Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217981
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812217981.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o. Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika, zast.

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 18.7.2014 z a m i e t a.

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd medzitímnym rozsudkom rozhodol podľa § 152
odst.2 veta druhá O.s.p. o tom, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu
exekútora v zákonnej lehote, rozhodol o poverení exekútora po 15-dňovej zákonnej lehote, rozhodol

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote a zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote a rozsudkom vo veci samej
rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi majetkovú škodu a nemajetkovú škodu.

Navrhovateľ podal hromadne návrhy na začatie konania, ktorými sa domáhal voči odporkyni
náhrady škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci v znení neskorších zmien a doplnkov, preto súd uznesením č. k.
11C 146/2012 zo dňa 24. októbra 2012 podľa § 112 odst.1 O.s.p. v záujme hospodárnosti
konania spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp.
zn. 11C/146/2012, 11C/147/2012, 11C/149/2012, 11C/150/2012, 11C/151/2012, 11C/152/2012,
11C/153/2012, 11C/154/2012, 11C/155/2012, 11C/156/2012, 11C/157/2012, 11C/158/2012,
11C/159/2012, 11C/160/2012, 11C/161/2012, 11C/162/2012, 11C/163/2012, 11C/164/2012,

11C/165/2012, 11C/166/2012, 11C/167/2012, 11C/168/2012, 11C/169/2012, 11C/170/2012,
11C/171/2012, 11C/172/2012, 11C/173/2012, 11C/174/2012, 11C/175/2012, 11C/176/2012,
11C/177/2012, 11C/178/2012, 11C/179/2012, 11C/180/2012, 11C/181/2012, 11C/182/2012,
11C/183/2012, 11C/184/2012, 11C/185/2012, 11C/186/2012, 11C/187/2012, 11C/189/2012,
11C/190/2012, 11C/192/2012, 11C/193/2012, 11C/194/2012, 11C/195/2012, 11C/196/2012,
11C/198/2012, 11C/199/2012, 11C/200/2012, 11C/201/2012, 11C/202/2012, 11C/203/2012,

11C/204/2012, 11C/205/2012, 11C/206/2012, 11C/207/2012, 11C/208/2012, 11C/209/2012,
11C/210/2012, 11C/211/2012, 11C/212/2012, 11C/214/2012, 11C/215/2012, 11C/216/2012,11C/217/2012, 11C/218/2012, 11C/219/2012, 11C/220/2012, 11C/221/2012, 11C/222/2012,
11C/223/2012, 11C/224/2012, 11C/225/2012, 11C/226/2012, 11C/227/2012, 11C/228/2012,
11C/229/2012, 11C/230/2012, 11C/231/2012, 11C/232/2012, 11C/233/2012, 11C/234/2012,

11C/235/2012, 11C/236/2012, 11C/237/2012, 11C/238/2012, 11C/239/2012, 11C/240/2012,
11C/241/2012, 11C/242/2012, 11C/243/2012, 11C/244/2012, 11C/245/2012, 11C/246/2012,
11C/247/2012, 11C/248/2012, 11C/249/2012, 11C/250/2012, 11C/251/2012, 11C/252/2012,
11C/253/2012, 11C/254/2012, 11C/255/2012, 11C/256/2012, 11C/257/2012, 11C/258/2012,
11C/259/2012, 11C/260/2012, 11C/261/2012, 11C/262/2012, 11C/263/2012, 11C/264/2012,

11C/265/2012, 11C/266/2012, 11C/267/2012, 11C/268/2012, 11C/269/2012, 11C/270/2012, ktoré sa
vedú pod sp. zn. 11C/146/2012.

Vo veciach 11C 172/2012, 11C 168/2012, 11C 178/2012, 11C 176/2012, 11C 175/2012, 11C 174/2012,
11C 170/2012, 11C 153/2012, 11C 169/2012, 11C 162/2012, 11C 161/2012, 11C 154/2012, 11C
180/2012, 11C 208/2012, 11C 206/2012, 11C 207/2012, 11C 196/2012, 11C 190/2012, 11C 185/2012,

11C 184/2012, 11C 183/2012, 11C 246/2012, 11C 245/2012, 11C 244/2012, 11C 243/2012, 11C
242/2012, 11C 241/2012, 11C 240/2012, 11C 235/2012, 11C 234/2012 , 11C 233/2012, 11C 232/2012,
11C 231/2012, 11C 230/2012, 11C 229/2012, 11C 228/2012, 11C 226/2012, 11C 225/2012, 11C
217/2012, 11C 215/2012, 11C 247/2012, 11C 248/2012, 11C 249/2012, 11C 250/2012, 11C 251/2012,
11C 255/2012, 11C 257/2012, 11C 258/2012, 11C 269/2012 sa navrhovateľ návrhom domáhal náhrady

škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (návrhy označené ako ISTINA RS).
Navrhovateľ uplatnil voči odporkyni z titulu majetkovej škody sumu zodpovedajúcu náhrade istiny s
príslušenstvom, ktorá bola predmetom exekúcie v jednotlivých exekučných konaniach, v ktorých bola

žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá po uplynutí zákonnej lehoty a z titulu majetkovej ujmy uplatnil
sumu zodpovedajúcu 20 % z uplatnenej istiny s príslušenstvom.
Z obsahu návrhov navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ v nich poukázal, že ako veriteľ zo Zmlúv o
úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany jednotlivých dlžníkov a exekúciu navrhol vykonať pre pohľadávky,

ktoré mu vznikli nesplnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv o úvere. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
Okresnému súdu Prievidza (ďalej len exekučný súd) a požiadal ho o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Podľa navrhovateľa exekučný súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným

titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak,
že žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol. Súd o žiadosti o udelenie poverenia

rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní. Navrhovateľ považoval tento postup súdu
za nesprávny, charakterizovaný tým, že nevydaním rozhodnutia zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; vykonaním úradného postupu bez plnenia zákonných
podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a jeho
nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných
podmienok, na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý podľa neho založil prekážku vo veci
rozhodnutej medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju
podstatu od uzavretej Zmluvy o úvere.

Podľa navrhovateľa všeobecný súd, ktorý konal v pozícií exekučného súdu, nie je legitímne schopný
vykonať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Uviedol, že existencia
rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný,
spôsobuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej tak, ako je už uvedené vyššie a tým zamedzuje,

aby navrhovateľ inicioval občianske súdne konanie a požadoval súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom.
Navrhovateľ považuje takýto postup exekučného súdu za nesprávny a v rozpore s § 44 odst.2
Exekučného poriadku. V danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdupostupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 odst.2 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
Tiež poukázal na to, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným

exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.
Navrhovateľuplatnilzdôvodunesprávnehoúradného postupusúduvoči odporkyni náhradumajetkovej
škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu vedenom proti dlžníkom zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou
o úvere. Uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 odst.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny

proces zaručenýčlánkom6 odst.1EurópskehoDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktorý je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom nesústredenej činnosti exekučného súdu a je
takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym

postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva, lebo by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Uviedol, že
postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.

Ako ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ale aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti ...; úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné

časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov; vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov.
Výšku nemajetkovej ujmy uplatňuje v sume, ktorá predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa poukázala na viaceré nesplnené
procesné podmienky apovažovalanávrh zazmätočný.Navrhovateľneuviedolvnávrhuspisovúznačku
príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, kedy sa

navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a podobne.
Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného konania
sa nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia minimálne preto, že kto iný ako
oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má

mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu
mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný
súd SR odmietol sťažnosť navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného
súdu. Odporkyňa zdôraznila, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, lebo navrhovateľ uvádza

rozhodnutie ozamietnutí žiadosti navydaniepoverenianavykonanieexekúcie,čobysamohlovysvetliť
ako zamietanie nezákonného rozhodnutia a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si navrhovateľ
uplatňuje škodu, keď v žalobnom návrhu sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z
ktorého titulu/titulu si uplatňuje svoj nárok, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu

z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z dôvodu
nerozhodnutia zákonom stanovenej lehote.
K prieťahom konania uviedla, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu, t. j. neuviedol, či v rámci predbežného prerokovania zo strany odporkyne využilmožnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Podľa odporkyne, všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, ale túto právomoc má iba predseda súdu

alebo Ústavný súd SR.
K žiadosti navrhovateľa na predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporkyňa uviedla,
že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, pričom už dňa 27.9.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľ návrh nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty uvedenej v § 16 odst.1 z. č.

514/2003Z.z.-ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocivznení neskoršíchzmien
a doplnkov, preto odporkyňa považovala jeho nárok za predčasne uplatnený. Aj napriek opakovaným
výzvam zo strany odporkyne na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody navrhovateľ nepreukázal žiadané skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy
sa dozvedel o škode, nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a neuviedol
skutočnosti, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Navrhovateľ vôbec neposkytol

žiadnusúčinnosť napredbežné prerokovaniejehožiadosti atýmzmaril akúkoľvek možnosťpredbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z vyššie uvedených dôvodov
nárok navrhovateľa odporkyňa nepovažovala za predbežne prerokovaný.
K nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa rozhodnutia
exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote odporkyňa uviedla, že lehota

na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie a ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 odst.1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o
rozhodcovskom konaní. Toto sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku
trov exekučného konania. V súvislosti s tým odporkyňa poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ -

Austurcom C-40/08, ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Zdôraznila,
že unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu
prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázala na
ustanovenie § 44 odst. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného

titulu, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v
podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011,
nemá žiadnu oporu v zákone. Podľa právnej úpravy pred 1.6.2011, odporkyňa konštatovala, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, čo
konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02.

Skúmanie vykonateľných rozhodcovských rozsudkov je podľa odporkyne dôležité z pohľadu osobitnej
právnej úpravy najmä preto, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Navrhovateľ považoval vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie za nesprávny úradný postup, pričom odporkyňa bola toho názoru, že tento postup nemôže
byť nesprávnym úradným postupom podľa z . č. 514/2003 Z. z. a nemôže sa jednať ani o škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Zo znenia § 44 odst.2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe

exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že
by to bol zámer zákonodarcu, pretože ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Ak navrhovateľ tvrdil, že súd
v exekučnom konaní prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu, v súvislosti s tým odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a tiež na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých
vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť z úradnej povinnosti preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvyatovtakomrozsahu,vakom mutoumožňujú vnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
K tvrdeniu existencie prieťahov v konaní poukázala na § 9 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom
od 1.1.2013), v ktorom je uvedené, z čoho je možné výlučne vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Zdôraznila, že navrhovateľsi vo vzťahu k predpokladanom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani
povinnosť tvrdenia, ani povinnosti preukázania. Nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia ESĽP, či

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Kompetentný preskúmať, či bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je len Ústavný súd SR.
V súvislosti s tým (nesprávnym úradným postupom) odporkyňa vzniesla námietku premlčania a uviedla,
že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti

o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.
K výške materiálnej škody vypočítanej navrhovateľom odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Ak uplatnil majetkovú škodu vo výške istiny s
príslušenstvom, nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ na preukázanie toho, čoho sa
domáha. Predovšetkým nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.
Uviedla, že nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre
uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul podaním
návrhu na začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácií, ktorú v návrhu

namieta. Ak by aj nastala taká situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by
preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od
dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od odporcu a v druhom rade, že pohľadávky sú nevymožiteľné v
dôsledku pochybenia okresného súdu, t. j., že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu,
došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ

nepreukázal.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tu odporkyňa uviedla, že je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov v spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázal na

judikatúru rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ bližšie nekonkretizuje zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie

podnikateľské postupy navrhovateľa. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20
% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Odporkyňa považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou
čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.
Zo žalobných návrhov nevyplýva a z tohto dôvodu odporkyňa nemá za preukázaný tak vznik

nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Uviedla, že ak by sa
malo prihliadnuť na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu, tu zdôraznila,
že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, k čomu odporkyňa pripojila list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 a poukázala na to, že súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a

v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú spotrebu ochranu
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ bol vnímaný ako spoločnosť, ktorá
využíva neprijateľné podmienky, ktorá zneužíva slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Odporkyňa takto považovala konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi
pokiaľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a

negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve
podania navrhovateľa a to pri návrhoch na vykonanie exekúcie súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať,
či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného
úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho
úradnéhopostupualebo vznikuškodyanemajetkovejujmyodporkyňauviedla,ženavrhovateľovižiadna

škoda postupom okresného súdu nevznikla.

Vo veciach 11C 146/2012, 11C 256/2012, 11C 268/2012, 11C 267/2012, 11C 265/2012, 11C 262/2012,
11C 261/2012, 11C 259/2012, 11C 254/2012, 11C 239/2012, 11C 238/2012, 11C 237/2012, 11C236/2012, 11C 227/2012, 11C 224/2012, 11C 222/2012, 11C 218/2012, 11C 181/2012, 11C 182/2012,
11C 186/2012, 11C 187/2012, 11C 193/2012, 11C 194/2012, 11C 195/2012, 11C 200/2012, 11C
201/2012, 11C 202/2012, 11C 214/2012, 11C 177/2012, 11C 165/2012, 11C 147/2012, 11C 149/2012,

11C 158/2012, 11C 157/2012, 11C 159/2012, 11C 160/2012, 11C 164/2012, 11C 166/2012, 11C
167/2012, 11C 173/2012, 11C 171/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonnej
15-dňovej lehoty (návrhy označené navrhovateľom ako NP) a tým, že rozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (návrhy označené navrhovateľom ako NZP).
Zdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdunavrhovateľuplatnilvočiodporkynináhradu
majetkovej škody v sume 125 eur, ktorú špecifikoval ako náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej. Pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu
SR, podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Pomerná výška náhrady za jeden mesiac
predstavuje sumu 55 eur (660 eur ročne : 12 mesiacov). Náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil v sume
rovnajúcej sa súčinu sumy 55 eur a počtu mesiacov zodpovedajúcim zbytočným prieťahom v súdnom

konaní.Tento druh nárokunanáhraduškodynavrhovateľ odôvodniltým,žeakoveriteľzoZmlúvoúvere
navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany jednotlivých dlžníkov. Exekúciu navrhol vykonať pre svoje pohľadávky,
ktoré mu vznikli nesplnením záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv o úvere, ktoré ako veriteľ uzavrel s
dlžníkmi, fyzickými osobami. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie

spolu s exekučnými titulmi okresnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od jej doručenia. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že žiadosť o udelenie poverenia súdneho
exekútora zamietol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty alebo po uplynutí zákonnej lehoty poverenie
na vykonanie exekúcie vydal. Postup súdu považoval za nesprávny, charakterizovaný tým, že nebolo
vydané rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
a nesprávny úradný postup vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol

príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane navrhovateľa. Takýto postup exekučného súdu považoval za nesprávny a v rozpore s § 44 odst.2
Exekučného poriadku z dôvodu, že v danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu

nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 odst.2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje voči odporkyni náhradu
majetkovej škody v sume 125 eur, ktorú špecifikoval ako náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. V tomto období navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov
zamestnanca pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40 eur a na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných

exekučnému súdu, na publikačné výdaje s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu
15 eur. Navrhovateľ celkom vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej,
a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu uplatnil sumu 125 eur. Táto suma by

navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú lehotu.
Navrhovateľ uplatnil voči odporkyni aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciezákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v článku 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného v článku 6 odst.1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky

a taktiež došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku
povinného; neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.
Navrhovateľ vníma náhradu nemajetkovej ujmy ako spravodlivú, satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv. Uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy ako neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku

nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov
a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; úplne
zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v

súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku
zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane
jeho majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Navrhovateľ pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z toho, že pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 660 eur. V súvislosti s tým poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného súdu
SR. Túto primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní,

že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky vyčíslil za celých 12
mesiacov tak ako uviedol súd vo výške 660 eur, pričom poškodený uskutočnil tento výpočet nároku
alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve
na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda 660 eur za rok : 12 = 55 eur za mesiac.

Navrhovateľuviedol,žepotreba náhradynemajetkovejujmymásvojzákladvpožiadavkenaspravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie práv a
právneho princípu štátu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k tomuto nároku navrhovateľa na náhradu škody uviedla, že v návrhu

existujú viaceré nedostatky, resp. navrhovateľ nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného
exekučného konania, pod ktorou je exekučná vec vedená na súde, chýbajú relevantné údaje, ako
dátum doručenia, podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa
navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil do spisu ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy.

Tvrdenie navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného
konania sa podľa odporkyne nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia minimálne
preto, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo
na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Zdôraznil, že neoznačenie spisovej značky

exekučnéhokonania,vktorejmalodôjsť knesprávnemuúradnémupostupuzostranyexekučnéhosúdu,
bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a ako príklad uviedol rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn.II.ÚS211/2012, IV. ÚS366/2012,IV.ÚS374/2012. Podľaodporkynenieje jasnýanititul nároku
na náhradu škody navrhovateľa a nie je zrejmé, či navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho

úradného postupu z dôvodu prieťahov v súdnom konaní, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
K tvrdeným prieťahom v exekučnom konaní odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľom zvolený
postup podávania žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedoksmerujúci k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Navrhovateľ uviedol len
postupy, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov, ale nie je možné žiadosť o informáciu o stave
konania považovať za riadny opravný prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov

a k ich účinnému odstráneniu. V súvislosti s tým poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, Nález z
3.5.2011 č. k. III. ÚS 69/2011, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať podľa
zásady vigilantibus jura (každý nech si stráži svoje právo). To, že navrhovateľ nekonal tak, je možné
pripísať iba jemu. Zdôraznil, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

K žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporkyňa uviedla,
že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Už v mesiaci september 2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej. Je teda zrejmé,
že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty uvedenej v § 16 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z. -
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších zmien a doplnkov,
preto odporkyňa jeho nárok považovala za predčasne uplatnený. Tiež poukázala na to, že navrhovateľ

napriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostiopredbežnéprerokovanienároku na náhraduškody
nepreukázal žiadané skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a neuviedol skutočnosti, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť na prerokovanie
jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovanie sám požiadal. Z vyššie uvedených dôvodov nárok navrhovateľa odporkyňa nepovažovala
za predbežne prerokovaný.
K nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa rozhodnutia
exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote odporkyňa poukázala na to,
že lehota na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou toho, aby mohli

súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovskýrozsudok,najmävprípadochexistenciedôvodovpodľa§45odst.1písm.c/z.č. 244/2002
Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Toto sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočným
vzniku trov exekučného konania. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ-
AusturcomC-40/08,ktorýnevylúčilposúdeniezmluvnejpodmienkyajvexekučnomkonaní.Konštatoval,

že unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu
prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V súvislosti s
tým poukázal na ustanovenie § 44 odst.2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho

úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach
po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak by išlo o stav pred 1.6.2011, odporkyňa uviedla, že
v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu v § 41 odst.2 písm. d/ Exekučného
poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR.

Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len
explicitnejšieujasneniezákona,abysapredišlomylnýminterpretáciámtohtoustanovenia.Argumentácia
navrhovateľa je v interpretácií toho, čo zákonodarca zamýšľal, nefundovaná a nepravdivá. Uviedla, že
§ 41 odst. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred
1.6.2011. Zdôraznila, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02.
Odporkyňa ďalej uviedla, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľskýchzmlúv.Vovzťahukzamietnutiužiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,čo
navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup, odporkyňa uviedla, že tento postup nemôže byť

nesprávnym úradným postupom podľa z. č. 514/2003 Z. z. a nemôže sa jednať ani o škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Zo znenia § 44 odst.2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o

udelenie poverenia, táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na
základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá
predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Aknavrhovateľ tvrdil, že súd v exekučnom konaní prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal
opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu, odporkyňa poukázala na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011, ako i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z obsahu

ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť z úradnej povinnosti preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K prieťahom konania odporkyňa poukázala na § 9 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien
a doplnkov, v ktorom je uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. V súvislosti s prieťahmi
v konaní uviedla, že navrhovateľ v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti ich
preukázania a preto odporkyňa vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní
za preukázanú. Navrhovateľ nepreukázal podanie sťažností na prieťahy, existenciu právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. V súvislosti s nesprávnym
úradným postupom odporkyňa vzniesla námietku premlčania a uviedla, že pri každom uplatnenom

nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred
dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku), vznáša námietku premlčania.
K vyčíslenej náhrade škody odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
nároky,ktorésiuplatňuje,považoval zahypotetické,lebo neuviedol,činímšpecifikované vecnénáklady

predstavujú skutočnúškodualeboušlý zisk.Odporkyňa navrhovateľomuvedenú paušalizáciuvecných
nákladov nepovažovala ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech,
na základe čoho sa potom nemôže domáhať ich náhrady podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznila,
že navrhovateľ v prejednávanej veci na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy
preukazujúce vznik škody pri každej individuálnej pohľadávke. Pokiaľ za skutočnú škodu považoval

náklady na využívanie informačného systému, odporkyňa tvrdila, že tento systém navrhovateľ využíval
nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom a to nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetnom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.
Uviedla, že akákoľvek výška nákladov prevádzkovania a správy informačného systému, ktorá vznikala
navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie, odporkyňa považovala za účelové.

Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Považovala paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a tiež účelové. Tiež za neprimerané čiastky považovala náklady navrhovateľa na administratívne
spracovanie urgencií exekučného súdu a publikačné výdaje. Z tohto dôvodu odporkyňa uplatnenie
nároku na majetkovú škodu navrhovateľom považovala za nepodložené, uplatňovanie si paušálnej

sumy 125 eur na každého dlžníka za nadhodnotené a nepreukázané.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy v pomernej výške v sume 660 eur, odporkyňa uviedla, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
súdu. Je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva, nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Navrhovateľ v návrhu neuviedol a z návrhu to ani nevyplýva, a z tohto dôvodu odporkyňa nemá za

preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako aj to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Podľa odporkyne je nesprávna úvaha, že pri nemajetkovej ujme treba vychádzať z paušálnej sumy
663,88 eur, resp. 660 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov. Tiež nie je možné prihliadnuť
na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov navrhovateľa, lebo nároky
uplatňuje právnická osoba a nie fyzická osoba, ktorá sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom

zúčastňuje, lebo im priamo nevznikla žiadna škoda. Poukázala na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmy Európskej únie, k čomu ako dôkaz pripojila
list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kbD/2010/1360/,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej

moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporkyňa považuje konanie navrhovateľa za
konanievrozporesdobrýmimravmi,pokiaľsiuplatňujenárok nanáhraduškodyvočištátu,keďžeškoda
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti navrhovateľa, pričom ajsúdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie,
súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia
časová náročnosť vykonania procesných úkonov súdom.

