta zrážky cca 50 metrov, kde
zostali vozidlá stáť v jazdnom pruhu. Jednalo sa o štvorpruhovú komunikáciu v smere Žiar nad Hronom.
Príčinou dopravnej nehody bola nesprávna jazda cez križovatku, nedanie prednosti v jazde z vedľajšej

cesty na značku „Daj prednosť v jazde“ vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste - § 20 jazda cez
križovatku ods.1, § 137 ods.1 Zákona č. 8/2009 Z. z.

Ďalej bola oboznámená zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody vrátane zoznamu nájdených
vecí a plániku dopravnej nehody (čl. 308 až 315), podľa ktorej dopravná situácia na mieste bola taká,

že sa jednalo o križovatku priesečnú - štvorramennú, stav povrchu vozovky bol suchý, neznečistený,
stav krajnice bol dobrý, výrazne viditeľný vodiaci pruh (biela čiara, dlaždice a podobne). Na komunikácii
neboli zistené závady. Jednalo sa o štvorpruhovú komunikáciou s deliacimi pásmi, prednosť bola
vyznačená dopravnými značkami, rýchlostný limit 60 km/hod. K poveternostnej situácii boli zistené
nesťažené poveterné podmienky, k dopravnej nehode došlo v noci s verejným osvetlením, viditeľnosť

neznížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky dobré. Ďalej bol popísaný opis
stôp zaistených na mieste dopravnej nehody. Ako prvá bola zaistená stopa trasologická, šmyková stopa
po brzdení autobusu o dĺžke 28,7 metrov. Ďalšia stopa bola stopa trasologická a to rycia stopa od
vozidla Renault o dĺžke 12,5 metrov. Rovnako bolo popísané a zadokumentované postavenie vozidiel
zn. Renault a autobusu. Na mieste dopravnej nehody bol prítomný aj znalec L.. Q. Ť., Ing. U. Š., ako aj

vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Zvolen, okrem iných.

Súd následne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel
k záveru, že obžaloba proti obžalovanému bola podaná dôvodne. Pri vyhodnotení analýzy priebehu
dopravnej nehody súd vychádzal z výpovede obžalovaného, svedka Q., v konfrontácii so závermi

znaleckého posudku znaleckej organizácie ZNALEX, s. r. o., znaleckého posudku L.. A. a L..
Ť. a záznamami o dopravnej nehode, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody vrátane
fotodokumentácie. Z uvedených dôkazov mal súd za nepochybne preukázaný priebeh dopravnej
nehody, ku ktorej došlo v mieste križovatky, kedy obžalovaný vozidlom zn. Renault zastavil na
križovatke s tým, že mal v pláne odbočovať vľavo. Preto bol povinný dať prednosť v jazde proti

idúcim motorovým vozidlám. Svetelná signalizácia na semaforoch nebola spustená, blikalo len oranžové
svetlo. Oproti vozidlu Renault v proti smerom pruhu stál autobus, ktorý odbočoval vľavo. Hoci svedok
Buda tvrdil, že predmetný autobus jazdil pred ním a vyslovil, že tento autobus na križovatke nezastal,
iba pribrzdil a plynulo odbočoval vľavo, táto výpoveď bola celkom jednoznačne vyvrátená prehratím
záznamu z vonkajšej kamery umiestnenej na autobuse, z ktorej vyplynulo, že predmetný autobus

na danej križovatke stál a je vysoko pravdepodobné, že dával prednosť proti idúcej sanitke, ktorá
mala zapnuté ako zvukové, tak aj svetelné signály a jazdila v smere, v ktorom stál obžalovaný so
svojím vozidlom. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že žiadne
iné vozidlá sa v danom čase v jeho okolí nenachádzali, okrem jeho vozidla a oproti stojaceho
autobusu. Rovnako obhajca v záverečnej reči poukázal na to, že tam žiadna sanitka nebola. Toto

tvrdenie je rovnako vyvrátené objektívnym dôkazom a to spomínaným video záznamom, kde je
jednoznačne uvedené, že bezprostredne pred dopravnou nehodou, predmetnou križovatkou v smere
jazdy obžalovaného prechádzala sanitka so zapnutým zvukovým i svetelným signálom. Uvedené je
zachytené aj fotodokumentačne v znaleckom posudku na str. 19. Rovnako mal súd nepochybne
preukázané, že vodič autobusu Setra sa pohyboval v proti idúcom jazdnom pruhu a to rýchlosťou 100