Vo veciach 11C 150/2012, 11C 151/2012, 11C 152/2012, 11C 155/2012, 11C 156/2012, 11C 163/2012,
11C 199/2012, 11C 198/2012, 11C 192/2012, 11C 189/2012, 11C 179/2012, 11C 203/2012, 11C
204/2012, 11C 210/2012, 11C 209/2012, 11C 205/2012, 11C 211/2012, 11C 212/2012, 11C 223/2012,
11C 221/2012, 11C 220/2012, 11C 219/2012, 11C 216/2012, 11C 252/2012, 11C 253/2012, 11C

260/2012, 11C 263/2012, 11C 264/2012, 11C 266/2012, 11C 270/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30-tich dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora (návrhy označené navrhovateľom ako ZE).
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľ uplatnil voči odporkyni
náhradu majetkovej škody v sume 175 eur, ktorú špecifikoval ako náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktorézbytočne uplynulomedzi doručením návrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutím
o ňom. Pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z právneho názoru Ústavného
súdu SR, podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur. Pomerná výška náhrady

za jeden mesiac predstavuje sumu 55,32 eur, prípadne sumu 55 eur (663,88 eur ročne : 12
mesiacov). Náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil v sume rovnajúcej sa súčinu sumy 55,32 eur a
počtu mesiacov zodpovedajúcim zbytočným prieťahom v súdnom konaní. Z obsahu týchto návrhov
navrhovateľ poukázal na to, že súdny exekútor v súlade s ustanovením § 44 odst. 1 Exekučného
poriadku predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Prievidza

ako exekučného súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ pre
obavy o právny a faktický osud pohľadávok vymáhaných súdnym exekútorom podľa ustanovenia §
44 odst.8 Exekučného poriadku podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriek tomu, že veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný

vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonnej lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 44 odst.8 Exekučného poriadku. Navrhovateľ postup exekučného súdu hodnotil
ako nesprávny a v rozpore so zákonom, s ustanovením § 44 odst.7 Exekučného poriadku, resp. od
1.12.2006 s ustanovením § 44 odst.8 Exekučného poriadku. Tvrdil, že v uvedených veciach neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
exekučnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku

48 odst.2 Ústavy SR. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesení exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora.
Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, v ktorej zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora rozhodnutie o ňom. Celkom vynaložené náklady vo veci správy a vymáhania
svojej pohľadávky, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a
rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne v sume

175 eur. Táto suma by nezaťažovala navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne o zmene
súdneho exekútora, ak by dodržal zákonom stanovenú dobu. V súvislosti s týmito nákladmi poukázal
na to, že navrhovateľ pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora pre jeho neefektívne a
neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k úradnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov navrhovateľa.
Ďalejuviedol,žeexekučnýsúdzostalajpo podaní návrhunazmenusúdnehoexekútoranečinný, musel

obdobienečinnostiprekrývaťsvojouaktivitoucielenounaudržaniebonitypohľadávkyajejzabezpečenia
usmernením exekútora a ďalších účastných orgánov.
Navrhovateľ uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch voči odporkyni, lebo samotné
konštatovanie porušenia na rozhodnutie žiadosti o návrhu na zmenu súdneho exekútora zákonomstanovenej dobe spojených s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v článku 48 odst.2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom výkonu
do majetkových práv navrhovateľa. Uviedol, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané v ustanovení § 44 odst. 8 Exekučného

poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k
efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Tvrdil, že nesprávny úradný postup exekučného
súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa k rizikám ako riziko zániku povinného, zmarenie účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Navrhovateľ akúkoľvek náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
a základných práv. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu

akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa spojených s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvoláva u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocit frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa,
ale aj na strane jeho majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určení

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným
súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý
rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia vo výške cca 663,88 eur. V súvislosti s tým poukázal na
viacero nálezov Ústavného súdu SR vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov súdmi v civilnom konaní. Pomerná výška náhrady za jeden mesiac predstavuje sumu 55,32

eur (663,88 eur ročne : 12 mesiacov). Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy aj za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky.

Odporkyňavpísomnomvyjadrení knávrhu navrhovateľauviedla,ženavrhovateľ prenášacelúdôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Jeho tvrdenia, že nemá vedomosť
o spisových značkách ním uvádzaných v exekučných konaniach sa nezakladá na pravde, má charakter
klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, lebo nespochybňuje, že mu boli doručené uznesenia exekučného

súdu o zmene súdneho exekútora. Neoznačením spisových značiek v exekučných konaniach, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou
exekučného súdu. Zdôraznil, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pričom na jednej
strane navrhovateľ namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonnej lehote a na druhej strane zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovaného návrhu nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu uplatňuje
škodu, ak v návrhu sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu svoj
nárok na náhradu škody uplatňuje.
K prieťahom v konaní uviedla, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie,

neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Zdôraznil, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Dňa

27.9.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej, teda je zrejmé, že navrhovateľ návrh nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty uvedenej v § 16 odst.4 z. č. 514/2003 Z. z.. Podľa odporkyne poškodený
sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí6 mesiacov od prijatia jeho žiadosti. Navrhovateľ však takýmto spôsobom nepostupoval a tvrdil, že ide
o predčasne uplatnený nárok na súde.
Navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o

návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, pričom odporkyňa k tomuto uviedla, že všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má pôvodného exekútora nahradiť. V praxi je zaužívaný
model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora, predloží túto žiadosť
pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného

exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcich exekučnému súdu. Odporkyňa
pripustila, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak,

aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil
exekučný spis pôvodného súdneho exekútora novému súdnemu exekútorovi. Poukázal na to, že
v prípadoch podozrenia navrhovateľa, že exekučný súd nekonal o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podanie sťažností
predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákona, lebo si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.
Pokiaľ navrhovateľ za nesprávny úradný postup považoval prieťahy v exekučnom konaní, odporkyňa
poukázala na ustanovenie § 9 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z. a uviedla, že súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní

len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí ESĽP, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v exekučnom konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani
povinnosť preukázania a nepovažovala existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Tiež poukázala
na to, že súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať

z existencie prieťahov v súdnom konaní iba v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu
alebo Ústavným súdom SR. Odporkyňa súčasne vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku navrhovateľa, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t. j., 3 roky pred dňom, kedy boli odporkyni doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

K materiálnej škode vo výške 175 eur poukázala na ustanovenie § 17 odst.1 z. č. 514/2003 Z.
z., z ktorého vyplýva, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je v zmysle z. č. 514/2003 Z. z. nevyhnutne
preukázať existenciu škody. Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje
sú len hypotetické. K vyčísleniu škody neuvádza, či vecné náklady predstavujú podľa § 17 odst.1 z. č.

514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Z uvedeného potom odporkyňa má za to, že navrhovateľ
neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
zároveň zastáva názor, že navrhovateľom tvrdenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať
ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné
sa domáhať i náhrady podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie

vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré
boli predmetom exekúcie, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez

namietaných nedostatkov. Ďalšie položky majetkovej škody sú veľmi všeobecné a účelové.
Na základevšetkýchuvedenýchskutočnostíje odporkyňatohonázoru,ženemôženiesť zodpovednosť
a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, lebo navrhovateľ
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.K uplatneniu nemajetkovej ujmy v pomernej výške v sume 663,88 eur odporkyňa uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany súdu. Každé okolnosti v jednotlivom prípade sú osobitné a vychádza z paušálnej sumy

663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je podľa názoru odporkyne nesprávna
úvaha. Tiež nie je možné prihliadať na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich
orgánov navrhovateľa, lebo nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im priamo nevzniká žiadna škoda. Poukázala
na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu

Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D/2010/1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporkyňa konanie navrhovateľa považovala za

konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti navrhovateľa,
pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie
exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody
podľa z. č. 514/2003 Z. z. považovala odporkyňa návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhla
ho zamietnuť.
Pri uplatnení nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ postupoval v
súlade s ustanovením § 15 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o

predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Navrhovateľ a odporkyňa uplatnili nárok na náhradu trov konania, ktoré nevyčíslili.

Súd určil termín pojednávania na 24.7.2014, na ktorý sa navrhovateľ a právny zástupca nedostavili,
doručenie vykázané mali dňa 2.7.2014. Právny zástupca navrhovateľa e-mailovou poštou zo dňa

18.7.2014 podal návrh na zrušenie pojednávania pre ústavnú sťažnosť OS Prievidza 11C 146/2012.
Vo svojom písomnom návrhu, ktorý je prílohou uviedol, že návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
podáva z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Navrhol súdu zrušiť
nariadené pojednávanie až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a
otázke zákonného sudcu a v prejednávaní veci nepokračovať, pretože v konaní možno zatiaľ urobiť,

len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Opačný postup súdu môže mať za následok porušenie
základného práva účastníka konania sťažovateľa zaručeného v článku 46 odst. 1 Ústavy SR, článku
36 odst.1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 odst.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Navrhol, aby súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a
práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia KS vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci. Pripojil sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR (č.l. 78-82).
Dňa 18.7.2014 súdu zaslal e-mailovou poštou návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, kde okrem iného uvádza, že predkladá

návrh na doplnenie dokazovania. Uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku,
ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody, v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá
odporkyňa. Vypracovaný znalecký posudok, po jeho vyhotovení predloží súdu, pričom žiadal, aby o
obsah tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie vykonané v tomto konaní.
Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané má dňa 2.7.2014, svoju neúčasť

ospravedlnila e-mailom, doručený súdu 24.7.2014 z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania.
Odkázala na písomné stanovisko nachádzajúce sa v súdnom spise.

Súd pojednával bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy - znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., vypracovaný
Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znalecký ústav. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe
objednávky zo dňa 1.3.2013, spojenú vec vedenú pod č. k. 11C 146/2012, spis č. k. 11C 146/2012 apripojený exekučný spis č. k. 9Er 2498/2011, spis č. k. 11C 172/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
9Er 2644/2011, spis č. k. 11C 168/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1621/2009, spis č. k. 11C
178/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 3143/2010, spis č. k. 11C 176/2012 a pripojený exekučný

spis č. k. 9Er 2502/2011, spis č. k. 11C 175/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2951/2011, spis
č. k. 11C 174/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1632/2009, spis č. k. 11C 170/2012 a pripojený
exekučný spis č. k. 9Er 2562/2010, spis č. k. 11C 163/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 446/2007,
spis č. k. 11C 156/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 839/2007, spis č. k. 11C 155/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2787/2006, spis č. k. 11C 152/2012 a pripojený exekučný spis č. k.

16Er 54/2007, spis č. k. 11C 151/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 169/2007, spis č. k. 11C
150/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 1546/2006, spis č. k. 11C 165/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 16Er 2497/2011, spis č. k. 11C 177/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 3146/2010,
spis č. k. 11C 171/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 2785/2009, spis č. k. 11C 173/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 15Er 163/2005, spis č. k. 11C 167/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
16Er 3144/2010, spis č. k. 11C 166/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 2297/2009, spis č. k. 11C

164/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 1777/2009, spis č. k. 11C 160/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 9Er 2339/2010, spis č. k. 11C 159/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1792/2009,
spis č. k. 11C 158/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1622/2009, spis č. k. 11C 149/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1858/2009, spis č. k. 11C 147/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
9Er 2902/2009, spis č. k. 11C 154/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 347/2011, spis č. k. 11C

161/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1282/2009, spis č. k. 11C 162/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 16Er 1628/2009, spis č. k. 11C 169/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 86/2011,
spis č. k. 11C 153/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 2432/2009, spis č. k. 11C 199/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1378/2006, spis č. k. 11C 198/2012 a pripojený exekučný spis č.
16Er 2776/2006, spis č. k. 11C 192/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 956/2007, spis č. k. 11C

189/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2743/2006, spis č. k. 11C 179/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 16Er 646/2007, spis č. k. 11C 203/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1364/2006,
spis č. k. 11C 204/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 824/2007, spis č. k. 11C 210/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 16Er 95/2007, spis č. k. 11C 209/2012 a pripojený exekučný spis č.
k. 9Er 829/2007, spis č. k. 11C 205/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 56/2007, spis č. k. 11C

212/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1368/2006, spis č. k. 11C 211/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 9Er 2898/2006, spis č. k. 11C 214/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1631/2009,
spis č. k. 11C 202/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2565/2010, spis č. k. 11C 201/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2428/2010, spis č. k. 11C 200/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
16Er 2428/2010, spis č. k. 11C 195/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 2122/2009, spis č. k. 11C

194/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2950/2011, spis č. k. 11C 193/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 16Er 1618/2009, spis č. k. 11C 187/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 2830/2009,
spis č. k. 11C 186/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1120/2010, spis č. k. 11C 182/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 16Er 49/2009, spis č. k. 11C 181/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
16Er 1853/2009, spis č. k. 11C 183/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 2788/2009, spis č. k. 11C

184/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2431/2010, spis č. k. 11C 190/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 16Er 1859/2009, spis č. k. 11C 185/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 2123/2009,
spis č. k. 11C 196/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1859/2009, spis č. k. 11C 206/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 16Er 734/2011, spis č. k. 11C 208/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
15Er 1623/2009, spis č. k. 11C 180/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 85/2011, spis č. k. 11C

246/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 294/2011, spis č. k. 11C 245/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 16Er 162/2011, spis č. k. 11C 244/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 3372/2010,
spis č. k. 11C 243/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 3372/2010, spis č. k. 11C 242/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 15Er 735/2011, spis č. k. 11C 241/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er
1285/2009, spis č. k. 11C 240/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 2448/2010, spis č. k. 11C

235/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1250/2011, spis č. k. 11C 234/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 16Er 881/2011, spis č. k. 11C 233/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1844/2011, spis
č. k. 11C 232/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1313/2011, spis č. k. 11C 231/2012 a pripojený
exekučnýspisč.k.15Er88/2011,spisč.k.11C230/2012a pripojenýexekučnýspisč. k.15Er734/2011,
spis č. k. 11C 229/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 2697/2011, spis č. k. 11C 228/2012

a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 87/2011, spis č. k. 11C 226/2012 a pripojený exekučný spis č.
k. 15Er 1830/2011, spis č. k. 11C 225/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 88/2011,spis č. k. 11C
217/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2508/2011, spis č. k. 11C 215/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 9Er 1319/2010, spis č. k. 11C 239/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 48/2010, spis č.k. 11C 238/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 3147/2010, spis č. k. 11C 237/2012 a pripojený
exekučný spis č. k. 15Er 1443/2010, spis č. k. 11C 236/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er
3146/2012, spis č. k. 11C 227/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2653/2010, spis č. k. 11C

224/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 2499/2011, spis č. k. 11C 222/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 15Er 2429/2009, spis č. k. 11C 218/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 1614/2009,
spis č. k. 11C 223/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 1004/2006, spis č. k. 11C 221/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1633/2006, spis č. k. 11C 220/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
15Er 2469/2006, spis č. k. 11C 219/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 278/2007, spis č. k. 11C

216/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 49/2007, spis č. k. 11C 247/2012 a pripojený exekučný
spis č. k. 15Er 3144/2010, spis č. k. 11C 248/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 522/2011,
spis č. k. 11C 249/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 2898/2011, spis č. k. 11C 250/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 9Er 86/2011, spis č. k. 11C 251/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
15Er 127/2011, spis č. k. 11C 255/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1857/2009, spis č. k. 11C
257/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 1630/2009, spis č. k. 11C 258/2012 a pripojený exekučný

spis č. k. 9Er 2429/2010, spis č. k. 11C 269/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1862/2009,
spis č. k. 11C 256/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 1280/2009, spis č. k. 11C 268/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 16Er 2736/2008, spis č. k. 11C 267/2012 a pripojený exekučný spis č.
k. 9Er 2435/2010, spis č. k. 11C 265/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 23/2009, spis č. k. 11C
262/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 2735/2008, spis č. k. 11C 261/2012 a pripojený exekučný

spis č. k. 15Er 1405/2009, spis č. k. 11C 259/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 16Er 249/2009,
spis č. k. 11C 254/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 2950/2011, spis č. k. 11C 252/2012 a
pripojený exekučný spis č. k. 16Er 98/2007, spis č. k. 11C 253/2012 a pripojený exekučný spis č. k.
9Er 2057/2006, spis č. k. 11C 260/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 834/2007, spis č. k. 11C
263/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 833/2007, spis č. k. 11C 264/2012 a pripojený exekučný

spis č. k. 16Er 1176/2004, spis č. k. 11C 266/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er 207/2005, spis
č. k. 11C 270/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 9Er 45/2007, spis č. k. 11C 157/2012 a pripojený
exekučný spis č. k. 15Er 132/2010, spis č. k. 11C 207/2012 a pripojený exekučný spis č. k. 15Er
2334/2010 a zistil tento skutkový stav:

Vo veciach sp. zn. 11C 153/2012, 11C 154/2012, 11C 161/2012, 11C 162/2012, 11C 168/2012,
11C 169/2012, 11C 170/2012, 11C 172/2012, 11C 174/2012, 11C 175/2012, 11C 176/2012, 11C
178/2012, 11C 180/2012, 11C 183/2012, 11C 184/2012, 11C 185/2012, 11C 190/2012, 11C 196/2012,
11C 206/2012, 11C 207/2012, 11C 208/2012, 11C 215/2012, 11C 217/2012, 11C 225/2012, 11C
226/2012, 11C 228/2012, 11C 229/2012, 11C 230/2012, 11C 231/2012, 11C 232/2012, 11C 233/2012,

11C 234/2012, 11C 235/2012, 11C 240/2012, 11C 241/2012, 11C 242/2012, 11C 243/2012, 11C
244/2012, 11C 245/2012, 11C 246/2012, 11C 247/2012, 11C 248/2012, 11C 249/2012, 11C 250/2012,
11C 251/2012, 11C 255/2012, 11C 257/2012, 11C 258/2012, 11C 269/2012, v ktorých sa navrhovateľ
domáha náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza
spôsobeného tým, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, súd z
exekučného spisu Okresného súdu Prievidza (ďalej len okresný súd) sp. zn. 15Er 2432/2009, EX
11020/2009 (ide o vec sp. zn. 11C 153/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný
N. nar. A.bytom VE.zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Prievidza doručená dňa 24.11.2009. Uznesením č. k.

15Er 2432/2009 zo dňa 19.2.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 12.11.2009 v celom rozsahu zamietol pre možný rozpor exekučného titulu s § 45
odst.1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol,
že vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný vo všetkých exekučných veciach vedených na jeho
návrh a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť

nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.5.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín 5CoE/182/2010-18 zo dňa 10.5.2010,
ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa
5.8.2010 exekučné konanie zastavil podľa § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
zamietla právoplatné, súd exekúciu aj bez návrhu zastaví. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.9.2010.Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 347/2011, EX 1389/2011 (ide o vec sp. zn. 11C
154/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. L. nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. cesta XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená dňa 14.2.2011. Uznesením č. k. 9Er 347/2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.2.2011 v celosti

zamietol, nakoľko existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odôvodil, na základe
ktorého následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok,
na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu a

predložený rozhodcovský rozsudok v danej veci rozhodca nemohol konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia ďalej vyplynulo, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach
Zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky s poukazom na ustanovenie § 53 a § 54 Občianskeho zákona,
platného ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanovením § 6 odst.1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o
rozhodcovskom konaní, teda je neplatná a táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2011. Odvolanie voči uzneseniu okresného súdu zo dňa
23.2.2011 oprávnený nepodal. Okresný súd uznesením zo dňa 16.5.2011 exekučné konanie zastavil
podľa § 44 odst. 3 z. č. 233/1995 Z. z., ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd

exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1282/2009, EX 4164/2009 (ide o vec sp. zn. 11C

161/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. S. nar. XX.X.XXXX, bytom G.
XXX/X, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 24.7.2009. Uznesením zo dňa 11.12.2009 č. k.
9Er 1282/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z.

- o rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia vyplýva, že z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
č. SR 00231/09 vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne
poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky,
neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý deň omeškania. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola

skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie
úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno
posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu
úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný titul za nepreskúmateľný z
pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej

nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Naviac oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny,
ktorýmibymoholajbeznávrhu podrobneposúdiťnedostatkyvrozhodcovskomkonaní.Totorozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2010. Oprávnený odvolanie voči uzneseniu okresného súdu podal,
ktoré vzal späť a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 4.2.2013 odvolacie konanie zastavil. Následne

okresný súd uznesením zo dňa 20.3.2013 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č.
233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2013.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1628/2009, EX 6174/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
162/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XXEr C., bytom Š. E. XXX/X, S.
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 18.2.2010 č. k. 16Er 1628/2009súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z
dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez
návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia vyplýva, že z rozsudku stáleho
rozhodcovského súdu č. SR 02041/2009 vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré
tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené

s uplatnením pohľadávky, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý
deň omeškania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká
suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok
za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné
obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný

titul za nepreskúmateľný z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo
dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Naviac oprávnený zostal nečinný a
súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky
v rozhodcovskom konaní. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd

Trenčín uznesením zo dňa 30.4.2010 č. k. 19CoE/175/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Uznesenie okresnéhosúdunadobudlo právoplatnosťdňa29.6.2010vspojení srozhodnutímKrajského
súdu Trenčín 19CoE/175/2010 zo dňa 30.4.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 6.12.2010
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.12.2010.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1621/2009, EX 5758/2009 (ide o vec sp. zn. 11C

168/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. H. nar. XX.X.XXXX, bytom
S. šachtou XXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 23.2.2010
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. k. 15Er 1621/2009
v celosti zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny,

ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť,
či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi. Súd pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o
rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku
stálehorozhodcovskéhosúduč.SR13756/08vyplýva,že ideoplneniezospotrebiteľskéhoúveru, ktoré

tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý
deň omeškania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká
suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok
za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné
obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný
titul za nepreskúmateľný z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo
dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Naviac oprávnený zostal nečinný a súd nemal k

dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.4.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 28.11.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.12.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 86/2011, EX 17046/2010 (ide o vec sp. zn. 11C
169/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. U. nar. XX.X.XXXX, bytom W.
XXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 17.1.2011. Uznesením zo dňa 18.5.2011 č. k.
16Er 86/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok priznal
plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej
dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore s § 52 odst.2,

§ 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských
úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto
zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo
všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich základe priznať
plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril
bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek

inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok z omeškania.
Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a ako zmluvná
podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto odôvodnení

rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950
Zb.vovýške 6%ročnezdlžnej sumy.Jedinýmexekučnýmtitulomjerozsudokvydanývrozhodcovskom
konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je
záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom uvádza, že
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore

so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v exekučnom konaní v tomto štádiu exekúciu
zamietnuť v celom rozsahu a následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného konania. Oprávnený
nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.2.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 18.5.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2565/2010, EX 10333/2010 (ide o vec sp. zn.

11C 170/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. U. nar. X.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XXXX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 23.9.2010. Uznesením zo dňa 15.11.2010
č. k. 9Er 2565/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celosti zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok

priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne
uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore
s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o
spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ
mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,

ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich
základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a
ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto
odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z.
č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v

rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní
a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom
uvádza, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je v rozpore so zákonom, musí zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celomrozsahu, pričom následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného konania. Oprávnený aj povinná
podali voči uzneseniu okresného súdu odvolanie, ktoré oprávnený vzal späť a povinná ho podala
po uplynutí 15-dňovej lehoty. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30.6.2011 č. k. 8CoE/138/2011

odvolacie konanie zastavil, lebo odvolanie bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa
22.9.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú

považovala predsedníčka okresného súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2644/2011, EX 11586/2011 (ide o vec sp. zn. 11C
172/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. C. nar. X.X.XXXX, bytom
Z. XXX/X, A. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 15.8.2011. Uznesením zo dňa 21.12.2011 č. k. 9Er
2644/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto

rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný

titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal
z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53

odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky
tak z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákona platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako
aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS je kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v

rozpore s § 6 odst. 1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.
Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2012. Následne okresný súd uznesením
zo dňa 13.7.2012 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2012.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1632/2009, EX 5569/09 (ide o vec sp. zn. 11C
174/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XXXX/XXXXT. nar. XX.X.XXXX,

bytom X. XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 10.12.2009
č. k. 9Er 1632/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celosti zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny,
ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť,

či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi. Súd pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o
rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku
stálehorozhodcovskéhosúduč.SR00939/09vyplýva,že ideoplneniezospotrebiteľskéhoúveru, ktoré
tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené

s uplatnením pohľadávky, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý
deň omeškania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká
suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok
za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskomúvere, či teda možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné
obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný
titul za nepreskúmateľný z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo

dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Naviac oprávnený zostal nečinný a súd nemal k
dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom
konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v
rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesením

Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.2.2010 sp. zn. 5CoE/52/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 5CoE 52/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 18.5.2010 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.9.2010.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2951/2011, EX 12646/11 (ide o vec sp. zn. 11C
175/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný E. C. nar.X.X.XXXX, bytom
E. XXX/X, H. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 12.9.2011. Uznesením zo dňa 20.9.2011 č. k. 9Er
2951/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto

rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný

titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal
z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53

odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky
tak z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákona platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako
aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS je kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v

rozpore s § 6 odst. 1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.
Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 12.1.2012 sp. zn. 2CoE/159/2011 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2012 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/159/2011 zo dňa 12.1.2012. Následne okresný súd

uznesením zo dňa 2.5.2012 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z.
z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2012.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2502/2011, EX 12631/2011 (ide o vec sp. zn.
11C176/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinnýX. C., X. XXX/XX, C. žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
okresnému súdu dňa 3.8.2011. Uznesením zo dňa 12.9.2011 č. k. 9Er 2502/2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. V odôvodnení tohto

rozhodnutia konštatoval, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom
právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanieexekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok,
na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej

doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej
podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa
ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo
všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú
nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal na neprijateľné podmienky a právnu úpravu,

keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53 a § 54
Občianskeho zákona platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS
je kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s § 6 odst. 1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002

Z. z. - o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.
Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo
dňa 25.1.2012 sp. zn. 8CoE/283/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.2.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/283/2011
zo dňa 25.1.2012. Následne okresný súd uznesením zo dňa 13.7.2012 exekučné konanie zastavil s

poukazomna§44odst.3 z.č.233/1995Z.z..Totorozhodnutienadobudlo právoplatnosťdňa25.7.2012.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 3143/2010, EX 14246/2010 (ide o vec sp. zn. 11C

178/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. L. nar. X.X.XXXX, bytom Ul.
U. XXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.11.2010. Uznesením zo dňa 8.12.2010 č. k.
16Er 3143/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok

priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne
uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore
s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o
spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ
mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,

ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich
základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a
ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto
odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z.
č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v

rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní
a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom
uvádza, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je v rozpore so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v exekučnom konaní v tomto
štádiu exekúciu zamietnuť v celom rozsahu a následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného

konania. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený
vyplnil do zmenky chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákona) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie ako podklad pre

rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia súneplatné. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 25.1.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 31.1.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 85/2011, EX 17186/2010 (ide o vec sp. zn. 11C

180/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. F. nar. XX.X.XXXX, bytom S.
XXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 17.1.2011. Uznesením zo dňa 26.1.2011 č. k. 15Er
85/2011 súdžiadosťsúdnehoexekútora oudeleniepoverenianavykonanieexekúcievcelosti zamietol.
V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok priznal plnenie
oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o

vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore s § 52 odst.2, § 53
odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch
platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto
zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo
všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich základe priznať

plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril
bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek
inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok z omeškania.

Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a ako zmluvná
podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto odôvodnení
rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950
Zb.vovýške 6%ročnezdlžnej sumy.Jedinýmexekučnýmtitulomjerozsudokvydanývrozhodcovskom
konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je

záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom uvádza,
že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v
rozpore so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v exekučnom konaní v tomto štádiu
exekúciu zamietnuť v celom rozsahu a následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného konania.
Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil

do zmenky chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákona) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie ako podklad pre
rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.2.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 28.4.2011 exekučné konanie

zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.5.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2788/2009, EX 183/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
183/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. Y. nar. XX.X.XXXX, bytom U.
XXXX/X, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 14.12.2009. Uznesením zo dňa 26.3.2010 č. k. 15Er

2788/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd premožný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku stáleho rozhodcovského
súdu č. SR 06767/09 vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen

skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý deň omeškania.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola
skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie
úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno

posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu
úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný titul za nepreskúmateľný z
pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej
nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesením
Krajského súdu Trenčín zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 19CoE/378/2010 uznesenie okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Oprávnený následne vzal odvolanie späť a uznesením zo
dňa 11.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V odôvodnení tohto
rozhodnutia konštatoval, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom
právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie

vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok,
na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej

podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa
ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo
všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú
nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal na neprijateľné podmienky a právnu úpravu,
keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná

podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53 a § 54
Občianskeho zákona platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/
EHS je kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s § 6 odst. 1, § 8 a § 9 z.

č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej
neplatnosti.Oprávnenýnepodal vočiuzneseniuokresnéhosúdu odvolanie.Totorozhodnutienadobudlo
právoplatnosť dňa 5.4.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 2.5.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.6.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2431/2010, EX 10552/10 (ide o vec sp. zn. 11C
184/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný T. R. nar. X.XX.XXXX, bytom

N. C. XXX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 9.9.2010. Uznesením zo dňa 21.10.2010 č. k.
9Er 2431/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok
priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne

uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore
s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o
spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ
mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,
ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich

základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkovýúrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a
ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto

odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z.
č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní
a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom
uvádza, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je v rozpore so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v exekučnom konaní v tomto
štádiu exekúciu zamietnuť v celom rozsahu a následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného
konania. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený
vyplnil do zmenky chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákona) a sleduje cieľ obísť právne predpisy

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie ako podklad pre
rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú

neplatné. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie, ktoré vzal späť a Krajský súd
Trenčín uznesením zo dňa 9.2.2011 sp. zn. 17CoE/45/2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie
Okresného súdu Prievidza nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2010. Následne okresný súd uznesením
zo dňa 3.6.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
považovala predsedníčka okresného súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2123/2009, EX 8875/2009 (ide o vec sp. zn.
11C 185/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. Z. - M., č. XXX, S.

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená okresnému súdu dňa 14.10.2009. Uznesením zo dňa 22.2.2010 č. k. 16Er 2123/2009
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z
dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez
návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu č. SR 07665/09
vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i
rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, neprimerane vysoký

dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý deň omeškania. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na
účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová
zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver
spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru

od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný titul za nepreskúmateľný z
pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej
nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesením
Krajského súdu Trenčín zo dňa 27.4.2010 sp. zn. 17CoE/149/2010 uznesenie okresného súdu

potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE 149/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 28.1.2011
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.2.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1859/2009, EX 8638/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
190/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. N. nar. X.X.XXXX, bytom Z.U. XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.9.2009. Uznesením zo dňa 22.2.2010 č. k. 16Er
1859/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku stáleho rozhodcovského

súdu č. SR 06079/09 vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý deň omeškania.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru
bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za
poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či

teda možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo
oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný titul za
nepreskúmateľný z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým
mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu

odvolanie. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 21.4.2010 sp. zn. 5CoE/143/2010 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE 143/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa
20.7.2010 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2010.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1859/2009, EX 8542/09 (ide o vec sp. zn. 11C
196/2012),vktorejakooprávnenývystupovalnavrhovateľapovinnýG.S.nar.X.X.XXXX,bytomE.XXX/

X, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 25.9.2009. Uznesením zo dňa 22.2.2010 č. k. 15Er 1859/2009
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z
dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez
návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu č. SR 02051/09
vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i
rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, neprimerane vysoký

dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý deň omeškania. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na
účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová
zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver
spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru

od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný titul za nepreskúmateľný z
pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej
nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesením
Krajského súdu Trenčín zo dňa 18.6.2010 sp. zn. 19CoE/261/2010 uznesenie okresného súdu

potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 29.8.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE 261/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 5.10.2010
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.11.2010.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 734/2011, EX 3435/11 (ide o vec sp. zn. 11C
206/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XXX/XXXX, bytom Ul.XXX/XXXX,K. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 16.3.2011. Uznesením zo dňa 23.3.2011 č. k. 16Er 734/2011
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z

odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd sa zaoberal aj tým, či všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu
možno podriadiť pod režim z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Súd
dospel k záveru, že je potrebné aplikovať na vec ustanovenia spotrebiteľského práva. Exekučným
titulom v danom prípade je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. č. SR 01131/10. Tu sa
súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku

uzatvoriť. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá
v zmysle ustanovenia § 3 odst. 1 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch
zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve. V
tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka. Pre
účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní, ale tiež

zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú
nerovnováhu s poukazom na § 53 odst. 1 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu
ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákona platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu
Smernice Rady 93/13/EHS je kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s

§ 6 odst. 1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto
neplatnosťmáformuabsolútnejneplatnosti.Existujúca,ale neplatnározhodcovskádoložka nemôžebyť
základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odôvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na

vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia. Oprávnený nepodal voči uzneseniu
okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2334/2010, EX 8780/10 (ide o vec sp. zn. 11C
207/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný V.D. nar. X.X.XXXX, bytom H.
XXX/XX, H. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.8.2010. Uznesením zo dňa 30.9.2010 č. k.

15Er 2334/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok
priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne
uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore
s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o

spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ
mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,
ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich
základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje

akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a
ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto

odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z.
č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní
a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom
uvádza, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je v rozpore so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v exekučnom konaní v tomto
štádiu exekúciu zamietnuť v celom rozsahu a následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného
konania. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený
vyplnil do zmenky chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákona) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie ako podklad pre

rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo nevylučuje prijať od dlžníka zmenku,

avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava je obsiahnutá v §
4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného
súdu odvolanie, ktoré navrhovateľ zobral späť a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 28.2.2011
sp. zn. 8CoE/42/2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie Okresného súdu Prievidza nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.11.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 27.4.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.5.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1623/2009, EX 5726/09 (ide o vec sp. zn. 11C

208/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. D. nar. X.X.XXXX, bytom Ul.
XX. augusta XX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 23.2.2010
č. k. 15Er 1623/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol z dôvodu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by

mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku stáleho rozhodcovského
súdu č. SR 04683/09 vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen

skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý deň omeškania.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru
bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za
poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či

teda možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo
oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný titul za
nepreskúmateľný z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým
mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu

odvolanie. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 12.8.2010 sp. zn. 5CoE/314/2010 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2010 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE 314/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa
25.11.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.2012.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1319/2010, EX 3593/2010 (ide o vec sp. zn.
11C 215/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. C. nar.XX.X.XXXX,

bytom J. Z. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 12.5.2010. Uznesením zo dňa 10.9.2010
č. k. 9Er 1319/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celosti zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok
priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne

uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore
s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o
spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ
mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich
základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje

akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a
ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto

odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z.
č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní
a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom
uvádza, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je v rozpore so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v exekučnom konaní v tomto

štádiu exekúciu zamietnuť v celom rozsahu a následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného
konania. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený
vyplnil do zmenky chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákona) a sleduje cieľ obísť právne predpisy

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie ako podklad pre
rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú

neplatné. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo nevylučuje prijať od dlžníka zmenku,
avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava je obsiahnutá v
§ 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu súdom a po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a
všeobecných zmluvných podmienok súd dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu zo zákona. Oprávnený podal
voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 22.12.2010 sp. zn.
8CoE/234/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Prievidza nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE 234/2010.
Následne okresný súd uznesením zo dňa 15.6.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44

odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
považovala predsedníčka okresného súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2508/2011, EX 8257/11 (ide o vec sp. zn. 11C

217/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. E. nar. X.XX.XXXX, bytom Š.
E. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 3.8.2011. Uznesením zo dňa 30.12.2011 č. k. 9Er
2508/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská

doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia.

Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal
z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré

vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o úvere spĺňa všetky podmienky
tak z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákona platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z
pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS je kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s

§ 6 odst. 1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť
má formu absolútnej neplatnosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Zároveň
podal návrh na prerušenie konania a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 28.9.2012 sp. zn.
19CoE/89/2012 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Oprávnený podal dovolanie proti
uzneseniu Krajského súdu Trenčín o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a

dovolací súd dovolanie oprávnenému zamietol. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín 19CoE 89/2012.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučnéhospisuokresnéhosúdusp.zn.9Er88/2011,EX18086/10 (ideovecsp.zn.11C225/2012),

v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný S. N. nar. XX.X.XXXX, bytom S., M. U. XXX/
XX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená okresnému súdu dňa 17.1.2011. Uznesením zo dňa 24.1.2011 č. k. 9Er 88/2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. V odôvodnení tohto
rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe

zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie
priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp.
§ 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom
zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo
všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky

sú neplatné a nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie
rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá
spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje
kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného,
priznáva dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten

istý súd priznával ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku
pritom nie je preukázaná a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov
vyššie uvedených v tomto odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani
zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným
titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona

o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný
rozsudok súdu. Záverom uvádza, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v
exekučnom konaní v tomto štádiu exekúciu zamietnuť v celom rozsahu a následne dôjde k úplnému
zastaveniu exekučného konania. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na

základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva
výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákona) a sleduje cieľ obísť
právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie
ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia sú neplatné. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo nevylučuje prijať od
dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava

je obsiahnutá v § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu súdom a po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o
úvere a všeobecných zmluvných podmienok súd dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu zo zákona. Rozhodcovský
rozsudok bolrozhodcovskýmsúdom odôvodnenývýlučnelenakoplnenie zvlastnejzmenkypovinného,

ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré
sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo z. č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Oprávnený
nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa15.2.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 2.5.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v

konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1830/2011, EX 6576/11 (ide o vec sp. zn. 11C
226/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný T. R. nar. XX.X.XXXX, bytom
X. XXXX/X, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 8.6.2011. Uznesením zo dňa 4.7.2011 č.
k. 15Er 1830/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že

pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia. Súd
posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu
nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v platnom znení ku
dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach

a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal na neprijateľné
podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/
OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Predložený
rozhodcovskýrozsudokvzhľadomnaabsenciu právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazom

na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Oprávnený
nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.7.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 7.9.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v

konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 87/2011, EX 18126/10 (ide o vec sp. zn. 11C
228/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný MXX.X.XXXX.,XX.X.XXXXá XXX
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená okresnému súdu dňa 17.1.2011. Uznesením zo dňa 26.1.2011 č. k. 15Er 87/2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z odôvodnenia
tohto uznesenia vyplýva, že po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy
o úvere a všeobecných zmluvných podmienok, dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu zo zákona. Rozhodcovský

rozsudokbol rozhodcovskýmsúdomodôvodnenývýlučne lenakoplneniezvlastnejzmenkypovinného,
ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie,
o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo z. č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový.
Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa úpravy uvedenej
vyššie, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je

záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Pokiaľ rozhodcovský
rozsudokpriznal plnenieoprávnenémunazákladezmenky,ktorúvyplniloprávnenýna základeneplatne
uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore s § 52
odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských
úveroch platný v rozhodnom období. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich

základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok

z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a
ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto
odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z.
č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súduodvolanie. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.2.2012 sp. zn. 4CoE/337/2011 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE 337/2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa

4.9.2012 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2012.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2697/2011, EX 11757/11 (ide o vec sp. zn. 11C
229/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný EA.. nar. X.XX.XXXX, bytom
N. XX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 18.8.2011. Uznesením zo dňa 28.3.2012 č. k. 15Er
2697/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že po oboznámení sa s exekučným titulom súd zistil, že rozhodcovský súd odvodil

svoju právomoc z uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá k návrhu na vykonanie exekúcie priložená
nebola. Za účelom posúdenia platnosti a prijateľnosti rozhodcovskej doložky vyzval súd oprávneného
prostredníctvom právneho zástupcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy, pričom výslovne uviedol,
že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou zmluvy o úvere, ani predložených všeobecných obchodných
podmienok. Oprávnený napriek tomu požadovanú rozhodcovskú zmluvu nepredložil, súd nemal k

dispozícií všetky listiny, ktorými by mohol podrobne posúdiť prijateľnosť podmienok, podľa ktorých bola
zmluva uzavretá a zákonnosť vydania exekučného titulu. Preto súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2012.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní,

pričom predseda súdu zdôvodnil prieťahy v konaní zaťaženosťou exekučného oddelenia a snahou
prednostne vybavovať veci, v ktorých je súd viazaný lehotami podľa Exekučného poriadku. Na strane
druhej nevydanie rozhodnutia bolo ovplyvnené aj nečinnosťou oprávneného. Na spôsobené prieťahy
v konaní bol upozornený vyšší súdny úradník, ktorý vo veci rozhodol, a tým bol tento nedostatok
odstránený.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 734/2011, EX 3565/11 (ide o vec sp. zn. 11C
230/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. F. nar. X.X.XXXX, bytom Z.
XXX/XX, H. S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 16.3.2011. Uznesením zo dňa 6.4.2011 č. k. 15Er
734/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto

rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia. Z uvedeného
rozhodcovského rozsudku súdu zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na
základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá

je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový
vzťah neúplnou zmenkou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu
spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst.

4 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu
akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa §
53 odst. 1 OZ, pričom poukázal na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou
od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011. Následne okresný súd uznesením
zo dňa 10.5.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2011.Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 88/2011, EX 17664/10 (ide o vec sp. zn.
11C 231/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinnýXXX/XX,nar. A. bytom
E.SXX.X.XXXX.ie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 17.1.2011. Uznesením zo dňa 26.1.2011
č. k. 15Er 88/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v celosti zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozsudku stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09099/10 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné
plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi
konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci zabezpečili svoj iný
záväzkový vzťah neúplnou zmenkou. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere, ktorej
súčasťou sú i všeobecné podmienky. Súd zo zisteného skutkového stavu a po dôkladnom preskúmaní

rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok dospel
k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený
výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe
dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len

zo z. č. 191/1950 Zb.. Súd sa tiež zaoberal, či je možné všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu podriadiť
aj režimu z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Súd považoval
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky
chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53

odst.4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákona) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následne použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie
je v rozpore s § 52 odst. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. V zásade je potrebné uviesť, že
spotrebiteľsképrávonevylučujeprijaťoddlžníkazmenku,avšak lennazabezpečeniesvojichnárokovzo
spotrebiteľského úveru, ktorá úprava je obsiahnutá v § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských
úveroch. Právna úprava spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred
možnosťou podpisovania blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne

sa splnenie záväzku zmenkou alebo šekom vylučuje, preto nie je možné ani priznať plnenie na základe
vystavenej zmenky. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky,
ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v
rozhodcovskom rozsudku v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6
z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Neprijateľné podmienky

sú neplatné a nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie
rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá
spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje
kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného,
priznáva dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten

istý súd priznával ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku
pritom nie je preukázaná a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov
vyššie uvedených v tomto odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani
zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným
titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona

o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný
rozsudok súdu. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 2.5.2011
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.6.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1313/2011, EX 5269/11 (ide o vec sp. zn. 11C
232/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. M. nar. XX.X.XXXX, bytom
Ul. XX. augusta XX/X, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 2.5.2011. Uznesením zo dňa 11.5.2011
č. k. 9Er 1313/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celostizamietol.Vodôvodnenítohtorozhodnutia konštatoval,že existujúca,ale neplatnározhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto

rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal

z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci

dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.6.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 14.6.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.7.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1844/2011, EX 6626/11 (ide o vec sp. zn. 11C
233/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q.n E. nar. X.X.XXXX, bytom

L. cesta XXXX/XC, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 9.6.2011. Uznesením zo dňa 28.6.2011 č.
k. 15Er 1844/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celostizamietol.Vodôvodnenítohtorozhodnutia konštatoval,že existujúca,ale neplatnározhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z

takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,

a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal
z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal

na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.7.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 3.8.2011 exekučné konanie

zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.8.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 881/2011, EX 4219/2011 (ide o vec sp. zn. 11C
234/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný KXX.XX.XXXXC. nar. XX.X.XXXX,
bytom L. cesta XXXX/XA, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.3.2011. Uznesením zo dňa 6.4.2011č. k. 16Er 881/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a predloženého exekučného titulu, rozsudku stáleho rozhodcovského

súdu sp. zn. SR 11670/10 súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach. Súčasťou
zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Rozhodcovský súd po preskúmaní podmienok
na vedenie rozhodcovského konania vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané,
že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky

vystavenej na zmenkovú sumu v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Preskúmaním zmluvy o úvere,
konkrétne článku 15 všeobecných podmienok, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
Povinný si nesplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, preto si oprávnený
uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Rozhodca
bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z

takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,

a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal
z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal

na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a

spotrebiteľom. Súd sa zaoberal aj tým, či je možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú
doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom
formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné
prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil.

Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,
lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve.
Spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín

uznesením zo dňa 26.8.2011 sp. zn. 8CoE 183/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 8CoE 183/2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 31.10.2011 exekučné
konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.1.2012.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1250/2011, EX 5126/11 (ide o vec sp. zn. 11C
235/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.