km/hod., čo vyplynulo z digitálneho tachografu autobusu. V danom prípade sa jednalo o štvorprúdovú
vozovku, pričom prvý pravý pruh bol odbočovací v smere doprava, dva jazdné pruhy boli priebežné a
posledný ľavý pruh bol odbočovací v smere doľava. Autobus Setra sa pohyboval v druhom jazdnom
pruhu zľava. Tu musí súd uviesť, že vodič autobusu Setra v danom prípade nešiel v súlade s predpismio cestnej premávke. Bolo preukázané, že na danom úseku cesty je maximálna povolená rýchlosť 60
km/hod. a vodič autobusu na tomto úseku jazdil rýchlosťou 100 km/hod., čo je podstatné prekročenie
rýchlosti o 40 km/hod. Rovnako vodič autobusu Setra porušil ustanovenie § 10 ods.1 Zákona č.

8/2009 o cestnej premávke, podľa ktorého mimo obce na ceste s dvoma alebo viacerými jazdnými
pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy, sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných
jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na
odbočovanie. V tomto kontexte sa však žiada súdu poukázať na to, čo uviedol i znalec, že komunikácia,
na ktorej došlo k dopravnej nehode, by mala byť zaradená ako miestna rýchlostná komunikácia

v obci, pretože takto je riešená stavebná úprava križovatky. Dopravné značenie v čase dopravnej
nehody jednoznačne neurčovalo, kedy sa môže vozidlo pohybovať v ľavom jazdnom pruhu po hlavnej
komunikácii. Keďže sa jedná o priemyselnú zónu, kde aj v ranných hodinách dochádza k špičke, pretože
tam ľudia dochádzajú do zamestnania, je potrebné premiestniť začiatok obce pred križovatky a tým
umožniť súbežnú jazdu vozidiel v oboch pruhoch. Koniec obce by mal byť tak isto premiestnený až
po odpojenie z obchvatu mesta Zvolen. Zmenou začiatku obce by nemuselo dôjsť k zmene povolenej

rýchlosti, pretože technické riešenie komunikácie umožňuje vyššiu rýchlosť ako je v obci maximálne
povolená. Súčasná situácia je neprehľadná a nie je jasné, kedy sa vodič na danom úseku môže
pohybovať v ľavom jazdnom pruhu. Znalec poukázal i na to, že podľa jeho vedomostí po tejto dopravnej
nehode, došlo k spusteniu semaforov aj v skoršom režime. Preto súd konštatuje, že jazda vodiča
autobusom zn. Setra v ľavom jazdnom pruhu, hoci nie je v súlade s predpismi o cestnej premávke,

na danom úseku cesty neznamenala také podstatné porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky,
ktoré by rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo posúdenie súdu z hľadiska zavinenia vzniku dopravnej
nehody. S uvedeným sa súd vysporiada v ďalšom odôvodnení.

Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že pri dopravnej nehode vodič autobusu Setra v situácii,

keď jazdil v ľavom jazdnom pruhu rýchlosťou 100 km/hod., z technického hľadiska nemal možnosť
zabrániť dopravnej nehode. Dopravnej nehode mohol zabrániť jedine obžalovaný tým, že by nevošiel
do križovatky. Súd sa stotožnil so záverom znalca, že dôležitou okolnosťou, na ktorú je potrebné
brať ohľad pri vyhodnotení príčin dopravnej nehody, je oproti stojaci autobus, ktorý predstavoval pre
obžalovaného zakrytý výhľad pre dopravnú situáciu na križovatke, ktorou chcel prejsť. Obžalovaný

svojím vozidlom odbočoval vľavo a v súlade s ustanovením § 19 ods.4 Zákona č. 8/2009 Z. z., je
vodič odbočujúci vľavo povinný dať prednosť v jazde proti idúcim motorovým vozidlám i nemotorovým
vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Podľa § 2
ods.2 písm. b/ Zákona č. 8/2009 Z. z., dať prednosť v jazde sa rozumie povinnosť účastníka cestnej
premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť

jazdy. Znalci pri analýze dopravnej nehody jednoznačne vyhodnotili, že za situácie, kedy obžalovaný
odbočoval vľavo a oproti stojaci autobus predstavoval pre neho zakrytý výhľad, nemohol bezpečne
prejsť križovatkou, pokiaľ by sa v oproti idúcich jazdných pruhoch pohybovali vozidlá o rýchlosti 60
km/hod., pretože by hrozil stret vozidiel. Je pravdou, že v tomto prípade sa jednalo len o všeobecné
konštatovanie znalca, avšak pokiaľ súd vyhodnotil reálnu situáciu z pohľadu obžalovaného ako vodiča,

ktorý mal zakrytý výhľad a podľa svojej výpovede vyhodnotil situáciu tak, že sa v proti idúcich jazdných
pruhoch nepohybovali žiadne motorové vozidlá a preto sa rozhodol pre odbočovací manéver, v tomto
prípade sa jednalo len o predpoklad, ktorý sa však ukázal ako nesprávny. Súd preto konštatuje, že
obžalovaný ako vodič nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu, že má dostatočný rozhľad, a že môže
bezpečne prejsť cez križovatku. Je treba pripomenúť, že súd prejednáva nedbanlivostný trestný čin, kde

aj vo vzťahu k porušeniu dôležitej povinnosti pre zavinenie postačí nedbanlivosť podľa § 16 písm. a/
Tr. zákona, ak páchateľ vedel, že spôsobom uvedeným v zákone môže porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí. V tomto prípade pokiaľ obžalovaný prechádzal cez križovatku odbočením vľavo, bolo jeho
povinnosťou dať prednosť v jazde oproti idúcim motorovým vozidlám. Napriek tomu, že mal zakrytý

výhľad oproti stojacim autobusom a súd podotýka, že sa jedná o dopravný prostriedok väčších rozmerov,
ktorý bráni riadnemu výhľadu ostatným vodičom, sa obžalovaný spoliehal bez primeraných dôvodov, že
môže bezpečne prejsť cez križovatku. Tu za dôležitý moment súd považuje vyjadrenie obžalovaného,
že podľa neho okrem jeho vozidla a oproti stojaceho autobusu, sa nenachádzali na križovatke ani v
proti jazdnom pruhu žiadne ďalšie motorové vozidlá. Z prehratého video záznamu však bolo zrejmé,

že bezprostredne pred dopravnou nehodou v smere, v ktorom stál obžalovaný so svojím vozidlom,
prechádzala sanitka so zapnutými zvukovými i svetelnými signálmi a je zrejmé, že v danom prípade
vodiči všetkých motorových vozidiel musia venovať zvýšenú pozornosť svojej jazde, pretože sa jednalo
o vozidlo s právom prednostnej jazdy. Súd môže jednoznačne uzavrieť, že autobus stojaci oproti vozidluobžalovaného dával prednosť v jazde práve tejto sanitke. Tejto situácií veľmi dobre korešpoduje názor
znalca, že práve moment prejazdu sanitky mohol ovplyvniť pozornosť oboch šoférov v tom smere, že
v momente, kedy sa mohli navzájom sledovať, venovali svoju pozornosť sanitke. Znalec poukázal na

objektívne zistenie z video záznamu kamery, z ktorého bolo preukázané, že v istom okamihu pred
dopravnou nehodou veľmi dobre mohol sledovať šofér autobusu svetlá stojaceho vozidla obžalovaného
na križovatke a potom rovnako obžalovaný mal možnosť registrovať oproti idúci autobus Setra. Pokiaľ
obaja tvrdili, že navzájom svoje vozidlá neregistrovali, veľmi dobre tomu zodpovedá predpoklad, že
práve v uvedenom okamihu venovali pozornosť tam prechádzajúcej sanitke. Okrem toho aj v smere,

kam obžalovaný odbočoval so svojím vozidlom, stáli ďalšie motorové vozidlá. Tieto nesprávnosti vo
výpovediobžalovanéhovšakmožnopripísaťajjehozdravotnémustavuašokupodopravnejnehode,bol
po dopravnej nehode v bezvedomí, utrpel anamnézu, čo môže mať vplyv na jeho pamäťové schopnosti.
V tomto kontexte však súd nevychádzal z tvrdení obžalovaného, ale z objektívneho dôkazu a to video
záznamu o priebehu dopravnej nehody.