XX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 21.4.2011. Uznesením zo dňa 27.5.2011 č. k. 9Er 1250/2011
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia zistil z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
14411/10 zo dňa 28.1.2011, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe

zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou /blankozmenkou/.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na tooprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by
mohla byť vedená exekúcia Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci

rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu
spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst.
4 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu
akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa §

53 odst. 1 OZ, pričom poukázal na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou
od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo za nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej
v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd sa zaoberal aj tým, či je možné v

rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovskéhosúdu rozhodnúťvovecinapredtlačenomformuláridokoncapredchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako
k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania

súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy
je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného
súdu odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2011. Následne

okresný súd uznesením zo dňa 4.7.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č.
233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2448/2010, EX 10490/2010 (ide o vec sp. zn.
11C 240/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. Z. nar. X.X.XXXX, bytom
X. XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 10.9.2010. Uznesením zo dňa 8.11.2010 č.
k. 16Er 2448/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

celosti zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a
všeobecných zmluvných podmienok dospel k názoru, že bolo potrebné žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol
rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola

vyplnenáoprávnenýmnazákladedohodyovyplnenízmenky.Aj právne zdôvodnenie, oktorésaopieral
rozhodcovský súd, vychádza len zo z. č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Súd považoval zmluvné
dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce
údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ

obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné
použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie, je v rozpore s § 52 odst. 1 Občianskeho zákona,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe

zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné
konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.
1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Jediným exekučným
titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona
o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný

rozsudok súdu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 1.3.2011 sp. zn. 19CoE 107/2011 odvolacie konanie zastavil, nakoľko oprávnený
vzal odvolanie späť. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2010. Následneokresný súd uznesením zo dňa 21.7.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č.
233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú

predsedníčka súdu považovala za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1285/2009, EX 1285/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
241/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. E. nar. X.XX.XXXX, bytom Z.
XXX/XX, Oslany žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 24.7.2009. Uznesením zo dňa 11.12.2009 č. k. 9Er
1285/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského
rozsudkusp.zn.SR00634/09súd zistil,žemedziúčastníkmi bolauzavretázmluvaoúvere,podľaktorej
sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Keďže oprávnený nepredložil
požadovanú zmluvu a ani listiny po opakovanej výzve, súd posúdil žiadosť o udelenie poverenia len

podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa
právnej úpravy. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
ajbeznávrhu,akzistívrozhodcovskomkonanínedostatkypodľa§45odst.1písm.b/aleboc/.Súd musí

mať pre takéto posúdenie k dispozícií predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými
prílohami. Oprávnený však na výzvu súdu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol urobiť záver, že
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti
exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných v spotrebiteľských

úveroch, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel,
preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií

žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní,
resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s
dobrými mravmi. Súd pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z.
- o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z rozsudku
stálehorozhodcovskéhosúdu č.SR00634/09vyplýva,že ideoplneniezospotrebiteľskéhoúveru, ktoré

tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne za každý
deň omeškania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká
suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok
za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s úrokmi a poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné
obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd považoval exekučný
titul za nepreskúmateľný z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo
dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, súd nemal inú možnosť len zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného

súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30.3.2010 sp. zn. 17CoE 50/2010 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE 50/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa
13.7.2010 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2010.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 735/2011, EX 3668/11 (ide o vec sp. zn. 11C
242/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný R. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom N.

C. XXX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 16.3.2011. Uznesením zo dňa 14.4.2011 č. k. 15Er 735/2011
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia a rozhodcovského rozsudku č. SR 11714/10 súd zistil, že rozhodcovskýsúd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný
záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
záväzkového vzťahu nesplnil, preto oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení

zmenky a táto bola povinnému predložená na zaplatenie. Súd posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah
medzi oprávneným a povinným, vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku, uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd tak nedostatočne
aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto
skutočnosť neprihliadal, hoci k tomu bol podľa zákona povinný (§ 33ZoRk). Existujúca, ale neplatná

rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju
právomoc ztakto uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzáklade následnevydalexekučnýtitul, nemožno
takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje,
že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,

a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal
z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal

na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovskádoložkaobsiahnutá vzmluvnýchdojednaniach zmluvyoúvere podľanázorusúduspĺňa
všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákona platného ku dňu uzavretia

zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka
je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 odst.1, § 8 a § 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom
konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Súd pritom prihliadol
pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo za nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. V

danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko
samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť

spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Oprávnený nepodal voči
uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
4.5.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 19.5.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 3372/2010, EX 15759/10 (ide o vec sp. zn.
11C 243/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XX Z. nar. XX.X.XXXX,

bytom S., J. Q. XXX/X žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 13.12.2010. Uznesením zo dňa 27.12.2010
č. k. 9Er 3372/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a rozhodcovského rozsudku stále rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 06211/10 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie

na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou
(blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu nesplnil, preto
oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky a táto bola povinnému
predložená na zaplatenie. Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto zisteného

skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o
úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok
bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorábola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa
opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Pokiaľ teda
rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na

základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v
rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst. 1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6
zákona o spotrebiteľských úveroch. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je
záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený nepodal

voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
11.2.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 21.2.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 3372/2010, EX 14648/2010 (ide o vec sp.
zn. 11C 244/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. K. nar. X.XX.XXXX,
bytom G. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 13.12.2010. Uznesením zo dňa 28.7.2011
č. k. 16Er 3372/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

celosti zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a rozhodcovského rozsudku stále rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 05917/10 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie
na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania,
ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový
vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu

vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného
v zmysle dohody o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere, aj
všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z
taktozisteného skutkovéhostavu,súdpodôkladnompreskúmanírozhodcovskéhorozsudku, pripojenej
zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský
rozsudokbolrozhodcovskýmsúdomodôvodnenývýlučnelenakoplneniezvlastnej zmenky povinného,
ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o
ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový.
Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil

oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že
plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst. 1,2 Občianskeho
zákona, resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako
dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných
podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je

možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo
spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským
právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával

ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná
a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom
zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne
z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už
nemožno preskúmaťpodľa§ 37 zákonaorozhodcovskomkonaníatento jezáväznýlenpreúčastníkov

konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2011. Následne okresný súd
uznesením zo dňa 28.7.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z.
z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 162/2011, EX 219/2011 (ide o vec sp. zn. 11C
245/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. N. nar. XX.XX.XXXX, bytomA. H. O. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.1.2011. Uznesením zo dňa 8.2.2011
č. k. 16Er 162/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

celosti zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a predloženého exekučného titulu, rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 09788/10 a z pripojenej zmluvy o úvere súd zistil, že medzi oprávneným
a povinným bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol odporca povinný splácať úver v
mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po preskúmaní
podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel návrhu v celom rozsahu,

pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah
na základe zmenky vyplnenej na zmenkovú sumu v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Súd posúdil
zmenkový vzťah vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na
ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že povinný si neplnil riadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o úvere, uplatnil si oprávnený nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd sa zaoberal aj tým,

či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť, prihliadol
i na výkon rozhodcovského rozsudku. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na
ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53
odst. 4 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu
akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa §

53 odst. 1 OZ, pričom poukázal na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou
od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť
základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky

odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok
vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Oprávnený nepodal voči
uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
16.3.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 10.5.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 294/2011, EX 792/11 (ide o vec sp. zn. 11C
246/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný X.F., bytom W. XXX/XX, D.
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená okresnému súdu dňa 9.2.2011. Uznesením zo dňa 9.3.2011 č. k. 9Er 294/2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10502/10
súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal
na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných

dojednaní vzmluveoúvere.Účastníci konaniasvojinýzáväzkovývzťah zabezpečilineúplnouzmenkou
(blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu,
čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky.
Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere. Súd s poukazom na § 52 odst.1 až
4 Občianskeho zákona a § 2 písm. a/ a b/ a § 3 z. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy právny vzťah s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia medzi účastníkmi
konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval za jednoznačne za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 odst. 1 OZ. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15 všeobecných
podmienok zmluvy sú vzhliadol v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Povinný si nesplnil riadne
svojepovinnostivyplývajúce muzuvedenejzmluvy,oprávnenýsiuplatnilsvojenárokyvrozhodcovskom

konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal
rozhodcovský rozsudok. Súd sa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy
platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby
rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúťvo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy
povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že

faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto
prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravovanej formulárovej zmluve. Súd pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd z úradnej moci prihliada na neprijateľné

podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Súd sa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci
spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť, prihliadol i na výkon rozhodcovského
rozsudku. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal
z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v
platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal

na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne

vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 15.7.2011 sp. zn.16CoE 148/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 16CoE 148/2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 28.9.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.10.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 3144/2010, EX 14090/10 (ide o vec sp. zn. 11C
247/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. nar. XX.X.XXXX, bytom U.
XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.11.2010. Uznesením zo dňa 14.12.2010 č. k. 15Er
3144/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 06494/10 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe
zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou

zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili
neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo
záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody
o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy sú aj
všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto

zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej
zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský
rozsudokbolrozhodcovskýmsúdomodôvodnenývýlučnelenakoplneniezvlastnej zmenky povinného,
ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o

ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový.
Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil
oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že
plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst. 1,2 Občianskeho
zákona, resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako

dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných
podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je
možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo
spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľskýmprávom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával

ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná
a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom
zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 %
ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov

konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2011. Následne okresný súd
uznesením zo dňa 27.1.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z.
z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 522/2011, EX 2942/11 (ide o vec sp. zn. 11C
248/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný G. K. nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. cesta XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 28.2.2011. Uznesením zo dňa 28.3.2011 č.

k. 9Er 522/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 11706/10 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe
zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou
zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili

neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo
záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody
o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy sú
aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Zmenkový vzťah
medzi oprávneným a povinným, tak ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd je akcesorický právny vzťah,

ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Tento záväzkový
vzťah nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, spotrebiteľskej zmluvy, ku ktorej sa viaže a ktorý má
zabezpečovať. Súd tak posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom
na právny dôvod vzniku záväzku, uzavretie spotrebiteľskej zmluvy za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na
ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace

spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa
postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakteru úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal,
hoci k tomu bol podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15
VP zmluvy, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,

uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd sa tiež zaoberal
aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť.
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári

dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd

pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex
offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a
vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho
zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,

ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to

oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 16.5.2011
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 7.6.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2898/2011, EX 12434/11 (ide o vec sp. zn. 11C
249/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. N. nar. XX.XX.XXXX, bytom J.

S. XXX/X, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 7.9.2011. Uznesením zo dňa 26.9.2011 č. k. 16Er
2898/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 03956/11 a z pripojenej zmluvy o úvere súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola

uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý mal splácať v
mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po preskúmaní
podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu,
pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah
na základe zmenky vyplnenej na sumu v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Zmenkový vzťah

medzi oprávneným a povinným, tak ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd je akcesorický právny vzťah,
ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Tento záväzkový
vzťah nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, spotrebiteľskej zmluvy, ku ktorej sa viaže a ktorý má
zabezpečovať. Súd tak posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom
na právny dôvod vzniku záväzku, uzavretie spotrebiteľskej zmluvy za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na

ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa
postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakteru úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal,
hoci k tomu bol podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15
VP zmluvy, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade, a to vzhľadom

ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd sa zaoberal aj
tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V
danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko

samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento

zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd
pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex
offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a
vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho

zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,
ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danejveci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2012. Následne okresný súd uznesením zo dňa 26.3.2012

exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.4.2012. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 86/2011, EX 17098/10 (ide o vec sp. zn. 11C

250/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. D. nar. X.X.XXXX, bytom U.
armády XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 17.1.2011. Uznesením zo dňa 17.2.2011 č.
k. 9Er 86/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 07010/10 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe

zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou
zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili
neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo
záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody
o vyplnení zmenky. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne

nesplnil, čímsastaldlh splatnývzmysledohodnutýchpodmienok,oprávnenývyplnilzmenkupovinného
v zmysle dohody o vyplnení zmenky a táto bola povinnému predložená na zaplatenie. Zmenkový vzťah
medzi oprávneným a povinným, tak ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd je akcesorický právny vzťah,
ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Tento záväzkový
vzťah nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, spotrebiteľskej zmluvy, ku ktorej sa viaže a ktorý má

zabezpečovať. Súd tak posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom
na právny dôvod vzniku záväzku, uzavretie spotrebiteľskej zmluvy za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na
ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa
postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakteru úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal,

hoci k tomu bol podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 18
VP zmluvy, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd sa tiež zaoberal

aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť.
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť

a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd
pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex
offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a

spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a
vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho
zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,
ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53

odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to

oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 2.5.2011exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.6.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 127/2011, EX 18201/10 (ide o vec sp. zn. 11C
251/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. L. nar. XX.X.XXXX, bytom X.
XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 21.1.2011. Uznesením zo dňa 15.3.2011 č. k. 15Er
127/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 09075/10 súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá zmluva o
úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý mal splácať v mesačných splátkach.
Súčasťou zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Vzhľadom k tomu, že povinný si

nesplnil riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, uplatnil si oprávnený
svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v článku 17
všeobecných obchodných podmienok, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský
rozsudok.Preskúmanímvšeobecnýchobchodnýchpodmienok,akoneoddeliteľnejčastizmluvy oúvere,
konkrétne článku 17 vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

Súd sa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú
doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom
formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné
prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil.

Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa
ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a
vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho
zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,

ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského

súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného

súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 28.7.2011
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.8.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1857/2009, EX 8041/09 (ide o vec sp. zn. 11C
255/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný G. E. nar. X.X.XXXX, bytom H.
S. XXXX/X, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.9.2009. Uznesením zo dňa 19.2.2010 č. k. 15Er
1857/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 05917/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa
ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného
podľa obsahu rozsudku je nesplatený úver a príslušenstvo. V exekučnom konaní bol exekútor nečinný,
aj napriek tomu, že návrh obsahoval listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor

nevyzval oprávneného na predloženie týchto listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po
výzve urobenej zo strany súdu. Súd preto posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených
listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzujeúčastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom

a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s
dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku

stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu

s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín

uznesením zo dňa 21.6.2010 sp. zn. 5CoE 262/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčínsp.zn. 5CoE262/2010. Následneokresnýsúduznesenímzodňa5.10.2010 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.10.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1630/2009, EX 5713/09 (ide o vec sp. zn. 11C
257/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 10.12.2009 č. k. 9Er 1630/2009
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
02266/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa
povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa obsahu

rozsudku je nesplatený úver a príslušenstvo. Súdny exekútor nevyzval oprávneného na predloženie
zmluvy alebo na výzvu súdneho exekútora oprávnený nereagoval, súd vyzval priamo oprávneného
na predloženie zmluvy k návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže oprávnený nepredložil požadovanú
zmluvu ani po opakovanej výzve, súd posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených
listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k

dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právomnedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.

posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s
dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet

povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti

oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 26.2.2010 sp. zn. 4CoE 53/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresnéhosúdu nadobudloprávoplatnosťdňa14.4.2010vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčín
sp. zn. 4CoE 53/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 18.5.2010 exekučné konanie zastavil

spoukazomna§44odst.3 z.č.233/1995Z.z..Totorozhodnutienadobudlo právoplatnosťdňa9.6.2010.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2429/2010, EX 9927/10 (ide o vec sp. zn. 11C
258/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. K. nar. XX.X.XXXX, bytom L.
XXX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 9.9.2010. Uznesením zo dňa 21.10.2010 č. k. 9Er 2429/2010
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z

odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 19186/09 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky.
Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou
zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili
neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo

záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody
o vyplnení zmenky. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd
vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom
vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení
zmenky. Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený

poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom
v mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené
oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom
preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel
k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor

exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený
výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe
dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza
len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie
oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o

vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore
s§52odst.2,§53odst. 1,2Občianskehozákona,resp.§4odst.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Je
pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené
vovšeobecnýchzmluvnýchpodmienkach,ktorépoužívavovšetkýchprípadoch.Neprijateľnépodmienkysú neplatné a nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie
rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá
spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje

kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného,
priznáva dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten
istý súd priznával ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je
preukázaná a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie
je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške

6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len
pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to
zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ)

a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a
jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2 Občianskeho
zákona, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Oprávnený podal voči uzneseniu
okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 31.1.2011 sp. zn. 8CoE 26/2011
odvolacie konanie zastavil, nakoľko oprávnený vzal podané odvolanie späť. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 3.6.2011
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.7.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
považovala predsedníčka súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1862/2009, EX 8140/09 (ide o vec sp. zn. 11C

269/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný O. O. nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XX/X, H. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.9.2009. Uznesením zo dňa 22.2.2010 č. k. 15Er
1862/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia a z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu

sp. zn. SR 05635/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa
ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa
obsahu rozsudku je nesplatený úver a príslušenstvo. V exekučnom konaní bol exekútor nečinný, aj
napriek tomu, že návrh obsahoval listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval
oprávneného na predloženie týchto listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve

urobenej zo strany súdu. Súd preto posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených
listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,

ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s
dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku

stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu

s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 13.5.2010 sp. zn. 5CoE 199/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 5CoE 199/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 4.8.2010 exekučné konanie zastavil
s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.9.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní.

Vo veciach sp. zn. 11C 147/2012, 11C 149/2012, 11C 157/2012, 11C 158/2012, 11C 159/2012, 11C
160/2012, 11C 164/2012, 11C 165/2012, 11C 166/2012, 11C 167/2012, 11C 171/2012, 11C 173/2012,
11C 177/2012, 11C 181/2012, 11C 182/2012, 11C 186/2012, 11C 187/2012, 11C 193/2012, 11C
194/2012, 11C 195/2012, 11C 200/2012, 11C 201/2012, 11C 202/2012, 11C 214/2012, 11C 218/2012,

11C 222/2012, 11C 224/2012, 11C 227/2012, 11C 236/2012, 11C 237/2012, 11C 238/2012, 11C
239/2012, 11C 254/2012, 11C 256/2012, 11C 259/2012, 11C 261/2012, 11C 262/2012, 11C 265/2012,
11C 267/2012, v ktorých sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vzniknutej nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Prievidza tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí 15-dňovej lehoty (návrhy

označené navrhovateľom ako NP) a tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí
15-dňovej lehoty (návrhy označené navrhovateľom ako NZP) súd z pripojených exekučných spisov zistil
nasledovné skutočnosti:

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2902/2009, EX 13266/09 (ide o vec sp. zn. 11C
147/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. F. nar. XX.X.XXXX, bytom
H.. Sv. L. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 29.12.2009. Uznesením zo dňa 22.4.2010

č. k. 9Er 2902/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
16038/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný
zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa obsahu rozsudku
je nesplatený úver a príslušenstvo. Oprávnený nedoložil požadovanú úverovú zmluvu a súdny exekútor

nepodal návrh na zastavenie exekúcie, súd posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených
listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkonprávoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom

a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný
rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z

rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré
tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z
odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne
poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno
posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od

poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného
titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za
súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie.
Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30.9.2010 sp. zn. 8CoE 140/2010 uznesenie okresného súdu

potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE 140/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 10.11.2010
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.12.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1858/2009, EX 8410/09 (ide o vec sp. zn. 11C
149/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný M. E. nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XX/XX, X. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.9.2009. Uznesením zo dňa 22.2.2010 č. k. 15Er

1858/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06620/09
súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa obsahu rozsudku je
nesplatený úver a príslušenstvo. V exekúcií bol exekútor nečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval

listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval oprávneného na predloženie týchto
listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve zo strany súdu. Súd posúdil žiadosť
o udelenie poverenia z týchto dôvodov len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri
ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.
b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,
listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu

budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto
súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom

rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že
oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu

podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm.
c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva,že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne
odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani taká základná
skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny

predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je
možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že
pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce
zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu
okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 20.5.2010 sp. zn. 4CoE 186/2010
uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2010
v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE 186/2010. Následne okresný súd
uznesením zo dňa 5.10.2010 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995
Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej

exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 132/2010, EX 14084/09 (ide o vec sp. zn. 11C
157/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A.nar. X, bytom S. 8X., PS.a
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená okresnému súdu dňa 20.1.2010. Uznesením zo dňa 29.3.2010 č. k. 15Er 132/2010 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu,
že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02746/09 súd zistil, že
medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať
úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa obsahu rozsudku je nesplatený

úver a príslušenstvo. V exekúcií bol exekútor nečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval listinu
- zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval oprávneného na predloženie týchto
listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve zo strany súdu. Súd posúdil žiadosť
o udelenie poverenia z týchto dôvodov len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri
ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok vydaný

v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.
b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,

listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu
budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto
súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach

priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že

oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm.
c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva,

že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne
odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani taká základná
skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je

možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že
pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce
zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniuokresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 19.8.2010 sp. zn. 19CoE 245/2010
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením zo
dňa 18.11.2010 opätovne rozhodol o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a túto žiadosť zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu
Prievidza vyplynulo, že v predmetnej exekúcií sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je
potrebné pre posúdenie vymáhaného plnenia vzhľadom na povinnosti súdu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania skúmať povahu plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku, i z pohľadu
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský

rozsudok v predmetnej exekúcií zaväzoval povinného k zaplateniu sumy s príslušenstvom, pričom v
rozsudkusauvádza,žeúčastníciuzavrelizmluvu oúvere, zktorejvzniklapovinnémupovinnosť zaplatiť
nesplatenú časť úveru a príslušenstva. Súd posúdil s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákona
tento právny vzťah medzi účastníkmi konania ako zmluva o úvere a považoval ju za spotrebiteľskú
zmluvu. Súd sa zaoberal aj tým, či všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť pod z. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti

vymáhania poplatku, úrokov z omeškania vyčíslených pevnou sumou, poplatkov za upomienku, lebo
oprávnený sa domáha vymoženia takej časti plnenia, ktorú súd z daného vzťahu vyhodnotil v celosti
ako nezákonné. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd po preskúmaní exekučného titulu a zmluvy o úvere
dospel k podstatne inej výške nesplatenej istiny ako rozhodcovský súd, bolo nevyhnutné zaoberať sa
aj výškou uplatnených trov a vymáhaných trov rozhodcovského konania. Oprávnený podal voči tomuto

uzneseniu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 31.5.2011 sp. zn. 19CoE 140/2011
odvolacie konanie zastavil pre jeho späťvzatie oprávneným. Uznesenie Okresného súdu Prievidza
nadobudlo právoplatnosťdňa31.12.2010. Následneokresnýsúduznesenímzodňa8.7.2011 exekučné
konanie v časti o vymoženie istiny 464,16 eur , úroku z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy
521,11 eur od 13.2.2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 218,02 eur a trov oprávneného

v exekučnom konaní vo výške 62,58 eur zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
3.8.2011. Ďalším uznesením zo dňa 21.9.2011 okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Oprávnený podal voči tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa
29.3.2012 sp. zn. 6CoE 20/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1622/2009, EX 5549/09 (ide o vec sp. zn. 11C
158/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. A., bytom F. XXXX/XC, D.
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 24.2.2010 č. k. 15Er 1622/2009 súd