Keďže bolo preukázané, že aj vodič autobusu Setra porušil dopravné predpisy, súd sa zaoberal
otázku do akej miery porušenie povinnosti zo strany vodiča autobusu malo vplyv na dopravnú nehodu.
Znaleckým dokazovaním znalci ustálili, že pokiaľ vodič autobusu šiel rýchlosťou 100 km/hod., je
bezpredmetné či jazdil v ľavom, alebo v pravom jazdnom pruhu, v oboch prípadoch by nemohol zabrániť
dopravnej nehode a vozidlo obžalovaného by pre neho vytvorilo náhlu prekážku. Preto súd v tomto

prípade tak, ako už bolo spomínané vyššie, prihliadol na to, že porušenie povinnosti jazdiť zásadne
v pravom jazdnom pruhu malo len zanedbateľný vplyv na vznik a následky dopravnej nehody. Avšak
znalci hodnotili situáciu, pokiaľ by vodič autobus dodržiaval maximálne predpísanú rýchlosť 60 km/hod.
a to v čase začatia manévru odbočovania obžalovaným, k zrážke dôjsť nemuselo, vozidlá by sa minuli
v bezpečnej vzdialenosti. V tomto konkrétnom prípade však opätovne významnú rolu zohral stojaci

autobus, ktorý tak, ako bránil výhľadu obžalovaného na dopravnú situáciu, rovnako z pohľadu vodiča
autobusu bolo preukázané, že tento po prvý krát mohol registrovať odbočovací manéver obžalovaného
až 1,3 sekundy pred zrážkou. V prípade reakcie vodiča autobusu, či už by došlo k intenzívnemu brzdeniu
ihneď alebo až v momente zrážky a tento jazdil v pravom jazdnom pruhu, napriek tomu by k zrážke
došlo, rozdiel by bol v nižšej nárazovej rýchlosti. Pokiaľ by jazdil v ľavom jazdnom pruhu, k stretu vozidiel

by nedošlo, minuli by sa, avšak vo vzdialenosti, ktorá sa už nepovažuje za bezpečnú, to znamená, že
vozidlo obžalovaného by ohrozilo vozidlo vodiča autobusu. Z tohto pohľadu potom súd konštatuje, že
nedodržanie predpísanej rýchlosti prispelo k vzniku dopravnej nehody.

Súd preto uzatvára, že ako obžalovaný, tak aj vodič autobusu Setra pri svojej jazde porušili predpisy

o pravidlách v cestnej premávke a to obžalovaný tým, že pri odbočovaní vľavo sa rozhodol prejsť
križovatkou napriek tomu, že nemal dostatočný prehľad o dopravnej situácii, v dôsledku čoho nedal
prednosť vozidlu jazdiacemu v proti idúcom smere a vodič autobusu Setra tým, že podstatným
spôsobom prekročil maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku cesty a taktiež tým, že jazdil v ľavom
jazdnom pruhu, hoci toto porušenie súd vyhodnotil ako nepodstatné. A napokon je potrebné dodať,

že k vzniku dopravnej nehody prispeli aj ďalšie faktory, ktoré však nemožno pripísať za vinu vodičom.
Je to jednak okolnosť, že v bezprostrednom čase pred dopravnou nehodou prechádzalo vozidlo s
právom prednostnej jazdy a je vysoký predpoklad, že vodiči venovali zvýšenú pozornosť práve tomuto
vozidlu a práve preto nedokázali zodpovedne vyhodnotiť dopravnú situáciu na danom úseku vozovky.
Dokonca svedok Q. vypovedal, že uvedenú sanitku sledoval už skôr, nakoľko ho zaujala najmä svetelná

signalizácia tejto sanitky. V neposlednom rade k vzniku dopravnej nehody mohla prispieť aj nefunkčnosť
signalizácie svetelných semaforov, kedy vodiči boli povinní rešpektovať dopravné značenie, bolo na nich
venovať zvýšenú pozornosť a zodpovednosť za vyhodnotenie dopravnej situácie na križovatke. Keďže
znalec sa vyjadril z technického hľadiska, že každá z uvedených príčin bola rovnako podstatná pre vznik
dopravnej nehody, súd uzavrel, že zodpovednosť za vznik dopravnej nehody na strane obžalovaného i