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu,
že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00657/09 súd zistil, že
medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať
úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa obsahu rozsudku je nesplatený
úver a príslušenstvo. V exekúcií bol exekútor nečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval listinu

- zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval oprávneného na predloženie týchto
listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve zo strany súdu. Súd posúdil žiadosť
o udelenie poverenia z týchto dôvodov len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri
ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.
b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,
listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu

budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto
súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom

rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, žeoprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1
písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver,
ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani
taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z

priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne.
Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne.
Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje
na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal
inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa
11.5.2010 sp. zn. 5CoE 186/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE
186/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 17.8.2010 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2010. Súd zistil,

že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1792/2009, EX 6669/09 (ide o vec sp. zn. 11C
XXX/XXXX), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. C. nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. L. N. R. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 16.9.2009. Uznesením zo dňa 16.12.2009
č. k. 9Er 1792/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
04018/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný
zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa obsahu rozsudku

je nesplatený úver a príslušenstvo. V exekúcií bol exekútor nečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval
listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval oprávneného na predloženie týchto
listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve zo strany súdu. Súd posúdil žiadosť
o udelenie poverenia z týchto dôvodov len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri
ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok vydaný

v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.
b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,

listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu
budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto
súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach

priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že

oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm.
c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva,

že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne
odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani taká základná
skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvyo spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je
možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že
pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce

zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu
okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 26.2.2010 sp. zn. 4CoE 51/2010
uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2010
vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčínsp.zn. 4CoE51/2010. Následneokresnýsúduznesením

zo dňa 7.7.2010 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2339/2010, EX 9206/10 (ide o vec sp. zn. 11C
160/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný G. C. nar. XX.X.XXXX, bytom

N. XX/X, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.9.2010. Uznesením zo dňa 15.11.2010 č. k. 9Er
2339/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16380/09
súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal

na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných
dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou
(blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu,
čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky.
Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v

celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový
záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k
exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako
dlžníkovi sumu, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského
rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej
zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj

právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb.
- zmenkový a šekový. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe
zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné
konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.
1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že

oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných
zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a
nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý
zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským
právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy

určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával
ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná
a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom
zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 %

ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov
konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o
vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné

dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné
použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2 Občianskeho zákona,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúceprávne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného

súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 28.2.2011 sp. zn. 8CoE 58/2011 odvolacie
konanie zastavil, lebo oprávnený vzal podané odvolanie späť. Uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.12.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 27.5.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 8.7.2011.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1777/2009, EX 7428/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
164/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný T. C. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená okresnému súdu dňa 16.9.2009. Uznesením zo dňa 18.2.2010 č. k. 16Er 1777/2009 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu,
že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06135/09 súd zistil, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v
dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií bol oprávnený nečinný a súdny exekútor nepodal

návrh na zastavenie exekúcie i po výzve a poučení urobených zo strany súdu. Na výzvu súdu oprávnený
odmietol požadovanú zmluvu o úvere predložiť. Súd preto posúdil žiadosť o udelenie poverenia z týchto
dôvodov len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie
súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom,
že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v

rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti
exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských
úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o

návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel,
preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií
žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní,

resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto

rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v

akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 12.8.2010 sp. zn. 4CoE 293/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresnéhosúdu nadobudloprávoplatnosťdňa4.11.2010 vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčín

sp. zn. 4CoE 293/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 14.2.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.2.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní.Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2497/2011, EX 8281/11 (ide o vec sp. zn. 11C
165/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A.á nar. X.X.XXXX, bytom E. č.

XXX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 3.8.2011. Uznesením zo dňa 28.9.2011 č. k. 16Er 2497/2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu,
že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15312/09 súd zistil, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v

dohodnutých splátkach. Súčasťou zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Preskúmaním
zmluvy o úvere, konkrétne článku 17 VP vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
Povinný si nesplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, oprávnený si uplatnil
svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretej rozhodcovskej doložky podľa článku 17. VP,
zmluvy o úvere, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd sa zaoberal
aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť.

V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto

bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd
pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex
offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a

vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho
zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,
ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci

dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej

veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 28.9.2011
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.10.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2297/2009, EX 10472/09 (ide o vec sp. zn. 11C
166/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. V. nar. XX.X.XXXX, bytom
A. XXX/X, X. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 4.11.2009. Uznesením zo dňa 19.2.2010 č. k. 15Er
2297/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12926/09
súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia povinného podľa obsahu rozsudku je

nesplatený úver a príslušenstvo. V exekúcií bol exekútor nečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval
listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval oprávneného na predloženie týchto
listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve zo strany súdu. Súd posúdil žiadosť
o udelenie poverenia z týchto dôvodov len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri
ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok vydaný

v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,
listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu
budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto

súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že
oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm.
c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva,
že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne
odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani taká základná
skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny

predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je
možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že
pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce
zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu
okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30.6.2010 sp. zn. 8CoE 90/2010
uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2010
vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčínsp.zn. 8CoE90/2010. Následneokresnýsúduznesením
zo dňa 5.10.2010 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 3144/2010, EX 14126/2010 (ide o vec sp. zn. 11C
167/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. M. nar. XX.X.XXXX, bytom S.

XXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.11.2010. Uznesením zo dňa 8.12.2010 č. k. 16Er
3144/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05207/10
súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal

na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných
dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou
(blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu,
čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky.
Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v

celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový
záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k
exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako
dlžníkovi sumu, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského
rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej
zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj

právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb.
- zmenkový a šekový. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe
zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné
konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že
oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných
zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a

nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý
zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským
právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával

ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná
a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom
zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 %
ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov
konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o

vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné
dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné
použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 Občianskeho zákona, podľa

ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2011. Následne okresný súd

uznesením zo dňa 28.7.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z.
z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er XXXX/XXXX, EX 11916/09 (ide o vec sp. zn. 11C
171/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. O. nar. XX.X.XXXX, bytom Z.,
prechodný pobyt D. XX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 14.12.2009. Uznesením zo dňa 26.3.2010
č. k. 15Er 2785/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

celosti zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
12937/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný
zaviazalsplácaťúvervdohodnutých splátkach. Predmetomplneniapovinného podľaobsahu rozsudku
je nesplatený úver a príslušenstvo. V exekúcií bol exekútor nečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval
listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval oprávneného na predloženie týchto

listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve zo strany súdu. Súd posúdil žiadosť
o udelenie poverenia z týchto dôvodov len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri
ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania je rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.
b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,
listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu
budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto

súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že
oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhupodrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm.

c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva,
že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne
odplaty, poplatky za upomienky a podobne, neprimerane vysoký dohodnutý úrok z omeškania 0,25
% denne za každý deň omeškania. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani taká základná
skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny

predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je
možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že
pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce
zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu

okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 29.7.2010 sp. zn. 19CoE 233/2010
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd opäť žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie zamietoluznesenímzodňa 11.11.2010
v časti o vymoženie 582,88 eur, úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.131,90 eur od 27.3.2009
do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 273,14 eur a trov oprávneného v exekučnom konaní v

sume 77,50 eur. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 28.4.2011 sp. zn. 19CoE 103/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 19CoE 103/2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 4.7.2011 exekučné konanie v
časti o vymoženie 582,88 eur, úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy zo sumy 1.131,90 eur od

27.3.2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 273,14 eur a trov oprávneného v exekučnom
konaní v sume 77,50 eur zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosťdňa10.8.2011.Ďalšímuznesenímokresnýsúd29.11.2011exekúciuvyhlasuje
za neprípustnú a túto zastavuje. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský
súd Trenčín uznesením zo dňa 26.2.2013 sp. zn. 6CoE 31/2013 uznesenie okresného súdu potvrdil a

zároveň návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.4.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE 31/2013. Voči
uzneseniu Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.2.2013 podal oprávnený odvolanie (správne malo byť
dovolanie), ktoré podal dňa 2.4.2013. Spis sa nachádza na dovolacom súde. Súd zistil, že vo vyššie
uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 163/2005, EX 69/2005 (ide o vec sp. zn. 11C
173/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. O. nar. XX.XX.XXXX, bytom
H.. Sv. L. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora Bc. Ing. Ivana Šteinera o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 14.2.2005. Uznesením zo dňa 22.6.2011 č.
k.15Er 163/2005 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že oprávnený navrhol exekúciu vykonať voči povinnému na podklade notárskej zápisnice.
Exekučný súd v zmysle § 44 odst.2 Exekučného poriadku má povinnosť pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. V predmetnej exekúcií sa vymáhalo plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto bolo potrebné pre posúdenie vymáhaného plnenia v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania skúmať povahu vymáhaného plnenia i z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vyššie uvedená notárska zápisnica ako exekučný titul v
predmetnej exekúcií zaväzovala povinného k zaplateniu sumy s príslušenstvom. V zmluve o úvere sa

nachádza aj spracované splnomocnenie, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene
uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. V
danej veci oprávnený vymáhal plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd aplikoval na tento právny
vzťah uzavretý pred účinnosťou Novely Občianskeho zákona, účinný od 1.4.2004. Tento právny vzťah

medzi účastníkmi konania súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 odst. 1 OZ. Súd sa
tiež zaoberal aj tým, či všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu z. č. 258/2001
Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu. V danom prípade bola exekučným titulom notárska zápisnica a jej podstatnou náležitosťou bolsúhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto až tento prejav vôle povinného z nej
robí verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti. V danej veci
súhlas povinného s exekúciou bol zakotvený až v predtlači zmluvy o úvere s tým, že povinný nemal

možnosť túto skutočnosť zmeniť, ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv. Takéto
dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský
súd Trenčín uznesením zo dňa 15.11.2001 sp. zn. 13CoE 51/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2012 v spojení s uznesením Krajského

súdu Trenčín sp. zn. 13CoE 51/2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 3XXX/2010, EX 13468/2010 (ide o vec sp. zn. 11C
177/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. C. nar. X.XX.XXXX, bytom D.

N. 146 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 26.11.2010. Uznesením zo dňa 8.12.2010 č. k. 16Er 3146/2010
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu,
že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04080/10 súd zistil, že
rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu

ovyplnenízmenkymedziúčastníkmi konania, ktorá jesúčasťouzmluvnýchdojednanívzmluveoúvere.
Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný
si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a
oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky. Po preskúmaní podmienok
na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal

za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe
zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj
zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu, pričom povinný
sazaviazalvrátiťúverspoluspríslušenstvomvmesačnýchsplátkach.Súčasťouzmluvysúajvšeobecné
podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto zisteného

skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o
úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok
bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá
bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré

sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Pokiaľ
teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený
na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie
priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst. 1,2 Občianskeho zákona,
resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ

mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,
ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich
základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na

ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná a ako
zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé,
že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej

sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania
v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné

dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné
použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 Občianskeho zákona, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnevzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu

odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2011. Následne okresný súd
uznesením zo dňa 24.10.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995
Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1853/2009, EX 8018/2009 (ide o vec sp. zn.
11C 181/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný G. E. nar. X.X.XXXX,
bytom H. S. XXXX/X, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 25.9.2009. Uznesením zo dňa 19.2.2010
č. k. 16Er 1853/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v celosti zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 05918/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej
sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií oprávnený aj
napriek výzve súdu bol nečinný a súdny exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie. Odmietol
zmluvu o úvere súdu predložiť, preto súd posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených

listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s
dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor

exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva

obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 27.5.2010 sp. zn. 5CoE 228/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčínsp.zn. 5CoE228/2010. Následneokresnýsúduznesenímzodňa17.8.2010 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

23.8.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní.Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 49/2009, EX 11317/08 (ide o vec sp. zn. 11C
182/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. Z. nar. X.X.XXXX, bytom I. C.
XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 14.1.2009. Uznesením zo dňa 11.6.2012 č. k. 16Er
49/2009 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,
že súd preskúmal zmluvu o úvere, ku ktorej boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Súd v prvom rade skúmal zmluvu o úvere, či tento právny vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve a či všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj pod režim z. č.

258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Súd dospel k záveru, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo. Povinný si nesplnil
svoje povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedenej zmluvy, oprávnený si uplatnil svoje nároky v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretej rozhodcovskej doložky v článku 17 všeobecných podmienok,
kde rozhodcovský súd bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd preskúmaním
článku 17 VP vzhliadol v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Súd sa zaoberal aj tým, či je

vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade
bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného

dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej
zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky
vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky
uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter

zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež
zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú
nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53

odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to

oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovskékonanie,ktoréhovýsledkombybolrozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohla
byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z
úradnej moci vyhlásil na neprípustnú a túto zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 19.11.2012 sp. zn. 3CoE 242/2012 uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Návrh oprávneného na prerušenie konania
zamietol. Okresný súd následne exekúciu zastavil uznesením zo dňa 22.10.2013. Oprávnený podal
voči uzneseniu odvolanie a vec sa nachádza na odvolacom súde. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1120/2010, EX 2444/2010 (ide o vec sp. zn. 11C
186/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný T. Z. nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. cesta XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.4.2010. Uznesením zo dňa 9.9.2010 č. k.

9Er 1120/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20283/09
súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal
na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných
dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou

(blankozmenkou). Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu,
čím sa dlh stal splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky
na sumu. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel
žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikolzmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.
Oprávnený k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol
povinnému ako dlžníkovi sumu, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom v

mesačných splátkach. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní
rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného
titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako
plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení

zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č.
191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému
na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky,
je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2,
§ 53 odst. 1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom
zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo

všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky
sú neplatné a nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie
rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá
spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje
kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného,

priznáva dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten
istý súd priznával ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je
preukázaná a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie
je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške
6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len
pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to
zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ)

a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a
jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2 Občianskeho
zákona, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dohoda uzavretá v článku 17 VZP však
umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení
vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny

a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú
podmienku v súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle §
53 odst. 2 cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy.
Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa
26.1.2011 sp. zn. 17CoE 471/2010 odvolacie konanie zastavil pre späťvzatie odvolania oprávneným.

Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2010. Následne okresný súd uznesením
zo dňa 21.6.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
považovala predsedníčka súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2830/2009, EX 12676/09 (ide o vec sp. zn. 11C
187/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. Z. nar. X.X.XXXX, bytom D.
XX/X, H. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 21.12.2009. Uznesením zo dňa 26.3.2010 č. k. 15Er

2830/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14607/09
súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií oprávnený aj napriek výzve súdu bolnečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor
nevyzval oprávneného na predloženie týchto listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po
výzve urobenej zo strany súdu. Súd preto posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených

listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu

je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom

a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s
dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku

stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu

s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín

uznesením zo dňa 31.5.2010 sp. zn. 17CoE 234/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresnéhosúdu nadobudloprávoplatnosťdňa25.6.2010vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčín
sp. zn. 17CoE 234/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 5.10.2010 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.10.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1618/2009, EX 5759/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
193/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinnýE. N. nar. XX.X.XXXX, bytom

M. Q. XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 15.2.2010 č.
k. 16Er 1618/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celosti zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 02265/2009 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej

sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií oprávnený aj
napriek výzve súdu bol nečinný a súdny exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve
a poučení urobených zo strany súdu. V odpovedi na výzvu súdu odmietol oprávnený požadovanú
zmluvu o úvere predložiť. Súd preto posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených listín.
Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov

exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskomkonaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.

Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s

dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet

povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti

oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 17CoE 339/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresnéhosúdu nadobudloprávoplatnosťdňa29.9.2010vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčín
sp. zn. 17CoE 339/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 6.10.2010 exekučné konanie

zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
3.11.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2950/2011, EX 12649/11 (ide o vec sp. zn. 11C

194/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinnýA. N. -R. F., V. XXX/XX, PE.za
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená okresnému súdu dňa 12.9.2011. Uznesením zo dňa 20.9.2011 č. k. 9Er 2950/2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu,
že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15840/09 súd zistil, že

rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
ovyplnenízmenkymedziúčastníkmi konania, ktorá jesúčasťouzmluvnýchdojednanívzmluveoúvere.
Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný
si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a
oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu. Oprávnený k

exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako
dlžníkovi sumu, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere súd považoval jednoznačne
za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52 a z. č. 258/2001 Z. z.. Zmenkový vzťah medzi
oprávneným a povinným (tak ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd) je akcesorický právny vzťah, ktorý

zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Súd posúdil zmenkový vzťah,
resp.vzťah medzioprávnenýmapovinnýmzaspotrebiteľskývzťahsdôrazomnaochranu spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred
nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa postavením dlžníka
ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, hoci k tomu

bol podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 18
všeobecných podmienok zmluvy, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Povinný si
nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedenej zmluvy, oprávnený si uplatnil svoje nároky v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretej rozhodcovskej doložky v článku 18 všeobecných podmienok,kderozhodcovskýsúdbezvypočutiapovinnéhovydalrozhodcovskýrozsudok.Súdsazaoberalajtým,či
jevôbec možnévrámcispotrebiteľskejzmluvyplatnúrozhodcovskúdoložkuuzatvoriť. Vdanomprípade
bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné

ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného
dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej
zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky

vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky
uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter
zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež
zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú

nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53
odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského

súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovskékonanie,ktoréhovýsledkombybolrozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohla
byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z

úradnejmoci zamietolžiadosťsúdnehoexekútora oudeleniepoverenianavykonanieexekúcievcelosti.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať a
to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa
21.2.2012 sp. zn. 17CoE 27/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17oE
27/2012. Následne okresný súd uznesením zo dňa 13.7.2012 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2012. Súd
zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2122/2009, EX 8988/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
195/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. S. - Z. - K., N. XXX/X, S.žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
okresnému súdu dňa 14.10.2009. Uznesením zo dňa 22.2.2010 č. k. 16Er 2122/2009 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu, že z

predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09558/09 súd zistil, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v
dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií oprávnený aj napriek výzve súdu bol nečinný a súdny
exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve a poučení urobených zo strany súdu.
V odpovedi na výzvu súdu odmietol oprávnený požadovanú zmluvu o úvere predložiť. Súd preto

posúdilžiadosťoudelenie poverenialenpodľapripojenýchlistín.Jedinýmexekučnýmtitulom,priktorom
exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.
b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,
listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu
budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto
súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorýbol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že

oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1
písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu

vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver,
ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani
taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z
priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne.
Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne.

Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje
na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal
inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa
29.4.2010 sp. zn. 5CoE 148/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu

nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE
148/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 10.8.2010 exekučné konanie zastavil s poukazom
na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2010. Súd zistil,
že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2428/2010, EX 9886/2010 (ide o vec sp. zn. 11C
200/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A.nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX/XX, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 9.9.2010. Uznesením zo dňa 21.10.2010 č. k. 9Er

2428/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19503/09 súd zistil, že
stály rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú
dohodu ovyplnenízmenkymedziúčastníkmi konania, ktorá jesúčasťouzmluvnýchdojednanívzmluve
o úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou).

Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal
splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu. Po
preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom
rozsahu,pričom malzapreukázané,žemedzi navrhovateľomaodporcomvznikolzmenkovýzáväzkový
vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému

titulu pripojil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu,
pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy
sú aj VP poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto zisteného
skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o
úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok
bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá
bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré
sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Pokiaľ
teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený

na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie
priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst. 1,2 Občianskeho zákona,
resp. § 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ
mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,
ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich

základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkovýúrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná a ako
zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé,

že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania
v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a

dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné
dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné
použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2 Občianskeho zákona,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi
zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu
ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku v

súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 53 odst. 2
cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Oprávnený
podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 2.2.2011
sp. zn. 19CoE 51/2011 odvolacie konanie zastavil pre späťvzatie odvolania oprávneným. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa

21.6.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
považovala predsedníčka súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2428/2010, EX 9886/2010 (ide o vec sp. zn. 11C
201/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. C. nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. U. XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 9.9.2010. Uznesením zo dňa 21.10.2010

č. k. 16Er 2428/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia súd zistil, že oprávnený návrhom navrhol vykonať
exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 19042/09, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy, zmenkového úroku a ďalšieho
úroku. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu SR súd zistil, že rozhodcovský

súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení
zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere.
Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný
si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a
oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu. Po preskúmaní

podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu,
pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah
na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému
titulu pripojil aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu,
pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy

sú aj VP poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto zisteného
skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o
úvere, a všeobecných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok
bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá

bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa
opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Pokiaľ teda
rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na
základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznanév rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst. 1,2 Občianskeho zákona, resp.
§ 4 odst.6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal
znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré

používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich základe
priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu
vytvorilbezkauzálnyvzťahzo zmenky,savôbecnezaoberáspotrebiteľskýmprávom,vylučujeakékoľvek
inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok z omeškania.
Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná a ako zmluvná podmienka
je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému
neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným
exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu

ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na
základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva
výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné použitie ako podklad pre

rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 1 Občianskeho zákona, podľa ktorého ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanoveniasúneplatné.Takétozmluvnédojednanieovyplnenízmenkyzastavu,žeideospotrebiteľský

vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo
zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť
ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona,
resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 53 odst. 2 cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený)
jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie.

Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 17.4.2012 sp. zn. 6CoE 190/2011 odvolacie konanie zastavil pre
späťvzatie odvolania oprávneným. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2011.
Následne okresný súd uznesením zo dňa 17.4.2012 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44
odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2012.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú

považovala predsedníčka súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2565/2010, EX 10333/2010 (ide o vec sp. zn.
11C XXX/XXXX), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. U. nar. X.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XXXX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 23.9.2010. Uznesením zo dňa 15.11.2010
č. k. 9Er 2565/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celosti zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok
priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne
uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku v rozpore

s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4 odst.6 z. č. 258/2001 Z. z. - o
spotrebiteľských úveroch platný v rozhodnom období. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ
mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach,
ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich
základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského

vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok
z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná a

ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov vyššie uvedených v tomto
odôvodnení rozhodnutia je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z.
č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konanía tento je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Záverom
uvádza, že ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je v rozpore so zákonom, musí zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom

rozsahu, pričom následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného konania. Oprávnený aj povinná
podali voči uzneseniu okresného súdu odvolanie, ktoré oprávnený vzal späť a povinná ho podala
po uplynutí 15-dňovej lehoty. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30.6.2011 č. k. 8CoE/138/2011
odvolacie konanie zastavil, lebo odvolanie bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa

22.9.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
považovala predsedníčka okresného súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1631/2009, EX 5453/09 (ide o vec sp. zn. 11C

214/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A.C. nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 10.12.2009 č. k. 9Er
1631/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13884/08

súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný
zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Súdny exekútor nevyzval oprávneného na predloženie
zmluvy, resp. na výzvu súdneho exekútora oprávnený nereagoval, súd vyzval priamo oprávneného
na priloženie zmluvy k návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený nepredložil požadovanú zmluvu
ani po opakovanej výzve, súd posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených listín.

Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s
dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor

exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva

obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 26.2.2010 sp. zn. 4CoE 52/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresnéhosúdu nadobudloprávoplatnosťdňa22.4.2010vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčín
sp. zn. 4CoE 52/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 7.7.2010 exekučné konanie zastavil spoukazomna§44odst.3 z.č.233/1995Z.z..Totorozhodnutienadobudlo právoplatnosťdňa29.7.2010.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1614/2009, EX 5711/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
218/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N.E. nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/
X, H. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená okresnému súdu dňa 26.8.2009. Uznesením zo dňa 12.2.2010 č. k. 16Er 1614/2009 súd

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu,
že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13848/08 súd zistil, že
medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať
úver v dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií oprávnený aj napriek výzve súdu bol nečinný
a súdny exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve a poučení urobených zo strany
súdu. V odpovedi na výzvu súdu odmietol oprávnený požadovanú zmluvu o úvere predložiť, preto súd

posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom
exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm.
b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami,
listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu
budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto
súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom
rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými

okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že
oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm.
c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva,
že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne
odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani taká základná
skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny

predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je
možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že
pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce
zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu
okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 13.4.2010 sp. zn. 17CoE 119/2010
uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2010
v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE 119/2010. Následne okresný súd
uznesenímzodňa 20.7.2010exekučné konaniezastavilspoukazomna§44odst.3 z.č.233/1995Z.z..

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej
veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2429/2009, EX 11715/09 (ide o vec sp. zn. 11C
222/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. E. nar. XX.X.XXXX, bytom

O. XXX/X, M. N. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 24.11.2009. Uznesením zo dňa 19.2.2010
č. k. 15Er 2429/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR13268/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa
povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií exekútor bol nečinný a
napriek tomu, že návrh obsahoval listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval

oprávneného na predloženie týchto listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve
urobenej zo strany súdu. Preto súd posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených listín.
Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,

ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s

dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet

povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti

oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 13.5.2010 sp. zn. 16CoE 90/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 16CoE 90/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 4.8.2010 exekučné konanie zastavil

s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.8.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2499/2011, EX 12537/2011 (ide o vec sp. zn. 11C

224/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. E. nar. X.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, H. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 3.8.2011. Uznesením zo dňa 28.9.2011 č. k. 9Er
2499/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol z dôvodu, že z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07133/09

súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel
žalobe v celom rozsahu. Súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným vzhľadom na právny
dôvod vzniku záväzku (uzavretie spotrebiteľskej zmluvy) za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu

spotrebiteľa.Rozhodcovskýsúdtaknedostatočneaplikovalzákonnéustanoveniachrániacespotrebiteľa
pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, resp. rozhodca sa postavením
dlžníka ako spotrebiteľa a charakteru úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, hoci k
tomu bol podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 17 VPzmluvy, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej

doložky, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd sa tiež zaoberal
aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť.
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky

touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd
pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa ex
offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a

spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a
vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho
zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,
ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal
na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53

odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to

oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by
mohla byť exekúcia vedená. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa
15.11.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.2012. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2653/2010, EX 11467/10 (ide o vec sp. zn. 11C
227/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný LA.v N., P.: XXXXXXXXX, P. J.
N. X/X, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 1.10.2010. Uznesením zo dňa 15.11.2010 č. k. 9Er
2653/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03127/10 súd zistil, že
rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
ovyplnenízmenkymedziúčastníkmi konania, ktorá jesúčasťouzmluvnýchdojednanívzmluveoúvere.
Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný
si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a

oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu. Po preskúmaní
podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu,
pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah
na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému
titulu pripojil aj zmluvu o úvere. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom

preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel
k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený
výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe
dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza

len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie
oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o
vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore
s§52odst.2,§53odst. 1,2Občianskehozákona,resp.§4odst.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Jepritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené
vovšeobecnýchzmluvnýchpodmienkach,ktorépoužívavovšetkýchprípadoch.Neprijateľnépodmienky
sú neplatné a nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie

rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá
spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje
kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného,
priznáva dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten
istý súd priznával ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je

preukázaná a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie
je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške
6 % ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len
pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Súd považoval zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to

zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ)
a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a
jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2Občianskeho
zákona, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva

žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku
v súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 53 odst. 2
cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Oprávnený
podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 11.5.2011
sp. zn. 16CoE 68/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.6.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE 68/2011.
Následne okresný súd uznesením zo dňa 10.8.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44
odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
považovala predsedníčka súdu za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 3146/2010, EX 13891/10 (ide o vec sp. zn. 11C
236/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. F. nar.XX.X.XXXX, bytom S.
XXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.11.2010. Uznesením zo dňa 14.12.2010 č. k. 15Er

3146/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05314/10 súd zistil, že
rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o
úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou).

Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal
splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu.
Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v
celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový
záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený

k exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd
po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných
podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné
zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským
súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená

oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral
rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Súd považoval
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky
chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnúzmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53
odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda
o vyplnení zmenky a jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52

odst. 1 Občianskeho zákona, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie

mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne
kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú
zmluvnú podmienku v súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona, resp. ako neplatné dojednanie v
zmysle § 53 odst. 2 cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky
zmluvy. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú
vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať,

že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho
zákona, resp. § 4 odst. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie
je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo
spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským
právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy

určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával
ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná
a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom
zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 %

ročne z dlžnej sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov
konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený nepodal voči uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2011. Následne okresný súd
uznesením zo dňa 27.1.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z.

z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1443/2010, EX 4468/10 (ide o vec sp. zn. 11C

237/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. C. nar.XX.X.XXXX, bytom M.
XXX/X, S. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 28.5.2010. Uznesením zo dňa 7.9.2010 č. k. 15Er
1443/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00609/10 súd zistil, že

rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
ovyplnenízmenkymedziúčastníkmi konania, ktorá jesúčasťouzmluvnýchdojednanívzmluveoúvere.
Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Povinný
si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal splatným a
oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu. Po preskúmaní

podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu,
pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah
na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k exekučnému
titulu pripojil aj zmluvu o úvere. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom
preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných podmienok dospel

k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený
výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe
dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza
len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Súd považoval zmluvné dojednanie - dohodu o

vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné
dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel
obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následnépoužitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2 Občianskeho zákona,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi
zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu
ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku v

súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 odst. 2
cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Pokiaľ teda
rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na
základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané
v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona, resp. § 4
odst. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie je možné na ich

základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje
akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok

z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná a ako
zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé,
že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania v

rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie.
Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 12.4.2011 sp. zn. 19CoE 464/2010 uznesenie okresného súdu
potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 3.4.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE 464/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 27.6.2013
exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 3.7.2013.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
predsedníčka súdu považovala za neopodstatnenú.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 3147/2010, EX 13477/2010 (ide o vec sp. zn.

11C 238/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný M. T., P.: XXXXXXXX,
F. 6, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26.11.2010. Uznesením zo dňa 9.12.2010 č. k. 16Er
3147/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti
zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04324/10 súd zistil, že

rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o
úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou).
Povinný si svoju povinnosť nesplnil, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu, čím sa dlh stal
splatným a oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu.

Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v
celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový
záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený k
exekučnému titulu pripojil aj zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd

po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, a všeobecných
podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné
zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským
súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená
oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral

rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový. Súd považoval
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky
chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda
o vyplnení zmenky a jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52
odst. 1 Občianskeho zákona, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie
mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne

kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú
zmluvnú podmienku v súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona, resp. ako neplatné dojednanie v
zmysle § 52 odst. 2 cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky
zmluvy. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú
vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať,
že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho

zákona, resp. § 4 odst. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie
je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo
spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským
právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný

zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako
úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná a ako
zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé,
že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno

preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania v
rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie.
Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 21.9.2011 sp. zn. 6CoE 231/2011 odvolanie oprávneného
odmietol, nakoľko bolo podané oneskorene. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
15.2.2011. Následne okresný súd uznesením zo dňa 16.11.2011 exekučné konanie zastavil s poukazom

na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2011.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 48/2010, EX 13868/09 (ide o vec sp. zn. 11C

239/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný E.U. nar. XX.X.XXXX, bytom
S. XXXX/XX, D., prechodný pobyt D. Q. XXXX/XX-XX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 11.1.2010.
Uznesením zo dňa 29.3.2010 č. k. 15Er 48/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu

sp. zn. SR 13679/09 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa
ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií bol však
exekútor nečinný a napriek tomu, že návrh obsahoval listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu,
exekútor nevyzval oprávneného na predloženie týchto listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie
exekúcie i po výzve urobenej zo strany súdu. Súd preto posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa

pripojených listín. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí

v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd
musí mať k dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom,
že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v
rozhodcovskom konaní. Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti
exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských
úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel,
preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií

žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní,
resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen

skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v

akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 30.9.2010 sp. zn. 8CoE 117/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín

sp. zn. 8CoE 117/2010. Následne okresný súd uznesením zo dňa 17.12.2010 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.1.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2950/2011, EX 12672/11 (ide o vec sp. zn. 11C
254/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný U. K., P.: XXXXXXXX, E. XXX/
X, E. pod N. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 12.9.2011. Uznesením zo dňa 26.9.2011 č. k. 15Er
2950/2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14681/09 súd zistil, že
rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu
o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o
úvere. Účastníci konania svoj iný záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou).
Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu nesplnil, preto oprávnený vyplnil

zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky a táto bola povinnému predložená na
zaplatenie. Súd posúdil zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi oprávneným a povinným, vzhľadom na
právny dôvod vzniku záväzku, uzavretie spotrebiteľskej zmluvy za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na
ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadal, hoci k tomu bol podľa

zákona povinný (§ 33 ZoRK). Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článok 18 VP zmluvy vzhliadol
súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade a vzhľadom ku skutočnosti, že povinný
si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje
nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku 18 VP
zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Súd sa zaoberal aj

tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Súd
pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex
offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom

formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné
prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný vôbec pristúpil.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,
lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej formulárovej zmluve.

Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 odst. 4 Občianskeho zákona v platnom
znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí
v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 odst. 1 OZ, pričom poukázal naneprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4
písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého, by

mohla byť vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský
súd Trenčín uznesením zo dňa 27.2.2012 sp. zn. 2CoE 14/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 2CoE 14/2012. Následne okresný súd uznesením zo dňa 19.4.2012 exekučné

konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.5.2012.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1280/2009, EX 4481/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
256/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. N. nar. XX.X.XXXX, bytom
E., Ul. H. č. XXX/XX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 24.7.2009. Uznesením zo dňa 3.3.2010 č.
k.15Er 1280/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti

o vymoženie poplatku 59,09 eur, poplatku za upomienku 7,97 eur, úroku z omeškania 0,25 % denne
zo sumy 225,06 eur od 22.10.2008 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania 117,19 eur a v časti
trov oprávneného v exekučnom konaní v sume 30,19 eur zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že oprávnený navrhol exekúciu vykonať voči povinnému na podklade exekučného titulu,
rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00768/09, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu

233,03 eur s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 225,06 eur od 22.10.2008 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania 117,19 eur. Podľa návrhu oprávneného predmetom exekúcie je vymoženie
sumy 233,03 eur, úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 225,06 eur od 22.10.2008 do zaplatenia
a trovy rozhodcovského konania 117,19 eur a trov exekučného konania. Súdny exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a pripojeného

exekučného titulu. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej exekúcií sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, je potrebné pre posúdenie vymáhania plnenia vzhľadom na horeuvedenú povinnosť súdu
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať povahu plnenia priznaného v rozhodcovskom
rozsudku i z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS/1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,rozsudkovESD.Vrozsudkusauvádza,žeúčastníci uzavreli zmluvuoúvere, zktorej vznikla

povinnému povinnosť zaplatiť nesplatenú časť úveru a poplatku v sume 225,06 eur, úrok z omeškania v
uvedenom rozsahu, poplatok za upomienku 7,97 eur, čo spolu predstavuje sumu 233,03 eur. Súčasťou
tejto zmluvy sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd preskúmal exekučný titul a zistil, že
rozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonania vrozsahuuvedenomvovýrokovej
častiuznesenia na plnenie, ktoréjeprávom nedovolené, resp. odporujedobrýmmravom.Spoukazom

na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákona, právny vzťah medzi účastníkmi konania je založený
zmluvouoúvere,ktorúsúdpovažovalzaspotrebiteľskúzmluvupodľaObčianskehozákona.Súdsaďalej
zaoberal aj tým, že všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č. 258/2001
Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia v
časti dojednaného v exekučnom titule tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým,

že predmetom exekúcie bude len vymoženie zvyšku nesplateného úveru. Vzhľadom ku skutočnosti,
že súd po preskúmaní exekučného titulu zmluvy o úvere dospel k podstatne inej výške nesplatenej
istiny ako rozhodcovský súd, bolo nevyhnutné zaoberať sa aj výškou uplatnených a vymáhaných
trov rozhodcovského konania. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský
súd Trenčín uznesením zo dňa 20.8.2010 sp. zn. 19CoE 260/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu Trenčínsp.zn.19CoE260/2010. NásledneOkresnýsúdPrievidzauznesenímzodňa 22.10.2010
exekučné konanie v časti o vymoženie poplatku 59,09 eur, poplatku za upomienku 7,90 eur, úroku
z omeškania 0,25 % denne zo sumy 225,06 eur od 22.10.2008 do zaplatenia, trov rozhodcovskéhokonania 117,19 eur a v časti trov oprávneného v exekučnom konaní v sume 30,19 eur zastavil.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.12.2010. Ďalším uznesením okresného súdu zo dňa
10.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu oprávnený

podal odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 7.8.2012 sp. zn. 19CoE 160/2012 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CpE 160/2012 zo dňa 7.8.2012. Oprávnený podal
dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu Trenčín zo dňa 7.8.2012 a dovolací súd dovolanie odmietol
a návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol uznesením zo dňa 12.2.2014.

Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 249/2009, EX 12582/08 (ide o vec sp. zn. 11C
259/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný R. K. nar. XX.X.XXXX, zomrelá
X.X.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/X,A. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 9.3.2009. Uznesením
zo dňa 27.5.2013 č. k. 16Er 249/2009 exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2013. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1405/2009, EX 5142/2009 (ide o vec sp. zn. 11C
261/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný O. L. nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
M. R. N. X/X žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 6.8.2009. Uznesením zo dňa 21.10.2009 č. k. 15Er
1405/2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

zamietol. Z predloženého rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02377/09 súd zistil,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. V predmetnej exekúcií bol však exekútor nečinný a napriek
tomu, že návrh obsahoval listinu - zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, exekútor nevyzval
oprávneného na predloženie týchto listín, rovnako nepodal návrh na zastavenie exekúcie i po výzve

urobenej zo strany súdu. Súd preto posúdil žiadosť o udelenie poverenia len podľa pripojených listín.
Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa § 45 odst.1 písm. b/ alebo c/. Pre takéto posúdenie súd musí mať k
dispozícií zmluvu o úvere so všetkými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na výzvu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, že rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu
je i rozhodcovská doložka obzvlášť pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého
vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,

ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedené v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že oprávnený zostal nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s

dobrými mravmi, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen
skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a podobne. Z odôvodnenia tohto
rozsudku nevyplýva ani taká základná skutočnosť, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet

povinného, koľko z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či teda možno posúdiť úver spolu
s poplatkami a podobne. Z rozsudku nie je možné obsahovo oddeliť sumu úveru od poplatku za jeho
poskytnutie a podobne. Súd preto uzavrel, že pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu vakom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemal inú možnosť, len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín

uznesením zo dňa 18.2.2010 sp. zn. 19CoE 174/2009 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 19CoE 174/2009. Následne okresný súd uznesením zo dňa 28.11.2011 exekučné konanie
zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č. 233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
6.12.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2735/2008, EX 10026/08 (ide o vec sp. zn. 11C
262/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. U. nar. X.XX.XXXX, bytom S.,
N. č. XXX/XX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 2.12.2008. Uznesením zo dňa 30.3.2012 č. k. 16Er

2735/2008 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z odôvodnenia tohto uznesenia súd
zistil, že po preskúmaní pripojeného exekučného titulu a zmluvy o úvere, súd aj bez návrhu exekúciu
zastavil a vyhlásil ju za neprípustnú. Rozhodcovský rozsudok po preskúmaní súdom je nespôsobilý
exekučný titul, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Súd tak urobil opätovne, keď prehodnotil
procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie. Súd preskúmal zmluvu o úvere, ktorú oprávnený

uzatvoril s povinným a preskúmal i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Oprávnený navrhol
vykonať exekúciu voči povinnému na základe rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 07945/08. Uvedený rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere. Súd posúdil zmluvu
o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 odst. 1 OZ. Súd sa zaoberal aj tým, či všeobecnú
spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch

v rozhodnom období. Súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi
veriteľom - oprávneným a dlžníkom - povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si nesplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky v článku 17. VP, kde rozhodcovský súd bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský

rozsudok. Preskúmaním VP a článku 17 vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednanú
nekalú podmienku. Súd sa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú
rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Súd pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu

a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu
rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému
rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu
zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v
tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v

tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej
vopred pripravovanej formulárovej zmluve. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na
ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53
odst. 3 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu
akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa §

53 odst. 1 OZ, pričom poukázal na neprijateľné podmienky a právnu úpravu, keď s účinnosťou
od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť
základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky

odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého, by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Oprávnený

podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 24.7.2012
sp. zn. 19CoE 137/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.9.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE 137/2012.
Oprávnený podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.7.2012 a návrh naprerušenie konania. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.10.2013 dovolanie odmietol a návrh na
prerušenie dovolacieho konania zamietol.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučnéhospisuokresnéhosúdusp.zn.9Er23/2009,EX12517/08 (ideovecsp.zn.11C265/2012),
v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. K. (predtým M.) nar. X.X.XXXX, bytom
S., Z. XXX/XX žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie boladoručená okresnémusúdudňa9.1.2009.Uznesenímzodňa21.10.2011č.k.9Er23/2009
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že
oprávnený návrhom navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe rozhodcovského rozsudku
stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08723/08, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu sumy a
príslušenstva. Po preskúmaní pripojeného exekučného titulu a zmluvy o úvere, súd aj bez návrhu
exekúciu zastavil potom, čo vyhlásil exekúciu za neprípustnú. I keď vo veci bolo vydané poverenie

na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie
a potom, čo zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný titul,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Súd ďalej preskúmal zmluvu o úvere, ktorú oprávnený uzatvoril s
povinným a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd v prvom rade skúmal zmluvu o úvere, či
tento právny vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a či všeobecnú

spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj pod režim z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch
v rozhodnom období. Súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah je potrebné
aplikovať spotrebiteľské právo a zmluvu o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 odst. 1 OZ. Povinný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedenej
zmluvy, oprávnený si uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretej rozhodcovskej

doložky v článku 17 všeobecných podmienok, kde rozhodcovský súd bez vypočutia povinného vydal
rozhodcovský rozsudok. Súd preskúmaním článku 17 VP vzhliadol v zmluvnom dojednaní nekalú
podmienku. Súd sa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú
rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu
uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na

predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzavretiu zmluvy povinný
vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ,
čiže oprávnený, lebo tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravovanej

formulárovej zmluve. Súd pritom prihliadol pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
bez účasti spotrebiteľa ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd posudzoval aj nekalý charakter zmluvnej podmienky na
ochranu spotrebiteľa a vychádzal z výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53
odst. 3 Občianskeho zákona v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, tiež zo všeobecného zákazu

akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53
odst. 1 OZ v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom poukázal na neprijateľné podmienky a
právnu úpravu, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 odst.4 písm. r/ OZ výslovne uvedená
aj neprijateľná podmienkapožadovaniaodspotrebiteľa vrámcidojednanej rozhodcovskejdoložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská

doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na

vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a túto
zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením
zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 23CoE 40/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn.
23CoE 40/2012. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na

zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2435/2010, EX 9857/10 (ide o vec sp. zn. 11C
267/2012), v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. R. nar. XX.X.XXXX, bytom F.XXXX/XX, D. žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 9.9.2010. Uznesením zo dňa 21.10.2010 č. k. 9Er
2435/2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že oprávnený návrhom navrhol vykonať exekúciu
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
17511/09, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu istiny s príslušenstvom. Po preskúmaní podmienok
na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom
mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmenkový záväzkový vzťah na

základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Oprávnený pripojil k exekučnému
titulu aj zmluvu o úvere, v zmysle ktorej oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu za
poplatok a povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom. Súčasťou zmluvy sú aj VP poskytnutia
úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd
po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a všeobecných
zmluvných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol
rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola
vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa
opieralrozhodcovskýsúd,vychádza lenzozákonač.191/1950Zb.-zmenkovýašekový.Súdpovažoval
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky

chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53
odst.4 písm. i/, k/, o/ OZ) a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda
o vyplnení zmenky a jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52
odst. 2 Občianskeho zákona, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie
mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne

kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú a tým neplatnú
zmluvnú podmienku v súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákona, resp. ako neplatné dojednanie v
zmysle § 52 odst. 2 cit. zákona. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky
zmluvy. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky, ktorú
vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať,

že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst.2, § 53 odst.1,2 Občianskeho
zákona, resp. § 4 odst. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neprijateľné podmienky sú neplatné a nie
je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo
spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským
právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy

určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako
úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku nie je preukázaná a ako
zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé,
že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle z. č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej

sumy. Jediným exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní a tento je záväzný len pre účastníkov konania v
rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie.
Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 24.1.2013 sp. zn. 4CoE 167/2012 odvolacie konanie zastavil pre
späťvzatieoprávneným. Uznesenieokresnéhosúdu nadobudloprávoplatnosťdňa7.12.2010.Následne

okresný súd uznesením zo dňa 3.6.2013 exekučné konanie zastavil s poukazom na § 44 odst.3 z. č.
233/1995 Z. z.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2013.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
predsedníčka súdu považovala za neopodstatnenú.

Vo veciach sp. zn. 11C 151/2012, 11C 152/2012, 11C 155/2012, 11C 156/2012, 11C 163/2012, 11C
179/2012, 11C 189/2012, 11C 192/2012, 11C 198/2012, 11C 199/2012, 11C 203/2012, 11C 204/2012,
11C 205/2012, 11C 209/2012, 11C 210/2012, 11C 211/2012, 11C 212/2012, 11C 216/2012, 11C
219/2012, 11C 220/2012, 11C 221/2012, 11C 223/2012, 11C 252/2012, 11C 253/2012, 11C 260/2012,11C 263/2012, 11C 264/2012, 11C 266/2012, 11C 270/2012, v ktorých sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora (návrhy označené navrhovateľom ako ZE), súd z pripojených exekučných spisov zistil
nasledovné skutočnosti:

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 169/2007, EX 135/2007 ( ide o vec pod sp. zn.
11C 151/2012) súd zistil, že dňa 8.7.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému Q.vi nar. X.X.XXXX, bytom X. mieru XXXX/XX, D.. Okresný súd vydal dňa 21.2.2007
poverenie pre súdneho exekútora. Oprávnený podal na okresný súd dňa 15.10.2009 návrh na zmenu
exekútora.Okresnýsúduznesenímzodňa7.7.2010sp.zn.16Er169/2007 vyhovelnávrhuoprávneného
na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom postúpil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa6.9.2010. Súdzistil,ževovyššieuvedenejexekučnejvecioprávnený nepodalsťažnosťnazbytočné
prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 54/2007, EX 3897/2006 (ide o vec pod sp. zn.
11C 152/2012) súd zistil, že dňa 15.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému T. U. nar. XX.X.XXXX, bytom S. L. XXX/XX, S., t. č. N. XXX/XX, C.. Okresný súd
vydal dňa 15.1.2010 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 14.1.2010
sp. zn. 16Er 54/2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním
exekúcie navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so

spisom EX 3897/2006 postúpil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2010. Oprávnený podal
voči uzneseniu okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30.3.2010 sp.
zn. 4CoE 90/2010 uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením zo dňa 8.4.2013 exekúciu zastavil, súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov konania nepriznal a určil povinnosť oprávnenému

nahradiť náhradníčke pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, a to JUDr.
Anette Demeškovej, Vráble trovy exekúcie vo výške 62,14 eur. Oprávnený podal voči tomuto uzneseniu
okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 22.8.2013 sp. zn. 4CoE 162/2013
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením
zo dňa 29.10.2013 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Exekúcia doposiaľ nie je

skončená. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2787/2006, EX 2067/2006 (ide o vec pod sp. zn.
11C 155/2012) súd zistil, že dňa 13.12.2006 súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová podala žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému R. M. nar. X.X.XXXX, bytom Q. L. N. R. XXX/XX, S.. Okresný súd vydal dňa
21.12.2006 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 8.4.2011 sp. zn. 9Er
2787/2006 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie
navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom

EX 2067/2006 postúpil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2011. Exekútorka podala voči
uzneseniu okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 23.2.2012 sp. zn.
3CoE 5/2012 odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej odmietol. Uznesenie okresného súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 839/2007, EX 107/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 156/2012) súd zistil, že dňa 7.5.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému M. M., nar. X.XX.XXXX, bytom D., Z. cesta XXXX/X. Okresný súd vydal dňa 21.5.2007

poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 28.6.2010 sp. zn. 9Er 839/2007
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 107/07 postúpil.Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 446/2007, EX 646/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 163/2012) súd zistil, že dňa 13.3.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému R. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E., S. horou XXX/X. Okresný súd vydal dňa 27.3.2007
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 6.7.2010 sp. zn. 9Er 446/2007

vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 646/07 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2010. Okresný súd uznesením zo dňa
18.7.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu
okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 31.10.2011 sp. zn. 4CoE 505/2011
uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa

21.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE 505/2011. Súd zistil, že vo
vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 646/2007, EX 846/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 179/2012) súd zistil, že dňa 12.4.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému Q. F. nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. N. XX, D.. Okresný súd vydal dňa 18.4.2007 poverenie
pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 2.2.2010 sp. zn. 16Er 646/2007 vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 846/07 postúpil.

Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 21.6.2010 a trovy konania 7.7.2010. Súd
rozhodol, že povinná je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 84,41
eur. Povinná podala námietku na ďalšie trovy exekúcie a okresný súd uznesením zo dňa 28.3.2013
a rozhodol, že námietky povinnej proti ďalších trovám exekúcie sú dôvodné. Toto uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2013. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej

veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2743/2006, EX 3554/06 (ide o vec pod sp. zn.
11C 189/2012) súd zistil, že dňa 4.12.2006 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému Z. Z. nar. XX.X.XXXX, bytom D., X. XXXX/XX. Okresný súd vydal dňa 19.12.2006
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 28.6.2010 sp. zn. 9Er 2743/2006
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 3554/06 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej

exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 956/2007, EX 1118/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 192/2012) súd zistil, že dňa 17.5.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému M. N. nar. XX.X.XXXX, bytomXXXX/XX, C. cesta XXX/XX/XX. Okresný súd vydal dňa
30.5.2007 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 28.6.2010 sp. zn. 9Er
956/2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie
navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX
1118/07 postúpil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2010. Súd zistil, že vo

vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 2776/2006, EX 2071/06 (ide o vec pod sp. zn.
11C 198/2012) súd zistil, že dňa 13.12.2006 súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová podala žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému F. F. nar. X.X.XXXX, bytom M. U. XXXX/X, D.. Okresný súd vydal dňa 14.12.2006
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 21.2.2011 sp. zn. 16Er 2776/2006
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 2071/06 postúpil.Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2011. Súdna exekútorka podala proti
uzneseniu okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 23.6.2011 sp. zn.
19CoE 284/2011 odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej odmietol. Súd zistil, že vo vyššie

uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1378/2006, EX 286/06 (ide o vec pod sp. zn.
11C 199/2012) súd zistil, že dňa 15.6.2006 súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému B. X. nar. XX.X.XXXX, bytom T. E., S. horou XXX/X, t. č. bytom H., M.R. N. - O.
reštaurácia. X. súd vydal dňa 28.6.2006 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením
zo dňa 22.2.2011 sp. zn. 15Er 1378/2006 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému
exekučnú vec spolu so spisom EX 286/06 postúpil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.3.2013. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na

zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 1364/2006, EX 1056/06 (ide o vec pod sp. zn.
11C 203/2012) súd zistil, že dňa 12.6.2006 súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová podala žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému U. S. nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, S.. Okresný súd vydal dňa 27.6.2006
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 8.3.2011 sp. zn. 15Er 1364/2006
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 1056/06 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2011. Súdna exekútorka podala odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 30.6.2011 sp. zn. 17CoE
346/2011 odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej odmietol. Podaním zo dňa 13.10.2011
podala exekútorka podnet na zastavenie exekúcie a navrhla, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. O tomto podnete doposiaľ rozhodnuté nebolo. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 824/2007, EX 1166/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 204/2012) súd zistil, že dňa 7.5.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému N. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, S.. Okresný súd vydal dňa 21.5.2007

poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 14.1.2010 sp. zn. 16Er 824/2007
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 1166/07 postúpil.
Súd určil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi trovy exekúcie
vo výške 83,90 eur. Súd vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 15.1.2010.

Exekútor JUDr. Milan Strieška podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín
uznesením zo dňa 22.6.2010 sp. zn. 19CoE 116/2010 uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
vo výroku o trovách konania zmenil tak, že pôvodný súdny exekútor JUDr. Milan Strieška má právo na
trovy exekúcie vo výške 83,90 eur. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2010;
v časti trov v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE 116/2010 20.8.2010 (súd zistil,

že na uznesení Okresného súdu Prievidza je nesprávne uvedený exekučný spis pod EX 824/2010,
správne malo byť EX 1166/2007). Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 56/2007, EX 3872/2006 (ide o vec pod sp. zn.

11C 205/2012) súd zistil, že dňa 15.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému Z. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom Prievidza, N. XXX/XX, prechodne Prievidza, U. XX/XX.
Okresný súd vydal dňa 18.1.2007 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa
6.7.2010 sp. zn. 9Er 56/2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril

vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec
spolu so spisom EX 3872/2006 postúpil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
17.12.2010. Okresný súd uznesením zo dňa 18.7.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesenímzo dňa 23.5.2012 sp. zn. 19CoE 509/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn.
19CoE 509/2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na

zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 829/2007, EX 1115/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 209/2012) súd zistil, že dňa 7.5.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému Z. D. nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, S.. Okresný súd vydal dňa 16.5.2007
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 28.6.2010 sp. zn. 9Er 829/2007
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 1115/07 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 95/2007, EX 52/07 (ide o vec pod sp. zn. 11C
210/2012) súd zistil, že dňa 25.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému N. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J. U. XXX/XX. Okresný súd vydal dňa 29.1.2007

poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 7.7.2010 sp. zn. 16Er 95/2007
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 52/07 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2898/2006, EX 3814/06 (ide o vec pod sp. zn.
11C 211/2012) súd zistil, že dňa 27.12.2006 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému N. N. nar. X.X.XXXX, bytom M. E. XXX/XX, U.. Okresný súd vydal dňa 12.1.2007

poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 4.1.2010 sp. zn. 9Er 2898/2006
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 3814/06 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2010. Okresný súd vydal dňa 4.1.2010
poverenie na vykonanie exekúcie JUDr. Rudolfovi Krutému. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej

veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1368/2006, EX 1042/06 (ide o vec pod sp. zn. 11C
212/2012) súd zistil, že dňa 12.6.2006 súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová podala žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému X. N. nar. X.X.XXXX, bytom M. U. XXXX/XX, D.. Okresný súd vydal dňa 26.6.2006
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 4.4.2011 sp. zn. 9Er 1368/2006
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 1042/06 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2011. Súdna exekútorka podala proti

uzneseniuokresnéhosúduodvolanieaKrajskýsúd Trenčín uznesenímzodňa28.6.2011 sp.zn.16CoE
161/2011 odvolanie súdnej exekútorky odmietol. Súdna exekútorka podala dňa 13.10.2011 podnet na
zastavenie exekúcie a navrhla, aby okresný súd uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Okresný súd oznámil exekútorke, že o jej podnete sa rozhodovať nebude, lebo exekúcia sa
vedie na základe práva priznaného rozhodnutím všeobecného súdu, to znamená platobného rozkazu

Okresného súdu Prievidza č. k. 5C 237/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 3.2.2006
a exekučný súd nemá právo posudzovať takto priznané právo, tzv. prekážka rozhodnutej veci (§
159 odst.3 O.s.p.). Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na
zbytočné prieťahy v konaní.
Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 49/2007, EX 3912/06 (ide o vec pod sp. zn.

11C 216/2012) súd zistil, že dňa 11.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnémuX.E. nar. XX.X.XXXX, bytom D., Ul. XX. augusta XX/XX. Okresný súd vydal dňa
18.1.2007 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 2.7.2010 sp. zn. 9Er49/2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie
navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX
3912/06 postúpil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2010. Súd zistil, že vo

vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 278/2007, EX 324/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 219/2012) súd zistil, že dňa 20.2.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému A. E. nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/X, S.. Okresný súd vydal dňa 7.3.2007 poverenie
pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 6.7.2010 sp. zn. 9Er 278/2007 vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 324/07 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2010. Okresný súd uznesením zo dňa
18.7.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu

odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 13.7.2012 sp. zn. 4CoE 507/2011 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE 507/2011. Oprávnený podal návrh na prerušenie
konania písomným podaním zo dňa 3.9.2012 a podal dovolanie voči uzneseniu KS Trenčín zo dňa
13.7.2012. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.3.2014 návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho

konania zamietol a dovolanie odmietol. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 2469/2006, EX 1622/06 (ide o vec pod sp. zn. 11C
220/2012) súd zistil, že dňa 2.11.2006 súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová podala žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnému XEr E. nar. X.X.XXXX, bytom S., K. XXX/XX. Okresný súd vydal dňa 14.11.2006 poverenie
pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 27.4.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Určil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr.
Viere Kučerovej trovy exekúcie vo výške 101,06 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený podal voči uzneseniu odvolanie. Oprávnený podal návrh na prerušenie konania a Krajský
súd Trenčín uznesením zo dňa 27.9.2013 sp. zn. 19CoE 27/2013 návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol, uznesenie okresného potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE 27/2013. Súd zistil, že
vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 1633/2006, EX 426/06 (ide o vec pod sp. zn.
11C 221/2012) súd zistil, že dňa 17.7.2006 súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému ĽX.r nar. 2XX.X.XXXX bytom Na E. XXX/XX, S.. Okresný súd vydal dňa 15.8.2006

poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 8.4.2011 sp. zn. 9Er 1633/2006
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 426/06 postúpil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2011. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1004/2006, EX 631/2006 (ide o vec pod sp. zn.
11C 223/2012) súd zistil, že dňa 10.4.2006 súdny exekútor Bc. Ivona Babušková podala žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému R. E. nar. XX.X.XXXX, bytom S., Ul. L. č.XA, byt č. XXX. Okresný súd vydal dňa

21.4.2006 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 22.2.2011 sp. zn. 16Er
1004/2006 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie
navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX
631/2006 postúpil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2012 (právoplatnosť
bola zistená z registra). Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 98/2007, EX 53/07 (ide o vec pod sp. zn. 11C
252/2012) súd zistil, že dňa 25.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnému Z. K. nar. X.X.XXXX, bytom D., F. XXX/X. Okresný súd vydal dňa 29.1.2007 poverenie pre
súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 19.1.2010 sp. zn. 16Er 98/2007 vyhovel návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 53/07 postúpil. Súd určil
povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi trovy exekúcie vo výške
39,31 eur. Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutémudňa19.1.2010.Uznesenieokresnéhosúdunadobudloprávoplatnosťdňa22.1.2010,včastitrov

9.2.2010. Exekúcia nie je ešte skončená. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 2057/2006, EX 1543/2006 (ide o vec pod sp. zn.
11C 253/2012) súd zistil, že dňa 22.9.2006 súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová podala žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave

proti povinnému F. K. nar. X.X.XXXX, bytom T. E., M. XXX/XX. Okresný súd vydal dňa 5.10.2006
poverenie pre súdneho exekútora. Súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie dňa
12.10.2011 a navrhla okresnému súdu, aby vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Okresný súd uznesením zo dňa 4.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Určil,
že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 117,69 eur do troch

dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie a Krajský
súd Trenčín uznesením zo dňa 6.8.2012 sp. zn. 2CoE 223/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 2CoE 223/2012. Oprávnený podal návrh na prerušenie konania a dovolanie voči
uzneseniu Krajského súdu Trenčín zo dňa 6.8.2012. Najvyšší súd SR prípisom zo dňa 29.5.2013 vrátil

spisový materiál bez rozhodnutia o opravnom prostriedku s tým, že po doplnení spisu v naznačenom
smere Okresný súd Prievidza má predložiť spis Najvyššiemu súdu SR. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní a predseda súdu oznámil sťažovateľovi,
že prieťahy boli spôsobené zo strany súdu zaťaženosťou exekučného oddelenia a snahou prednostne
vybavovať veci, v ktorých je súd viazaný lehotami podľa exekučného poriadku. Na spôsobené prieťahy

v konaní bol upozornený vyšší súdny úradník, ktorý vo veci rozhodol a tým bol tento nedostatok
odstránený.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 834/2007, EX 1134/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 260/2012) súd zistil, že dňa 7.5.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému A. K. nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XXX, E.. Okresný súd vydal dňa 16.5.2007
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 24.6.2010 sp. zn. 9Er 834/2007
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 1134/07 postúpil.

Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 833/2007, EX 1112/07 (ide o vec pod sp. zn.
11C 263/2012) súd zistil, že dňa 7.5.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému A. O. nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, D.. Okresný súd vydal dňa 16.5.2007
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 25.6.2010 sp. zn. 9Er 833/2007
vyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoraapoverilvykonanímexekúcienavrhovaného
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX 1112/07 postúpil.

Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2010. Súd zistil, že vo vyššie uvedenej
exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 16Er 1176/2004, EX 1060/2004 (ide o vec pod sp. zn.
11C 264/2012) súd zistil, že dňa 15.11.2004 súdny exekútor Mgr. Mária Krasňanová podala žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému XXCl M. nar. XX.X.XXXX, bytom S., M. XXX/XX. Okresný súd vydal dňa 20.4.2005
poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 29.3.2012 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu podal odvolanie.Oprávnený podal aj návrh na prerušenie konania. Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 7.8.2012
sp. zn. 19CoE 163/2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.4.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE 163/2012.

Oprávnený podal vočiuzneseniuKrajskéhosúdu Trenčínzodňa7.8.2012 dovolanieaNajvyššísúdSR
uznesením zo dňa 30.1.2014 návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol a dovolanie odmietol.
Súd zistil, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní.
Predseda okresného súdu vyhodnotil, že vo veci nemohli byť spôsobené prieťahy zo strany súdu,
nakoľko vo veci absentuje návrh na zmenu súdneho exekútora, riadne doručený exekučnému súdu.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 15Er 207/2005, EX 109/2005 (ide o vec pod sp. zn.
11C 266/2012) súd zistil, že dňa 2.3.2005 súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová podala žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému A. M. nar. X.X.XXXX, bytom D., M. XXX/X. Okresný súd vydal dňa 16.8.2005 poverenie
pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 21.6.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Súd určil povinnosť oprávnenému nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr.
Viere Kučerovej trovy exekúcie vo výške 94,41 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený podal voči uzneseniu okresného súdu odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo
dňa 26.1.2012 sp. zn. 23CoE 88/2011 uznesenie okresného súdu v časti výroku o zastavení exekúcie
potvrdil a v časti výroku o trovách exekúcie uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2012 čo do zastavenia v
spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE 88/2011 z 26.1.2012. Súd zistil, že vo vyššie
uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 9Er 45/2007, EX 3929/06 (ide o vec pod sp. zn.

11C 270/2012) súd zistil, že dňa 11.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému H. Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M. Z. XXX/XX, t. č. S. XX. Okresný súd vydal
dňa 18.1.2007 poverenie pre súdneho exekútora. Okresný súd uznesením zo dňa 6.7.2010 sp. zn.
9Er 45/2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie

navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému exekučnú vec spolu so spisom EX
3929/06 postúpil. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2010. Súd zistil, že vo
vyššie uvedenej exekučnej veci oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa § 109 odst.1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 odst. 2 písm. c/ cit. zákona, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 18.7.2014 podal návrh na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný
súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu

povereného prejednávaním veci.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ už v podanom návrhu na začatie občianskeho súdneho konania
označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho manažmentu
prejednaním a rozhodnutím veci. Navrhovateľom označené skutočnosti sú takého charakteru, že
predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Navrhovateľovi bolo doručenie uznesenie krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu
Prievidza nie sú z prejednávania veci vylúčení, avšak s týmto rozhodnutím navrhovateľ zásadne
nesúhlasí. Tvrdí, že sú objektívne dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu
Prievidza. Rozhodnutie krajského súdu hodnotí sťažovateľ ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho
základných práv. Z dôvodu dosiahnutia ochrany označených práv podal navrhovateľ sťažnosť na

Ústavný súd SR, ktorú na preukázanie odôvodnenosti jeho argumentácie o vylúčení súdu predpokladá.
Z dôvodu, že doposiaľ nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného
sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestranného súdu, navrhol konanie prerušiť do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutieo porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.
Otvoreniu prejednávania musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky zámeny namietaného sudcu

a osoby domnelého zákonného sudcu, ktorý je vo veci doposiaľ povolaný rozhodovať. Je totiž
neodňateľným právom navrhovateľa, aby o jeho návrhu rozhodol v I. stupni samosudca, u ktorého nie sú
žiadne pochybnosti o predpojatosti. Takýto právny stav deklarujúci nevylúčenie sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci nastáva až okamihom právoplatného rozhodnutia súdu.

Podanie navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 18.7.2014 je obsahovo totožné s jeho podaním
z dňa 12.12.2013, o ktorom návrhu okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 20.12.2013 a
návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Krajský súd Trenčín uznesenie okresného súdu
rozhodnutím zo dňa 22.5.2014 potvrdil.

Súdnávrhnavrhovateľa naprerušeniekonaniazodňa18.7.2014zamietolsodôvodnením,žepovinnosť

súdu prerušiť konanie podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení O.s.p. vzniká len vtedy, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa §
109 odst. 2 písm. c/ O.s.p. vzniká len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou však môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti,
ktorájeobjektívnespôsobilá maťvplyvnarozhodnutievovecisamejanievovecitýkajúcejsa ústavnosti

rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci. V tejto veci bolo pritom rozhodnuté odvolacím súdom o nevylúčení zákonného sudcu, pričom
zákonný sudca je takýmto rozhodnutím viazaný. Preto podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný
súd SR proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci, nemôže
byť dôvodom na prerušenie konania, nakoľko rozhodnutie vo veci samej nezávisí od tejto skutočnosti,

rovnako v uvedenom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci
samej. Podanie ústavnej sťažnosti a tvrdenie navrhovateľa o porušení jeho základných práv bez
ďalšieho nezakladá žiadny právny následok so začatým súdnym konaním, nespôsobuje automaticky
odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o nevylúčení zákonného sudcu.
Nemožnosťrozhodnúťvovecisamejnastáva lenvprípadepodanej námietkyzaujatosti,oktorej nebolo

rozhodnuté nadriadenýmsúdompodľa§16odst.3O.s.p.,pričomotútosituáciuvdanomprípade nejde.

Podľa § 3 odst. 1 písm. d/ z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným

postupom.