vodiča autobusu Setra je v zásade rovnaká. Skutočnosť, že iná osoba poruší predpisy o premávke na
pozemných komunikáciách a vlastným zavinením vytvorí nebezpečnú situáciu ešte neospravedlňuje
vodiča, pokiaľ aj on sám porušil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o cestnej premávke. Z hľadiska
závažnosti porušenia povinností súd konštatoval, že ako povinnosť dodržiavanie maximálnej povolenej
rýchlosti, tak i povinnosť dať prednosť v jazde možno považovať za závažnejšie porušenie právnych

povinností, pretože sa nejedná len o všeobecné povinnosti vodiča. Súd na základe uvedených úvah
mal za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané zavinenie obžalovaného vo vzťahu
ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu obžalobou. Okolnosť, že na dopravnej nehode sa podieľala
aj ďalšia osoba a ďalšie faktory súd vyhodnocoval pri ukladaní trestu obžalovanému. Súd preto uznalobžalovaného vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. h/ Tr. zákona, pretože svojím konaním spôsobil z nedbanlivosti smrť poškodenej L. L.Š.,
pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu

podľa zákona § 19 ods.4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, ods.4 Tr. zákona.
Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Pri vyhodnotení

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd konštatoval, že na základe správ k osobe obžalovaného,
tento doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), pretože nebol priestupkovo postihnutý,
ani odsúdený za trestný čin. Súd vyhodnotil aj tú okolnosť, že obžalovaný skutok úprimne oľutoval
a pozostalým poškodeným sa aj pred súdom ospravedlnil, hoci je pravdou, že nepociťoval vinu za
spáchaný skutok. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Súd taktiež vzal do úvahy, že v tomto prípade ide
o nedbanlivostný trestný čin a na druhej strane následkom konania obžalovaného došlo k nezvratnému

následku a to k smrti poškodenej. Pri vyhodnotení spôsobu spáchania činu súd bral do úvahy, že
nielen obžalovaný, ale aj druhý vodič svedok Q. nesie vinu na vzniku dopravnej nehody a teda aj
na spôsobenom následku. Mieru zavinenia u oboch účastníkov dopravnej nehody súd vyhodnotil ako
rovnakú. Z tohto dôvodu z hľadiska naplnenia účelu trestu a to jeho individuálnej i generálnej prevencie,
súd určil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 4 rokov. Počas skúšobnej doby bude obžalovaný povinný viesť riadny
život, v opačnom prípade mu hrozí, že bude musieť uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
vykonať. Na zdôraznenie výchovného účelu trestu súd uložil obžalovanému povinnosť vysporiadať sa s
poškodenými ohľadne škody spôsobenej trestným činom. Keďže bol trestný čin spáchaný v súvislosti s
porušením dôležitej povinnosti na úseku cestnej premávky, súd zároveň uložil obžalovanému prísnejší

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 rokov.

Súd v konaní rozhodoval o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenému T. L.. T. L. si v tomto
konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej ujmy vo výške 3.000,00 €, o čom predložil súdu príjmové
doklady (čl. 363) v celkovej výške 3.000,00 €. Keďže v časti nároku na úhradu vecných nákladov súd

považoval nárok poškodeného za oprávnený, zaviazal obžalovaného na náhradu vo výške 3.000,00
€ t. j. jednej polovice s prihliadnutím na ustanovenie § 438 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd ustálil
rovnaké zavinenie za vznik dopravnej nehody, ako aj za následok u oboch účastníkov dopravnej nehody,
súd má zato, že je tu spoločná zodpovednosť aj za spôsobenú škodu. Sú tu okolnosti odôvodnené na
vyslovenie, že obžalovaný zodpovedá za škodu podľa miery svojej účasti na spôsobení škody. Pokiaľ ide

o zvyšok nároku a o nemajetkovú ujmu, súd síce vypočul poškodeného k jeho nároku, avšak poškodený
nedoložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia pred súdom a to ani prostredníctvom zvoleného
splnomocnenca a preto súd uzavrel, že ďalšie dokazovanie by presiahlo potreby trestného konania a
odkázal poškodeného so zvyškom jeho nároku na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).