Podľa § 4 odst.1 písm. a/ bod 1 cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 odst. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 9 odst. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 odst. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31.12.2012, právo na náhradu škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 odst. 2 cit. zákona, od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na

prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 odst.4 cit. zákona, právo na náhradu škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 odst. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o trestne,

o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobený
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) a príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 odst. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do 6 (šesť) mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo, ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 odst. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 17 odst.2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 odst. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na :

a/ osoba poškodeného, jeho doterajší život, jeho prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa§19odst.1 cit.zákona,právo nanáhraduškodysapremlčí zatrirokyododňa,keďsapoškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 odst. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15

odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 (šesť) mesiacov.

Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v označených exekučných konaniach, a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby,
rozhodnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej
doby, nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora zákonom stanovenom čase a
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Právnym predpisom, ktorý upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej
moci. Pojem verejná moc zahŕňa výkon moci zákonodarnej a súdnej moci. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, teda i súdu, je daná aj pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Vo veci náhrady škody vzniknutej v občianskom súdnom konaní koná v mene štáte

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ustanovenie § 9 odst. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení do
31.12.2012, teda platnému v čase tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, za nesprávny úradný
postup považoval aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu podľa z. č. 514/2003 Z. z. sú :

a/ nesprávny úradný postup,
b/ vznik škody,

c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou.

Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona je objektívnou
zodpovednosťou.

Podľa § 9 odst. 1 cit. zákona, sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri skúmaní príčinnej súvislosti je

potrebné v dôsledku toho zistiť, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa z . č. 514/2003 Z. z.
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa

rozhodujúcim, to znamená, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil.

Súd v súvislosti so zákonnými podmienkami vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom v danej veci skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli. Čo sa

týka k tvrdeným zbytočným prieťahom v exekučnom konaní, súd poukazuje hlavne na to, že otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 odst.2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný
súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu. Súdne konanie nie je kompetentý preskúmavať súd v konaní

o náhrade škody podľa z. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti,
alebo predseda súdu na podklade sťažnosti účastníka na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom čase preskúmavať postup toho istého súdu
z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Ak by konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup
iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to záver, že všeobecné súdy

by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného
prístupu súdnictva.
V exekučných veciach navrhovateľ buď nepodal predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v
snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci alebo jeho sťažnosti boli považované za neopodstatnené,
čo je konštatované u každého oboznamovaného exekučného spisu, v ktorom navrhovateľ sťažnosť

podal. Súd tiež zistil, že navrhovateľ neuplatnil svoje právo podaním sťažnosti Ústavného súdu SR
pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva vlastniť majetok a práva na
ochranu majetku.

Čo sa týka v prejednávaných veciach, v ktorých sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z dôvodu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza spôsobeného tým, že súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (označenej ako ISTINA); ďalej tvrdil, že
exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že preskúmal exekučný titul, ktorá činnosť v rámci

exekučného konania nebola v jeho právomoci, toto preskúmanie vykonal neoprávnene a spôsobil tým
prieťahy v konaní a rozhodnutie v danej veci vydal nie v zákonnej 15-dňovej lehote.V súvislosti s tým súd poukazuje na § 44 odst. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu
31.5.2010, do novely Exekučného poriadku, zákona č. 144/2010 Z. z.; súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 odst.2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.5.2010, do novely
Exekučného poriadku zákona č. 144/2010 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a ktorým je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a časť plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov ním

schválených.

Podľa § 44 odst.2 Exekučného poriadku, v znení platnom ku dňu 31.5.2011, v znení novely Exekučného
poriadku zákona č. 144/2010 Z. z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 odst. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 odst.2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.5.2011 v znení novely
Exekučného poriadku zákona č. 144/2010 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov ním schválených.

Podľa § 44 odst.2 Exekučného poriadku, v znení platnom od 1.6.2011 v znení novely Exekučného
poriadku zákona č. 102/2011 Z. z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 z. č.231/1999 Z. z. - o štátnej pomoci v znení neskorších zmien
a doplnkov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 odst. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 odst. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011, v znení novely
Exekučného poriadku zákona č. 102/2011 Z. z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií, a zmierov nimi
schválených.

V prejednávaných veciach týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých exekučný súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia do 31.5.2010, t. j. podľa Exekučného poriadku
v znení platnom do novely vykonanej zákonom č. 144/2010 Z. z., súd ako právne zdôvodnenie
neopodstatnenosti týchto návrhov navrhovateľa uvádza :

Aj keď exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, podľa názoru súdu samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky nesprávny úradný postup. Čo sa týka rozhodovania o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zo skutkových okolností je zrejmé, že skúmaním

vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s prihliadnutím
na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Zo znenia §
44 odst. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2010 nemožno jednoznačne a nepochybne
vyvodiť, že lehota 15 dní sa vzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydaniepoverenia. Podľa názoru súdu, 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky
nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. O
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v
primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho nesprávneho úradného postupu, ktorým by mohla byť
navrhovateľovi ako oprávnenému spôsobená škoda. Naviac, v exekučných spisoch sa nenachádzajú
žiadne urgencie na skoršie vydanie rozhodnutia, ani sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré by boli

považované za dôvodné. S poukazom na citované ustanovenie § 44 odst. 2 Exekučného poriadku v
znení platnom ku dňu 31.5.2010, nie je možné považovať postup z tohto dôvodu exekučného súdu
pri rozhodovaní o tejto žiadosti za nesprávny.

Čo sa týka veci týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora na udelenie poverenia v období od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od 1.6.2011 podľa Exekučného

poriadku v znení jeho novely vykonanej zákonom č. 102/2011 Z. z., súd ako právne zdôvodnenie
neopodstatnenosti týchto návrhov navrhovateľa na náhradu škody uvádza :

V týchto prípadoch súd považuje za podstatné zdôrazniť, že v čase podania žiadosti na vydanie
poverenia, lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu

neexistovala. Z tohto údaju jednoznačne vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol
po zákonnom stanovenej lehote s omeškaním je nepravdivé a zavádzajúce. Z uvedeného je zrejmé,
že sa nedopustil žiadneho nesprávneho postupu, lebo v tomto prípade 15-dňová lehota na vydanie
poverenia neplatila. O zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd rozhodol v primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho nesprávneho postupu. Naviac

v exekučnom spise sa nenachádzajú žiadne urgencie na skoršie vydanie rozhodnutia, sťažnosť na
prieťahy v konaní, ktoré by boli považované za opodstatnené. Súd poukazuje na ustanovenie §
44 odst. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ku dňu 31.5.2011 a od 1.6.2011, preto nie je
možné posudzovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto žiadosti po 15-dňovej lehote ako
nesprávny.

Súd poukazuje pri zdôvodnení právneho názoru vo vyššie uvedených veciach na novelu Exekučného
poriadku vykonanú zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1.6.2010 vypustil zákonnú 15-
dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, pokiaľ sa jednalo o exekučné tituly podľa
§ 41 odst. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Ako z dôvodovej správy v tejto novele vyplýva a

súd na ňu poukazuje, že úplné vypustenie zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou
prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, pokiaľ išlo o notársku
zápisnicu a rozhodcovské rozsudky, zvlášť, keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy.
Táto novela neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu
procesných ustanovení Exekučného poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konanie, v ktorých

nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Novelou
Exekučného poriadku zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol § 41 odst. 2 písm. d/
Exekučného poriadku doplnený aj o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok.

Navrhovateľ za nesprávny úradný postup exekučného súdu považoval aj vykonanie úradného postupu

bez splnenia zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že exekučný súd nevydal poverenie na
vykonanie exekúcie, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Poukázal na to,
že exekučný súd spôsobom odporujúci zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia
zákonných podmienok, keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom
ktorej zrealizovali úplný judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych

noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie
veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu,
pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav reálnej
nevymožiteľností istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je

z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné iniciovať
občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, lebo
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci rozhodnutej. V ustanovení §
44 odst. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2010 upravovalo povinnosť súdu vydaťpoverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebonávrhu navykonanieexekúcie,aleboexekučnéhotitulusozákonom.Táto lehotasa podľa názoru
súdu netýkala prípadov, ak boli exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií

a zmiery nimi schválené a s účinnosťou od 1.6.2011 rozhodcovské rozsudky. Už samotné znenie §
44 odst. 2 Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať exekučný titul nielen z
formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd síce nezaoberá vecnou správnosťou exekučného
titulu okrem spotrebiteľských vzťahov, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to

mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za
exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutie orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a
nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj v rozhodnutí iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť tejto zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovských konaniach
spojených s § 44 odst. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu
ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a v povinnostiach

založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a nie je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.

Súd poukazuje s vyššie uvedeným na ustanovenie § 45 odst. 1 písm. c/ a odst. 2 z. č. 244/2002
Z. z. - o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku v konaní o výkon rozhodnutia, alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučného konania aj bez návrhu,

ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

V exekučných veciach, kde boli exekučnými titulmi rozsudky stáleho rozhodcovského súdu,
t. j. rozhodnutia rozhodcovského súdu, podľa názoru súdu bol exekučný súd oprávnený ex
offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky rozhodcovského súdu, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, teda, či rozsudky rozhodcovského súdu boli vydané v súlade so zákonom o
rozhodcovskom konaní, či zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu
neobsahovala neprijateľné podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo.

Exekučný súd preto správne skúmal exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, pričom tento bol vydaný v
súlade s platnými právnymi predpismi. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a pre možný
rozpor exekučného titulu s § 45 odst. 1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej

veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný
titul alebo z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na
plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, konkrétne § 52 odst. 2 a § 53 odst.1,2 Občianskeho zákona,
exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V
prípadoch, v ktorých oprávnený (osoba totožná s navrhovateľom) podá proti rozhodnutiam exekučného

súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolanie, boli rozhodnutia
exekučného súdu potvrdené odvolacím súdom alebo vecne správne, prípadne bolo odvolacie konanie
zastavené po späťvzatí odvolania oprávneným.Súd v tejto súvislosti uvádza, že za takejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a
ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty, keďže súd vo veci riadne rozhodol. V rámci exekučného
konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh
rozhodcovského konania tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo 146/2011,
3MCdo 11/2010, 5Cdo 291/2010 a rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 60/2001, I. ÚS 16/2002.
Súd teda oprávnene preskúmaval exekučný titul v exekučnom konaní tak, ako mu to vyplýva z
platných právnych predpisov a dostupnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR

a stanoviska Súdneho dvora Európskej únie. Napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol ho skôr prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 odst. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti so zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Ďalej napr. rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM TELECOMUNICACIONES

SL proti Cristína Rodriquez Nogueira (C - 40/08) Súdny dvor rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky
v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle,
že súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného
rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných právnych prostriedkov vnútroštátnej povahy. V

takom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Súd dodáva, že horeuvedené platí i pre prípady, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, na základe ktorej rozhodcovský
súd priznal plnenie v rozhodcovskom rozsudku.

Navrhovateľ sa v ďalších prejednávaných veciach domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Prievidza spôsobeného tým, že rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonnej
15-dňovej lehoty (návrhy označené navrhovateľom ako NP) a tým, že rozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (návrhy označené navrhovateľom ako NZP).
Pokiaľ navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza v
exekučných veciach, v ktorých zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-
dňovej lehote, sú jeho tvrdenia nesprávne, lebo na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia Exekučný

poriadok žiadnu lehotu nestanovuje. Tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol po zákonnom
stanovenej lehote s omeškaním je nepravdivé a zavádzajúce. Je zrejmé, že odporca sa nedopustil
žiadnehonesprávnehopostupu,keďževtomto prípade15-dňová lehotanavydaniepoverenianeplatila.
O zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol
v primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho nesprávneho úradného postupu. Súd v súvislosti s

tým poukazuje na citované ustanovenie § 44 odst. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku
dňu rozhodovania súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto nie je možné
posudzovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní tejto žiadosti za nesprávny.

Ustanovenie v § 44 odst. 2 Exekučného poriadku, v znení platnom od 1.6.2010 upravovalo povinnosť

súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo na návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota
sa netýkala prípadov, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Samotné znenie § 44 odst. 2
Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať exekučný titul nielen z formálneho,
ale aj z vecného hľadiska. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sa exekučný súd síce nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu (okrem
spotrebiteľských vzťahov), ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to má právomoc
a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul
nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutie orgánov verejnej správy,rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom malo byť rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ktorý nemá právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória a súdna prax takéto
rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.

Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho
vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu,
ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského
konaniasporzospotrebiteľskéhovzťahu,ajkeďúčastníkrozhodcovskéhokonania,ktorýmjespotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť tejto zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom, znamenajúcim neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto
interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 44 odst. 2
Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa,
ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a v povinnostiach založených spotrebiteľskou

zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná
pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.

V exekučných veciach (týkajúcich sa návrhov navrhovateľa označených NZP) bol exekučným titulom
rozsudok rozhodcovského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené, bol exekučný súd oprávnený ex offo

skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a
skúmať, či pôvodný titul tohto rozhodnutia - zmluva o úvere, neobsahoval neprijateľné podmienky a
či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s
ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. Exekučný súd preto správne skúmal
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, či tento bol vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Ak

súd zistil, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a konštatovanie, že rozhodcovský rozsudok je v
rozpore so zákonom, tento rozsudok ako exekučný titul neuznal. Svoje rozhodnutie riadnym a správnym
spôsobomodôvodnil.Exekučnýsúdpotomuznesenímžiadosťsúdnehoexekútora oudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Za takejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani
nevznikol žiadny stav právnej neistoty, pokiaľ súd vo veci rozhodol bezodkladne potom, ako mu súdny

exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia. Súd má v rámci exekučného konania právo preskúmať
dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania tak, ako to
vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3CDo 146/2011, 3MCdo 11/2010, 5Cdo 291/2010 a
rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 60/2001, I. ÚS 16/2002.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a ani jej výšku a nároky,
ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a

výdajoch spojených so stratou času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné
zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačnej siete, udržiavanie a správu informačnej siete a administratívne spracovanie textov
urgencií, publikačné výdaje, poštovné a iné. Navrhovateľ mal na preukázanie vzniknutej škody v
tomto konaní predložiť dôkazy preukazujúce škodu pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac ako

spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém v období pred exekúciami i po nich. Žiadané paušálne sumy za vyššie uvedené
veľmi všeobecné činnosti nie sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o
vzniknutej škode. Ide len o tvrdenie navrhovateľa, ktoré nepreukázal v tomto konaní. Skutočnú škodu
je potrebné preukázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade

by mohlo dôjsť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody a súd potom nemôže preskúmať
predmetný nárok. Súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku skutočnej
škody. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a
konaním exekučného súdu, lebo nutnosť spravovať pohľadávky oprávneného zapríčinil povinný tým,
že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by

bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu.
Tak ako súd uviedol už vyššie, majetková škoda nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od okolností,
ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorej už súd nevidel dôvod pre finančnúsatisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že
by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje
uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, v konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného

konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržanie kontaktu oprávneného,
resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, lebo spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní a dôvodom aj na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i
rizikom každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických

osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov v spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody i nemajetkovej ujmy uplatňuje
spoločnosť, a to právnická osoba, pričom navrhovateľ poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít
a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, čo a ako situácia ovplyvnila
ďalšie jeho podnikateľské postupy. Tak ako súd uviedol, žiadne konanie, v ktorom by boli konštatované
prieťahy v konaní, sa neviedlo. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha

podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Okolnosti každého prípadu sú osobitné a vychádzať z paušálnej
sumy 660 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd vychádza aj z významu sporu
pre navrhovateľa a aj z toho, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento
prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybraných
Nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať nápravu. Pri uplatňovaní

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, lebo navrhovateľ nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je
možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a v povedomí, ktoré je okolo neho

touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a
negatívnej vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácií platí, že aj v prípade porušenia
práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a

vylučuje možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Navrhovateľ sa v ďalších prejednávaných veciach domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza (návrhy
označené navrhovateľom ako ZE) namietal, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora zákonom stanovenej lehote. Zamietnutie návrhu v týchto veciach
odôvodňuje nasledovne:

Podľa § 44 odst.7 Exekučného poriadku v znení novely z. č. 341/2005 Z. z. účinnej od 1.9.2005,
oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 odst. 8 Exekučného poriadku v znení novely z. č. 341/2005 Z. z. účinnej od 1.9.2005,
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítavajú tak, ako keby
došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa prechodných ustanovení v uvedenej novele, § 238 odst.1,2 Exekučného poriadku, sa konania
začaté pred 1.9.2005 dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
V odseku 2 sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005,
medzi ktorými § 44 odst.7,8 nie je. Uvedená úprava platila v Exekučnom poriadku aj po novele
vykonanej z. č. 585/2006 Z. z. účinnej od 1.12.2006, ktorou bol do ustanovenia § 44 vsunutý nový

odsek 7, pričom doterajšie odseky 7 a 8 boli prečíslované na odseky 8 a 9.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora zákonom stanovenej lehote 30 dní. I napriek tomu, že v jednotlivýchexekučných veciach, ktoré sú v odôvodnení tohto rozsudku oboznámené, súd o zmene exekútora
rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup,
ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Naviac v exekučnom konaní v čase, keď bol podaný

návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode dôjsť nemohlo, lebo pôvodný exekútor má podľa zákona
oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Okrem toho v tomto štádiu konania
navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok na opravy podaním sťažnosti predsedovi
súdu proti porušovania jeho práva v exekučnom konaní podľa § 3 odst. 7 v spojení s § 62 a nasl.
z. č. 757/2004 Z. z. - o súdoch alebo obrátiť sa na Ústavný súd SR so žiadosťou posúdiť, či došlo

alebo nedošlo k porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ v
niektorých exekučných veciach podal sťažnosť pre zbytočné prieťahy v konaní, čo je u jednotlivých
oboznamovaných veciach aj uvedené. Jeho sťažnosti buď neboli považované za opodstatnené a vo
veciach, v ktorých bol konštatovaný prieťah v konaní, bol odstránený promptne a nemohol spôsobiť
navrhovateľovi žiadnu škodu s poukazom na charakter vytýkaného prieťahu. Súd však zistil, že vo
väčšineexekučnýchvecínavrhovateľsťažnostinazbytočné prieťahynepodal.Navrhovateľnepreukázal

splnenie prvého predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu v prejednávaných exekučných veciach, súd sa samotným
nárokom na náhradu škody potom nezaoberal. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že v
prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní by došlo k účinnému
vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým teda k naplneniu účelu exekučného konania. Zmena osoby

súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv.
Nesprávny úradný postup by musel byť podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom
prípade nie je možné konštatovať. Napokon dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného bolo
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o
zmene exekútora v zákonnej lehote potom nemohlo dôjsť k vzniku materiálnej škody navrhovateľovi.

Samotné spísanie žiadosti o informáciu o stave exekučného konania v danej veci súd považuje za
bežný postup účastníka exekučného konania. Tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda v
sume 175 eur a nemajetková ujma v sume 55,32 eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu nie
sú ničím podložené. Je síce pravdou, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora došlo po uplynutí
zákonnej 30-dňovej lehote, ale v tejto skutočnosti nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ktorý by

založil nárok navrhovateľa na náhradu škody.
V súvislosti s týmto nárokom navrhovateľa súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR II. ÚS
520/2012-39 zo dňa 10.7.2013 týkajúci sa navrhovateľa vo veciach OS Zvolen vedených pod sp. zn.
27Er 539/2010 a sp. zn. 22Er 915/2010 prezentovaných vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, v ktorých
navrhovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6
ods.1 Dohovoru.
Ústavný súd SR vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v článku 48 odst. 2
Ústavy je pozemok autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené
lehoty v zákone na vykonanie toho, ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či

došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48
odst. 2 Ústavy, Ústavný súd SR na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, lebo aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky
okolnosti v danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval

zákonom ustanovených lehotách (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 440/2012).

Tak ako súd uviedol už vyššie, majetková škoda nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od okolností,
ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú

satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by
dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon pri takom prípade umožňuje
uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, v konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného
konania bez ohľadu na jeho zložku nie je objektívnou prekážkou na udržanie kontaktu oprávneného,
resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom vzniku insolventnosti povinného, lebo spravidla

z dôvodov neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom
každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery súirelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba, pričom navrhovateľ poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale
tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie jeho

podnikateľské postupy. Žiadne konanie, v ktorom by boli konštatované prieťahy v konaní sa neviedlo.
Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany
súdu. Okolnosti každého prípadu sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur za každý rok
prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd vychádza aj z významu sporu pre navrhovateľa a aj z
toho, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil,

je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybraných nálezov Ústavného
súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať nápravu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo z uvedeného návrhu nevyplýva, lebo navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že
by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a
predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy

podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku popísanej činnosti navrhovateľa, súd považuje
jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite a
súčasne v takej situácií platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie

porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu vzniesla námietku premlčania s odôvodnením, že lehota na
uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody uplynula po 3 /troch/ rokoch od momentu uplynutia

15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Navrhovateľ sa predbežného prerokovania najskôr domáhal dňa 23.4.2009, keď boli odporkyni
doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo potvrdila
aj samotná odporkyňa v písomnom vyjadrení vo veci samej. Nárok navrhovateľa na náhradu škody súd
nepovažoval za premlčaný s poukazom na § 19 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z , v zmysle ktorého právo na

náhraduškodysapremlčí za3/tri/rokyododňa,keďsapoškodenýdozvedeloškode.Akjepodmienkou
uplatneniaprávananáhraduškodyzrušeniealebozmenaprávoplatnéhorozhodnutia, plyniepremlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V danom prípade sa navrhovateľ dozvedel o tom,
že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekučné konanie zastavil alebo rozhodol o zmene exekútora najskôr doručením tohto

rozhodnutia. Od uvedeného dňa mu začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá v čase podania
návrhu vo veci samej na súd ešte neuplynula, preto jeho právo na náhradu škody nie je možné
považovať za premlčané.

Súd zhodnotením skutkového stavu veci, s prihliadnutím na všetky dôkazy, okolnosti a skutočnosti,

ktoré vyšli v priebehu konania najavo dospel k právnemu záveru, že podmienky pre priznanie nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy splnené neboli. Podmienka existencie nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu v predmetných veciach splnená nie je, pretože nemôže byť splnená ani
podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže v
konaní neboli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu u odporkyne, súd návrh

navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ súdu predložil znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vyhotovený Ekonomickou
univerzitou Bratislava, zapísaný na Okresnom súde Prievidza pod Spr 273/14, predmetom ktorého bolo
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými

rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o
zmene súdneho exekútora. Predmetom ohodnotenia nebolo vyčíslenie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, touto otázkou sa znalecký ústav nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, že súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, súd sa výškou škody nezaoberal.Odporkyňa bola v konaní úspešná, neuplatnila trovy konania, pričom jej žiadne trovy konania nevznikli.
Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 odst.1 O.s.p.
a účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).